Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203114
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7814203114.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7,
Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom AK so sídlom v
Bratislave, Na Vŕšku 12 proti odporcovi C. J., nar. XX. X. XXXX, bytom L., D. XXX, zastúpeného JUDr.
Pavlom Kontrom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, o zaplatenie 396,20 Eur
s prísl., o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 396,20 Eur s prísl. a zmluvnej pokuty v sume
69,30 Eur žalovaným, z titulu neuhradeného úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112647
zo dňa 14. 10. 2011.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 15. apríla 2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 396,20 Eur
istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24. 5. 2012 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 113,93 Eur, v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa § 205 ods. 2/

písm. a/ a f/ O. s. p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne a prizná
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že
rozhodnutie riadne neodôvodnil, keď nepoužil správny právny predpis, resp. zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Zo zisteného skutkového stavu bolo nepochybné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 420112647 zo dňa 14. 10. 2011, od ktorej žalobca odvodil svoje právo je
zmluvou spotrebiteľskou, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žiadateľovi na nákup spotrebného

tovaru.PrvostupňovýsúdposúdilpredmetnúzmluvuakozmluvuúverovúpodľaObchodnéhozákonníka,
avšak pochybil, pokiaľ na daný skutkový stav neaplikoval Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, platnývrozhodnomčaseavtejsúvislostineskúmal,čisapredmetnázmluvaospotrebiteľskom
úvere nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 1, ods. 5 a § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 2014 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podľa názoru žalovaného v obchodných podmienkach,

ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy, bola obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka, a to RPMN vo
výške 45,11 %. Táto zmluvná podmienka bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Na takúto absolútne
neplatnú podmienku mal preto súd prihliadnuť ex offo aj bez návrhu, nakoľko už samotné použitie tejto
neprijateľnej podmienky predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Takto upravená RPMN
činí nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v zmysle

§ 53 ods. 5 neplatná. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú súd prvého stupňa nebral na
zreteľ bola „odplata vo výške 133 Eur“, ktorá rozhodne nemala povahu istiny. Ak by súd prihliadol naneplatnosť tejto zmluvnej podmienky, nemohol by dospieť k rozsudkom priznanej sume, ale nanajvýš k
rozdielu medzi výškou úveru z 350 Eur a uhradenou sumou 86,80 Eur. Na základe týchto neprijateľných
podmienok sa malo dospieť s poukazom na § 1 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z.

k záveru, že neplatnou je celá zmluva. Pokiaľ možno dospieť k absolútnej neplatnosti celej zmluvy,
bolo nutné ďalej skúmať aj otázku premlčania celého nároku, titulom vydania predmetu bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný tiež namietol, že súd nezohľadnil skutočnosť, že po čiastočnom späťvzatí návrhu
v časti zmluvnej pokuty, žalobca nemal plný úspech v konaní. Poukázal tiež na nepriaznivé osobné
a majetkové pomery žalovaného, keď jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 191,40

Eur, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a do tejto situácie sa dostal vďaka nebankovým
spoločnostiam, ktorým nevládal splácať úžernícke úroky. Navyše t. č. sa zdržiava v resocializačnom
zariadení, ktoré nemôže opúšťať.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Podľa názoru žalobcu
správne súd prvého stupňa posudzoval daný vzťah, v zmysle Obchodného zákonníka, pričom stotožnil

sa aj s právnym posúdením zmluvy o úvere. Najvyšší súd SR vo svojej judikatúre vyslovil názor,
že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že tento právny vzťah sa spravuje
Obchodným zákonníkom. Žalobca bol toho názoru, že zmluvné strany si v zmluve zákonným spôsobom
dojednali celkovú úrokovú sadzbu vo výške 20 % a odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, to
všetko z poskytnutej istiny úveru, pričom úrok a odmena boli spoločne označené ako „odplata“. Všetky

tieto skutočnosti boli uvedené, resp. dojednané v samotnej zmluve, a to v článku I. Preto odvolanie
žalovaného v tejto časti možno považovať za neodôvodnené.

5. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného bolo (len) čiastočne dôvodné, čo do výroku o trovách konania.

6. Je nepochybné, že v danom prípade zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou
o úvere, ktorá v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia

zmluvy, je zmluvným typom, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu
vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. V danom prípade ide o zmluvný typ záväzkového vzťahu,
všeobecne zahrňovaný do sústavy tzv. absolútnych obchodov.

7. Ako to vyplýva z uznesenia krajského súdu, správne žalovaný v odvolaní uviedol, že súčasne ide aj

o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa spravuje ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z.z.“), keďže daný zmluvný vzťah spĺňa podmienky uvedené v § 1 ods. 2
tohto zákona. Súčasne ide aj o tzv. zmluvu formulárovú, resp. štandardnú, ktorá spadá pod úpravu § 53
a násl. Občianskeho zákonníka, poskytujúcu ochranu spotrebiteľom. Uvedená skutočnosť však nemá

vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

8. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010
Z.z.je,žezmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto pokiaľ odvolateľ
namietal, že v predmetnej zmluve je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka, ktorou je tzv. RPMN
vo výške 45,11 %, táto námietka bola neopodstatnená.

9. Ani odvolacia námietka, že „odplata vo výške 133,- Eur“ bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
neobstála. Z obsahu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž vyplýva, že v bode I. si zmluvné
strany dojednali, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov a tiež, že za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov, čo spolu v číselnom vyjadrení činí 133,- Eur. Z vyššie uvedeného preto

vyplýva, že v danom prípade zmluvné strany dojednali výšku úrokov, ktoré v číselnom vyjadrení nazvali
ako „odplata“ vo výške 133,- Eur, čo nie je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z..10. Ani odvolacia námietka odporcu, že nárok žalobcu je premlčaný nemalo svoje opodstatnenie.
Žalobcatotižuplatnilpredmetnýnárokžaloboupodanounasúdeprvéhostupňadňa20.12.2013,pričom
k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu došlo ku dňu 23. 05. 2012. Žalobca teda uplatnil svoj nárok včas,

v lehotách stanovených v ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

11. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti
žalovaného, zaplatiť žalobcovi 396,20 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24. 05. 2012 do
zaplatenia, teda vo veci samej, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny.

12. Krajský súd, ale vytkol súdu prvého stupňa výrok, týkajúci sa trov konania, pretože prvostupňový
súd neprihliadol k tej skutočnosti, že pôvodne žalobca uplatňoval voči žalovanému zaplatenie sumy
396,20 Eur s prísl. a sumy 69,30 Eur, titulom zmluvnej pokuty, v ktorej časti návrh zobral späť, v dôsledku
čoho súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 02. 2014 č. k. 8C/24/2014-23 konanie o zaplatenie
zmluvnejpokutyvovýške69,30Eur, zastavil.Nárokžalobcuozaplatenie396,20Eursprísl., súdprvého

stupňa týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie, v ktorom si vymienil rozhodnúť aj o trovách
konania. Súd prvého stupňa mal preto pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť aj tú skutočnosť,
že konanie bolo v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 69,30 Eur zastavené, čo odôvodňuje
aplikáciu vtedajšieho platného ust. § 146 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. v danej veci.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že
súdu prvého stupňa v ďalšom konaní uložil rozhodnúť o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho
konania, berúc do úvahy názor vyslovený odvolacím súdom, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie §
150 ods. 1 O. s. p.

14.Súd, vintenciáchrozhodnutiakrajskéhosúdunariadilvovecipojednávanie,ktoréhopojednávaniasa
zúčastnil právny zástupca žalovaného, kým žalobca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
konania a nenavyšovanie ďalších trov konania a vyjadril svoj súhlas s tým, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti. Žalovaný žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie §

257 CSP a prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú hlavne v sociálnej a majetkovej
situácii žalovaného, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 366,70 Eur, je umiestnený v
Resocializačnom centre NO Petrovce, keď celý jeho dôchodok je poukazovaný na účet centra, žalovaný
je zároveň onkologickým pacientom, nemajetný, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, aby súd rozhodol
o trovách konania tak, že žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania. Žalobca vo svojom

písomnom podaní navrhol, aby súd priznal aspoň čiastočnú náhradu trov konania, aj s poukazom na
zastavenie konania, v časti zmluvnej pokuty.

15. Predmetom tohto konania takto zostalo len rozhodnutie o trovách konania. Súd s poukazom na tú
skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že u

žalovaného sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v jeho sociálnej a majetkovej situácii,
keď žalovaný je jednak onkologickým pacientom, je nemajetný a naviac, umiestnený v resocializačnom
centre, je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je v celom rozsahu poukázaný na účet centra, z
ktorého dôchodku sa uhrádzajú poskytnuté služby žalovanému vrátane jeho liečby.

16. Žalobcovi, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to aj vychádzajúc z uznesenia Krajského
súdu Košice, sp. zn. 1 Co 755/2014 - 38 zo dňa 2. 9. 2015, keď krajský súd uložil tunajšiemu súdu
o trovách konania rozhodnúť jednak s prihliadnutím na ustanovenie § 150 O. s. p. (teraz § 257 CSP),
ako aj s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, (t. j. jeho čiastočný neúspech),
ktorým rozsudkom je prvostupňový súd viazaný, súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, hlavne

s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. Predmetné ustanovenie je moderačným
právom súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania, dáva
súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov
konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady

celkom, alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje takto zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníka a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia
zásady úspechu alebo zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí, ale ísť o výnimočný prípad
k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozenépráva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní uspel, ale napokon má znášať svoje náklady, bude
spravodlivé iba vzhľadom na výnimočnosť situácie. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vidí hlavne

v majetkových a sociálnych pomeroch žalovaného, keď žalovanému bol pre jeho nepriaznivé pomery
rozhodnutím Centra právnej pomoci Košice ustanovený aj advokát na zatupovanie a ďalším dôvodom
je aj jeho nepriaznivý zdravotný stav. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca bol v
predmetnom konaní v časti aj neúspešný t. j. v späťvzatej časti žaloby - zmluvnej pokuty.

17. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia s tým, že žalobcovi súd trovy konania nepriznal ako je vyššie uvedené s poukazom na
ustanovenie § 257 CSP, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, s tým, že nepriznanie časti trov konania
žalobcovi, žalobca nebude vážne poškodený, čo neplatí v prípade žalovaného.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,vzmysle§355ods.2/CSPa§357písm.m/CSPvlehote

15 dní od dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ustanovenia § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.