Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813202806.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej L. A. nar. XX.X.X. bývajúcej u matky zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov: L. K. nar.
X.XX.X. nezamestnanej v súčasnosti bývajúcej v C. Č.. X. zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej č. 26 a M. A. nar. X.X.X.
nezamestnaného bývajúceho v P. G. M. F.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou advokátkou

so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na ul. Akademika Hronca č. 9 v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava z 10. apríla 2014 č.k. 7P 104/2013-105 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky, ktorej návrh

na určenie výživného od 8.3.2013 zamietol a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne
od 1.3.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Upravil aj styk otca s maloletou
tak, že sa môže s ňou stretávať každý druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod., v nedeľu od
10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že matka mu maloletú odovzdá v mieste jeho pobytu a otec maloletú
vráti matke v stanovený čas. Otec sa môže stretávať s maloletou na Vianoce v párnom roku od 23.12.
od 15.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a v nepárnom roku od 26.12. do 2.1. nasledujúceho roka a každé

letné prázdniny od 1.7 do 18.7. a od 1.8. do 15.8. toho ktorého roka. Rozhodol tak na základe návrhu
matkypodanéhonakonajúcomsúde12.3.2013,vktoromuviedla,žesotcommaloletejnežijevspoločnej
domácnosti od 28. februára 2013, on ani ona nie sú zamestnaní, otec a jeho príbuzní v nadmernej miere
požívali alkohol, pod vplyvom ktorého dochádzalo medzi ňou a otcom maloletej a jeho príbuznými k
verbálnym aj fyzickým útokom, v dôsledku čoho musela byť privolaná aj hliadka OO PZ. Konštatovala,
že maloletá jej bola predbežným opatrením Okresného súdu Rožňava pod sp.zn. 5P 53/2013 zverená

do osobnej starostlivosti. Navrhla, aby jej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti a otec bol
zaviazaný prispievať na jej výživu 200 € mesačne od 8.3.2013 a tiež, aby mu bol upravený styk s
maloletou každý párny týždeň v sobotu od 15.00 do 19.00 hod.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vypočutím rodičov ako účastníkov konania, správou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, správou Sociálnej poisťovne, pobočkou v Rožňave, správou

od zamestnávateľa matky M.-Q. s.r.o. O., správou kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch
u otca aj matky maloletej, správou Materskej školy so sídlom v C. z 1.9.2013, znaleckým posudkom
znalkyne O.. V. I. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie
dospelých, psychológie sexuality zo 17.9.2013 a zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 62 ods.
3, §-u 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba konštatoval, že v
zmysle citovaných zákonných ustanovení upravil styk otca s maloletou, pretože vychádzal z vykonaného

dokazovania, najmä z prešetrenia pomerov u otca a zo znaleckého posudku. Uviedol, že je právom
otca, aby sa s maloletou stretával za podmienok, že tento styk je v záujme maloletej. Vyjadril názor, žemaloletá je zvyknutá na prostredie u otca, pretože u neho s matkou žila, má k otcovi citový vzťah napriek
tomu, že sa s otcom už dlhší čas nestýkala a otec má vytvorené vhodné prostredie pre zabezpečenie
styku s ňou. Vyjadril názor, že v dôsledku dlhodobej absencie styku otca s maloletou je v jej záujme,

aby sa stretávala s otcom bez prespávania u neho, pokiaľ sa vzťahy medzi jej rodičmi neznormalizujú.
O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, v ktorom vytkla konajúcemu
súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa jej názoru

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež nevykonal
ňou navrhnuté dôkazy a napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné a nepreskúmateľné. Rovnako mu
vytkla, že určené výživné nezodpovedá potrebám maloletej, ktoré presne vyčíslila a tiež nezodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca maloletej. Konštatovala, že v priebehu konania bolo preukázané,
že otec maloletej popri dávke v hmotnej núdzi má aj iný príjem a na dôkaz svojich tvrdení navrhla
vykonanie dôkazov, ktoré súd prvého stupňa buď vôbec nevykonal a s vykonanými dôkazmi sa žiadnym

spôsobom nevyporiadal. Svedeckú výpoveď L. C. označila za tendenčnú so zreteľom na jeho vzťah
k otcovi maloletej. Výrok o úprave styku otca s maloletou považuje za nevykonateľný a v rozpore s
dobrými mravmi, pretože nie je v jej finančných možnostiach odovzdávať maloletú v mieste bydliska
otca za okolností, ak náklady na cestovné presahujú určenú výšku výživného nota bene na skutočnosť,
že ona je v súčasnosti nezamestnaná. Vyjadrila názor, že takéto rozhodnutie vážne ohrozuje záujmy

maloletej. Uviedla, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom verifikácie jej
tvrdení, že výchovné prostredie v domácnosti otca je nevhodné pre zabezpečenie výchovy maloletej.
V náväznosti na toto jej tvrdenie rozsiahle upravený styk otca s maloletou nie je v záujme maloletej.
V závere odvolania vytkla konajúcemu súdu, že si nezadovážil pred rozhodnutím vo veci samej ňou
navrhnutú správu od Obvodného oddelenia PZ v P.Ž. o vykonaných zákrokoch v rodine otca maloletej.

Navrhla, aby odvolací súd, okrem výroku o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti napadnutý
rozsudok, zmenil v súlade s jej návrhom.

Otec maloletej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný v záujme maloletého dieťaťa
potvrdiť. Konštatoval, že jeho príjem bol predmetom dokazovania a neodôvodňuje navrhovanú výšku

výživného matkou. Poukázal na záver znaleckého dokazovania, z ktorého nepochybne vyplýva, že mal.
L. má k nemu vytvorené pozitívne citové väzby, rovnako aj k matke, preto je v záujme jej zdravého,
mentálneho, citového a osobnostného vývinu pravidelný kontakt s ním, keďže s ním nežije v spoločnej
domácnosti. To, že sa maloletá s ním pod odsťahovaní sa do iného regiónu nestretáva, narušuje jej
citovú spontánnosť k nemu. Uviedol, že matka s maloletou pravidelne prichádza do P., t.j. miesta jej

pôvodného bydliska a napriek tomu mu neumožňuje stretávať sa s maloletou. Postup matky označil
za bezdôvodné odopieranie stykov maloletej s ním, za neústretovosť k jeho kontaktom s maloletou a
uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami dieťaťa. V závere vyjadrenia konštatoval, že jeho
súčasný príjem mu neumožňuje cestovať za maloletou, pretože cestovné predstavuje cca 200 €. Vyjadril
súhlas so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.

Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov konštatoval, že komunikácia medzi rodičmi maloletej
je konfliktná a maloletá je zatiahnutá do nevysporiadaných finančných záležitostí rodičov a tiež sporov
medzi príbuznými a starými rodičmi. Uviedol, že poskytol sociálne a psychologické poradenstvo rodičom
opakovane v dňom 25.6. a 11.7.2013, ale mimosúdna dohoda o styku otca s maloletou sa nerealizovala,

pretože ju matka podmieňovala plnením vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Zdôraznil, že matka
sa v polovici augusta 2014 odsťahovala k priateľovi do obce C., vzdialenej od bydliska otca 345 km, v
dôsledkučohooteczadcéroudojejsúčasnéhobydliskanikdynevycestoval.Kolíznyopatrovníkvspráve
uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku zo 17.9.2013, podľa ktorého napriek dlhšej
absencii osobných stretnutí dieťaťa s otcom, dieťa otca neodmieta, má k nemu vytvorené citové väzby, a

pretože otec má vytvorené podmienky pre styk s maloletou, je v jej záujme, aby sa s ním stretávala a tiež
s ďalšími príbuznými, čím by sa prehlbovala existujúca vzájomná citová väzba a maloletá by nadobudla
istotu a dôveru v to, že sa k matke vráti a mohla by sa spontánne tešiť na čas strávený s otcom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho okrem výroku o zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky zrušil podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa ods. 2
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania

odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu uvedenú ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktorémuprávnyporiadokpriznáva.Vadyspôsobujúcezmätočnosťkonaniamôžunastaťajprisamotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti

alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci,
ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou
medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých
výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie,
preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na

súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé
súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu

jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

Podľa §-u 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-u 157 ods. 2
O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne
nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, vôbec neuviedol akými úvahami
sa riadil, ak zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a určil vyživovaciu povinnosť otca, prečo
nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu a určil výživné od 1.3.2014, pričom matka žiadala určiť
výživné od 8.3.2013 a návrh podala 12.3.2013, prípadne, prečo neurčil výživné v rozsahu 30% zo

sumy životného minima, z akého reálneho príjmu otca vychádzal pri hodnotení jeho možností a
schopností prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne, vôbec neuviedol akými úvahami sa riadil, ak
upravil styk otca s maloletou a v tejto súvislosti znalecký posudok vôbec ako dôkaz nevyhodnotil a
odlišné výpovede rodičov a tiež správu kolízneho opatrovníka rovnako žiadnym spôsobom nevyhodnotil.
Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a nezrozumiteľné,

pretože konajúci súd vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah a pri odôvodnení
rozsudku ani len nenaznačil, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností voči maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. je povinný
v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov, alebo inýmzákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť
konkrétnymokolnostiamkaždejveci,najmärozsahudokazovania,zložitostizisťovaniaskutkovéhostavu

a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa
základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, čím došlo k závažnej procesnej vade
spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkovi konania v zmysle vyššie citovaného §-u 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu

táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie
rozhodnutia podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne
právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Výrok rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nebol napadnutý odvolaním, preto

nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania odvolacieho súdu v súlade s §-om 206
ods. 3 O.s.p.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vyhodnotiť všetky doteraz vykonané
dôkazy, odstrániť vytýkané dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, náležite zistiť skutkový

stav veci aj so zreteľom na § 120 ods. 2 O.s.p., vyhodnotiť účastnícke výpovede a tieto náležite
skonfrontovať s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a tieto tiež náležite vyhodnotiť, rovnako
vyhodnotiť znalecký posudok, prípadne doplniť dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť
potrebným, všetky získané dôkazy vyhodnotiť podľa §-u 132 O.s.p. a zistený skutkový stav právne
posúdiť podľa relevantných ustanovení Zákona o rodine a opäť rozhodnúť o návrhu matky a rozsudok

odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne
preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.