Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206863
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812206863.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne H. Q., I. T., I. XXXX/X, proti žalovanému D. P., I. XXX, o
zaplatenie 2 323,58 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
10C/548/2012-77 zo 17.3.2014 v znení opravného uznesenia 10C/548/2012-82 zo 16.4.2014

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudokvzneníopravnéhouzneseniaavraciavecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudku žalobu žalobkyne zamietol a nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
V odôvodnení rozsudku doslovne opísal odôvodnenie z 1.-4.strany rozsudku 10C/548/2012-48 z
11.1.2013 (ten bol zástupcovi žalobkyne a žalovanému doručený, preto nie je potrebné, ani účelne toto
odôvodnenie reprodukovať) a okrem toho uviedol, že týmto rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť
žalobkyni 1 161,79 € istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, že voči
rozsudku, čo do zamietavej časti, podala odvolanie žalobkyňa, čo bolo predmetom odvolacieho konania
a preto rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť 28.2.2013, že Krajský súd v Košiciach
uznesením 5Co/134/2013-68 z 29.10.2013 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie, že z
uzneseniavyplýva,žerozsudoknemánáležitostipodľa§157ods.2O.s.p.apretobolnepreskúmateľný,

uložil súdu I. stupňa opätovne rozhodnúť vo veci, pričom sa má vyrovnať s tvrdeniami uvedenými v
odvolaní a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a, že po zrušení veci opätovne vypočul
účastníkov, pričom títo zotrvali na svojich tvrdeniach a nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Citujúc znenie § 657 a § 563 O. z. uviedol ďalej, že predmetom tohto konania bolo zaplatenie 1 161,79 €
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2012 do zaplatenia, ako druhá polovica požičanej sumy a, že
žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobkyne. Uzavrel, že z dokazovania

vyplynulo, že zmluva o pôžičke nemá stanovený termín vrátenia finančných prostriedkov, vyplýva to zo
samotného tvrdenia žalobkyne, ako aj vypočutých svedkov, pričom samotný žalovaný popieral vznik
zmluvy o pôžičke, že cit. § 563 O. z. sa týka prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z
uvedených spôsobov, že právo určiť čas plnenia má podľa tohto ust. veriteľ, že ak čas splnenia nebol
dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí
zmluvyvyzvaťdlžníka,abyplnil,žedlžníkjepovinnýpredmetzáväzkusplniťnasledujúcideňpoobdŕžaní

výzvy, ak nie je určený iný deň vo výzve, že veriteľ musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr
do uplynutia premlčacej doby, v opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa
premlčí a dlžník môže vzniesť námietku premlčania, že žalobkyňa v konaní neuviedla konkrétny dátum
požičania peňazí, len uviedla r.2007 a peniaze mala poskytnúť asi 2 týždne po tom, ako dostala plnenie
od poisťovne, že z listu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplýva, že po výplate odkupu bol zostatok
poistenia k 20.7.2007 83 616 Sk a z ďalšieho dokladu a to žiadanky o odkup poistného vo výške 50

000, Sk vyplýva, že tento bol žiadaný 23.4.2007, že z uvedených časových údajov možno uzavrieť,
že k požičaniu žalovanej sumy došlo najneskôr v období augusta 2007, premlčacia doba preto začalaplynúť po vyplatení peňazí, teda počnúc septembrom 2007 a skončila v septembri 2010, že žaloba na
plnenie bola podaná 18.7.2012 a keďže sa žalovaný dovolal premlčania nároku žalobkyne, ktorý bol
predmetom tohto konania, bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť. Citujúc znenie § 100 a § 101 O. z.

konštatoval, že z uvedených zákonných ust. vyplýva, že premlčanie je uplynutie času (premlčacej doby)
ustanoveného v zák. na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, že povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania a, že použitie námietky premlčania
má za následok zánik nároku a teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané
právo súdnym rozhodnutím nemožno priznať. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci teda nezačala

plynúť premlčacia lehota od jej výzvy na plnenie, teda od 1.7.2010, ale začala plynúť od poskytnutia
finančných prostriedkov, keďže nebola dohodnutá doba vrátenia požičanej sumy, ako je to uvedené v §
563 O. z. a keďže do podania žaloby uplynula dlhšia doba ako 3 roky, jej právo sa premlčalo a tohto
premlčania sa dovolal žalovaný a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o trovách konania oprel
o § 142 ods.2 O. s. p. a uviedol, že obaja účastníci mali v konaní rovnaký úspech aj neúspech a preto
nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

Žalobkyňa, keďže - ako uviedla - s týmto rozsudkom nie je spokojná, rozhodla sa proti nemu podať
toto odvolanie: Súd svoje rozhodnutie založil na zistení, že oba uplatnené nároky sú premlčané, žaloby
boli podané po uplynutí premlčacej doby a preto prihliadol k vznesenej námietke premlčania tak,
ako to vyplýva z odôvodnenia samotného rozsudku. Žiada sa úvodom uviesť, že časť tohto súdneho
sporu už bola právoplatne rozhodnutá, a to rozsudkom toho istého súdu tej istej sp. zn. z 11.1.2013.

Vyhovujúcim výrokom tohto rozsudku totiž žalovaný bol zaviazaný uhradiť jej 1 161,79 € istiny s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 1.7.2012 do zaplatenia. Na základe uvedeného je teda zjavné, že
súd túto časť nároku nepovažoval za premlčanú. Naproti tomu súd vo veci po zrušení zamietavého
výroku cit. rozsudku odvolacím súdom (na základe ňou podaného odvolania) však už zaujal diametrálne
odlišné stanovisko, v rámci ktorého otázku premlčania posúdil inak. Považuje za nutné zvýrazniť, že sa

tak nestalo preto, žeby sa bol súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu, keďže odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení nezaujal právny názor ohľadne premlčania odlišný od názoru súdu prvého
stupňa (nevyjadroval sa k tejto otázke) a napadnutý výrok predmetného rozsudku zrušil z formálnych
dôvodov, a síce pre absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku. V dôsledku toho došlo k takej paradoxnej
situácii, že časť toho istého nároku (ktorý vznikol tým istým titulom, na rovnakom mieste, v rovnakom

čase a za úplne identických podmienok) nie je premlčaná, kým jeho druhá časť (zvyšok) za tých istých
skutkových okolností už premlčaná je. K otázke premlčania sa už viackrát v konaní vyjadrovala a tak na
tieto svoje tvrdenia odkazuje v celom rozsahu s tým, že na nich zotrváva a rozhodne tvrdí, že uplatnený
nárok nie je (ani len sčasti) premlčaný. Mimochodom, v jej čítaní s týmto názorom zrejme súhlasil aj
samotný žalovaný, keď sa voči vyhovujúcemu výroku skoršieho rozsudku neodvolal a dopustil tak jeho

správoplatnenie. Zmena názoru súdu na premlčanie nie je pre ňu celkom pochopiteľná. Samozrejme
nespochybňuje, že súd mohol otázku premlčania posúdiť hoci aj odlišne, než skôr, a to aj bez toho,
aby k tomu dal podnet odvolací súd alebo aby k tomu bol relevantný dôvod spočívajúci, napr. vo
vykonaní nejakého dôkazu po jeho skoršom rozhodnutí. O žiadnej takej skutočnosti však nevie, a
takáto skutočnosť nevyplýva ani z teraz napadnutého rozsudku. Treba podčiarknuť, že súd konštatuje,

že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vo verbálnej forme, ako aj to, že nebolo preukázané vrátenie
predmetu pôžičky žalovaným. Na druhej strane však súd ustálil, že pohľadávka je premlčaná, čiže
jediným dôvodom nevyhovenia žalobe v časti, ktorú je predmetom tohto konania, je premlčanie. Podľa
jej názoru napadnutý rozsudok je prinajmenšom nepresvedčivý, ak súd na jednej strane s odkazom na §
563 O. z. (správne) uvádza, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadalstým,
ževdanomprípadezdokazovaniavyplynulo,ženeboladohodnutádobavráteniapôžičky,kýmnastrane
druhejuzatvára,žepôžičkabolaposkytnutáeštevr.2007(zhodnesjejtvrdeniami),kpožičaniužalovanej
sumy došlo najneskôr v auguste 2007 a tak premlčacia doba začala vtedy plynúť, čiže po vyplatení
peňazí a skončila v septembri 2010. Vidí tu určitý rozpor v tvrdeniach súdu. Kým je zrejmé (aj) na základe

cit. právnej normy, že z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby nie je dôležitý čas poskytnutia pôžičky,
ale čas jej splatnosti, pričom tento názor korešponduje aj s § 101 O. z. (citovala jeho znenie), už samotný
pojem, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz predpokladá splatnosť pôžičky. Z napadnutého rozsudku
však nijako nevyplýva, prečo súd posúdil premlčanie odlišne s takto prezentovaným názorom, ktorý vo
svojom skoršom rozhodnutí aj on sám považoval za správny. Podľa jej názoru súd sa neriadil dôsledne

ani § 157/2 O. s. p. (citovala jeho znenie). Za týchto okolností navrhla podľa § 221/lf,2) O. s. p. napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že sa jej ako účastníkovi
konania postupom súdu znovu odňala možnosť konať pred ním tým, že súd svoje rozhodnutie náležite
neodôvodnil a preto toto nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Každé rozhodnutie je totižnepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je
možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému
rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady

konania v zmysle § 221 ods.1 písm. f/ O. s. p (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože
nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému
rozhodnutiu. Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, je takou vadou konania, ktorá - podľa nej - má mať vždy za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Navyše už teraz je možné konštatovať, že súd vec nesprávne právne posúdil (čo do premlčania),

čo taktiež predstavuje odvolací dôvod podľa 205/2f O. s. p. Alternatívne teda navrhla zmeniť napadnutý
rozsudok postupom podľa § 220 O. s. p. tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná sa jej právo
na náhradu všetkých trov tohto konania (vrátane prvostupňového, ako aj odvolacieho konania), ktorých
výšku podrobne vyčíslila.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§
219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.,
keďže sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa
§ 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku

ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne

a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného

právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani

možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňana ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Súd v rozsudku 10C/548/2012-42 z 11.1.2013, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni 1 161,79 € istiny s prísl., uviedol, že žalovaný vzniesol námietku
premlčania uplatnenej pohľadávky žalobkyne a - citujúc znenie § 563 O. z. - urobil záver, že z
dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke nemá stanovený termín vrátenia finančných prostriedkov
a z toho vyplýva, že ani nezačala plynúť premlčacia lehota dňom požičania dlžnej sumy, že premlčacia
lehota začala plynúť najskôr od 1.7.2012, nakoľko žalobkyňa vyzvala žalovaného listom z 18.6.2012 na

vrátenie požičaných súm, okrem iných, použitých na kúpu strojného zariadenia a na kúpu automobilu,
termín vrátenia bol určený do 30.6.2012 a keďže žaloba vo veci bola podaná 18.7.2012, nedošlo k
premlčaniu nároku žalobkyne, nakoľko neuplynula premlčacia doba ustanovená v § 101 O. z.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa však súd ani len slovom nezmieňuje o tom, čo ho viedlo k
zmene právneho názoru na začiatok plynutia premlčacej lehoty, napadnutý rozsudok tak nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný a

tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní preto súd opätovne vo veci rozhodne, pričom ak opätovne dospeje k názoru, že nárok
žalobkyne je premlčaný, podrobne odôvodní, z akého dôvodu zmenil svoj právny názor na začiatok
plynutia premlčacej lehoty, z ktorého vychádzal v rozsudku 10C/548/2012-42 z 11.1.2013, tak, aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné a presvedčivé.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3
O. s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.