Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205931
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416205931.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci žalobkyne neodkladného opatrenia: Y. Q., N.. X.X.XXXX, A. A., F. XX,
štátny občan SR, proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO:
45 869 464, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
20.08.2010, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2010.

II. Zamestnávateľ žalobkyne neodkladného opatrenia, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.08.2010, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.08.2010, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným.

III. Žalobkyni neodkladného opatrenia sa ukladá povinnosť ako

žalobkyni podať proti žalovanému - PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, žalobu
vovecisamejspredmetomkonania:UrčenieneplatnostiDohodyozrážkachzomzdyzodňa20.08.2010,
ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2010 v lehote 30 dní od doručenia
tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.

IV. Žalobkyni - navrhovateľke neodkladného opatrenia sa náhrada
trov neodkladného opatrenia nepriznáva.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za neodkladné opatrenie vo výške 33 eur na účet
Okresného súdu Bratislava IV číslo: IBAN: B., VS: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 23.6.2016 domáhala nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd

uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy
o úvere č.: XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2010 do právoplatného
skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne -
Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom:
Župné námestie 13, Bratislava, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a jej všeobecných podmienok zo dňa 20.8.2010
uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným.
Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že dňa 20.8.2010 na návrh pracovníčky Poštovej banky a.s. uzavrela
skonsolidovanú Zmluvu č. XXXXXXXXXX s Poštovou bankou a.s., ktorá sa stala právnym rámcom na
poskytnutiefinančnýchprostriedkov.Ideoformulárovútypovúspotrebiteľskúzmluvu„dostupnápôžička“,
na základe ktorej jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver - istinu vo výške 6.300 Eur.

V zmysle ustanovení Zmluvy o úvere mala predmetný úver splácať v pravidelných 70 mesačných
splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy bola vo výške 158,07 Eur.Jej uhradené platby (vyčíslené spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. na jej vyžiadanie), činia k dátumu
19.11.2015 spolu 2428,42 Eur. Netušila, a pracovníčkou banky nebola informovaná pri podpisovaní
Zmluvy, ktorá je nečitateľná, že pri tejto forme spotrebiteľského úveru „dostupná pôžička“, platí

postupnosť v nasledujúcom poradí podľa bodu 4.6 v obchodných podmienkach, si banka započítava
platby klienta: 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny
úveru. Má za to, že splátkami vykrývala len poplatky a úroky a tak istina sa skoro vôbec neponižovala
a suma dlhu neustále rastie. Spolu so žalovaným (pred predošlým veriteľom Poštovou bankou a.s.)
nepripravovala zmluvu po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola žalovaným - pred predošlým veriteľom

Poštovou bankou a.s. vopred naformulovaná, a tak vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Zmluvu
považujezaproblematickúazeurokonformnéhohľadiskazanajmenejzčastizaneudržateľnú.Vzmluve
sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými
ustanoveniami zákona ( priam nečitateľné drobné písmo v úverových zmluvných podmienkach). V tejto
spotrebiteľskej Zmluve „dostupná pôžička“ je súčasne zahrnutý priamo vo všeobecných podmienkach
celý rad viazaných podmienok. Súčasťou tejto typovej formulárovej Zmluvy, ktorej znenie bolo vopred

pripravené zo strany veriteľa, neprehľadné a nečitateľné, je v bode č. 5 a v bode 4.8 čl.5 zahrnuté aj
„uzavretie“ Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj že „zmluvné strany sa dohodli““ že sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu vyrovnaniu sporov (bod
7 všeobecné podmienky a čl. l1, bod. 11.2), ktorá nebola mnou odsúhlasená. Napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo jej zamestnávateľovi povinnosť plniť, je zo strany

žalovaného (v zastúpení splnomocniteľom Q.. M. K., W..) podaná žiadosť na výkon zrážok zo mzdy, a
ona ich nemá možnosť v poradí priamo zastaviť. Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať
zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zrážky zo mzdy od nového veriteľa PRO CIVITAS s.r.o. sú u jej
zamestnávateľa v poradí (zatiaľ neprišlo k výkonu zrážok, nakoľko jej súčasný príjem nie je dostačujúci

na ich pokrytie). Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že jej zamestnávateľom je Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava. Vo Výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy pre jej zamestnávateľa, žalovaný
uvádza o.i. cituje: „Dlžník zároveň udelil súhlas na predloženie tejto Dohody platiteľovi mzdy dlžníka.“ Má
za to, že takto podané vyjadrenie je zavádzajúce, nakoľko „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ je veta formálne
zakomponovaná ako súčasť Zmluvy, bez toho, aby o Dohode o zrážkach zo mzdy bola zo strany vtedy

Poštovej Banky a.s. informovaná a ktorá by bola individuálne dojednaná. Tým zároveň osvedčuje vecnú
súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že vo všeobecnosti možno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje tzv. mimosúdne
zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať aj majetok dlžníka. Ona tieto zrážky nedokáže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo

sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách žalovaného, ktorý na stanovenie
výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne
rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému priamo právny priestor na postihnutie jej majetku
ako spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona. Má za to, že nemožno vykonávať zrážky zo mzdy na základe

neoprávneného nároku žalovaného, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, čo si v zákonnej
lehote uplatní aj na súde. Na základe vyššie uvedeného je potrebné do rozhodnutia súdu vo veci samej,
teda do rozhodnutia o tom, či je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, upraviť pomery účastníkov
a zamedziť tak vykonávaniu zrážok zo mzdy, keďže nárok odporcu pohľadávky je sporný. Vzhľadom
na vyššie uvedené je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov a preto navrhla, aby súd v

zmysle ust. § 102 ods. 1, § 74 a § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku vydal uznesenie,
ktorým toto predbežné opatrenie nariadi. Návrh na vydanie predbežného opatrenia je podľa žalobkyne
dostatočne odôvodnený, nakoľko ako žalobca v záujme predídenia vzniku ujmy, podľa bodu 3 čl. 5
v Zmluve o úvere, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako je aj dohoda o zrážkach zo
mzdy a ktorá nebola individuálne dojednaná, je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by

nemala požívať právnu ochranu. Eventuálne vykonávanie zrážok zo mzdy by ohrozovalo existenciu
jej a jej detí (je samoživiteľka rodiny s dvomi nezaopatrenými, študujúcimi deťmi a žijú skromne, na
úrovni životného minima). Pôžičky od PB si bola nútená vziať z dôvodu aby pokryla nevyhnutné a
nečakané výdaje, tiež nevyhnutné potreby dvoch študujúcich detí, pretože, nemá inú finančnú pomoc a
jej príjem bol nedostačujúci. Nečakala však, že skonsolidovaním pôžičiek si spôsobí problém, pretože ju

nikto z kompetentných pri poskytnutí tejto skonsolidovanej spotrebiteľskej Zmluvy - „dostupnej pôžičky“
neinformoval o tom, že budú navýšené aj úroky, ktoré činia cca 28 %. Naviac, v roku 2011 ostala
dlhodobejšie nezamestnaná, na čoho základe som vtedy požiadala Poštovú banku a. s. aby jej dočasne
upravili splátkový kalendár a znížil úroky, no dostala od PB po cca 3 mesiacoch zamietavú odpoveď. Nazáklade jej vtedy platobnej neschopnosti, ju Poštová banka, a. s. posunula na vymáhačské call centrum
Invest Capital a už sa tento prúd nedal zastaviť. PB neakceptovala jej zložitú finančnú situáciu v ktorej
sa nečakane ocitla. Úroky na platenie pohľadávky, z jej slabej platobnej schopnosti sa navyšovali aj v

roku 2015, kedy nie z vlastnej viny opäť ostala dlhodobo nezamestnaná, pretože bol problém v jej veku
si nájsť nové zamestnanie. To, že jej aj menšími splátkami sa najskôr vykrývajú poplatky a úroky, ju
privádza k zúfalstvu, pretože istina neklesá a ona v tom vidí nekonečný, beznádejný príbeh.
Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva:
- Zmluvu o úvere vo výške 6.300,- eur (čl. 6) záväzkom žalobkyne poskytnutý úver splácať v splátkach

po 158,07 Eur mesačne,
Všeobecné podmienky pre úver,
list žalovaného zo dňa 23.3.2016, ktorým oznamuje zamestnávateľovi žalobkyne, že žalobkyňa uzavrela
s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej Poštová
banka, a.s. poskytla dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť v zmluvne stanovených
lehotách. Keďže záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neuhradila, Poštová banka, a.s. vyhlásila

Úver za splatný. Dňa 8.12.2014 uzavrela Poštová banka, a.s. ako postupca, a spoločnosť BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED, ako postupník, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej spoločnosť
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED nadobudla pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX. Dňa 9.12.2014 spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca
Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila uvedenú pohľadávku voči dlžníkovi v celom rozsahu spolu

s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na postupníka spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, čím táto spoločnosť vstúpila do všetkých práv Poštovej
banky, a.s. ako pôvodného veriteľa. Zmluva o úvere obsahuje v článku 2 bod 3, resp. v článku 3 bod
4., resp. 5., uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s.

vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Dlžník zároveň udelil súhlas na predloženie tejto Dohody platiteľovi mzdy
dlžníka.Dohodasavzťahujeinabudúcehoplatiteľamzdyakoinainépríjmydlžníka.Poukazujenaust.§
551 Obč. zák., podľa ktorého proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila. V liste sa ďalej uvádza, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. eviduje
voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 11.848,67 Eur (pohľadávka je naďalej úročená). Spoločnosť PRO

CIVITAS s.r.o. vyzýva zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka, a to až do
úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa.
z oznámenia zo dňa 9.12.2014 súd zistil, že Poštová banka, a.s. oznámila žalobkyni postúpenie
pohľadávky na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED.
z výpisu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. súd zistil, že aktuálny stav pohľadávky ku dňu 19.11.2015 bol

11.282,85 Eur.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Tak v prípade neodkladných opatrení nariaďovaných pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení nariadenie bezodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a

osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá
je potrebná, v právnych vzťahoch sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným
spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Neodkladné opatrenie má iba
dočasný charakter, neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
do doby rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len ,,neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky nereálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad a potrebné je preukázať naliehavosť, potrebnosť
dočasnej úpravy, resp. osvedčiť, že neodkladným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho

konania. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol
prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vždy vziať do úvahy,
že tieto opatrenia upravujú pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne
nepriznané. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie
konkrétneho účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca

nezvratne zasahovalo do práv žalovaného resp. tretej osoby.
Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je predbežné v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov konania ani tretích osôb.
Potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodňovala žalobkyňa konaním žalovaného, ktorý
požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej súčasne so zmluvou o úvere.

Zmyslom žalobkyňou podaného predbežného opatrenia je zabrániť dočasnému výkonu práva z
uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Potreba rýchlej a dočasnej úpravy pomerov je preukázaná
žiadosťou žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, adresovaná zamestnávateľovi
žalobkyne.
Súd zastáva názor, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia.

Predovšetkým bolo potrebné vychádzať zo zistenia, že vzťah medzi účastníkmi založeným zmluvou
o úvere na ktorú sa viaže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je vzťahom spotrebiteľským. Z
osvedčeného je potrebné uzavrieť, že predbežne nie je očividne vylúčené tvrdenie žalobkyne, že

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, určenia čoho sa mieni domáhať
žalobou vo veci samej, a to, či už z dôvodu individuálneho nedojednania žalobkyňou alebo z dôvodu, že
predmetná dohoda obsahuje neprijateľné a preto neplatné zmluvné podmienky. Na konečné potvrdenie
alebo vyvrátenie skutočnosti, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je ne/platná, bude nevyhnutné
vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť v základnom konaní. Súd je preto

toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku
žalobkyne, ktorý bude uplatňovaný neskôr podanou žalobou, je daný.

Súd je tiež toho názoru, že bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi,

vykonávaním zrážok zo mzdy, na základe potenciálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo
dochádzať na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, k vzniku ujmy
na strane žalobkyne a vzhľadom na rozsah uplatňovaných zrážok a výšku jej mzdy i k ohrozeniu
uspokojovania jej základných životných potrieb.
Súd dospel k záveru, že žalobkyňa - navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne
osvedčujúcichdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Knávrhupripojilaajlistiny
na ktoré sa odvoláva. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobkyne - navrhovateľky neodkladného
opatrenia v časti, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel. (Výrok
I.)

Podľa čl. 4 Základné princípy CSP, (1) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.(2) ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
V danom prípade sa žalobkyňa zároveň domáhala, aj uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi zdržať sa
vykonávania zrážok z jej mzdy. Súd mal ako už bolo uvedené vyššie za preukázané, že zamestnávateľ
žalobkyne bol žalovaným bol vyzvaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Podľa nového procesného
predpisu CSP účinného od 1.7.2016 je však možné uložiť povinnosť len strane v konaní, súd preto za

danej situácie aplikoval čl. 4 CSP a postupoval akoby bol sám zákonodarcom a to s ohľadom na princíp
všeobecnej spravodlivosti. Súd mal zato, že v danom prípade je aj v tejto časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobkyne, ktorá preváži nad prísnym
formalistickým poňatím zákona, preto súd zamestnávateľovi žalobkyne - navrhovateľky neodkladného
opatrenia uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. (Výrok II.)
Zároveň súd poukazuje na to, že pri svojom rozhodnutí zohľadnil aj skutočnosť, že žalobkyňa podala

návrh ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného zákona OSP (účinného do dňa 30.6.2016),
pričom v tom čase jej návrh spĺňal všetky náležitosti vyžadované zákonom a zároveň bolo možné v
zmysle § 76 ods. 2 OSP nariadiť povinnosť niekomu inému ako než účastníkovi, ak to bolo možné od
neho spravodlivo žiadať.
Nenariadením neodkladného opatrenia, tak ako bolo navrhované, by dochádzalo k zrážkam zo mzdy

žalobkyne - navrhovateľky neodkladného opatrenia, čo predstavuje výrazný a neoprávnený zásah do
jej práv.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením podľa § 332 ods. 1 CSP. (Výrok IV.)
Podľa § 336 CSP súd uložil žalobkyni - navrhovateľke neodkladného opatrenia povinnosť podať v lehote
30dníoddoručeniatohtouzneseniažalobuvovecisamej.(VýrokIII.)Vychádzalztoho,žejepredpoklad,

že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň uviedol
strany a predmet konania vo veci samej s tým, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná.
O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255, ods. 1 a podľa § 262 CSP. Žalobkyňa
- navrhovateľka neodkladného opatrenia mala vo veci úspech, trovy konania jej však nevznikli, súd je

preto ich náhradu nepriznal. (Výrok V.)
Žalobkyni vznikla podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za tento návrh vo výške 33 eur. Žalobkyňa však bola v konaní oslobodená ako spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva. Súd návrhu žalobkyne vyhovel a preto podľa výsledku konania
zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za neodkladné opatrenie neúspešného žalovaného v zmysle

§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. (Výrok VI.)

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.