Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206863
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812206863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne H. Q., I. T., I. XXXX/X,
zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému D.
P., I. XXX, o zaplatenie 1 161,97 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 10C/548/2012-102
zo 4.11.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol a nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

2. V odôvodnení rozsudku doslovne opísal odôvodnenie rozsudku 10C/548/2012-77 zo 17.3.2014 (ten
bol zástupcovi žalobkyne a žalovanému doručený, preto nie je potrebné, ani účelne toto odôvodnenie
reprodukovať) a okrem toho uviedol ako opätovne rozhodol rozsudkom 10C/548/2012-77 zo 17.3.2014,
čo vyplýva z odôvodnenia uznesenia 5Co/598/2014-95 z 13.8.2015 Krajského súdu v Košiciach, že
po zrušení veci na nariadenom pojednávaní účastníci zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach a nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, žalobkyňa si uplatnila náhradu trov a žalovaný si trovy konania
neuplatnil a, že z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo nasledovné: Žalobkyňa už v žalobe v bode

II.odkazujena§563O.z.auvedenéust.jeuvedenéajvjejPokuseozmierz18.6.2012,kdeurčilalehotu
plnenia do 30.6.2012. V rozsudku 10C/548/2012-42 z 11.1.2013 dospel k záveru, že došlo k poskytnutiu
pôžičky a zaviazal žalovaného zaplatiť polovičnú sumu tejto pôžičky žalobkyni, pričom už pred vydaním
tohto rozsudku žalovaný pri svojom prvom úkone a to odpore voči platobnému rozkazu z 10.9.2012
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. V tomto rozsudku pri posúdení námietky premlčania
konštatoval, že nedošlo k premlčaniu, nakoľko do podania žaloby neuplynula premlčacia doba z dôvodu,
že žalovanému bol určený termín vrátenia pôžičky do 30.6.2012 a žaloba bola podaná 18.7.2012. V

cit. rozsudku nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby a preto z dôvodu premlčania žalobu
nezamietol. Pri ďalšom rozhodovaní vo veci rozsudkom 10C/548/2012-77 zo 17.3.2014 žalobu zamietol
a to z dôvodu, že žalovaný sa dovolal premlčania a nárok žalobkyne bol premlčaný a preto ho nepriznal.
V uvedenom rozsudku zmenil právne posúdenie tejto veci, nakoľko s prihliadnutím na § 101 a § 563 O.
z. a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky (ďalej len NS SR, resp. ČR)
začiatok plynutia premlčacej doby posúdil od nasledujúceho dňa po poskytnutí pôžičky. Odvolací súd
zrušil rozsudok z dôvodu, že nezodpovedal požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a preto

bol nepreskúmateľný. Keďže účastníci už nenavrhli vykonanie žiadneho dokazovania, vo veci opätovne
rozhodol a rozsudok, v súlade s § 157 ods.2, riadne odôvodnil. Pri rozhodovaní o veci zmenil právne
posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, nakoľko pri prvom rozsudku túto skutočnosť nesprávne
vyhodnotil a pri druhom rozsudku opravil svoje pochybenie. Preto bol rozdiel v odôvodnení týchtorozsudkov. Preto v tomto rozsudku (tretí v poradí) doplnil odôvodnenie tak, aby bolo preskúmateľné
a presvedčivé. Z dokazovania vyplýva, že došlo k uzavretiu pôžičky medzi žalobkyňou a žalovaným,
avšak nebola určená doba splatnosti tejto pôžičky. Tiež nebolo preukázané, že čas plnenia by bol daný

na vôľu dlžníka podľa § 564 O. z. § 101 O. z. upravuje nie len dĺžku všeobecnej premlčacej doby,
ale aj jej začiatok, ktorý je spájaný s okamihom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz - akonáhle
vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu - actio nata. Tento deň je začiatkom plynutia premlčacej
doby. Ak nebola splatnosť dlhu dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí,
možno o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek. Dlžník je povinný plniť dlh 1. dňa po tom, čo

ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania práva je teda daná okamihom, keď
veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. Rozhodný deň pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň,
ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej
doby pri práve „s“ časovo neobmedzeného právneho vzťahu je rozhodujúci deň nasledujúci po dni, keď
došlo k vzniku právneho vzťahu a nie deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Na tomto právnom názore je
založené rozhodnutie NS ČSR uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 28/84, ako

aj rozhodnutia NS SR a NS ČR 33Odo/918/2006, 33Odo/846/2006, 33Odo/665/2002, 28Cdo/566/2004,
28Cdo/111/2005, 28Cdo/2645/2006 a 33Odo/1174/2005, voči ktorému bola podaná ústavná sťažnosť,
ktorá bola odmietnutá rozhodnutím IIIUS/334/06 z 20.7.2006. Cieľom právnej úpravy premlčania je
nabádať veriteľov pod sankciou vykonávať svoje práva včas. Právo na plnenie zo zmluvy o pôžičke sa
premlčí vo všeobecnej 3 ročnej dobe a začiatok jej plynutia je spájaný s okamihom, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz. Ak teda nebola splatnosť dlhu dohodnutá, ustanovená právnym predpisom, alebo
určenávrozhodnutí,možnoosplneniedlhupožiadaťkedykoľvek.Akmôževeriteľvyvolaťsplatnosťdlhu,
potom môže svoje právo aj vykonať. Prvá objektívna možnosť vykonania práva je teda daná okamihom,
keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. „Jedná sa“ o deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho
vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Ak teda žalobkyňa požičala finančné prostriedky žalovanému

bez toho, aby sa dohodla na dobe, dokedy jej ich má vrátiť, mohla ho v súlade s § 563 O. z. požiadať už
nasledujúci deň o vrátenie pôžičky. Preto jej začala plynúť premlčacia doba nasledujúci deň po požičaní
peňazí a uplynula po 3 rokoch. Keďže v konaní sa žalovaný dovolal premlčania, nebolo možné žalobkyni
právo na vrátenie finančných prostriedkov z titulu pôžičky priznať. Pri inom výklade začiatku plynutia
premlčacej doby a to až odo dňa splatnosti, ktorý určila žalobkyňa a nie od vzniku právneho vzťahu, by

došlokneprípustnémuposunutiuzačiatkuplynutiapremlčacejdobypraktickynaneobmedzenúdobu,čo
by bolo v rozpore s účelom inštitútu premlčania. Z uvedených dôvodov preto opätovne žalobu žalobkyne
zamietol, nakoľko jej nárok bol premlčaný. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.2 O. s. p. Obaja
účastníci mali v konaní rovnaký úspech aj neúspech a preto nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov tohto konania. Žalobkyňa si spolu uplatnila 2 323,58 € v oboch spojených veciach, pričom

vyhovel jej žalobe vo výške 1 161,79 €, čo predstavuje 50 % jej úspechu a 50 % úspechu žalovaného.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a uviedla: Má za to, že v posudzovanej
veci odvolanie je prípustné, pretože súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205/2
písm. f/ O. s. p). a preto sa rozhodla voči tomuto rozsudku podať toto odvolanie: Podanou žalobou
na OS Rožňava sa domáhala zaplatenia 663,88 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.7.2012 do

zaplatenia a zaplatenia 1 659,70 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.7.2012 do zaplatenia od
žalovaného. Tieto peniaze poskytla ako pôžičku svojmu bývalému zaťovi ešte v r.2007. Sumu 663,88
€ mu poskytla na nákup strojného zariadenia a sumu 1 659,70 € na nákup motorového vozidla. Na
splatnosti pôžičky sa nedohodli a keďže vedela, že žalovaný nemá peniaze, tak od neho ani tieto
peniaze skôr nežiadala. S postupom času však začala mať obavy, či jej žalovaný tieto peniaze vráti

a tak sa rozhodla prostredníctvom svojho zástupcu vyzvať žalovaného pokusom o zmier, aby jej do
30.6.2012 uhradil, o. i., aj dlžnú sumu v prospech účtu zástupcu. Žalovaný na túto výzvu nereagoval a
tak splatnosť dlhu začala k 1.7.2012. Na podanú žalobu a následne vydaný platobný rozkaz žalovaný
reagoval odporom, v ktorom, o. i., vzniesol námietku premlčania. Práve s odôvodnením na vznesenú
námietku premlčania, OS Rožňava v napadnutom rozsudku zamietol jej žalobu s tým, že pôžička bola

uzavretá, avšak nebola určená doba splatnosti tejto pôžičky, na základe čoho s poukazom na § 101 O.
z. dĺžka premlčacej doby je spájaná s okamihom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade
ak nie je splatnosť dlhu dohodnutá, alebo ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí,
veriteľ môže o splnenie požiadať dlžníka kedykoľvek. Dlžník je povinný plniť dlh prvého dňa po tom,
čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania práva je teda daná okamihom,

keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. Za rozhodný deň pre začiatok plynutia premlčacej doby
považuje súd deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu a nie deň,
keď došlo k splatnosti dlhu. S uvedeným názorom súdu však nemôže súhlasiť. Ako to vyplýva aj z § 563
O. z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, jedlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Chcela poukázať aj na
rozsudok NS SR 4Cdo 146/2008 z 31.7.2008, z odôvodnenia ktorého citoval. Za správnosť jej tvrdení
svedčí aj to, že už rozsudkom OS Rožňava uvedenej sp. zn. z 11.1.2013 bolo právoplatne rozhodnuté

o povinnosti zaplatiť jej 1 161,79 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2012 do zaplatenia. Súd
túto časť nároku za premlčanú nepovažoval a zo správania žalovaného taktiež možno vyvodiť záver,
že s týmto názorom de facto súhlasil, keď sa voči výroku tohto rozsudku neodvolal a dopustil tak jeho
správoplatnenie. Názor súdu, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je daná okamihom, keď
veriteľ mohol najskôr o plnenie požiadať, vychádza z nepravdepodobnej situácie ako by sa mohol veriteľ

zachovať a nie z toho ako sa v skutočnosti zachoval. V konečnom dôsledku sa nazdáva, že tento názor
súdu nemá oporu v právnych predpisoch SR a výslovne odporuje uvedenej právnej norme (§ 563 O.
z.), ale je v rozpore aj s cit. rozhodnutím NS SR. V odôvodnení súd pripúšťa začatie plynutia premlčacej
doby ako proces zániku nároku skôr ako nárok vznikol, teda skôr ako sa právo mohlo vykonať. Výklad
§ 101 O. z. tak, ako ho podáva súd vo svojom odôvodnení, a síce že začiatok plynutia premlčacej doby,
ak čas plnenia nebol dohodnutý ani inak stanovený začína dňom nasledujúcim po vzniku právneho

vzťahu nie je v súlade s dôverou v právo a narúša sa tým aj princíp právnej istoty. Pod hrozbou začatia
premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve podľa § 563 O.
z. požiadať o plnenie na základe jeho slobodnej vôle, čím sa -podľa jej názoru - stráca zmysel § 563
O. z. a aj jeho reálny obsah. Na základe uvedeného navrhla o podanom odvolaní rozhodnúť tak, že sa
zmení napadnuté rozhodnutie súdu, žalobe sa vyhovie v zmysle jeho petitu, jej sa súčasne prizná právo

na náhradu všetkých trov konania (ako trov prvostupňového, tak aj odvolacieho konania; alternatívne
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
6. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

7. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

9. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):
11. V uzneseniach odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozsudky iba pre

nepreskúmatelnosť, vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby nebol vyslovený žiaden právny
názor, preto súd mohol v napadnutom rozsudku posúdiť uvedenú skutočnosť odlišne než v rozsudku
10C/548/2012-42 z 11.1.2013, keď - ako priznáva - v ňom nesprávne posúdil začiatok plynutia
premlčacej doby.
12. Právny názor v rozsudku NS SR, na ktorý poukazuje žalobkyňa v odvolaní, je ojedinelou odchýlkou

od ustálenej súdnej praxe, preto naň nebol vzatý zreteľ.
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.15. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanému žiadne trovy nevznikli.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.