Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212047
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716212047.4

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Mesto
Detva, IČO: 31 9805, J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom
Červenkom, advokátom, KOMERCIA Združenie advokátov, M. R. Štefánika 72, 962 12, Detva, proti
žalovanému Ľ. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. H. XXXX/XX, XXX XX H., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt Č.. E. nachádzajúci sa v H. v nájomnom bytovom dome súpisné

číslo XXXX, W. X. T., W. G. H. XX, pozostávajúci z 3 obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.10.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 06.10.2016 domáhal voči

žalovanému vypratania bytu Č.. E. W. L. U. H. U. W. F. H. L. Č. XXXX, W. X. T., W. G. H. XX,
pozostávajúceho z troch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva (ďalej len „byt“) a náhrady trov
konania.Žalobuodôvodniltým,žejevlastníkompredmetnéhobytu,ktoréhosprávuvykonávaspoločnosť
BYTES, s.r.o., so sídlom Bottova 1, 962 12 Detva, IČO: 31 596 908, na základe Mandátnej zmluvy
zo dňa 29.12.2005 v znení dodatkov k nej. Žalovaný mal byt v nájme na základe Zmluvy o nájme
bytu zo dňa 23.05.2014 na dobu určitú do 25.05.2015. Žalovaný do dnešného dňa, napriek jeho výzve

dobrovoľne byt nevypratal, hoci mu nájomný pomer zanikol. Byt užíva bez právneho dôvodu. Preto podal
voči žalovanému žalobu o vypratanie bytu.

2. Žalovaný nesúhlasil s vyprataním bytu. Je pravdou, že mu voči žalobcovi vznikol dlh na „nájomnom“
za užívanie tohto bytu. Do zadlženia sa dostal vlastným pričinením, nesúhlasil však s vyprataním bytu,
pretože má snahu dlh vyrovnať, a to za pomoci svojho zamestnávateľa. V byte býva s priateľkou a s

dvomi maloletými deťmi, ktorého biologickým otcom jedného z nich je on. Priateľka je na materskej
dovolenke, on pracuje vo firme Asta Vígľaš, zarába priemerne netto od 600,- do 650,- Eur mesačne.
Priateľka poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Inú možnosť na bývanie, než v predmetnom
byte nemajú. Za užívanie bytu neplatí skoro celý minulý rok. Uvedomuje si, že dlh treba vyrovnať, k
ďalšej obrane mu bolo preto obtiažne sa vyjadriť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 17.01.2017, ktorého sa právny zástupca žalobcu, ako
i žalovaný zúčastnili. Pojednávanie bolo odročené za súhlasu strán sporu, resp. právneho zástupcu
žalobcu, ako i žalovaného, a to na žiadosť žalovaného na deň 23.02.2017, za účelom poskytnutia lehoty
žalovanému k prípadnému mimosúdnemu vyriešeniu sporu so žalobcom. Právny zástupca žalobcu
na tomto pojednávaní uviedol, že žalobca sa nebráni uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy ohľadne
bytu so žalovaným, ak žalovaný vyrovná nedoplatok za užívanie bytu. Za týmto účelom pojednávanie

bolo odročené na deň 23.02.2017, ktorého sa právny zástupca žalobcu zúčastnil, žalovaný sa tohto
pojednávanianezúčastnil,natotopojednávaniebolpredvolanýriadne,ústnedozápisniceopojednávanízo dňa 17.01.2017. Žalovaný neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené vo veci na deň 23.02.2017
neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd za zistenia a
vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol

v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.02.2017 pred súdom uviedol, že k mimosúdnej
dohode v spore nedošlo, žalovaný dlh nevyrovnal. Preto trval na vyprataní bytu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil do konania žalobca, keď zistil tento
skutkový a právny stav:

6. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.05.2014 (ďalej len „zmluva o nájme bytu“), ktorá bola uzatvorená
podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako prenajímateľom v zastúpení správcom
spoločnosťou BYTES, s.r.o., Detva a žalovaným ako nájomcom súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ

žalovanému ako nájomcovi na základe tejto zmluvy o nájme bytu prenajal predmetný byt, keď nájom na
základe č.l. III. zmluvy o nájme bytu bol dojednaný na dobu určitú, odo dňa 26.05.2014 do 25.05.2015.
Z č.l. VII. bod 1. zmluvy o nájme bytu vyplýva, že nájom bytu sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol
dojednaný.

7. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 19.09.2016 Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR (vytvorený bol cez katastrálny portál), N. Č..X, pre okres Detva, pre obec Detva, pre katastrálne
územie Detva, žalobca je výlučným vlastníkom v celosti nájomného bytového domu súpisné číslo XXXX
postaveného na parcele Č. XXXX/XX a tiež tejto parcely (medzi stranami sporu nebolo sporné, že byt
sa nachádza v tomto nájomnom bytovom dome).

8. Výzvou zo dňa 28.07.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na byte vo výške
1.066,77 Eur s odôvodnením, že nájomná zmluva je ukončená, a s tým, že byt užíva neoprávnene. Do
15 dní od doručenia výzvy žiadal uhradiť od žalovaného uvedenú sumu, prípadne si dohodnúť splátkový
kalendár. Súčasne ho vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu do 15 dní v prípade, že nedôjde k žiadnej

dohode, s upozornením, že ak žalovaný byt nevyprace, požiada o vypratanie bytu príslušný súd.

9. Žalobca ďalej predložil do súdneho konania Mandátnu zmluvu zo dňa 29.12.2005 v znení Dodatku č.
13 zo dňa 31.12.2014 k nej, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako mandantom a spoločnosťou BYTES,
s.r.o., Detva ako mandatárom. Z č.l. I. tohto dodatku vyplýva, že predmetom zmluvy je prevádzkovanie a

poskytovanie služieb, ktoré súvisia so správou bytového fondu, a to okrem iného i nájomného bytového
domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele Č.. XXXX/XX, ktorých nehnuteľnosti sú
evidované na N. Č.. X V. H..

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez
určeniadobyužívania;nájomnázmluvaspravidlaobsahujeajopispríslušenstvaaopisstavubytu;nájom
bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

11. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu

a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

12. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že

zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

13. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému o
vypratanie bytu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ
so žalovaným ako nájomcom uzatvoril písomnú Zmluvu o nájme bytu, ktorá bola uzatvorená podľa §
685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o nájme bytu bola uzatvorená dňa 23.05.2014. Na základe

tejto nájomnej zmluvy žalovaný od žalobcu mal prenechaný do nájmu byt č. E. nachádzajúci sa v H., v
nájomnom bytovom dome súpisné číslo XXXX, na X. T., W. G. H. XX, pozostávajúci z troch obytných
miestností, kuchyne a príslušenstva. Z obsahu predmetnej zmluvy o nájme bytu mal súd preukázané,
že nájom bytu bol dojednaný na dobu určitú od 26.05.2014 do 25.05.2015, tak ako to vyplýva z čl. III.
zmluvy o nájme bytu. Z čl. VII. bod 1. zmluvy o nájme bytu vyplýva, že nájom bytu skončil uplynutím
doby, na ktorú bol dojednaný. Uvedené vyplýva nielen zo zmluvných dojednaní, ale aj z ustanovenia §

710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. V danom prípade ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neplatilo, pretože aplikácia tohto zákonného ustanovenia je priamo vylúčená ustanovením § 710 ods.
2 Občianskeho zákonníka. V súdenom prípade teda nedošlo k obnoveniu zmluvy o nájme bytu za tých
istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom bytu na základe zmluvy o nájme bytu zo

dňa 23.05.2014 zanikol pre žalovaného dňa 25.05.2015, a to uplynutím doby, na ktorú bola zmluva o
nájme bytu uzavretá. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca dokladal do súdneho konania je nepochybné,
že predmetný byt sa nachádza v nájomnom bytovom dome L. Č.. XXXX, postavenom na parcele Č.
XXXX/XX, W. G.. H., I. Č.. XX, V. H., U. I. H., I. H., V.torý je vo výlučnom vlastníctve v celosti žalobcu,
tak ako to vyplýva z výpisu z LV č. 1 zo dňa 19.09.2016 pre okres Detva, pre obec Detva a pre KÚ

Detva. Žalobca ako vlastník bytu, ktorý sa nachádza v tomto nájomnom bytovom dome, tak nepochybne
potom, čo žalovanému skončil nájom bytu, ktorý bol dojednaný na dobu určitú, dôvodne požiadal súd o
ochranu svojho vlastníckeho práva k tomuto bytu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda má v
konaní aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie bytu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
po uplynutí dojednanej doby nájmu, byt užíva ďalej bez právneho dôvodu, čo v konaní potvrdil. Preto súd

uložil povinnosť žalovanému byt vypratať, a tak poskytol žalobcovi ochranu vlastníckeho práva k tomuto
bytu, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu súd považoval za primeranú na
to, aby žalovaný si zabezpečil náhradné bývanie, a to i s poukazom na to, že žaloba o vypratanie bytu
žalovanému bola doručená už dňa 27.10.2016, a teda už tohto dňa žalovaný nadobudol vedomosť, že
žalobca požaduje ochranu svojho vlastníckeho práva k bytu, ktorý žalovaný užíva bez právneho dôvodu.

Už od tohto času žalovaný mal reálnu možnosť zabezpečovať si náhradné bývanie. Napriek tomu,
že žalovaný nesúhlasil s vyprataním bytu, súd žalobe žalobcu vyhovel, keďže žalovaný nevzniesol v
konaní žiadnu dôvodnú obranu. Nakoľko nájom bytu bol dojednaný na určitý čas, žalovaný podľa § 712a
ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá právo na žiadnu bytovú náhradu. Žalovaný k žalobe neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na vypratanie bytu. Skutočnosť, resp. tvrdenie

žalovaného, že vyrovná nedoplatok za užívanie bytu nemá vplyv na nárok žalobcu na vypratanie bytu.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný
úspech,žalovanýbolvkonaníplneneúspešný.Súdpretoúspešnémužalobcovipriznalvočižalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).