Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201608
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214201608.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobkyne: Ľ. K.,

nar. XX. X. XXXX, bytom M. X, XXX XX N. W., proti žalovanému: V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenému: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 601,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 130,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 130,- Eur od 21. 10. 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej sumu 601 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,015 % za každý deň omeškania
odo dňa 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 31.7.2013
so žalovaným uzavrela zmluvu o prenájme bytu, na základe ktorej mu prenajala byt na B. ulici č. XX v
A.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 1 roka od 1.8.2013. V zmluve si žalobkyňa so žalovaným

mali dohodnúť mesačné nájomné vo výške 130 eur a dohodli sa, že žalovaný okrem nájomného bude
uhrádzať mesačné splátky súvisiace s užívaním bytu, a to platby SIPO bytovému družstvu, energie
(elektrina, plyn) a komunálne platby za domový odpad, všetky platby do 20. dňa v danom mesiaci.
Žalovaný uhradil len 130 eur v prvom mesiaci trvania nájomného vzťahu a na ostatné výzvy nereagoval.

2. V podaní zo dňa 21.8.2014 žalobkyňa uviedla, že sa nedomáha sumy 601 eur, ale sumy 1430 eur.
Zároveň uviedla, že nájomný vzťah nezanikol 10.10.2013 neuhradením nájomného ako to uviedla v

pôvodnej žalobe, ale trval od 1.8.2013 do 31.7.2014, keďže nájomný vzťah nebol ukončený v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhla zmenu žaloby s tým, že žiada zaplatenie 1.430 eur.

3. Vzhľadom na to, že zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, konal súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby v súlade s ustanovením § 141 CSP.

4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.4.2016 uviedla, že uznáva, že podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX zmluva

zaniká pri jednomesačnom omeškaní platieb. So žalovaným sa stretli a ústne dohodli, že sa vysťahuje
a uhradí celá dlh na nájme, t.j. do dňa odovzdania kľúčov, ktoré hodil do schránky dňa 10.10.2013.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že má za to, že nájomný vzťah bol podľa dohody ukončený odovzdaním kľúčov
dňa 10.10.2013 a žiadala zaplatiť pohľadávku v sume 601 eur s príslušenstvom.5. Podaním zo dňa 21.8.2014 žalobkyňa rozšírila žalobu a žiadala priznať sumu 1.430 eur titulom
nezaplateného nájomného od septembra 2013 do júla 2014 majúc už za to, že nájomný vzťah netrval

do 10.10.2013 (ako to uviedla v žalobe), ale až uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, teda
1.8.2014. Žiadala uhradiť zaplatenie 1.430 Eur spočívajúcich v 11-ich mesačných platbách po 130 eur.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 23.3.2016 uviedol, že neuznáva nárok žalobkyne a žalobu považuje za
nedôvodnú. Mal za to, že nájomný vzťah skončil uplynutím dňa splatnosti nájomného za obdobie, za

ktoré bol žalovaný povinný nájomné uhradiť, teda dňom 21.9.2013.

7. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, ktorej neprítomnosť ospravedlnil podaním
zo dňa 5.8.2016 jej manžel P. K.. V uvedenom podaní žalobkyňa nenavrhla, aby súd pojednávanie
odročil. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, podľa ktorého môže byť na návrh strany
pojednávanie odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť

na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť,
z dôvodu, že žalobkyňa nenavrhla odročenie pojednávania a ani sa neuviedla prípadný dôvod, pre ktorý
by sa nemohla dať zastúpiť, pojednával v jej neprítomnosti.

8.Nanariadenompojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanéhoačítanímnasledovných

listín: zmluva o prenájme zo dňa XX. X. XXXX, výzva na zaplatenie dlhu č.l. 6, faktúra za elektrinu č.l.
7, príjmový doklad č.l. 8, dohoda o splácaní pohľadávky č.l. 9, doplnenie žaloby č.l. 20, výpis z katastra
nehnuteľnosti č.l. 24, podanie žalobkyne zo dňa 31. 10. 2014, podanie zo dňa 31. 3. 2013, vyjadrenie
právneho zástupcu žalovaného zo dňa 23. 3. 2016.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vychádzajúc z podania žalobkyne zo dňa 28.
2. 2014, táto vznikla z titulu dlhu OSBD Bardejov, teda žalobkyňa nemá žiadny právny titul na uplatnenie
tejto pohľadávky. Žiadal žalobu v časti prevyšujúcej sumu 130 eur zamietnuť.

10. Žalovaný na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že je pravdou, že žalobkyni zaplatil za august 2013
sumu 130,- Eur. V uvedenej čiastke bol zahrnutý len nájom. Za mesiac september nezaplatil, keďže
prišiel list z OSBD, ktorým bol vyzvaný na zaplatenie sumy cca 400,- Eur. V čase, keď podpisoval
nájomnú zmluvu, o tejto skutočnosti nevedel. Žalobkyňa mu povedala, že na byte neviaznu žiadne dlhy
a podlžnosti voči správcovi. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobkyne a v súlade s ustanovením § 151

ods. 2 CSP uviedol, že kľúče od bytu vrátil žalobkyni do schránky 21.9.2013. Žalobkyňa bola u jeho
rodičov asi trikrát. Za mesiac september nezaplatil. Dlží jej jedine sumu za mesiac september 2013, teda
sumu 130,- Eur na nájomnom.

11. V obsahu tzv. „Zmluvy o prenájme bytu“ zo dňa XX.X.XXXX je okrem iného uvedené, že „vlastník

bytu p. K. prenecháva do prenájmu byt na B. ulici XX v A. podnájomcovi V. B. dobu 1-ného roka odo
dňa 1.8.2013. Podnájomník sa zaväzuje uhrádzať mesačne splátky súvisiace s platením bytu SIPO
a to vo výške určenej bytovým družstvom, elektrárni a plynovým podnikom, ako tiež mestom, ktoré
určuje výšku domového odpadu. Všetky tieto SIPO platby budú vedené na meno ........... Všetky uvedené
platby znáša podnájomník, a teda nedoplatky resp. preplatky si vysporiada sám. Podnájomník ďalej

zaplatí prenájomcovi mesačne sumu 130 € za užívanie zariadenia bytu a to na účet č. XXXXXXXXXX.
Podnájomník sa ďalej zaväzuje všetky platby uhradiť vždy najneskôr do 20. dňa v mesiaci. Zmluva
zaniká pri jednomesačnom omeškaní platieb, pri nedodržaní mravných zásad a zdevastovaní bytu. Od
zmluvy je možné odstúpiť iba písomnou formou a to s jednomesačnou výpovednou lehotou.“

12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres A., obec A., kat. úz. A., plynie, že vlastníkmi
bytu č. XX na 6 poschodí, vchod XX bytového domu Obytný blok D, súp. č. XXXX, postavenom na
parcele XXX/X evidovanej na LV č. XXXXX, na B. ulici v A., sú Ľ. K., rod. A., nar. XX.X.XXXX a P. K.P.,
nar. XX.X.XXXX.

13. Z výzvy na č.l. 6 spisu vyplýva, že žalobkyňa vyzýva žalovaného na zaplatenie všetkých poplatkov
pre bytové družstvo, elektrárne, plynárne, a mesto za užívanie bytu odo dňa 1.8.2013 do 10.10.2013
spolu vo výške 601 eur s členením 173 Eur (Ľ. K.) a 428 Eur (bytové družstvo) s tým, že uhradila 601 eurbytovému družstvu. Dlžnú sumu navýšila na sumu 655,09 eur, ktorá mala zahŕňať aj úrok z omeškania
podľa Obchodného zákonníka ku dňu splatnosti.

14. Z príjmového dokladu zo dňa 28.10.2013 vyplýva, že manžel žalobkyne uhradil na účet OSBD
Bardejov sumu 392,85 eur.

15. Z prehľadu transakcií na účte žalobkyne vyplýva, že žalovaný na jej účet vložil dňa 2.9.2013 sumu
130 eur.

16. Zistený skutkový stav, súd právne posúdil nasledovne:

17. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva

neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

18. Na základe nájomnej zmluvy vzniká nájomcovi právo na užívanie bytu za odplatu na dobu určitú
alebo bez určenia doby užívania. Nájomná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v
§ 686 ods. 1 OZ, pričom bez nich

nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy.

19. V ustanovení § 686 OZ sú
vymedzenépodstatnénáležitosti(esentialianegotii)nájomnejzmluvy.Nájomnázmluvamusíobsahovať:
a) označenie bytu a popis jeho príslušenstva,

b) rozsah užívania bytu,
c) výšku nájomného.

20. Ad a) Nájomná zmluva k bytu by mala (aj keď nie obligatórne) obsahovať predovšetkým popis bytu
a jeho príslušenstva. Pojem príslušenstva bytu je vymedzený v ustanovení § 121 ods. 2 OZ.

21. Byt musí byť v zmluve o nájme označený tak, aby nebol zameniteľný s iným bytom, teda napr.
polohou domu, v ktorom sa byt nachádza (názov ulice, popisné číslo) a polohou bytu v dome (podlažím
a číslom bytu).

22. Ad b) Vymedzením rozsahu užívania bytu a jeho príslušenstva v nájomnej zmluve je treba rozumieť
také dojednanie, z ktorého možno (príp. za pomoci výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 ods. 2 OZ
) vyvodiť, do akej miery je nájomca
oprávnený užívať byt vymedzený v zmluve (príp. v prílohe, ktorá je jej súčasťou) a jeho príslušenstvo.

Zákonnú požiadavku vymedzenia rozsahu užívania bytu a jeho príslušenstva v nájomnej zmluve možno
splniť aj tak, že ak z nájomnej zmluvy nevyplýva obmedzenie nájomcu v jeho užívacom práve, je
oprávnený byt a jeho príslušenstvo užívať neobmedzene, t. j. bez toho, aby mu v tom bránili práva iných
osôb (napr. ostatných nájomcov bytu v dome).

23. Ad c) Výška nájomného (spôsob jeho výpočtu) a výška úhrady za plnenie spojená s užívaním bytu
(spôsob jeho výpočtu) predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu; tomu musí
zodpovedať aj ich vyjadrenie v nájomnej zmluve.

24. Spôsob výpočtu nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a právne následky

spojené s nezaplatením nájomného upravujú ustanovenia § 696 až § 699 OZ.

25. Nájomná zmluva musí okrem náležitostí uvedených v zákone obsahovať i vymedzenie strán,
ktoré zmluvu uzatvárajú (prenajímateľ a nájomca). Fyzická osoba by sa mala v zmluve identifikovať

nezameniteľnými údajmi (menom, priezviskom a dátumom narodenia, resp. ešte údajom o trvalom
bydlisku). Legitimácia vlastníka prenajímať byt môže byť preukázaná výpisom z listu vlastníctva (výpis
síce nie je vždy potrebný, ale účastníci sa môžu vyhnúť možnej neplatnosti zmluvy).26. Okrem náležitostí uvedených v § 686 ods. 1 prvá veta OZ môže nájomná zmluva obsahovať i ďalšie dojednania, najmä
dojednanie o dobe nájmu (pozri nižšie).

27. Ak zmluva neobsahuje kogentné náležitosti predpísané zákonom alebo trpí niektorou z vád uvedených v ustanovení § 37 a nasl.
, je absolútne neplatná.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v nájomnej zmluve uzavretej medzi stranami
konania dňa XX.X.XXXX absentujú jej podstatné náležitosti, a to dostatočné označenie bytu a popis
jeho príslušenstva, rozsah užívania, výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich

výpočtu a výška nájomného.

30. Zmluva je v uvedených častiach nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, je teda potrebné konštatovať,
že nedošlo k platne uzavretej dohode v časti predmetu nájmu (nedostatočne označená nehnuteľnosť),
výšky nájomného, keďže v zmluve je uvedené, že žalovaný má platiť za užívanie zariadenia bytu

(teda nie za prenájom bytu) a tiež výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu (keď v zmluve je uvedené len to, že SIPO platby budú uvedené na meno ....). Zákon
výslovne vyžaduje uvedenie výšky a splatnosti nájomného, ale aj dohodu o spôsobe jeho platenia
(mesačne, štvrťročne, ročne) za prenájom bytu (nie za užívanie zariadenia bytu). Len na okraj súd
uvádza, že zmluva používa terminológiu rozpornú so zákonom, kedy zmluvné strany označuje ako

vlastník, následne v texte prenájomca a podnájomca, ďalej v texte podnájomník. Rozpornými sú aj
ostatné ustanovenia zmluvy o odstúpení a zániku zmluvného vzťahu.

31. Absolútna neplatnosť zmluvy má za následok, že zmluva je od počiatku neplatná. Z takto neplatnej
zmluvy potom nemožno dať ani výpoveď.

32. Niet pochýb o tom, že žalovaný na základe takto neplatnej zmluvy priestory užíval ako to vyplýva
z tvrdení strán v mesiaci august a september 2013, čo potvrdila aj žalobkyňa okrem iného v podaní zo
dňa 31.10.2014, kde uviedla, že dňa 10.10.2013 sa žalovaný z bytu vysťahoval. Z uvedeného plynie,
že pre neplatnosť zmluvy nastúpil iný vzťah strán konania, a to v otázke platenia nájomného patriacej

vlastnícky žalobkyni.

33. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe povinnosti bezdôvodné
obohatenie vydať. Aby bolo možné hovoriť o vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie,

musia byť splnené základné predpoklady, a to získanie majetkového prospechu (obohatenia) jedným
subjektom, majetková ujma druhého subjektu, existencia právnej skutočnosti uvedenej v zákone (§ 451
ods. 2 a § 454 OZ), pričom splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia zahŕňa o.i.
prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v tom,

že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď
k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za
bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel
poskytovať náhradu.

35. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy
alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto
plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je
rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu,bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec.

36. Súd má za to, že pre absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 686 Občianskeho zákonníka nastúpil iný vzťah strán konania, a to v otázke platenia nájomného
patriacej vlastnícky žalobkyni. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu za obdobie mesiaca september 2013. Keďže žalovaný uznal na
pojednávaní, že sa za tento mesiac na úkor žalobkyne obohatil sumou 130 eur, súd priznal žalobkyni

sumu 130 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

37. V tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 130 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 130 eur od odo dňa 21.10.2013 (počnúc
dňom nasledujúcim po vzniku bezdôvodného obohatenia nezaplatením sumy za užívanie bytu).

38. V prevyšujúcej časti mal súd za to, že žaloba vzhľadom na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy
a nepreukázanie užívania nehnuteľnosti v ďalšom období do júla 2014 žalovaným, je nedôvodnou. Tu
sa žiada poukázať aj na tvrdenie samotnej žalovanej, ktorá v podaní zo dňa 21.4.2016 potvrdila, že
najneskôr 10.10.2013 sa žalovaný vysťahoval.

39. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by žalovaný v rozhodnom období, za ktoré sa vydania plnenia
od žalovaného domáha (t.j. za obdobie od október 2013 až júl 2014, skutočne predmetný byt užíval
(a tým sa obohacoval)). Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane konania,
ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobkyňa uvádza, že na strane žalovaného vznikol v

rozhodnom období majetkový prospech, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné
dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovanému
vznikal ďalší majetkový prospech, resp. nie je preukázaná výška, v akej mal tento majetkový prospech
vzniknúť ani žiadnym dôkazným prostriedkom na stane žalovanej nie je preukázané, že žalovaný
byt užíval aj v mesiaci október 2013. Za takejto dôkaznej núdze na strane žalobkyne, keď v konaní

nepreukázala, že žalobca byt za ďalších 11 mesiacov skutočne užíval, keď sama tvrdí, že najneskôr od
10.10.2013 sa žalovaný odsťahoval, súd musí konštatovať, že pri absolútne neplatnej zmluve neuniesla
dôkazné bremeno tvrdenia, že na strane žalovaného vznikol ďalší majetkový prospech, čo je jedným z
predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia, preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú
zamietol.

40. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP spojení s § 266

ods. 1 CSP s tým, že žalovaný má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 82 % (úspech žalobkyne 9 % (priznaných 130 eur), úspech žalovaného 82 % (nepriznaných
1300 eur)).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).