Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010163
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5414010163.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 2. februára 2017 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal
odvolanie obžalovanej S. Z. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/62/2014 zo 6.9.2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej S. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná S. Z. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého jej bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený G. J. s nárokom na náhradu škody odkázaný na
občianske súdne konanie

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila jednak sama a jednak

prostredníctvom svojej obhajkyne.

V odvolaní uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože nespáchala to, za čo bola uznaná vinnou. Ak
poplietla dátum, môže za to policajt K.. Výpovede svedkov O. a K. na súde považuje za nepravdivé. O.
videla prvýkrát na polícii. Bratia J. 20.1.2014 popíjali v reštaurácii Večierka do 20.00 hod. a nie je pravda
to, čo tvrdí G. J., že hneď išiel ešte v ten deň na ošetrenie. Celý prípad, čo na ňu nahrali, je výmysel.

Pokiaľ sa zahnala s lamelou, W. ju odstrčil a nemohla trafiť ani G. J., ktorý stál od nej asi 4 metre. Je
logické, že brat proti bratovi svedčiť nebude. Klamú jeden aj druhý. Objasnenie protiprávneho konania
poškodeného J. mohlo mať priamy vplyv na posúdenie jej trestnoprávnej zodpovednosti, a to z hľadiska
nutnej obrany. Svedok E. na hlavnom pojednávaní dňa 17.9.2015 uviedol, že počul ako poškodený J.
povedal, že kopol obžalovanú do brucha. Je toho názoru, že vierohodnosť tohto svedka nebola žiadnym
spôsobom spochybnená. Poukázala na rozpory vo výpovediach svedkov G. J. a jeho brata W. J., pokiaľ

ide o spôsob, akým sa dostali na miesto činu. Znalec v lekárskom odbornom vyjadrení konštatoval, že
zranenia mohli byť poškodenému spôsobené v dôsledku poranenia tupým mechanizmom, pasívnym,
teda nárazom na pevný predmet, napr. pri páde tela. Poukázala, že poškodený so svojím bratom
vykonával pomocné stavebné práce, a to aj na lešeniach. Zranenie si poškodený teda mohol spôsobiť
aj pri výkone tejto činnosti. Jej tvrdenia o útoku poškodeného potvrdzuje aj výpoveď T. J. z 3.7.2014,
ktorú nemožno spochybniť. T. J. bol rozhodnutím súdu obmedzený na právnych úkonoch len čo sa týka

majetkovoprávnej sféry. Keďže prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhla,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ju oslobodil.Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,

oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť
náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na obhajobu. Okresný súd

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie tak, ako mu to ukladá zákon a vykonané
dôkazy tiež spôsobom upraveným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil správne. Dospel tak ku správnym
a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd dostatočne vyložil, ktoré
skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú

jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v
danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. Keďže odôvodnenie
napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické, a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto
v zásade naň odkazuje.

Obžalovaná je bezpečne usvedčovaná svedkami G. J., W. J. a nepriamo svedkami R. O., W. K. a W. E..
Pokiaľ ide o výpovede svedkov G. J. a W. J., krajský súd nezistil v nich také podstatné rozpory, ktoré by
robili tieto výpovede nevierohodnými. Nepresnosti vo výpovediach týchto svedkov, týkajúce sa okolnosti
ich príchodu na miesto činu, nie sú takého charakteru, že by bolo potrebné hodnotiť ako nevierohodné
tvrdenia týchto svedkov ohľadom samotného priebehu konfliktu. Ani skutočnosť, že poškodený sa po

skutku mal zdržiavať v pohostinstve, nespochybňuje záver, že zranenie mu spôsobila práve poškodená.
Vinu obžalovanej nespochybňuje ani odborné lekárske vyjadrenie MUDr. V., ktorý ako možnosť vzniku
zranení u poškodeného pripustil aj pád na pevný predmet. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva,
že takýto mechanizmus vzniku zranenia objektívne zistený u poškodeného nebol. Naopak z vykonaných
dôkazov je zrejmé, že zranenie spôsobila poškodenému práve obžalovaná, a to spôsobom, ktorý

pripúšťa znalec aj v odbornom vyjadrení. Krajský súd sa nestotožňuje ani s tvrdením obžalovanej, že
svedkovia O. a K. na hlavnom pojednávaní vypovedali nepravdivo, nakoľko okrem tvrdenia obžalovanej
takémuto záveru nenasvedčuje žiadna iná skutočnosť. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní nebola prečítaná
výpoveď svedka T. J., krajský súd poznamenáva, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní je zrejmé, že
prečítanie tejto svedeckej výpovede nenavrhla žiadna strana konania. Prečo prvostupňový súd tohto

svedka nevypočul na hlavnom pojednávaní, podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Vsúvislostisdôkaznousituáciounemožnoprehliadnuťanizmätočnévyjadreniaobžalovanej,keďtátosa
vyjadrovala rozporne ohľadom dátumu, kedy jej mali byť spôsobené zranenia. V tomto smere považuje
krajský súd jej obhajobu, že za nepresné údaje môže svedok K., za nepresvedčivú.

Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy tiež vyhodnotil v súlade so zákonom. Odvolacie námietky
obžalovanej vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom preto považuje krajský súd za
nedôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o treste aj tento zodpovedá stavu veci a zákonu. Trest uložený obžalovanej
prvostupňovým súdom aj podľa názoru krajského súdu možno považovať za spravodlivý a objektívny
obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Ide o trest, ktorý v plnej miere odzrkadľuje závažnosť
spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Napokon uložený trest aj
dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

V súlade so zákonom je aj výrok, ktorým okresný súd poškodeného G. J. odkázal s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnutý rozsudok za
zákonný vo všetkých jeho výrokoch a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovanej S. Z. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.