Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 0T/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010174
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3616010174.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného

P. X. pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm.
n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 02.11.2016 na Okresnom súde Partizánske
postupom v zmysle § 204 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na P. X. pre prečin násilia proti skupine
obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2016 v čase okolo 20:45 hod prišiel v obci

I. pred bránu rodinného domu č. XX, kde najskôr vulgárne nadával a následne začal mykať bránou,
na čo z domu vyšli obyvatelia domu, poškodení L. I., nar. XX.XX.XXXX, H. I., nar. XX.XX.XXXX a T. I.,
nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom I. č. XX, pričom obžalovaný sa im začal vyhrážať, že ich všetkých
pozabíja sekerou, čo viackrát opakoval, následne poškodený L. I. pristúpil k bráne, obžalovaný ho rukou
chytil za jeho pravú ruku a ťahal smerom k sebe, čím mu spôsobil tržnú ranu na pravom predlaktí, ktorá
si vyžiadala ošetrenie bez narušenia obvyklého spôsobu života.

Sudca pre prípravné konanie po vypočutí obžalovaného dňa 03.11.2016 vo veci nariadil termín hlavného
pojednávania v zmysle § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku na deň 16.11.2016, ktorý bol následne
odročený (z dôvodu nezrealizovania eskorty obžalovaného na termín pojednávania) na deň 22.11.2016,
na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje svojho konania. Následne
samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či:

- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie
prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu predmetného skutku nevykonal a vykonal
iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku (na rozdiel od kvalifikácie uvedenej v obžalobe) právne kvalifikoval ako
prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v spojení
s § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. K právnej kvalifikácii skutku uvedenej v obžalobe (§ 359
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d/ Trestného zákona), najmä k použitému
kvalifikačnémuznakuuvedenémuv§138písm.d/Trestnéhozákona(násilím,hrozboubezprostredného

násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy) súd poznamenáva, že tento znak je obsiahnutý už v základnej
skutkovej podstate uvedenej v § 359 ods. 1 Trestného zákona, a teda takýto postup by bol v rozpore s §
38 ods. 1 Trestného zákona. Na druhú stranu skutok popísaný v obžalobe je možné kvalifikovať aj podľa
§ 359 ods. 2 písm. c/ Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný predmetný skutok spáchal pred viac
ako dvoma súčasne prítomnými osobami (§ 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona). Zmenou právnej

kvalifikácie súdom nedošlo k prísnejšiemu posúdeniu žalovaného skutku.

Obžalovaný z hľadiska formy zavinenia konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,
nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť
ohrozenie chráneného záujmu.

Obžalovaný pri svojom výsluchu dňa 03.11.2016 pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že je
rozvedený, má 4 deti, z toho mu je jedno zverené do osobnej starostlivosti. Má vyživovaciu povinnosť
voči 2 deťom v celkovej výške 250 €, pracuje v Rakúsku cca 25 rokov ako pokrývač striech s príjmom
cca 1.880 €.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol 2 krát súdne trestaný (v oboch prípadoch
pre ublíženie na zdraví), pričom v jednom prípade (vec vedená na OS Partizánske pod sp. zn.
2T/163/2011) sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Partizánske č.k. 2T/138/2013-162 zo dňa 17.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trenčíne č.k. 3To/28/2014-172 zo dňa 08.10.2014, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov; skúšobná doba uplynula dňa 08.06.2016. Od roku 2012 do
súčasnosti bol obžalovaný 7 krát postihnutý za priestupok, pričom v 5 prípadoch išlo o priestupky na
úseku dopravy (porušenie pravidiel cestnej premávky - rýchlosť jazdy) a v 2 prípadoch išlo o priestupky

proti občianskemu spolunažívaniu (v jednom prípade aj proti poškodeným H. a T. I.).

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčia dve poľahčujúce okolnosti, a to
v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne

oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom). Ďalej súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného
zákona (bol už za trestný čin odsúdený). V tejto súvislosti preto v zmysle § 359 ods. 2 Trestného
zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného
zákona (pri prevahe poľahčujúcich okolností a pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3), mu

súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov podmienečne
s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 24 mesiacov, nakoľko v danom prípade
mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej
doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3,ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným
spáchaného trestného činu (prečin), ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral
do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz 2 krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade

sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zohľadnil tiež skutočnosť, že obžalovaný bol naposledy
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/138/2013-162 zo dňa 17.02.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/28/2014-172 zo dňa 08.10.2014, pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov, pričom skúšobná doba uplynula

dňa 08.06.2016. Zohľadnil tiež skutočnosť, že sa od roku 2012 až do súčasnosti dopustil 7 priestupkov
(5 z oblasti dopravy a 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu). Súd pri ukladaní trestu ďalej
zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný má 4 deti, z toho mu je jedno zverené do osobnej starostlivosti
a má vyživovaciu povinnosť voči 2 deťom v celkovej výške 250 € mesačne a tiež na skutočnosť, že
obžalovaný už 25 rokov pracuje v Rakúsku ako pokrývač striech s príjmom cca 1.800 € a v prípade
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by o túto prácu prišiel, čo by mohlo mať aj negatívny

dopad na jeho rodinný život, najmä na jeho deti, ktoré sú na neho odkázané výživou, teda v danom
prípade mal súd na zreteli aj tú skutočnosť z hľadiska zásad ukladania trestov, že trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Na
základe tejto skutočnosti mu súd dal šancu, aby dokázal svojej rodine, ako aj celej spoločnosti, že sa
naozaj zmenil zároveň mu dal možnosť, aby urobil hrubú čiaru za svojou minulosťou a začal žiť riadnym,

usporiadaným životom ako správna hlava rodiny, ktorá má zodpovednosť nielen za seba, ale aj za
svoje deti, ktoré sú na neho odkázané výživou a ktoré v súčasnosti jeho starostlivosť potrebujú. Súd
v danom prípade kladne hodnotí aj skutočnosť, že obžalovaný má prácu v Rakúsku, kde pracuje ako
klampiar už 25 rokov a dosahuje slušný príjem, poukazuje aj na celkový kritický postoj obžalovaného
k svojmu správaniu a jeho následku a najmä na jeho snahu po náprave, keď tento uviedol, že chce

zmeniť svoj život k lepšiemu a takéto konanie už nebude opakovať. Za týchto okolností, keď obžalovaný
bude mať aj naďalej riadnu prácu a zároveň sa bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného
úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje
súdom určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je
možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Takto uložený trest v dostatočnej miere

spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a v tejto súvislosti súd
konštatuje, že už samotné trestné konanie vedené voči obžalovanému pre predmetný skutok je pre neho
dostačujúcim predpokladom pre jeho nápravu a jeho rozhodnutie skončiť s požívaním alkoholu (pod
vplyvomktoréhosadopustilpredmetnéhoskutku)atomutocieľubymohločiastočnenapomôcťiobdobie
strávenévovýkoneväzby.Súdvtejtosúvislostipoznamenáva,žebudezáležaťlennaobžalovanom,ako

využiješancu,ktorámuboladanáačinaozajzačneviesťriadnyživotatentopovediepočasplynutiacelej
skúšobnej doby. V opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný.
Takto aj naďalej bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto
šancou naloží a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu, súd zároveň obžalovanému
uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).