Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810206152
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7810206152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov : 1. Z. T., N.. XX.XX.XXXX, A. M.
W., Š.Á. XXX, 2. X. T., N.. XX.X.XXXX, A. M. F. M., S. XXX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Harakálym,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanej : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so
sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu v 1.
rade a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/106/2010-372 zo dňa 30.11.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade 8,5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 20.970,90 € od 20.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 2.110,81 € od 29.1.2010

do zaplatenia.

Vprevyšujúcejčasti,t.j.ozaplatenieúrokovzomeškaniazosumy20.970,90€ od5.3.2008do19.3.2008
m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade 8,5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 88.927,20 € od 20.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 28.507,76 € od 29.1.2010

do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 88.927,20 € od 5.3.2008 do 19.3.2008
m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu
liečebných nákladov vo výške 107,15 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.4.2009 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie liečebných nákladov vo výške 88,13 € s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 20.4.2009 do zaplatenia m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade v prevyšujúcej časti náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenia .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni v 2. rade 8,5 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 2.970,72 € od 20.3.2008 do 27.1.2010 a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
1.078,29 € od 20.4.2009 do 27.1.2010 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.970,72 € od 5.3.2008 do 19.3.2008
m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi v 1. rade:

1/ Náhradu bolestného vo výške 2.110,81 € s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.970,90
€ od 05.03.2008 do 28.01.2010 a zo sumy 2.110,81 € od 29.01.2010 do zaplatenia.
2/ Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 28.507,76 € s 8,50 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 88.927,20 € od 05.03.2008 do 28.01.2010 a zo sumy 28.507,76 € od 29.01.2010
do zaplatenia.
3/ Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 % vo výške 22.231,80 €.

4/ Náhradu za liečebné náklady vo výške 195,28 € s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 20.04.2009
do zaplatenia,
všetky plnenia uvedené v bodoch 1 až 4 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu žalobcu v 1. rade zamietol. Zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni v 2. rade 8,5 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 2.970,72 € od 5.3.2008 do 27.1.2010 a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy

1.078,29€od20.4.2009do27.1.2010,všetkovlehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Otrovách
konania účastníkov a o trovách štátu si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca v 1. rade domáhal náhrady za bolesť v sume 722.000,-

Sk, vychádzajúc z počtu 1900 bodov a hodnoty jedného bodu 380,- Sk, t.j. 23.966,01 €, náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.648.000,- Sk za 9600 bodov pri hodnote jedného bodu
380,- Sk, t.j. 121.091,42 €, všetko s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 5.3.2008 do zaplatenia, 50 %
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.824.000, t.j. 60.545,71 €, náhrady
liečebnýchnákladochvovýške25.491,-Sk,t.j.846,15€s5%ročnýmúrokomzomeškaniaod20.4.2009

do zaplatenia a ktorou sa žalobkyňa v 2. rade domáhala náhrady za bolesť v sume 100.700,- Sk za
265 bodov pri hodnote 380,- Sk za jeden bod, t.j. 3.342,63 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
5.3.2008 do zaplatenia a náhrady pohrebných a liečebných nákladov vo výške 44.087,- Sk, t.j. 1.463,42
€ s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.4.2009 do zaplatenia.

3. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 10C/57/2008-151 zo dňa 17.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 6Co/252/2009-185 zo dňa 24.11.2009, ktoré nadobudli právoplatnosť 19.01.2010
súd vyslovil, že žalovaná zodpovedá vo výške 90 % za škodu žalobcom v 1. a 2. rade.

4. Žalovaná počas konania po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku plnila žalobcovi v 1. rade z titulu

bolestného 18.860,09 €, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 60.419,44 € a z titulu nákladov na
liečenie 566,25 €. Žalobkyni v 2. rade žalovaná plnila titulom bolestného 2970,72 €, titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia 1203,94 €, titulom nákladov na liečenie 141,71 € a titulom pohrebných
nákladov 936,58 €

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade následne zobrali čiastočne žalobu späť a súd uznesením č.k.
10C/57/2008-207 zo dňa 30.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.07.2010 rozhodol tak, že
konaniečiastočnezastavilohľadomnárokužalobcuv1.radenabolestnévovýške21.256,69€,sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 72.521,58 €, liečebných nákladov vo výške 650,87 € a zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.054,57 € a ohľadom nároku žalobkyne v 2. rade na

bolestné vo výške 2.970,72 €, liečebných nákladov a pohrebných nákladov vo výške 1.078,29 €.

6. Na samostatné konanie vylúčil rozhodovanie o nároku žalobcu v 1. rade na
- bolestné vo výške 2.709,32 €,
- sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 48.562,84 €,

- zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 54.491,14 €
- liečebné náklady vo výške 195,28 €,
- 8,5 % ročný úroku z omeškania zo sumy 79.279,53 € od 05.03.2008 do 28.01.2010 vo výške 12.812,88
€a nárok žalobkyne v 2. rade na 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.970,72 € od 05.03.2008 do
27.01.2010 vo výške 479,43 € a 5 % ročnom úroku z omeškania zo sumy 1.078,29 € od 20.04.2009 do
27.01.2010 vo výške 41,65 €, v ktorom konaní mal rozhodnúť aj o trovách tohto konania.

7. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade utrpeli pri dopravnej
nehode dňa 15.01.2007 ťažké zranenia, nakoľko vodič Ján Haršányi na motorovom vozidle Fiat Punto
RV-295-AS na zľadovatelej vozovke dostal šmyk a narazil do skupiny ľudí stojacej na okraji vozovky,

medzi ktorými boli aj žalobcovia v 1. a 2. rade. Prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
so žalovanou. Základ nároku žalobcov v 1. a 2. rade bol vyriešený medzitýmnym rozsudkom Okresného
súdu Rožňava č.k. 10C/57/2008-151 zo dňa 17.06.2009, podľa ktorého žalovaná zodpovedá za škodu
v rozsahu 90 %.

8. Žalobca v 1. rade v dôsledku úrazu utrpel rozdrvenie miechy, zlomeninu tela piateho a šiesteho
krčného stavca, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu nosových kostí, otras mozgu stredného
stupňa s následkom poúrazovej kvadruplégie, poúrazového obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice,
nedomykavosti ritných zvieračov, ťažkostí po poranení spojených s bolesťami, unikaním moču,
spasticitou a neschopnosťou žiť normálnym pohlavným životom. Žalobca v 1. rade bol v ústavnom

ošetrení od 15.01.2007 do 06.03.2007 a opätovne od 03.10.2007 do 12.10.2007. V Národnom
rehabilitačnom centre Kováčová bol od 07.03.2007 do 16.05.2007.

9. Žalobkyňa v 2. rade v dôsledku úrazu utrpela zlomeninu člnkovitej kosti vľavo, zlomeninu dolného
konca vretennej kosti vľavo liečenú operačne, otras mozgu stredne ťažkého stupňa, pomliaždenie

hrudnej steny a tržnú ranu na hlave. Žalobkyňa v 2. rade bola v ústavnom ošetrovaní od 15.01.2007 do
24.01.2007 a opätovne od 26.02.2007 do 12.03.2007 a od 17.05.2007 do 20.05.2007.

10. Žalobca v 1. rade si uplatnil dňa 04.12.2007 u žalovanej z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody na zdraví,

a to bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom uplatnený nárok nebol žalovanou
v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 11 ods. 5, 6 a 7 zákona 381/2001 Z.z. a § 6 ods. 3 zákona č.
437/2004 Z.z. uspokojený. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 20.03.2008 žalovanej navrhol podľa § 6 ods.
1 zákona 347/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a žiadal 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom k dohode o vyrovnaní nedošlo.

11. Žalobkyňa v 2. rade si uplatnila dňa 04.12.2007 u žalovanej nárok na náhradu škody z titulu
bolestného, pričom uplatnený nárok nebol žalovanou v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení uspokojený.

12. Žalobca v 1. rade sa následkom úrazu stal úplne nesebestačným a je 24 hodín denne odkázaný
na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z plnohodnotného osobného a spoločenského života. Vážne
zranenia, ktoré utrpel, ho budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života. Je ochrnutý na všetkých
štyroch končatinách s výraznou spasticitou, odkázaný na invalidný vozík, ktorý nedokáže bez pomoci
iného ovládať, resp. je odkázaný na lôžko. Je výrazne obmedzený v pohybe aj neochrnutej časti

tela v oblasti obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice. Jeho stav sa po opakovaných operáciách chrbtice
čiastočne ustálil s trvalými následkami ako sú bolesti celého tela, unikanie moču, nedomykavosť
ritných zvieračov, neschopnosť žiť normálnym pohlavným životom, kŕčmi končatín, nesústredenosťou
a poruchami spánku. Nedokáže vykonávať ani základné hygienické potreby bez pomoci iných, čo
negatívne vplýva na jeho psychický stav, nakoľko sa nedokáže sám ani obliecť, či obuť. Každý pohyb

je vykúpený veľkou námahou a bolesťami. Je ohrozený neustálym rizikom zápalov močových ciest,
vytvorenia dekubitov a z toho dôvodu musí byť každé dve hodiny otáčaný. Je vylúčený v akejkoľvek
možnosti uplatniť sa v pracovnom zaradení, ako aj v osobných záľubách, kultúrnom vyžití a v športe,
ktoré pred úrazom pravidelne vykonával. Je absolútne vylúčený zo sexuálneho života. Jeho psychika je
narušenáaspojenásúzkosťouabezmocnosťou.Niejeschopnýísťsámvonku,čímúplnestratilsociálne

kontakty. Trpí permanentnou únavou, nespavosťou a častými depresiami. Ťažký úraz s fatálnymi
následkami pre jeho budúci život utrpel vo veku 22 rokov, teda na úplnom začiatku produktívneho veku
muža. Posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 29.06.2007 bola žalobcovi v
1. rade určená miera funkčnej poruchy vo výške 100 %. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zodňa 18.08.2008 bol žalobcovi v 1. rade priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

13. Z posudku Národného rehabilitačného centra Kováčová o bolestnom žalobcu v 1. rade zo dňa
10.06.2007, ktorý bol vypracovaný MUDr. Branislavom Oltusom súd zistil, že boli obodované položky:
Položka 231 - Rozdrvenie miechy - 420 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 840 bodov,
Položka 107b - Trieštivá zlomenina tela piateho krčného stavca s posunom - 175 bodov, zvýšenie 2 x,
spolu 350 bodov,

Položka 8 - Zlomenina lebečnej spodiny vpravo - 130 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 260 bodov,
Položka 12a - Zlomenina nosových kostí bez posunu - 20 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 40 bodov,
Položka 223 - Otras mozgu stredného stupňa - 80 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 160 bodov,
Položka 107c - Zlomenina tela a oblúka šiesteho krčného stavca - 125 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 250
bodov.
Body spolu: 1900 bodov.

14. V zmysle § 9 ods. 6 zákona 437/2004 Z.z. bolo zvýšené bodové ohodnotenie na dvojnásobok pre
potrebu infúznej a transfúznej liečby, potrebu náročnej operácie na krčnej chrbtici, potrebu dlhodobého
ošetrovania vzniknutej preležaniny v krížovej oblasti a potrebu dlhodobej imobilizácie a celkových
psychických útrap.

15.ZposudkuNárodnéhorehabilitačnéhocentraKováčováosťaženíspoločenskéhouplatneniažalobcu
v 1. rade zo dňa 10.06.2007, ktorý bol vypracovaný MUDr. Branislavom Oltusom súd zistil, že boli
obodované položky:

Položka 307 - poúrazová kvadruplégia - 2600 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 5200 bodov,
Položka 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice - 300 bodov zvýšenie 2 x, spolu 600
bodov,
Položka 256 - ťažkosti pri ťažkom poranení - 200 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 400 bodov,
Položka 321 - neschopnosť žiť normálnym pohlavným životom (analógia so stratou penisu do 45 rokov

veku) - 800 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 1600 bodov,
Položka 314 - nedomykavosť ritných zvieračov - 900 bodov, zvýšenie 2 x, spolu 1800 bodov,
Body spolu: 9600 bodov.

16. Podľa § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z. bolo zvýšené bodové ohodnotenie na dvojnásobok ako

celok vzhľadom na charakter zdravotného postihnutia a vek pacienta. Pacient je odkázaný na pomoc
iných osôb 24 hodín denne, nie je plne sebestačný vo všedných denných činnostiach a stav možno
považovať za trvalý.

17. Z lekárskeho posudku o bolestnom žalobkyne v 2. rade, vystaveného dňa 09.11.2007 MUDr.

Norbertom Harhovským súd zistil, že z titulu bolestného bol priznaný celkový počet bodov 265 bodov.

18. Žalovaná predložila posudok o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného
žalovaného v 1. rade vypracovaný MUDr. Janou Zlatošovou zo dňa 10.1.2008, v ktorom bolestné bolo
ohodnotené následovne :

Položka 8 - zlomenina lebečnej spodiny - 130 bodov,
Položka 12 - zlomenina nosovej kosti - 20 bodov,
Položka 107 - zlomeniny tiel krčných stavcov - 350 bodov a 262,50 bodov,
Položka 223 - otras mozgu stredného stupňa - 80 bodov,

Položka 231 - rozdrvenie miechy - 840 bodov,
BODY spolu: 1900 bodov.

19. Sťaženie bolo vo vyššie uvedenom posudku ohodnotené následovne :
Položka 307 - poúrazová kvadruplégia - 5200 bodov,

Položka 304 - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké - 190 bodov,
BODY spolu: 5390 bodov.20. U položiek 256, 314 a 321 V.. Q. D. nevykonala obodovanie, nakoľko hlavné poškodenie bolo
obodované v položke 307.

21. Vzhľadom na rozdielne závery predložených lekárskych posudkov súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom MUDr. Petrom Krokavcom, ktorý v znaleckom posudku č. 3/2011 po vyšetrení
žalobcov v 1.a 2. rade určil bodové hodnotenie

- bolestného u žalobcu v 1. rade nasledovne:

Položka 8 - zlomenina lebečnej spodiny vpravo - 130 bodov,
Položka 12 - zlomenina nosových kostí bez posunu - 20 bodov,
Položka 107b - trieštivá zlomenina tela piateho krčného stavca s posunom, liečená operačne - 350
bodov,
Položka 107 - zlomenina tela a oblúka šiesteho krčného stavca s posunom, liečená operačne - 437,50

bodov,
Položka 223 - otras mozgu stredného stupňa - 80 bodov,
Položka 231 - rozdrvenie miechy - 840 bodov,
Položka 239 - odber kostného štepu z pravej lopaty bedrovej kosti - 52,50 bodov.
Spolu bodové hodnotenie bolestného: 1910 bodov.

- sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade:

Položka 307 - poúrazová kvadruplégia - 5200 bodov,
Položka 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa - 190 bodov,

Položka 314 - nedomykavosť ritných zvieračov druhé stupňa - 650 bodov,
Položka 316c - porucha močenia ťažkého stupňa - inkontencia - 300 bodov.
Spolu sťaženie spoločenského uplatnenia: 6340 bodov.

22. Znalec považoval zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa § 5 ods.

5 zákona č. 437/2004 Z.z. za dôvodné vzhľadom na trvalé postihnutie žalobcu v 1. rade, na jeho vek a
priznanú trvalú invaliditu s asistenciou, neschopnosť stáť a chodiť, inkontencii moču a stolice, spolužitie
menej hodnotným pohlavným životom, neplodnosť a zlú perspektívu dĺžky dožitia.

23. Znalec zároveň konštatoval, že otázku plodnosti, či neplodnosti žalobcu v 1. rade a jeho družky

nebolo možné riešiť v posudku, nakoľko tento proces by nebolo možné ukončiť v stanovenom termíne.

24. Znalec ohodnotil bolestné žalobkyne v 2. rade vo výške 467,50 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyne v 2. rade určil počtom 100 bodov.

25. Z výsluchu znalca MUDr. Petra Krokavca k námietkam voči záverom jeho znaleckého posudku
vznesených stranami sporu vyplynulo, že určenie bolestného za operačný výkon odberu kostného
štepu nebolo zahrnuté do predchádzajúceho hodnotenia bolestného, pričom odber kostného štepu bol
vykonaný v čase operácie 19.01.2007.

26. K námietke žalobcu v 1. rade ohľadom položky 314 - inkontencia druhého stupňa uviedol, že túto
položku ohodnotil z dôvodu znaleckých zistení z listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu v 1. rade.
Predchádzajúci posudok hodnotil položku počtom 900 bodov, pričom znalec ju určil počtom 650 bodov z
dôvodu,žepriporuchesazmedicínskehohľadiskatátohodnotítromistupňami,pričomprvýnajmiernejší
stupeň je, ak pacient neovláda odchod vetrov, druhý stupeň je, ak pacient neovláda zadržanie riedkej

stolice a vetrov a tretí stupeň je, ak pacient vôbec nevie udržať stolicu, aj keď je vo formovanom stave. Z
vyjadrenia žalobcu v 1. rade a z vyšetrení vyplynulo, že u žalobcu v 1. rade je vyprázdňovanie spojené
s automatizáciou a je pravidelné, aj každý druhý deň s tým, že jeho ritné zvierače nie sú poškodené.
Žalobca v 1. rade pociťuje pred stolicou tlak v malej panve s tým, že neudrží odchod vetrov a neudrží
ani riedku stolicu, ale formovanú stolicu zadrží s tým, že vie sa aj vyprázdniť na WC tak, že prejde

z invalidného vozíka na WC a z toho dôvodu bolo toto poškodenie zaradené do druhého stupňa a
ohodnotené 650 bodmi. Znalec uviedol, že túto položku bolo potrebné hodnotiť osobitne, nakoľko je to
systémová porucha a je najčastejšou príčinou problémov takých pacientov, ako je žalobca v 1. rade.27. Vzhľadom na skutočnosť, že ani výsluchom znalca sa nepodarilo odstrániť rozpory medzi znaleckým
posudkom a posudkami predloženými stranami sporu, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou forensic.sk.

28. Zo záverov znaleckého posudku č. 87/2013 tejto znaleckej organizácie zo dňa 13.05.2013 zistil, že
znalci znaleckej organizácie po vzájomnej konzultácii vypracovali kontrolný znalecký posudok ohľadom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1. rade na znalecký posudok č. 3/2011 a
došli k nasledovným záverom:

Bolestné:
Položka 2 - rana - 10 bodov,
Položka 8 - zlomenina lebečnej spodiny vpravo - 130 bodov,
Položka 12a - zlomenina nosových kostí bez posunu - 20 bodov,
Položka 106f - zlomenina oblúka piateho krčného stavca posunom - 120 bodov,

Položka 107b - trieštivá zlomenina tela piateho krčného stavca s posunom liečená operačne - 350 bodov,
Položka 107c - zlomenina šiesteho krčného stavca - 250 bodov,
Položka 223 - otras mozgu stredného stupňa - 80 bodov,
Položka 231 - rozdrvenie miechy - 840 bodov,
Položka 239 - rozsiahlejšia incízia - 70 bodov.

Spolu bolestné: 1870 bodov.

Sťaženia spoločenského uplatnenia:

Položka 255 - pretrvávajúce zmeny osobnosti v dôsledku nepriaznivých udalostí - 260 bodov,

Položka 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % stredne ťažké - 390 bodov,
Položka 306 - poúrazová paraplégia - 4940 bodov,
Položka 314 - nedomykavosť ritných zvieračov - 400 bodov,
Položka 316c - porucha močenia - 200 bodov,
Položka 321a - ťažká porucha sexuálnych funkcií - 1600 bodov,

Položka 432c - rozsiahle plošné jazvy - 140 bodov,
Spolu sťaženia spoločenského uplatnenia: 7930 bodov.

29. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že položka č. 307 - poúrazová kvadruplégia
so základným počtom bodov 2600 bola hodnotená vo všetkých troch predchádzajúcich posudkoch

a navýšená na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona. Znalecká organizácia sa
nestotožnila v tejto položke so závermi predchádzajúceho znaleckého posudku č. 3/2011, ani so závermi
predchádzajúcich dvoch lekárskych posudkov. Na základe prepúšťacích správ z oboch hospitalizácií
žalobcu v 1. rade v Kováčovej a z opakovaných neurologických vyšetrení a tiež zo znaleckého
neurologického vyšetrenia vyplýva, že u žalobcu v 1. rade nie je prítomný obraz kvadruplégie - úplného

ochrnutia všetkých štyroch končatín, kedy nie je prítomný žiadny aktívny pohyb v žiadnom segmente,
či na horných alebo dolných končatinách, ale u žalobcu v 1.rade je prítomná ťažká kvadruparéza s
výraznou prevahou na dolných končatinách na podklade nekompletnej transverzálnej miešnej lézie v
úrovni dolnej časti krčnej miechy. Termín kvadruparéza na rozdiel od termínu kvadruplégia vyjadruje,
že u poškodeného je v určitých segmentoch určitý aktívny pohyb možný, čo dokumentujú výsledky

svalového testu realizovaného v NRC Kováčová a pri neurologickom vyšetrení. V svalových segmentoch
horných končatín, a to ramenných a lakťových zhybov je zachovaných 25 - 50 % viac vpravo svalovej
sily zdravého svalu, akrálne je sila svalová výrazne slabšia na úrovni v globále 10 % sily zdravého svalu
s najvýraznejším postihom úchopovej funkcie ruky a jemnej motoriky ruky a prstov, ktorá je prakticky
nemožná. Postih na dolných končatinách s hodnotením sily vo všetkých segmentoch je v globále na

úrovni10-25%silyzdravéhosvalu.Pretonemožnobodovaťpoložkuč.307,nakoľkoupoškodenéhonie
je prítomná kvadruplégia - úplné kompletné ochrnutie všetkých štyroch končatín bez známok náznaku
aktívneho pohybu vo všetkých svalových segmentoch. Kvadruparéza - čiastočné ochrnutie všetkých
štyroch končatín je zahrnutá spolu s paraparézou - čiastočným ochrnutím dolných končatín v položke
č. 305 s bodovým rozpätím 520 - 1300 bodov. Maximálny počet bodov za položku 305 je 1300 bodov

a bodové ohodnotenie položky č. 307 kvadruplégie je 2600 bodov. V prípade položky č. 305 u žalobcu
v 1. rade by nezodpovedalo klinickému nálezu, nakoľko berúc do úvahy aj pri maximálnom obodovaní
položky 305 je možné priznať len polovičnú hodnotu bodov ako u položky č. 307, čo nezodpovedá
klinickému obrazu reziduálneho neurologického nálezu u žalobcu v 1. rade. Zohľadňujúc klinický obraz- ťažkú kvadruparézu s prevahou na dolných končatinách pri nekompletnom prerušení miechy v úrovni
dolnej krčnej miechy, toto postihnutie znalecká organizácia obodovala položkou, ktorá najobjektívnejšie
počtom bodov hodnotí ťažký reziduálny neurologický nález u žalobcu v 1. rade, a to položkou 306 -

poúrazová paraplégia v celkovej výške 4940 bodov pri navýšení základné počtu bodov tejto položky na
dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 citovaného zákona.

30. Pri položke č. 314 znalecká organizácia určila počet bodov 400, nakoľko u žalobcu v 1. rade je
zachovaný určitý stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov, nakoľko pociťuje naplnenie ampulí,

dokáže aj niečo zatlačiť a unikanie stolice býva v prípade, že je redšia. Nestotožnila sa u tejto
položky so záverom posudku č. 3/2011. Porucha nedomykavosti ritných zvieračov a porucha močenia a
porucha sexuálnych funkcií sú konštantným symptómom miešnej lézie spolu s postihom končatín a ich
stupeň poškodenia je priamo závislý od rozsahu a výšky poškodenia miechy. Navýšenie tejto položky
na dvojnásobok znalecká organizácia nepovažovala za odôvodnené, nakoľko poškodenie miechy s
reziduálnou ťažkou kvadruparézou už bolo navýšené na dvojnásobok.

31. Položka č. 316c bola obodovaná 200 bodmi, nakoľko pri náplni močového mechúra žalobca v 1.
rade je schopný vyvinúť určitý tlak. V močovom mechúre ostáva rezíduum - je cievkovaný, inak má
urinálny kondóm, preto sa nestotožnila so záverom posudku 3/2011. Navýšenie položky na dvojnásobok
nepovažovala za dôvodné, nakoľko poškodenie miechy už bolo navýšené u základnej položky na

dvojnásobok.

32. U položky č. 321a - ťažká porucha sexuálnych funkcií, znalecká organizácia uviedla, že sexuálne
zdravie je potrebné ponímať ako systém, v ktorom sa uplatňujú sexuálne systémy a sexuálne funkcie.
Sexuálnespolužitienemožnozužovaťibanajednufunkciu,čischopnosťoplodniťpartnerku.Nemožnosť

viesť spontánny pohlavný život, potreba špeciálnych postupov, nemožnosť využívať celý repertuár
partnerského sexuálneho života je zaťažujúci a stresujúci pre oboch partnerov. Sexuálne funkcie sú
poškodené a jednoznačne narušené a nie je spontánna erekcia pri zachovanom libide a nie je ejakulácia.
Obe tieto funkcie sú porušené následkom úrazu. Vzhľadom k veku poškodeného v čase škodovej
udalosti položku navýšila na dvojnásobok.

33. Položku č. 432c - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach obodovala na 140 bodov, pričom položku
navýšila na dvojnásobok vzhľadom na keloidné zhojenie jaziev. Uvedená položka nebola bodovaná v
žiadnom z posudkov.

34. Z výsluchu poverenej znalkyne MUDr. Janky Surovcovej, ktorá bola členkou tímu, ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 87/2013 súd zistil, že v sporných otázkach ohľadom bolestného z vyšetrenia
žalobcu v 1.rade bola zistená keloidná jazva, a preto bola ohodnotená. Nedalo sa presne určiť, či vznikla
pred piatimi alebo siedmimi rokmi, ale nejednalo sa o čerstvú ranu. Položka 106f bola zaradená do
bolestného z dôvodu, že zranenie bolo popísané v lekárskej správe a vzniklo pri dopravnej nehode, a

preto bolo obodované. U položky 239 bol vykonaný odber kostného štepu, ktorý bol inplantovaný do
oblasti krčnej chrbtice a jednalo sa o bezprostrednú liečbu nadväzujúcu na úraz.

35. Pri sporných otázkach ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia znalkyňa uviedla, že položky č.
306, 321a a 432c boli zvýšené na dvojnásobok z dôvodu samotného veku žalobcu v 1. rade, kedy došlo

k poškodeniu jeho zdravia a následne bolo prihliadané na možnosť jeho uplatnenia sa v ďalšom živote.
Položky 314 a 316c neboli zvýšené, nakoľko znalecká organizácia navýšila motorické poškodenie v
položke č. 306 a naviac sa obodovali položky č. 314 a 316c. Nejednalo sa však o primárne poškodenie u
položiek 314 a 316c pri úraze, ale je to len dôsledok úrazu, a preto sa položky nenavyšovali. V prípade,
že by došlo k traumatickému poškodeniu orgánov uvedených v položkách 314 a 316c, vtedy by bolo

dôvodné ich navýšiť na dvojnásobok, ale v prejednávanej veci bolo poškodenie len ako následok iného
poškodenia, a preto neboli navýšené. Zmena hodnotenia položky 307 na položku 306 bola z dôvodu, že
klinický obraz po vyšetrení žalobcu v 1. rade nezodpovedal položke 307, kde sa jedná o úplné ochrnutie
horných a dolných končatín. Žalobca v 1. rade má hybnosť horných končatín a tiež dolných končatín a
dokonca je schopný postoja, za pomoci sa vie presunúť z vozíka na posteľ a vie urobiť dva tri kroky. Pri

kvadruplégii by to pacient nevedel urobiť. Položka 306 bola použitá z dôvodu, že najbližšie vyjadruje stav
pacienta a obodovanie podľa tejto položky je najobjektívnejšie k zistenému poškodeniu, kde sa dosiahol
počet bodov, ktorý odráža stav pacienta. Po vyšetrení žalobcu v 1. rade u položky č. 314 sa jedná o
ľahkú poruchu z dôvodu, že ak má riadnu stolicu, pociťuje ju a vie ju aj čiastočne ovládať. Poškodeniažalobcu v 1. rade uvedené v položkách 314 a 316c vznikli v súvislosti s poškodením miechy hneď po
úraze, keď došlo k poškodeniu miechy.

36. Znalkyňa ohľadom následkov na zdraví a perspektívy do budúcna uviedla, že vzhľadom na doterajší
priebeh liečenia a obdobie od nehody, nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu žalobcu v 1.
rade. Zdravotný stav by mohol zostať taký, ako je teraz, ale mohol by sa zhoršiť v prípade, ak by žalobca
v 1. rade nebol aktívny ako doteraz. Čo sa týka zlepšenia do budúcnosti, to sa nedá očakávať vzhľadom
na poškodenie miechy. Stav do budúcnosti ostáva nemenný z neurologického hľadiska. Obmedzenie

žalobcu v 1. rade je najmä po stránke motorického deficitu a v tom, že nevie vykonávať žiadnu manuálnu
prácu. Aj keď sa naučil hornými končatinami jesť, piť, resp. posúvať počítačovú myš, tak to urobí dvomi
rukami a je hodne obmedzený. Potrebuje asistenta ku všetkým bežným úkonom. Chôdza je u neho
limitovaná, nakoľko urobí len dva tri kroky za pomoci. Nemôže byť pracovne zaradený na žiadnu prácu
a čo sa týka osobnej hygieny, musí ju vykonávať s pomocou a vyžaduje 24 hodinovú opateru. Naviac
máva aj spazmy a musí mať pomoc pri otáčaní.

37. Znalkyňa MUDr. Danica Caisová, členka znaleckej organizácie, ktorá vypracovala posudok v
sexuologickejoblastiuviedla,žežalobcav1.radeutrpelúrazvmladomvekuajehostavjenevyliečiteľný.
Niečo sa môže ovplyvniť rehabilitáciou, ale je veľmi frustrujúce pre pacienta, ktorý vie, že nie je
vyliečiteľný a že sa jeho stav nezlepší. Na každom človeku úraz zanechá stopy, avšak každá konkrétna

osoba sa s tým inak vysporiada. Niekto veľmi trpí, iný to zľahčuje, pričom žalobca v 1. rade je jednoduchý
človek a jedná sa u neho o zľahčovanie svojho stavu. Má chronické bolesti, ktoré mu nedovolia sústrediť
sa na nič iné. Znižuje sa kvalita života v každej oblasti a aj zľahčovanie svojho stavu je prejavom
psychického stavu. Z vyšetrení vyplynulo, že žalobca v 1. rade pred úrazom nemal psychické problémy
a nebol nikdy liečený. U žalobcu v 1. rade sa nepredpokladá pozitívne zlepšenie stavu a jedná sa u

neho o negatívnu prognózu vývoja fyzických ťažkostí, s čím súvisia aj psychické problémy. Žalobca v
1. rade je obmedzený po psychosomatickej stránke tým, že potrebuje dlhodobú celodennú a doživotnú
starostlivosť. Ak by nemal opateru, bol by bezmocný. Žalobca v 1. rade nemôže rozvíjať svoje záujmy
a chorým sa stal vo veľmi mladom veku, čo na neho vplýva po každej stránke. V oblasti sexuality nie
je možné ju zúžiť len na genitálnu, nakoľko všetko sa deje v mozgu a následne sa to prejavuje aj v

rámci fyzického stavu pri kvalitnej erekcii. Je nutné prihliadnuť aj na sexuálne emócie, lásku, pripútanosť,
oddanosť a spontánnosť. Žalobca v 1. rade, keď chce mať sexuálny život, musí si ho naplánovať, musí
používať pomôcky a lieky, čo zdravý človek nemusí. Takisto ani dobrá erekcia nie je zárukou kvalitného
sexuálneho života, nakoľko je veľmi frustrujúce mať libido a nemať erekciu. Najhorší stav je, ak je
zachovaná túžba a telo nereaguje. Prežívanie sexuálneho života u žalobcu v 1. rade je mimoriadne

zhoršené, nakoľko nemá ejakuláciu, teda prirodzené vyvrcholenie vzrušenia. U žalobcu v 1. rade nebola
zistená duševná porucha, ale boli zistené psychické symptómy, ktoré boli zaradené pod položku, ktorá
najbližšie zodpovedá stavu. Jeho duševný stav je odrazom prekonaného úrazu z dôvodu, že pred
úrazom nebol vyšetrovaný, ani liečený na psychiatrii, nemal poruchy správania, nebol v reedukačnom
zariadení a podobne. U žalobcu v 1. rade je možné konštatovať konečnosť somatického stavu, avšak

ohľadom psychiatrickej liečby nie je možné dať odpoveď, ako sa to bude vyvíjať. U žalobcu v 1. rade
aktuálny stav nie je dobrý a je ťažko predpovedať, či by nejakou liečbou došlo u neho k zmene alebo nie.

38. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 29.06.2007 vzal súd za
preukázané, že miera funkčnej poruchy žalobcu v 1. rade je 100 %, a preto sa považuje za občana

s ťažkým zdravotným postihnutím a patrí mu preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 18.08.2008 č. 8410219268 vzal súd za preukázané,
že od 15.01.2008 bol žalobcovi v 1. rade priznaný invalidný dôchodok a za invalidného bol uznaný z
dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou
fyzickouosobou.Zčlenskéhopreukazuč.69/3763vydanéhoDobrovoľnýmhasičskýmzboromvPlešivci

súd zistil, že žalobca v 1. rade bol členom od 13.03.2006 a mal uhradený členský príspevok za rok 2006.

39. Z dokladov o nákladoch vynaložených žalobcom v 1. rade spojených so vzniknutým úrazom sa súd
oboznámil s úhradou zo dňa 20.02.2007 vo výške 2950 Sk za FTV Provision s diaľkovým ovládaním,
s dokladom o kúpe obuvi, 2 ks športová obuv, spolu 2480 Sk zo dňa 06.03.2007, s dokladom zo dňa

06.03.2007 o kúpe plaviek a kusového textilu vo výške 506 Sk, s dokladom zo dňa 06.03.2007 o kúpe
trička a nohavíc v celkovej výške 350,- Sk a s dokladom o kúpe ponožiek vo výške 242,- Sk zo dňa
6.3.2007.40. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 427 ods. 1,2 Obč. zák., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z., § 444 Obč. zák., § 2 až 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva zdravotníctva
SR z 19.4.2007 č. 11165/2007-OL, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2007 (375,22 Sk).

41. Konštatoval, že spornou medzi stranami sporu ostala výška základného bodového hodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1. rade.

42. Žalobca v 1. rade vo svojom záverečnom návrhu požadoval bolestné za 1900 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia za 9600 bodov, ako boli určené v posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 10.06.2007 vydaným Národným rehabilitačných centrom Kováčová.

43. Žalobca v 1. rade v priebehu konania však súhlasil aj so záverom posudku znaleckej organizácie
forensic.sk č. 87/2013 - bolestné vo výške 1870 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 7930 bodov pri hodnote jedného bodu vo výške 12,455 €. Zároveň súhlasil aj s návrhom súdu
vychádzať z priemerného počtu bodov za bolestné vo výške 1893 bodov a za sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 8365 bodov. Závery znaleckého posudku 87/2013 bol ochotný akceptovať len v
prípade, že by mu žalovaná uhradila všetky ním vyčíslené nároky vrátane 50 % zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a úrokov z omeškania, s čím v tejto časti žalovaná nesúhlasila. Žalovaná na

druhej strane rozporovala lekársky posudok MUDr. Oltusa, ako aj znalecký posudok MUDr. Krokavca
a kontrolný znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk, avšak po vykonanom dokazovaní
výsluchom znalcov navrhla vychádzať pri určení bodového ohodnotenia za bolestné a za sťaženie
spoločenskéhouplatneniazozáverovznaleckéhoposudkuč.87/2013znaleckejorganizácieforensic.sk,
ktoré ďalej nerozporovala.

44. Vzhľadom na rozdielne postoje sporových strán k vykonanému dokazovaniu ohľadom zistenia
bodového ohodnotenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia súd posúdil jednotlivé dôkazy
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že pri určovaní výšky bolestného a
výšky sťaženia spoločenského uplatnenia bude vychádzať zo znaleckého posudku č. 87/2013 zo dňa

13.05.2013, vypracovaného znaleckým ústavom forensic.sk. Inštitút forezných medicínskych expertíz
s.r.o..

45. Keďže súd pri rozhodovaní mal k dispozícii dva lekárske posudky a dva znalecké posudky, ktoré
v určitých bodoch mali rozdielne závery o tej istej otázke, musel ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý

z uvedených posudkov a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a takisto uviesť,
z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého posudku. Z toho dôvodu súd vykonal
výsluch znalcov za účelom odstránenia rozporov a dospel k záveru, že je možné vychádzať z naposledy
vypracovaného znaleckého posudku.

POROVNANIE BODOVÉHO OHODNOTENIA

Bolestné:

Položka MUDr. Oltus MUDr. Zlatošová MUDr. Krokavec Forensic.sk

231 840 840 840 840
107b 350 350 350 350
8 260 130 130 130
12a 40 20 20 20
223 160 80 80 80

107c 250 262,50 437,50 250
239 - - 52,50 70
2 - - - 10
106f - - - 120
Súčet 1900 1682,50 1910 1870

Sťaženie spoločenského uplatnenia:

Položka MUDr. Oltus MUDr. Zlatošová MUDr. Krokavec Forensic.sk304c 600 190 190 390
307 5200 5200 5200 4940 - p306
314 1800 - 650 400

316c - - 300 200
321a 1600 - - 1600
432c - - - 140
255 - - - 260
Súčet 9600 5390 6340 7930

46. Predložené posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracované MUDr.
Branislavom Oltusom a MUDr. Jolanou Zlatošovou mali charakter listinného dôkazu v zmysle § 127
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a znalecké posudky MUDr. Petra Krokavca a forensic.sk
mali charakter znaleckého posudku, resp. kontrolného znaleckého posudku v zmysle § 127 ods. 1,2

Občianskeho súdneho poriadku.

47. Súd sa pri posúdení otázky, zo záverov ktorého posudku bude vychádzať, riadil nasledovnými
úvahami:

48. Posudok MUDr. Branislava Oltusa zo dňa 10.06.2007 bol vykonaný na pracovisku, kde sa žalobca
v 1.rade liečil od 07.03.2007 do 16.05.2007. Zranenia utrpel 15.01.2007. Posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný päť mesiacov po úraze. Posudok vypracovaný
MUDr. Jolanou Zlatošovou na základe požiadavky žalovanej bol vypracovaný 10.01.2008, teda po roku
od zranení žalobcu v 1.rade. Z vyššie uvedených dôvodov možno konštatovať, že v čase vypracovania

posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Oltusom bol už stav žalobcu v 1. rade
preskúmateľný, avšak trpel bolesťou a sťažením spoločenského uplatnenia, ktoré boli veľmi čerstvé a
jeho zdravotný stav sa v podstate len začínal stabilizovať.

49. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený. Posudok sa vydáva spravidla po uplynutí jedného roka.
Nebude to platiť pre každý prípad, nakoľko v prípade choroby z povolania môže lekár už pri jej zistení
posúdiť nepriaznivé následky choroby alebo pri úraze, keď poškodený stratí životne dôležitý orgán alebo
ak poškodenému v dôsledku úrazu amputovali určitú časť tela, môže lekár hodnotiť následky, ktoré
zanechal úraz na zdraví poškodeného už po skončení liečenia, a teda aj pred uplynutím jedného roka.

Pri úraze, aký utrpel žalobca v 1.rade, je však nevyhnutné, aby od skončenia liečenia uplynulo určité
časové obdobie, počas ktorého sa zdravotný stav žalobcu v 1. rade ustálil a počas ktorého sa zároveň
prejavili aj následky poškodenia na zdraví.

50. Vzhľadom na krátke obdobie od vzniku úrazu do vypracovania posudku nedošlo u žalobcu v 1.

rade k podstatným zmenám a k zlepšeniu jeho zdravotného stavu v niektorých oblastiach, čo je možné
jednoznačne ustáliť u položky č. 314 - nedomykavosť ritných zvieračov. V takom krátkom období po
úraze mohol mať žalobca v 1.rade taký stav, ktorý by odôvodňoval určenie maximálnej sadzby za
túto položku vo výške 900 bodov. MUDr. Zlatošová túto položku nehodnotila z dôvodu, že ju zaradila
pod hlavnú položku č. 307. Posudok znalca MUDr. Petra Krokavca bol vypracovaný k 20.04.2011 a

položka č. 314 - nedomykavosť ritných zvieračov druhého stupňa bola ohodnotená 650 bodmi. Posudok
bol vypracovaný s odstupom cca 4 roky od nehody a z výpovede znalca vyplýva, že pravidelným
stravovaním bol vypracovaný u žalobcu v 1. rade automatizmus vylučovania stolice neovládaný vôľovo,
pričom si pomáha masážou brucha. Pred stolicou pociťuje tlaky v konečníku, riedku stolicu a vetry
neudrží, pričom formovanú stolicu udrží. Znalec jednoznačne vysvetlil dôvod, prečo oproti lekárskemu

posudku MUDr. Oltusa ohodnotil položku ako druhý stupeň v bodovom ohodnotení na 650 bodov a
to z dôvodu, že pacient, ak neovláda zadržanie riedkej stolice a vetrov, jedná sa o druhý stupeň. Z
vyšetrení a vyjadrení žalobcu v 1. rade vyplynulo, že vyprázdňovanie je u žalobcu v 1.rade spojené
s automatizáciou, pričom ritné zvierače nie sú poškodené. Nemohol preto zaradiť toto poškodenie
do tretieho stupňa. Položku bolo potrebné hodnotiť osobitne, nakoľko je to systémová porucha a je

najčastejšou príčinou problémov takýchto pacientov. Znalec zdôraznil tú skutočnosť, že pri kvadruplégii
je na začiatku postihnutie všetkých orgánových systémov, pričom sa jedná o etapovitý proces, kde
na začiatku poškodenia je prerušené všetko. Postupne v ďalšej etape, po ústupe spinálneho šoku sa
začínajú niektoré funkcie obnovovať a vypracuje sa určitý automatizmus. Keďže základné poškodeniežalobcu v 1.rade bolo ohodnotené a zvýšené o dvojnásobok, ďalšie sprievodné poškodenia už neboli
ohodnotené dvojnásobkom. Pri kontrolnom posudku forensic.sk, ktorý bol vypracovaný 13.05.2013, bola
položka 314 ohodnotená 400 bodmi, a to z dôvodu, že u žalobcu v 1.rade je zachovaný určitý stupeň

schopnosti regulácie ritných zvieračov. Nedomykavosť ritných zvieračov tak, ako poruchy močenia a
poruchy sexuálnych funkcií, sú konštantným symptómom miešnej lézie spolu s postihom končatín a ich
stupeň poškodenia je priamo závislý od rozsahu a výšky poškodenia miechy. Navýšenie tejto položky
na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona znalecká organizácia forensic.sk nepovažovala
za odôvodnené, nakoľko poškodenie miechy s reziduálnou ťažkou kvadruparézou už bolo navýšené na

dvojnásobok.

51.Zkontrolnéhoznaleckéhoposudkutedavyplýva,žebolvykonanýsodstupomviacakošiestichrokov,
pričom u žalobcu bolo opätovne zistené, ako to už konštatoval znalec MUDr. Peter Krokavec, že funkcia
ritných zvieračov nie je natoľko poškodená, že by bolo potrebné určiť najvyššie bodové ohodnotenie
tejto položky.

52. Za daného stavu je možné konštatovať, že s odstupom času došlo u žalobcu v 1.rade k postupnému
zlepšeniu jeho zdravotného stavu v tejto oblasti, a teda tým, že dodržiava pravidlá stravovania a vytvoril
sa u neho automatický režim vyprázdňovania stolice, je možné sa jednoznačne prikloniť k záveru
znaleckej organizácie forensic.sk, ktorá naposledy vyšetrovala žalobcu v 1.rade, a teda jej závery sa

javia najpresvedčivejšie a najlogickejšie a boli podporené aj záverom znalca MUDr. Petra Krokavca,
ktorý tiež vylúčil úplnú nefunkčnosť ritných zvieračov žalobcu v 1.rade. Hodnotenie MUDr. Oltusom bolo
predčasné.

53.Najväčšírozporusťaženiaspoločenskéhouplatneniabolpripoložkeč.307-poúrazovákvadruplégia

alebo pri položke č. 306 - poúrazová paraplégia (per analogiam). Z posudku MUDr. Oltusa, MUDr.
Zlatošovej a MUDr. Krokavca vyplýva, že všetci znalci hodnotili u žalobcu v 1.rade poúrazovú
kvadruplégiu pod položkou č. 307 bodovým ohodnotením 5200 bodov, nakoľko všetci dospeli k záveru,
že bolo potrebné toto bodové ohodnotenie zvýšiť. Znalecká organizácia forensic.sk vykonala bodové
ohodnotenie položky č. 306 z dôvodu, že na základe prepúšťacích správ, z opakovaných neurologických

vyšetrení rajónnym neurológom a zo znaleckého neurologického vyšetrenia žalobcu v 1.rade vyplynulo,
že nie je u neho prítomný obraz kvadruplégie - úplného ochrnutia všetkých štyroch končatín, kedy nie
je prítomný žiadny aktívny pohyb v žiadnom segmente, ale je u neho prítomná ťažká kvadruparéza
s výraznou prevahou na dolných končatinách s pohybovou aktivitou, ako bolo konštatované pri
oboznamovaní v znaleckom posudku.

54. Súd konštatoval, že záver znaleckej organizácie je správny a odôvodnenie zmeny položky
presvedčivé, nakoľko bolo preukázané, že žalobca v 1.rade nemá všetky štyri končatiny úplne ochrnuté.
Vyplýva to zo samotnej výpovede žalobcu v 1.rade, ako aj z podrobných lekárskych vyšetrení znalcov,
keď bolo preukázané, že za pomoci sa vie postaviť, urobiť dva tri kroky, vie sa presunúť za pomoci z

vozíka na posteľ, vie sa najesť, podpísať, umyť zuby a pracovať na počítači s myšou, resp. ovládať
dotykový telefón a elektrický vozík. Z týchto činností je jednoznačné, že u žalobcu v 1. rade nie je
možné konštatovať úplné ochrnutie všetkých štyroch končatín, a preto použitie položky 306 znaleckou
organizáciou je v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. Zároveň vzniknutý bodový rozdiel (5200
bodov oproti 4940 bodov) odráža určitú schopnosť žalobcu pohybovať všetkými končatinami.

55. Z vyjadrenia znalca MUDr. Petra Krokavca, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania znaleckej
organizácie forensic.sk jednoznačne vyplýva dôvod, prečo nedošlo u položiek 314, 316c k zvýšeniu
bodového ohodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 citovaného zákona, s čím sa súd v celom rozsahu
stotožnil, nakoľko zvýšenie bolo správne vykonané len u hlavného telesného poškodenia a všetky

ostatné sprievodné poškodenia boli ohodnotené základným počtom bodov vzhľadom na zistený rozsah
poškodenia.

56. Súd ďalej konštatoval, že posudok znaleckej organizácie forensic.sk č. 87/2013 bol vypracovaný
viacerými znalcami, a to MUDr. Jankou Surovcovou, MUDr. Danicou Caisovou - Škultétyovou, MUDr.

Stanislavom Kolárom, MUDr. Norbertom Moravanským PhD. a doc. MUDr. JUDr. Petrom Kováčom PhD.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na posúdení zdravotného stavu žalobcu v 1. rade sa podieľal tím
znalcov,kdejevyššípredpokladelimináciemožnéhoomyluprivypracovaníznaleckéhoposudku,pričom
v základných bodoch je možné konštatovať zhodu aj s posudkom MUDr. Petra Krokavca. Kontrolnýznalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk je najmladšieho dáta, a teda odráža súčasný reálny
zdravotný stav žalobcu v 1.rade a s odstupom času možno konštatovať, že sa naplno prejavili všetky
sťaženia spoločenského uplatnenia v reálnej forme, čo nie je možné konštatovať pri posudzovaní

zdravotného stavu žalobcu v 1.rade v čase vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia ku dňu
10.06.2007. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd za základ pre rozhodnutie vo veci použil posudok č.
87/2013 znaleckej organizácie forensic.sk a na základe jeho výsledného obodovania vypočítal náhradu
za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

57. V otázke bolestného súd konštatoval, že v posudku MUDr. Oltusa a v znaleckých posudkoch MUDr.
Krokavca a znaleckej organizácie forensic.sk je v zásade rovnaká výška bodového ohodnotenia, pričom
samotní účastníci konania výšku bodového ohodnotenia u bolestného nenamietali.

58. Súd dospel k záveru, že žalobcovi v 1. rade patrí náhrada za bolestné za celkový počet bodov 1870
násobených 12,46 € za jeden bod, čo spolu predstavuje 23.300,20 €, po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2

citovaného zákona predstavuje sumu 23.301,00 € a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 7930 bodov násobených 12,46 € za jeden bod, čo spolu predstavuje 98.807,80 €, po zaokrúhlení
podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona predstavuje sumu 98.808,00 €.

59. Po odrátaní spoluviny a po odrátaní doteraz uhradeného bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia zo strany žalovanej žalobcovi v 1. rade ostáva k doplateniu z titulu bolestného 2.110,81 €
(nárok 23.301 € znížený o 10 % spoluviny predstavuje 20.970,90 € mínus poskytnuté plnenie 18.860,09
€ predstavuje 2.110,81 €) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 28.507,76 € (nárok 98.808,00 €
znížený o 10 % spoluviny predstavuje 88.927,20 € mínus poskytnuté plnenie 60.419,44 € predstavuje
28.507,76 €).

60. Nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % súd
posúdil podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Vychádzal zo zásady, že odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a

spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia
je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom
a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca
priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej škody

a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a
prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Základné odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia je už samo vo svojej podstate náhradou za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh.
Primerané zvýšenie základného počtu bodov je umožnené zákonnou úpravou už pri vypracovaní

bodového ohodnotenia lekárom v súlade s § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z.. Primerané zvýšenie
podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie
poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.

61. Uviedol, že postup podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. je však svojou povahou výnimočný,

lebo kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktorými môžu byť zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia
alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú
v právnych predpisoch definované, ani taxatívne alebo demonštratívne uvedené, a teda ide o neurčitý
pojem, ktorého obsah aj rozsah sa mení v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie, či

v konkrétnej veci je potrebné použiť ustanovenie § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z., závisí od stupňa a
rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti,
pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného
zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 4 zákona 437/2004
Z.z.. Súd musí skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred

vzniknutou ujmou a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže sumu zodpovedajúcu
základnému počtu bodov, ktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v posudku hodnotené,
zvýšiť až o 50 %, ak sú možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v
porovnaní s úrovňou jeho osobných, kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred vznikom škody.Zo samotného textu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %. Jedným z faktorov na postup podľa toho zákonného ustanovenia je uznanie

invalidity, pričom ale nie je vylúčené, že aj neuznanie invalidity môže byť prípadom hodným osobitného
zreteľa, teda súd musí prihliadať na celkové okolnosti a stav poškodeného, ktoré sa zistili vykonaným
dokazovaním.

62. Konštatoval, že žalobca v 1. rade spĺňa podmienku uznania invalidity. Naviac žalobcovi v 1. rade

bolo priznané postavenie občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tieto okolnosti vyplývajú aj zo
samotných zranení a priznaného bodového ohodnotenia, pričom aj znalec MUDr. Peter Krokavec v
závere posudku konštatoval, že u žalobcu v 1. rade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. V
zmysle záverov uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/212/2010 konštatoval, že uznanie invalidity v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení
ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Teda aj keby

poškodený nebol uznaný za invalidného, môžu tu byť iné dôvody, ktoré by odôvodňovali takéto zvýšenie.
Na druhej strane však súd musí prihliadať aj na zmeny v živote poškodeného, ktoré nastali po úraze a
takto posúdiť dôvodnosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

63. Súd teda prihliadol aj na to, že žalobca v 1. rade utrpel úraz vo veľmi mladom veku, avšak pred

úrazom žil životom bežného mladého muža, ktorý nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej,
pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Žalobca v 1. rade mal ukončené len základné vzdelanie,
bol nezamestnaný, hral futbal v miestnom klube a bol dobrovoľný hasič. Inak mal len bežné záľuby a
vykonával bežné práce v domácnosti, resp. okolo domu. Nie je možné ho preto hodnotiť ako mimoriadnu
osobnosť, ktorá by dosahovala pred úrazom nejaké extrémne výsledky v rôznych oblastiach života. Súd

však zohľadnil, že po úraze sa žalobcovi v 1. rade úplne zrútil jeho svet v každej oblasti života a bol
vyradený aj z bežných činností, a preto je jeho prípad hodný osobitného zreteľa.

64. Dospel k záveru, že vzhľadom na trvalé poškodenia žalobcu v 1. rade zistené vykonaným
dokazovaním a možný očakávaný vývoj jeho zdravotného stavu do budúcna s prihliadnutím na

jeho bežné aktivity pred vznikom úrazu je dôvodné priznať žalobcovi v 1. rade zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 25 %.

65. Vychádzajúc z priznanej základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom
na počet priznaných bodov vo výške 98.808 €, 25 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

predstavuje sumu 24.702 €. Z tejto sumy bolo potrebné odrátať spoluúčasť vo výške 2470,20 € (10%),
čo predstavuje 22.231,80 €. V prevyšujúcej časti nad túto sumu súd žalobu zamietol.

66. Nárok žalobcov v 1. a 2. rade na úroky z omeškania súd posúdil podľa § 559 ods. 1,2 a § 563
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ak sa

omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza
k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia.
Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 Občianskeho
súdneho poriadku), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti.

V ostatných prípadoch je potrebné z hľadiska určenia času splnenia vychádzať z ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka.

67. Žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili u žalovanej nároky z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia listom zo dňa 04.12.2007, pričom žalovaná neposkytla žalobcom v 1. a 2. rade plnenie v

lehote podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. ani v lehote podľa § 11 ods. 5, 6 a 7 zákona č.
381/2001 Z.z., teda do 3 mesiacov, čím sa dostala do omeškania s plnením od počiatku, lebo žalobcovia
svoje nároky riadne preukázali. Súd preto priznal žalobcom úroky z omeškania od 5.3.2008 do času
čiastočného plnenia 28.1.2010 , resp. až do zaplatenia zo sumy ešte nevyplatenej a súdom priznanej.

68. Žalobcovi v 1. rade priznal aj náhradu liečebných nákladov vo výške 195,28 € s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 20.04.2009 do zaplatenia, o ktorých žalobca v 1. rade doložil doklady - o kúpe športovej
obuvi, športového oblečenia a televízneho prijímača a ktoré svedčia o tom, že televízor a športovú obuv
a športové oblečenie žalobca v 1. rade zakúpil v čase, keď bol tesne po úraze (15.01.2007 - úraz a vobdobí od 20.02.2007 do 06.03.2007 boli zakúpené veci) a teda začínal liečbu a následne bol v ošetrení
v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 07.03.2007 do 16.05.2007. Z toho uzavrel, že športové
oblečenie a športovú obuv žalobca v 1.rade nevyhnutne potreboval pri rehabilitácii a televízny prijímač

využil ako jediné spojivo s vonkajším svetom v čase, keď bol úplne pripútaný na lôžko, a preto súd tieto
náklady považoval za dôvodné a vynaložené v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu v 1. rade pri
vzniku poistnej udalosti dňa 15.01.2007.

69. O trovách konania si vymienil rozhodnúť v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

70. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca v 1. rade a žalovaná.

71. Žalobca v 1. rade podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu v
1. rade na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 28.507,76 € s 8,5 %

ročným úrokom z omeškania od 5.3.2008 do zaplatenia a v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu v
1. rade na zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 22.231,80 €.
Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok v
napadnutej časti tak, že súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade ešte náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 16.709,40 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 5.3.2008 do

zaplatenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 30.586,50 €. Uplatnil
si aj náhradu trov odvolacieho konania.

72. Za nesprávne považoval určenie počtu bodov, z ktorého súd vychádzal pri priznaní náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj posúdenie miery zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Argumentoval, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo a musí byť primeraná povahe následkov a
ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti. Jednorázovo sa pritom poskytuje aj zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Pri určení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia musia byť ohodnotené

všetky poškodenia zdravia, ktoré poškodený trvalo má. Zároveň je potrebné za každé poškodenie
stanoviťprimeranýpočetbodovzdanéhorozpätiasprihliadnutímnazávažnosťkonkrétnehopoškodenia
zdravia. Poukázal na to, že súd mal k dispozícii dva lekárske posudky a dva znalecké posudky a
úlohou súdu bolo vyhodnotiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade
a ustáliť správny počet bodov, ktorý bude v súlade s ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004

Z.z.. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý za základ vzal bodové hodnotenie zo znaleckého posudku
forensic.sk, pričom toto akceptoval ako celok. Podľa jeho názoru nebolo v tomto znaleckom posudku
správne stanovené základné bodové hodnotenie za položku 314 označenú ako nedomykavosť ritných
zvieračov podľa jej stupňa a závažnosti. Vyhláška umožňuje za uvedenú položku priznať bodové
hodnotenie v rozpätí od 400 až 900 bodov, pričom znalecká organizácia prisúdila za toto poškodenie

zdravia iba minimálnu hodnotu 400 bodov, čo nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Poukázal
na konštatovanie znalca MUDr. Krokavca v znaleckom posudku, kde uvádza, že vylučovanie stolice u
neho nie je ovládané vôľou a je odkázaný na plienku. To, že dokáže v istej miere tento únik stolice
regulovať, nesúvisí s vôľovým ovládaním zvieračov, ale je dôsledkom dodržiavania určitého prísneho
režimu stravovania a pravidelného vyprázdňovania. Teda samotný následok neudržania stolice nie

je u neho ľahšieho stupňa ani nedošlo k jeho zlepšeniu, ale istá regulácia súvisí len s tým, že si
našiel spôsob, ako sa pravidelne vyprázdňovať. K tomu poukázal na výpoveď svedkyne Magdalény
Kučerovej. Nevie únik stolice ovládať, iba prispôsobuje svoj denný režim spontánnemu vyprázdňovaniu.
Znaleckáorganizácianesprávneposunulatietoskutočnostidozáveru,žečiastočneovládaritnézvierače
a na základe toho stanovila minimálne bodové hodnotenie za položku 314. Vzhľadom na vyššie

uvedené považuje za primerané bodové hodnotenie položky 314 v zmysle znaleckého posudku MUDr.
Krokavca počtom bodov 650. Namietal ďalej závery znaleckého posudku vyššie uvedenej znaleckej
organizácie, ktorá nezvýšila hodnotenie položiek 314,316c a 304c na dvojnásobok v súlade s § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. napriek tomu, že tu existovali zákonné dôvody. Podľa jeho názoru
posúdenie dôvodov pre aplikáciu daného ustanovenia je vo svojej podstate otázkou právnou a nie

odbornou medicínskou. Čisto medicínskou otázkou je stanovenie diagnóz, resp. trvalých poškodení
zdravia a v prípade zvýšenia bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sú však
podmienky pre toto zvýšenie stanovené právnym predpisom, ktorého aplikácia na daný skutkový stav
musí byť súčasťou myšlienkového postupu príslušného súdu a jeho právneho posúdenia. O zvýšení,či nezvýšení rozhoduje síce lekár, ale toto následne musí byť podrobené kontrole právneho posúdenia
zo strany konajúceho súdu. Nesúhlasil s dôvodom nezvýšenia týchto položiek s odôvodnením, že
nešlo o priame poškodenie týchto orgánov, pričom sa na dvojnásobok zvyšovala už položka 306 za

poškodenie miechy s reziduálnou ťažkou kvadruparézou. Podľa jeho názoru pre zvýšenie bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je podstatné, či bola na dvojnásobok zvýšená už iná
položka, resp. či trvalý následok na danom orgáne vznikol v dôsledku jeho traumatického poškodenia.
Podstatným v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je len skutočnosť, že poškodený má
dané poškodenie zdravia a či ho toto podstatne obmedzuje v jeho ďalšom živote s prihliadnutím na

jeho vek, v ktorom mu poškodenie vzniklo. Žalobca v 1. rade nepochybne mal poškodenie zdravia
prejavujúce sa v stredne ťažkom obmedzení hybnosti chrbtice, v úniku stolice a úniku moču. Všetky tieto
poškodenia sú pre žalobcu v 1. rade obrovskou ťarchou, ktorú bude musieť vzhľadom na svoj mladý vek
znášať počas väčšiny svojho života, pričom tieto pôsobia mimoriadne frustrujúco a zahanbujúco. Najmä
neudržanie moču a stolice výrazne obmedzuje každodenný život žalobcu, ktorý musí byť niekoľkokrát
denne cievkovaný, čo je sprevádzané určitou bolestivosťou a musí prispôsobovať svoj denný režim

vyprázdňovaniu stolice a dbať o svoju stravu. Tieto obmedzenia ho budú sprevádzať každý deň jeho
života, a preto nepochybne sú dané dôvody na dvojnásobné zvýšenie aj položiek 314, 316c a 304c.
Vytýkal ďalej súdu, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia iba v rozsahu 25 %
nie je primerané a odporuje základným zásadám poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Poukázal na to, že súd nepriznal vyššiu mieru zvýšenia s odôvodnením, že žil pred úrazom

životom bežného mladého muža, ktorý nedosahoval mimoriadne výkony, či už v osobnej, pracovnej,
kultúrnej alebo športovej oblasti. Takýto zúžený pohľad nepovažuje za správny výklad pojmu „prípad
hodný osobitného zreteľa“. Poškodenia zdravia spôsobili radikálne zmeny v osobnom živote žalobcu a
v jeho každodenných činnostiach a v tomto smere nezohráva žiaden význam skutočnosť, že žil pred
úrazom životom bežného mladého muža, alebo či dosahoval mimoriadne výkony v rôznych oblastiach

života. Základné životné úkony sú významné pre život každého človeka bez ohľadu na mieru jeho
spoločenského zapojenia a nemožno v tomto smere robiť žiadne rozdiely. Žalobca je pritom úplne
nesamostatný a odkázaný na sústavnú pomoc iných osôb počas celého dňa a táto odkázanosť ho
bude sprevádzať v priebehu celého života. Takmer v každom životnom úkone potrebuje asistenciu inej
osoby. Už len s prihliadnutím na zmenu v tejto oblasti osobného života a pri bežných životných úkonoch

sa javí priznané zvýšenie ako neprimerane nízke. K ďalšiemu výraznému obmedzeniu došlo v oblasti
rodinného života, keďže je podstatnou mierou obmedzený v partnerskom živote vrátane jeho intímnej
sféry a vzhľadom na svoj zdravotný stav nebude môcť mať vlastné deti, hoci tieto plány so svojou
partnerkou mali. V tomto smere tiež nie je podstatné, či žil pred úrazom bežným životom alebo nie.
Žalobca je úplne vyradený z pracovného života, a to už na začiatku jeho produktívneho veku a nemá

možnosť sebarealizácie v pracovnom povolaní. Úraz žalobcu pre neho znamenal aj výraznú zmenu v
spoločenskom živote, pred úrazom bol veselej povahy, rád sa stretával s priateľmi, pravidelne športoval
a bol členom dobrovoľného hasičského zboru, zúčastňoval sa rôznych spoločenských a športových
akcií a v tomto smere nastala u neho radikálna zmena, keďže je vyradený úplne z týchto činnosti.
So zohľadnením všetkých týchto skutočností a obmedzení v celom spektre osobného, rodinného,

pracovného a spoločenského života, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Podľa jeho názoru nie je rozhodujúcou ani tá skutočnosť,
či existujú aj prípady závažnejšieho poškodenia zdravia v porovnaní s ním. Náhrada sa totiž zvyšuje len
úmerne k priznanému bodovému hodnoteniu, teda aj pri stanovení maximálnej možnej miery zvýšenia
o 50 % sa náhrada zvýši len úmerne a primerane počtu bodov hodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol zmeniť rozsudok v zamietavom výroku tak,
ako je uvedené v úvode jeho odvolania.

73. Žalovaná podala odvolanie proti výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania z bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade, proti výroku o povinnosti zaplatiť liečebné

náklady vo výške 195,28 € s príslušenstvom a proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobkyni v 2. rade
úroky z omeškania zo sumy 2.970,72 €, ako aj zo sumy 1.078,29 €. Uplatnila odvolací dôvod podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Argumentovala tým, že nebola v omeškaní so zaplatením náhrady
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcov, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v
čase podania žaloby bol základ nároku sporný a o tomto bolo rozhodnuté až medzitýmnym rozsudkom,

po doručení ktorého (19.1.2010) žalobcom plnila dňa 28.1.2010. Poukázala na to, že povinnosť hradiť
úroky z omeškania sa riadi špeciálnym právnym predpisom, a to ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Argumentovala tým, že v priebehu konania bolo nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie na spornúčasťnárokužalobcuv1.rade,pričombolopreukázané,žežalobcomnebolipredloženésprávneposudky
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Žalobca v 1. rade si teda za mnohé položky nemohol
uplatňovať bolestné a sťaženie „od začiatku“, a teda žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s

plnením. Až znaleckým dokazovaním bolo preukázané, v akom rozsahu je žalovaná povinná plniť, a
teda pohľadávka žalobcu proti žalovanej nemohla vzniknúť ešte predtým, ako bola v konaní ustálená a
súdomrozhodnutájevýška.Nesúhlasilatiežspriznanímnákladovzanákupšportovejobuviaoblečenia,
keďže nešlo o náklady spojené s liečením a za absurdné považovala priznanie náhrady na zakúpenie
televízneho prijímača ako nákladu vynaloženého v súvislosti s poškodením zdravia, keďže žalobca

nebol v súvislosti so svojim liečením odkázaný na tento prijímač, tento neplnil vo vzťahu k nemu žiadnu
komunikačnú, kompenzačnú, či zdravotnú funkciu, a preto priznanie takéhoto nároku nie je na mieste.
Žalovaná z rovnakých dôvodov ako u žalobcu v 1. rade nesúhlasila s priznaním úrokov z omeškania ani
žalobkyni v 2. rade a argumentovala tým, že neporušila ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z.. Nesúhlasila
tiež s výškou priznaného úroku z omeškania 8,5 % ročne.

74. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že prevádzateľ motorového vozidla
zodpovedal za škodu objektívne bez ohľadu na zavinenie a zodpovednosť žalovanej bola preto daná
bez ohľadu na skutočnosť, že vodič motorového vozidla bol oslobodený spod obžaloby a nebola uznaná
jeho vina na spôsobení dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcov. Ich nároky
voči žalovanej teda boli od počiatku legitímne. Miera spoluzavinenia žalobcov bola stanovená iba v

minimálnom rozsahu 10 %, čo nemôže byť dôvodom na odmietnutie plnenia ako celku zo strany
žalovanej. Žalovaná teda nedôvodne odmietla poskytnúť plnenie v celom rozsahu, preto musí znášať
následky spojené s omeškaním. Žalobcovia pritom predložili lekársky posudok v zmysle zákona č.
437/2004 Z.z. a pokiaľ žalovaná mala pochybnosti o správnosti tohto posudku, mala požiadať o vydanie
znaleckého posudku. Žalovaná tak neurobila a ku kráteniu plnenia pristúpila na základe vlastného

hodnotenia predložených posudkov. Za správnu považovali aj určenú výšku úrokov z omeškania v
súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca v 1. rade trval aj na priznaní nákladov na
zaobstaranie športovej obuvi a oblečenia, ako aj nákladov na zakúpenie televízneho prijímača. Obuv
a ošatenie potreboval v súvislosti s pobytom v Národnom rehabilitačnom centre a tieto náklady boli
teda použité účelne a výlučne v príčinnej súvislosti s jeho liečením. Pokiaľ ide o televízny prijímač,

tento využíval ako jediné spojivo s vonkajším svetom v čase, keď bol úplne pripútaný na lôžko a tieto
náklady slúžili na zlepšenie jeho psychického stavu, nakoľko krátko po vzniku poškodenia nemohol
vykonávať žiadne činnosti a práve sledovanie televízie mu poskytlo jedinú možnosť určitého rozptýlenia
a odvedenia pozornosti od sledovania vlastného nepriaznivého zdravotného stavu, čo malo vplyv na
zlepšenie jeho psychickej rovnováhy a následne na urýchlenie jeho liečebného procesu.

75. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 1. rade uviedla, že zotrváva na dôvodoch podaného
odvolania.

76. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382 CSP, aby sa

vyjadrili k možnému použitiu ust. § 11 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do
31.5.2010,t.j.včaseuplatnenianáhradyškodyžalobcamiužalovanej(4.12.2007)prirozhodovanívtejto
veci, ktoré sa vzťahuje na danú vec, pokiaľ ide o uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
a ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité.

81. Žalobcovia vo vyjadrení k výzve uviedli, že právo na ročný úrok z omeškania si uplatnili v zmysle
ust. § 11 ods. 7 zák. 381/2001 Z. z. v platnom znení v súvislosti s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
Ich nárok je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle zák. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Svoje právo na náhradu škody

si u žalovanej uplatnili písomným podaním a preukázali relevantným spôsobom - listinnými dôkazmi,
ktoré pripojili k svojmu písomnému uplatneniu. K písomnému uplatneniu boli pripojené lekárske posudky,
ako i zdravotná dokumentácia (lekárske správy). Žalovaná žalobcom neposkytla plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, lebo odmietla základ nároku, čo bolo dôvodom podania
žaloby. Žalobcovia pri preukázaní práva na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia postupovali v zmysle zákona 437/2004 Z. z. Z citovaného zákona vyplýva, že náhrada za
bolestné (ust. § 3 ods. 2) a sťaženie spoločenského uplatnenia (ust. § 4 ods.2 ) sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku. Lekársky posudok obsahujúci hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia je v zmysle uvedených zákonných ustanovení listinou so zákonom určeným obsahom, ktorýmôže vydať zákonom určená osoba a ktorý preukazuje bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatneniapoškodenejosoby,nazákladečohosavzmysle§3ods.2,§4ods.2a§5ods.1zákonačíslo
437/2004 Z. z. určuje výška náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná ako

poistiteľ lekársky posudok nerešpektovala a pre plnenie požadovala predložiť lekárske správy. Takýto
postupjevrozporesozák.437/2004Z.z.,čospôsobujenesplneniepovinnostíuloženýchzákonodarcom
poistiteľovi v ustanovení § 11 ods. 5, 6 zák. 381/2001 Z. z. v platnom znení, a to má za následok neskorú
výplatu plnenia poškodeným za škodu na zdraví a vznik práva na ročný úrok z omeškania. Z ust. § 3
ods.2, § 4 ods.2 zák. 437/2004 Z. z. nevyplýva, že náhrada titulom bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskych správ. Nadradiť lekárske správy nad listinu so zákonom
určeným obsahom, ktorý môže vydať len zákonom určená osoba, je v rozpore s ustanovením § 3 ods.
2, § 4 ods. 2, § 7, § 8, § 10 zák. 437/2004 Z. z. Praxou žalovanej ako poisťovateľa, ako je to aj v
predmetnej právnej veci je aj to, že hoci nie je posudzujúcim lekárom, napriek tomu a v rozpore s
ustanovením § 7, § 8, § 10 ods. 4 zák. 437/2004 Z. z. koriguje lekársky posudok. Aj táto skutočnosť
je dôsledkom podania žaloby. Zo žiadneho ustanovenia zák. 437/2004 Z. z. poskytovateľovi náhrady

nevyplýva právo na korekciu lekárskeho posudku, ale iba právo v zmysle § 7 ods. 4, 6 zák. 437/2004 Z.
z. V predmetnej veci okrem nezákonného postupu žalovanou (korekcie lekárskeho posudku), žalovaná
svojvoľne pod hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 307 subsumovala hodnotenie
za inkontinenciu močenia ťažkého stupňa, nedomykavosť ritných zvieračov, napriek právnemu názoru
NS SR. Takéto konanie žalovanej je nezákonnou korekciou lekárskeho posudku. Korekcia lekárskeho

posudku zakladá žalobcom právo na úrok z omeškania. V tejto súvislosti poukázali na právny názor
vyslovený Krajským súdom Košice v konaní sp. zn. 3 Co 381/2009 ; „Ak sa žalobca domáha aj úrokov z
omeškania odo dňa, kedy žalovaný žalobcovi poskytol plnenie, avšak neodôvodnene v krátenej výške,
jeho nárok je opodstatnený". Žalovaná v predmetnej veci sa dostala do omeškania v zmysle ust. § 11
ods. 6 zák. 381/2001 Z. z. aj v dôsledku nesprávneho právneho výkladu po rozhodnutí súdu o právnom

základe. Žalovaná nerešpektovala ustanovenie § 11 ods. 6 zákona 381/2001 Z. z. aj v prípade doručenia
znaleckého posudku. Konanie žalovanej (poisťovateľa) v predmetnej veci pri výplate plnenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na zdraví bolo jednoznačne v rozpore s ustanovením § 11
ods. 5, 6 zák. 381/2001 Z. z., a preto poškodeným vzniká právo na ročný úrok z omeškania v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 7 zák. 381/2001 Z. z. v súvislosti s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka

tak, ako bol ročný úrok z omeškania uplatnený.

82. Žalovaná vo vyjadrení k výzve uviedla, že pri nároku na náhradu škody nie je čas plnenia ustanovený
Obč. zák. a nie je určený ani dohodou. Jeho splatnosť sa určuje podľa § 563 Obč. zák..V prejednávanom
spore povaha veci vylučuje použitie toho ustanovenia, nakoľko čas plnenia je stanovený špeciálnym

právnym predpisom - zák. 381/2001 Z.z., keďže ide o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. V prípade, že nárok na náhradu škody nie je preukázaný, poisťovateľ je povinný
poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu plnenia, a v
prípadoch, že dochádza k súdnemu konaniu o opodstatnenosti nároku na náhradu škody, poisťovateľ
je povinný plniť v lehote vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, inak

do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia poisťovateľovi, čo v danom prípade naplnené nebolo.
Posúdenie nároku žalobcov podľa § 11 ods. 5, 6 a 7 zák. 381/2001 Z.z. je preto na mieste.

83. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu v 1. rade a žalovanej
ako podané včas oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení
s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu v 1. rade nie je dôvodné a odvolanie žalovanej je iba čiastočne dôvodné.

84. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok, ktorým súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi v 1.
rade náhradu bolestného vo výške 2.110,81 €, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
28.507,76 € a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % vo výške 22.231,80 €,
všetky plnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ani výrok o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade v
prevyšujúcej časti náhrady bolestného, pretože proti týmto výrokom strany sporu nepodali odvolanie a

v tomto rozsahu nadobudol rozsudok právoplatnosť.

85. Predmetom odvolacieho prieskumu boli nasledujúce výroky :a/ výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
20.970,90 € od 5.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 2.110,81 € od 29.1.2010 do zaplatenia,
b/ výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy

88.927,20 € od 5.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 28.507,76 € od 29.1.2010 do zaplatenia,
c/ výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu za liečebné náklady vo výške 195,28
€ s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.4.2009 do zaplatenia,
d/ výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti základnej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade,

e/ výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni v 2. rade 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
2.970,72 od 5.3.2008 do 27.1.2010 a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.078,29 € od 20.4.2009
do 27.1.2010.

86. Rozsudok je vo vyššie uvedených výrokoch vecne správny v rozsahu, ako bol potvrdený odvolacím
súdom v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP a v prevyšujúcej časti neboli splnené podmienky ani pre

jeho potvrdenie ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v
napadnutých výrokoch v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

87. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. marca 2017 o 12.30 hod v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 14.marca 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1,3 CSP.

88. Žalobca v 1. rade podal odvolanie dňa 15.12.2015 a žalovaná dňa 17.12.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

89. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).

90. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

91. V odvolaniach sú namietané odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho

súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/.

92. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

93. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

94. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.95. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku nie sú naplnené.

96. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil v rozsahu uvedenom vo výroku tohto

rozsudku.

97. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ).

98. Strany sporu v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani v odvolacom
konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku
v potvrdenej časti.

99. V časti, v ktorej súd rozhodol o zamietnutí nárokov žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad sumu 28.507,76 € a zvýšenie náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia nad
sumu 22.231,80 €, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, keď
súd prvej inštancie v tejto časti v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré i správne aplikoval na

prejednávanú vec a z ktorých vyvodil aj správne právne závery.

100. Podstatou odvolacích námietok žalobcu v 1. rade proti zamietavému výroku v časti náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia je nesprávne určenie základného počtu bodov, z ktorých
súd vychádzal pri priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, konkrétne pokiaľ ide o

položku 314 (nedomykavosť ritných zvieračov), ktorá bola ohodnotená v posudku znaleckej organizácie
minimálnou hodnotou - určená najnižším možným počtom bodov 400, pričom trvá na určení 650 bodov
v zmysle posudku znalca MUDr. Petra Krokavca a u položiek 314, 316c a 304c nedošlo k zvýšeniu na
dvojnásobok v súlade s § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z.

101. Námietky týkajúce sa základného bodového hodnotenia vrátane zvýšenia vyššie uvedených
položiek na dvojnásobok, sú totožné s námietkami žalobcu v 1. rade vznesenými v konaní pred súdom
prvej inštancie voči znaleckému posudku MUDr. Krokavca v písomnom podaní zo dňa 9.5.2011 (č.l.
84 spisu) a následne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.10.2011 (č.l. 115 a nasl. spisu). Už
v týchto námietkach nesúhlasil s ohodnotením položky 314 počtom bodov 650 a trval na ohodnotení

maximálnym počtom bodov 900 a nesúhlasil ani s tým, že znalec nezvýšil základný počet bodov u
položiek 304c, 314 a 316c na dvojnásobok. Navrhol vypočuť znalca MUDr. Petra Krokavca a súd tomuto
jeho návrhu vyhovel, keď na pojednávaní dňa 3.8.2011 (č.l. 94 a nasl.) vypočul znalca k týmto sporným
otázkam.Žalobcaajpovýsluchuznalcatrvalnasvojichnámietkachanavrholnariadiťkontrolnéznalecké
dokazovanie znaleckým ústavom, ktorému návrhu súd vyhovel a uznesením zo dňa 2.11.2012 nariadil

kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forezných medicínskych
exepertíz s.r.o., so sídlom v Bratislave. Táto znalecká organizácia predložila dňa 22.5.2013 znalecký
posudok č. 87/2013 a v tomto kontrolnom znaleckom posudku bola položka 314 (nedomykavosť ritných
zvieračov) ohodnotená počtom bodov 400 so zdôvodnením, že u poškodeného je zachovaný určitý
stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov, zároveň nedomykavosť ritných zvieračov, tak aj poruchy

močenia a poruchy sexuálnych funkcií sú konštantným symptómom miešnej lézie spolu s postihom
končatín a ich stupeň poškodenia je priamo závislý od rozsahu a výšky poškodenia miechy; navýšenie
tejto položky na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 nepovažovala znalecká organizácia za dôvodné,
nakoľko poškodenie miechy s reziduálnou ťažkou kvadruparézou (položka 306) už bolo navýšené
na dvojnásobok. Položka 316c (porucha močenia) bola určená počtom bodov 200 s odôvodnením,

že pri náplni močového mechúra poškodený je schopný určitý tlak vyvinúť, v močovom mechúri
ostáva reziduum - je cievkovaný, inak má urinálny kondóm; navýšenie tejto položky na dvojnásobok
podľa § 10 ods. 4 nepovažovala znalecká organizácia za odôvodnené, nakoľko poškodenie miechy
s reziduálnou ťažkou kvadruparézou už bolo navýšené na dvojnásobok. Položka 304c (poúrazovéobmedzenie hybnosti chrbtice) bola určená počtom bodov 390 s odôvodnením, že vzhľadom na klinický
nález je dôvodné najvyššie bodové ohodnotenie, avšak ďalšie navýšenie na dvojnásobok podľa § 10
ods. 4 už nepovažuje znalecká organizácia za dôvodné vzhľadom na zvýšenie položky 306 poúrazová

paraplégia. Vzhľadom na námietky žalobcu k tomuto znaleckému posudku sčasti totožné aj s námietky
uvedenými v odvolaní (nesúhlas s určením základného počtu bodov za položku 314 a nezvýšenie
na dvojnásobok základného bodového hodnotenia u položiek 304c, 314 a 316c) súd vypočul MUDr.
Janku Surovcovú a MUDr. Danicu Cajsovú-Škultétyovú ako znalcov, ktorých spoločnosť určila ako
osoby, ktoré môžu pred súdom potvrdiť správnosť znaleckého posudku a podať žiadané vysvetlenie,

či doplnenie. Obe znalkyne zotrvali na záveroch znaleckého posudku. Pokiaľ ide o hodnotenie položky
314 na dolnej hranici, znalkyňa MUDr. Surovcová vo svojej výpovedi uviedla, že sa jedná o ľahký
stupeň poškodenia, pretože žalobca vie čiastočne ovládať funkciu ritných zvieračov, v prípade riadnej
stolice ju pociťuje a vie ju ovládať, iba v prípade redšej stolice je únik. Poukázala na to, že niektorí
pacienti pri stolici vôbec nič necítia, pocítia len pachom, že sa niečo udialo, pričom u žalobcu taký
stav nie je. Z medicínskeho hľadiska ide o ľahkú poruchu. Zotrvala preto na bodovom hodnotení na

dolnej hranici, t.j. 400 bodov. Pokiaľ nedošlo k navýšeniu položiek 314 a 316c (porucha močenia)
znalkyňa vypovedala, že tieto poruchy vznikli v súvislosti s poškodením miechy, orgány uvádzané
pod týmito položkami neboli primárne poškodené pri úraze, tieto obmedzenia sú dôsledkom úrazu,
preto síce boli osobitne obodované, ale už neboli navyšované, keďže základné poškodenie, a to
poškodenie miechy, bolo zvýšené na dvojnásobok (položka 306 poúrazová paraplégia). Rovnaké

dôvody sa vzťahujú aj k položke 304c (poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice). Primárne sa teda
zvýšilo bodové hodnotenie poúrazovej paraplégie a v rámci nej je už zhodnotené aj poškodenie, ktoré
súvisí s prvotným poškodením. Iba v prípade, že by došlo k traumatickému poškodeniu týchto orgánov
pod položkou 314 a 316c, bolo by dôvodné navýšenie na dvojnásobok. O takýto prípad u žalobcu nejde,
pretože ide o následok iného poškodenia, ktorý už bol navýšený.

102. Súd mal pri rozhodovaní k dispozícii dva lekárske posudky (predložené žalobcami a žalovanou),
jeden znalecký posudok (MUDr. Petra Krokavca) a jeden kontrolný znalecký posudok znaleckej
organizácie forensic.sk. V odôvodnení svojho rozsudku súd podrobne uviedol svoje úvahy, prečo pri
rozhodovaní vychádzal z kontrolného znaleckého posudku znaleckej organizácie a tieto úvahy odvolací

súd považuje za správne.

103. Rozhodujúcou je predovšetkým tá skutočnosť, že na posúdení zdravotného stavu žalobcu v 1. rade
sa podieľal tím znalcov, kde je vyšší predpoklad eliminácie možného omylu pri vypracovaní znaleckého
posudku a nezanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že tento znalecký posudok vyjadruje súčasný zdravotný

stav žalobcu v 1. rade, kedy sa už u neho naplno prejavili všetky obmedzenia vyplývajúce z poškodenia
zdravotného stavu a kedy teda bez akýchkoľvek pochybností je možné posúdiť sťaženie spoločenského
uplatnenia.Zároveňzáverytohtoznaleckéhoposudkusúpresvedčivoodôvodnenéabodovéhodnotenie
je v súlade so zákonom 437/2004 Z.z.

104. Znalecká organizácia sa v kontrolnom znaleckom posudku a následne znalci pri svojom výsluchu
pred súdom sa vyporiadali so všetkými námietkami proti doterajším trom posudkom a zodpovedali na
všetky sporné otázky presvedčivo, s náležitou argumentáciou, zodpovedajúcou zásadám hodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, určených zákonom 437/2004 Z.z., preto ani odvolací
súd nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov kontrolného znaleckého posudku.

105. Súd náležite a podrobne vysvetlil aj svoj postup za situácie rôznych lekárskych posudkov s
čiastočne odlišnými závermi, uviedol, prečo vzal za podklad svojho rozhodnutia kontrolný znalecký
posudok a z akých dôvodov nevychádzal zo záveru prvého znaleckého posudku a lekárskych posudkov
predložených stranami sporu, pričom predtým vypočul znalcov podieľajúcich sa na vypracovaní

kontrolného znaleckého posudku (R 45/1984).

106. Preskúmanie záverov znaleckého posudku znaleckou organizáciou je najvyššou možnou formou
overenia (ne)správnosti odborných záverov iných znaleckých posudkov, resp. lekárskych posudkov a
správnosti postupu súdu v tomto smere nemožno vytýkať arbitrárnosť.

107. Pokiaľ žalobca namieta nesprávne určenie základného počtu bodov pri položke 314 a následne
nezvýšenie na dvojnásobok položiek 314, 316c a 304c, odvolací súd uvádza, že určenie bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vrátene zvýšenia základného bodového hodnotenia nadvojnásobok (§ 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia) je výlučne vecou posudzujúceho lekára, keďže ide o odbornú medicínsku otázku, nie
vecou rozhodnutia súdu. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom

stanovenými kritériami a zvýšenie základného bodového hodnotenia na dvojnásobok zveruje zákon
výlučne posudzujúcemu lekárovi. Následne sa náhrada určuje na základe bodového ohodnotenia
určeného posudzujúcim lekárom, určenie samotnej náhrady už teda nie je vecou posudzujúceho lekára.
Súd môže následne zvýšiť základnú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, vychádzajúcu z
bodového hodnotenia určeného posudzujúcim lekárom, a to až do výšky 50% (§ 5 ods. 5 zákona

437/2004 Z.z.).

108.Vecouúvahyarozhodnutiasúdujetedaibazvýšeniezákladnejnáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia, pričom jediným zákonom určeným kritériom je, že musí ísť o prípad hodný osobitného
zreteľa.

109. Závery posudzujúceho lekára o tejto otázke (zvýšenie náhrady nad základnú sadzbu) nie sú pre
súd záväzné, ale sú určitým východiskom, usmernením pre súd a predstavujú akési odporúčanie z
medicínskeho hľadiska.

110. Súd teda sám nemôže určovať, ani zvyšovať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia v zmysle § 10 zákona 437/2004 Z.z., tieto sú vecou odborného posúdenia lekára. Súd určuje
(iba) výšku náhrady zodpovedajúcej stanovenému bodovému hodnoteniu v zmysle lekárskeho posudku
atútonáhradumôženáslednezvýšiťažo50%nazákladevlastnejúvahyvmedziachurčenýchzákonom,
konkrétne v § 5 ods. 5 citovaného zákona (musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, čo posudzuje
súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu).

111.Nedôvodnájepretoodvolacianámietkažalobcuv1.radeomožnostisúduzvýšiťbodovéhodnotenie
sťaženiaspoločenskéhouplatnenianadvojnásobokutýchpoložiek,uktorýchtaknepostupovalznalecký
ústav.

112. Odvolací súd je toho názoru, že nie je vylúčené, že by súd bol u týchto položiek vychádzal zo
znaleckéhoposudkuMUDr.PetraKrokavcaazlekárskychposudkovpredloženýchžalobcom,avšaksúd
nazákladepodrobnevysvetlenýchúvahzazákladsvojhorozhodovaniavzalkontrolnýznaleckýposudok
a vzhľadom na presvedčivosť a odbornosť jeho záverov vychádzal z tohto posudku ako z celku, teda
aj pokiaľ ide o bodové ohodnotenie položky 314 a za dôvodné považoval aj argumenty pre nezvýšenie

základnej náhrady u položiek 304c, 314 a 316c.

113. Rozhodnutie súdu, ktorým súd priznal žalobcovi v 1. rade náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 28.507,76 € a v prevyšujúcej časti tohto nároku žalobu zamietol, je teda vecne
správne, preto odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku v časti náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia prevyšujúcej sumu 28.507,76 € ako vecne správny potvrdil.

114. Podstatou odvolacích námietok žalobcu voči zamietavému výroku ohľadne nároku na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je nesprávne posúdenie miery zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, keď za neprimerané považuje zvýšenie iba do výšky 25% vzhľadom

na poškodenia jeho zdravia a obmedzenia z toho vyplývajúce v jeho osobnom, rodinnom, pracovnom
i spoločenskom živote.

115. Žalobca v 1. rade opäť argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal a svoje úvahy vedúce k záveru o priznaní

náhrady do výšky 25% aj náležite uviedol.

116. Súd prvej inštancie venoval skutkovým i právnym otázkam významným pre posúdenie splnenia
predpokladov priznania zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade
náležitú pozornosť, pre účely ich posúdenia vykonal všetko potrebné dokazovanie, zhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania dospel k
správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne závery, keď na vec aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 427, § 444), zákona 381/2001 Z.z. (§ 15) a
ustanovenia zákona 437/2004 Z.z. (§ 2 až 5 cit. zákona v spojení s § 10), ktoré aj správne vyložilv súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu
žaloby žalobcu na zaplatenie sumy 30.586,50 € titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia ako rozdielu medzi priznaným zvýšením vo výške 25% a žalobcom požadovaným zvýšením

50%, náležite odôvodnil, keď dospel k záveru, že zistené okolnosti na strane žalobcu zvýšenie tejto
náhrady nad rámec zvýšenia o 25% neodôvodňujú. V odôvodnení rozsudku sa v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p. podrobne a precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. V dostatočnom
rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie je možné považovať za presvedčivé.

117. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v tejto časti za správne a
v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré
viedli súd prvej inštancie k jeho záverom o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 25%, tieto si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

118. Ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie a z ktorého vychádza
aj jeho právne posúdenie. Odvolacie námietky žalobcu v 1. rade preto nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku v časti zamietnutia nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad rozsah 25%.

119. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25% aj podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne vystihuje samotnú povahu individuálnych dôvodov, ktoré v prejednávanej veci treba
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a so zreteľom na závažnosť a intenzitu následkov u

žalobcu v jeho spoločenskom uplatnení vo všetkých oblastiach jeho súkromného a pracovného života
toto zvýšenie treba považovať za primerané.

120. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vždy vecou úvahy súdu v medziach
určených zákonom (§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z.) a pokiaľ táto úvaha súdu nevybočí z týchto medzí

a hľadísk, ako to bolo aj v prejednávanej veci, nemožno súdu vytýkať nesprávny postup alebo dokonca
arbitrárnosť v jeho postupe. Odvolací súd by do tejto úvahy mohol zasiahnuť iba v prípade, že by
bola porušená zásada primeranosti, pričom v danom prípade ustálené 25% zvýšenie odškodnenia za
sťaženiespoločenskéhouplatneniaajodvolacísúdpovažujezaprimeranénásledkom,ktorépoškodenie
zdravia zanechalo vo všetkých oblastiach spoločenského uplatnenia žalobcu.

121. Odvolací súd nespochybňuje závažnosť obmedzení žalobcu vo všetkých oblastiach jeho života,
avšakzároveňjetohonázoru,žejepotrebnéponechaťpriestorajpreprípadyzávažnejšiehopoškodenia
zdravia, ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti (prípady úplného ochrnutia bez
schopnosti akéhokoľvek pohybu, kedy ide o ležiacich pacientov, vyžadujúce si podávanie umelej výživy,

polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie).

122. Už samotná základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za
obmedzenie poškodeného uplatniť sa v živote i v spoločnosti a priznanie zvýšenia náhrady prichádza
do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Napriek závažnosti prípadu žalobcu nejedná sa

o najzávažnejšie možné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovalo využitie plného
zvýšenia, keďže sú aj závažnejšie prípady, v ktorých poškodený je úplne nevládny alebo má pri
rovnakom poškodení aj závažné poruchy mozgových funkcií.

123. Súd prvej inštancie správne zhodnotil všetky obmedzenia žalobcu, pokiaľ ide o uplatnenie sa

v osobnom, rodinnom, spoločenskom i pracovnom živote a rozsahu týchto obmedzení zodpovedá
zvýšenie náhrady o 25%.

124. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto potvrdil rozsudok v časti o zamietnutí zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 22.231,80 €.

125. Podstatou odvolacích námietok žalovanej proti výroku, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie
nákladov spojených s liečením vo výške 195,28 € s príslušenstvom je tvrdenie, že náklady na športovú
obuv a oblečenie a na zakúpenie televízora, nie sú účelne vynaloženými nákladmi spojenými s liečením.Namietala, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že podmienkou účasti na rehabilitačnom pobyte bolo
zadováženie si športového ošatenia a obuvi a naviac takéto náklady nemožno považovať za vzniknuté
v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia. Za absurdné

považuje priznanie náhrady na zakúpenie televízneho prijímača s odôvodnením, že tento mal byť
jediným spojivom s vonkajším svetom v čase, keď žalobca bol pripútaný na lôžko. Televízny prijímač
je bežnou súčasťou každodennej domácnosti a z jeho funkcie je zrejmé, že sa nejedná o zariadenie
takého charakteru, ktoré by kohokoľvek mohlo spájať s vonkajším svetom tak, ako iné komunikačné
prostriedky, skôr spája s nereálne zobrazovaným svetom v rámci rôznych televíznych či filmových

programov. Vychádzajúc z funkcií a charakteru televízneho prijímača sa nejedná o také zariadenie, na
ktoré by vzhľadom na charakter telesného postihnutia žalobca v 1. rade bol odkázaný, neplní žiadnu
komunikačnú, kompenzačnú či zdravotnú funkciu, a preto priznanie tohto nároku nie je na mieste.

126. Pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s niečím (§ 449 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

127. Zákon viaže nárok na náhradu nákladov spojených s liečením s predpokladom, že ide o náklady,
ktoré boli vynaložené s liečením poškodeného, teda, že medzi nákladmi a liečbou (alebo aspoň s
udržiavaním existujúceho stavu zdravia) je príčinná súvislosť. Jedná sa teda o také náklady, ktoré slúžia
k obnoveniu zdravia alebo k zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného. Z hľadiska dôvodnosti nároku

na náhradu nákladov liečenia je preto podstatné, či vynaložené náklady slúžili k liečeniu následkov ujmy
na zdraví spôsobenej škodcom, a či boli vynaložené účelne.

128. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za náklady spojené s liečením poškodeného považujú náklady
spojené s prilepšením na strave, náklady na diétne stravovanie, náklady spojené s rehabilitáciou,

úhradou za lieky, doplnky liečby, nákup liečebných a ortopedických pomôcok, náklady na ošetrovateľa,
na výpomoc v domácnosti, na starostlivosť o poškodeného v prípade jeho bezvládnosti, ako aj náklady
príbuzných poškodeného spojené s návštevou v liečebnom zariadení; musí ísť pritom o náklady
preukázateľne vynaložené.

129. Účelnosť vynaloženia nákladov bude vždy závislá od hodnotenia konkrétnej situácie a právo na
úhradu vzniká tomu, kto ich vynaložil.

130.Akoužbolovyššieuvedené,rozhodujúcimzhľadiskaposúdeniaúčelnostivynaloženýchliečebných
nákladov je príčinná súvislosť medzi nákladmi a liečbou, teda náklady musia slúžiť k obnoveniu zdravia

alebo k zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného.

131. Za takéto náklady rozhodne preto nie je možné považovať náklady na zakúpenie televízneho
prijímača, ktorý nespĺňa charakteristiku žiadneho z nákladov doposiaľ súdnou praxou uznaných ako
nákladov na liečbu.

132. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovanej, že ide o bežné vybavenie domácnosti a
slúži potrebám všetkých jej členov a nie je preukázaná žiadna súvislosť s liečením, či zlepšením
zdravotného stavu žalobcu a zároveň žalobca nie je odkázaný na jeho užívanie z hľadiska svojho
telesného postihnutia a neplní žiadnu komunikačnú, kompenzačnú, či zdravotnú funkciu.

133. Nemožno však súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej, že za účelne vynaložené náklady
spojené s liečbou nie je možné považovať športovú obuv a oblečenie zakúpené v súvislosti s pobytom
žalobcu v rehabilitačnom centre Kováčová. Súd správne zohľadnil časovú súvislosť vynaloženia týchto
nákladov s rehabilitačným pobytom, ktorého cieľom bolo liečenie zdravotných poškodení a súdna prax

náklady spojené s rehabilitáciu považuje za účelne vynaložené náklady spojené s liečbou.

134. Žalobca preukázal vynaloženie nákladov na zakúpenie televízora v sume 2.950 Sk, t.j. 97,92 €, z
ktorej sumy po zohľadnení spoluzavinenia 10% bolo žalobcovi v 1. rade priznaných 88,13 €.

135. Keďže v tejto časti nejde o náklady spojené s liečením, odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil
rozsudok v tejto časti tak, že žalobu o náhradu liečebných nákladov v sume 88,13 € s príslušenstvom
(titulom nákladov na kúpu televízora) zamietol.136. V prevyšujúcej časti sú liečebné náklady spojené so zakúpením športovej obuvi a oblečenia účelne
vynaloženými, preto odvolací súd rozsudok v časti o zaplatenie 107,15 € (195,28 € - 88,13 €) s 5%
ročným úrokom z omeškania od 20.4.2009 do zaplatenia potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

137. Podstatou odvolacích námietok žalovanej proti výrokom, ktorými bola zaviazaná na zaplatenie
úrokov z omeškania z náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade a
ktorým bola zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeškania žalobkyni v 2. rade je tvrdenie, že vzhľadom na
splnenie povinnosti podľa § 11 zákona 381/2001 Z.z., ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, keď základ

nároku a aj jeho výška bola ustálená až rozhodnutím súdu, nemohla sa dostať do omeškania s plnením.

138. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že obaja žalobcovia si uplatnili nároky na
náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalovanej písomne
dňa 4.12.2007. Táto skutočnosť žalovanou nebola rozporovaná a v konaní nebol preukázaný iný dátum
uplatnenia náhrady škody. Zároveň žalobca v 1. rade predložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 10.6.2007 a žalobkyňa
v 2. rade predložila lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný
MUDr. Norbertom Harhovským zo dňa 9.11.2007.

139. Na základe tejto skutočnosti (uplatnenia nárokov na náhradu škody) bolo povinnosťou žalovanej v

zmysle ust. § 11 ods. 5 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom v znení účinnom k 31.5.2010, t.j. ku dňu uplatnenia náhrady škody (ďalej len zákon
381/2001Z.z.)začaťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujejpovinnostiposkytnúťpoistnéplnenie
a následne splniť si aj oznamovaciu povinnosť a povinnosť plniť.

140. V zmysle ust. § 11 ods. 5 zákona 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b/poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na
náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poistiteľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho

poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

141. Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľov, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

142. Podľa ust. § 11 ods. 7, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

143. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že po uplatnení nároku na náhradu škody
žalobcami dňa 4.12.2017 bola žalovaná ako poisťovňa povinná najneskôr do troch mesiacov splniť si
povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 5, teda oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia alebo poskytnúť mu písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť plnenie alebo
pre ktoré znížila poistné plnenie alebo poskytnúť vysvetlenie k tým uplatneným nárokom, v ktorých nebol

preukázaný rozsah jej povinností poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. V prípade podľa
§ 11 ods. 5 písm. a/, teda ak bol rozsah povinnosti plniť preukázaný, bola povinná poskytnúť následne
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, teda najneskôr 15 dní po uplynutí trojmesačnej lehoty od
uplatnenia nároku na náhradu škody.

144. Žalovaná v konaní tvrdila, ale nepreukázala splnenie povinnosti v zmysle cit. ust. § 11 ods. 5,
z ktorého dôvodu vznikla jej povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 7 cit. zák. zaplatiť žalobcom ako
poškodeným úroky z omeškania.145. Vychádzajúc zo skutočnosti, že šetrenie bola žalovaná povinná ukončiť do troch mesiacov od
uplatnenia náhrady škody, t.j. do 4.3.2008 (§ 122 ods. 2 OZ), bola povinná následne poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní, t.j. do 19.3.2008 (§ 122 ods. 1 OZ) a keďže k tomu nedošlo, dostala sa do omeškania

dňom 20.3.2008.

146. V zmysle ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, t.j. k prvému dňu
omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

147. Diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska ku dňu 20.3.2008 predstavovala 4,25 %
ročne, a teda dvojnásobok predstavuje 8,5 %.

148. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi v 1. rade 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 20.970,90 € od 20.3.2008 do

28.1.2010 a zo sumy 2.110,81 € od 29.1.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 8,5
% ročného úroku z omeškania zo sumy 20.970,50 € od 5.3.2008 do 19.3.2008 zmenil rozsudok tak, že
žalobu v tejto časti zamietol.

149.Rovnakoodvolacísúdpotvrdilrozsudokvovýrokuopovinnostižalovanejzaplatiťžalobcoviv1.rade

8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 88.927,20 € od 20.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 28.507,76
€ od 29.1.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 8,5 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 88.927,20 € od 5.3.2008 do 19.3.2008 zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

150. Pokiaľ ide o plnenie žalobkyne v 2. rade, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobkyni v 2. rade 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.970,72 € od 20.3.2008 do
27.1.2010a5%ročnýúrokzomeškaniazosumy1.078,29€od20.4.2009do27.1.2010avprevyšujúcej
časti, t.j. o zaplatenie 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.970,72 € od 5.3.2008 do 19.3.2008
zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

151. Ani ostatné odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v tejto časti.

152. Odvolací súd pritom vychádza zo záveru, že základ nároku sporný nebol, pretože zodpovednosť
žalovanej, u ktorej bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobená prevádzkou dopravného
prostriedku bola od samého začiatku nesporná a nebola závislá od uznania viny vodiča motorového

vozidla, keďže poistený nie je len vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola dopravná nehoda
spôsobená, ale poisteným je aj prevádzkovateľ motorového vozidla a jeho zodpovednosť je objektívna.

153. Argumentácia o ustálení výšky náhrady škody až na základe rozhodnutia súdu vzhľadom na určený
iba minimálny rozsah spoluzavinenia žalobcov (10 %) nie je dôvodom pre odmietnutie plnenia žalovanej

v celom rozsahu. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani tú skutočnosť, že žalobcovia predložili
na preukázanie svojich nárokov lekárske posudky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. a pokiaľ žalovaná
mala pochybnosti o týchto posudkoch, mohla v zmysle § 7 ods. 6 v spojení s ust. § 7 ods. 3,4 zákona
č. 437/2004 Z.z. požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
o znalcoch a tlmočníkoch.

154. Žalovaná v konaní nielenže nepreukázala tento postup, ale nepreukázala ani splnenie povinnosti
písomne vysvetliť dôvody, pre ktoré odmieta plniť alebo pre ktoré znižuje poistné plnenie alebo pre ktoré
považuje uplatnené nároky za nepreukázané a vznikla jej preto povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
tak, ako o tom bolo rozhodnuté odvolacím súdom.

155. Pri určení povinnosti zaplatiť úroky z omeškania bola zohľadnená aj doba čiastočného plnenia,
ku ktorému došlo 28.1.2010 v prípade nárokov žalobcu v 1. rade na bolestné a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a následne omeškanie je určené od 29.1.2010 so zaplatením priznanej
náhrady bolestného 2.110,81 € a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 28 507,76 €. Žalobkyni

v 2. rade bolo vyplatené bolestné dňa 27.1.2010 , preto správne súd priznal úrok z omeškania z
náhrady bolestného do 27.1.2010. Omeškanie s plnením liečebných nákladov dňom 20.4.2009 nebolo
rozporované, pričom žalobkyni v 2. rade tieto boli v plnom rozsahu uhradené 27.1.2010, kedy došlo aj
k ukončeniu omeškania s plnením týchto náhrad a žalovaná je naďalej od 20.4.2009 až do zaplateniav omeškaní s plnením náhrady liečebných nákladov žalobcu v 1. rade v rozsahu, ako sú tieto ustálené
po rozhodnutí odvolacieho súdu, t.j. 107,15 €.

156. Sumarizujúc vyššie uvedené závery, žalovaná po rozhodnutí odvolacieho súdu je povinná plniť
nasledovne :

I. žalobcovi v 1. rade :
1/ náhradu bolestného vo výške 2.110,81 € s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.970,90 €

od 20.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 2.110,81 € od 29.1.2010 do zaplatenia,
2/ náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 28.507,76 € s 8,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 88.927,20 € od 20.3.2008 do 28.1.2010 a zo sumy 28.507,76 € od 29.1.2010 do
zaplatenia,
3/ zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25% vo výške 22.231,80 €,
4/ náhradu liečebných nákladov vo výške 107,15 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.4.2009

do zaplatenia,
všetky vyššie uvedené plnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. žalobkyni v 2. rade 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.970,72 € od 20.3.2008 do 27.1.2010 a 5%
ročný úrok z omeškania zo sumy 1.078,29 € od 20.4.2009 do 27.1.2010 do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. V celej prevyšujúcej časti je žaloba žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade (iba pokiaľ ide o úroky z
omeškania za obdobie od 5.3.2008 do 19.3.2008) zamietnutá.

157. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia aj žalovaná boli v odvolacom konaní čiastočne (ne)úspešní,
keďže odvolací súd odvolaniu ani jednej zo strán nevyhovel v celom rozsahu, preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

158. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).