Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225947
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113225947.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Š. E., H..

XX.XX.XXXX, R. C. X. Ú. F., zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou, Prešov, Sládkovičova
8,protiosobe,ktorájepodľanávrhupovinnáplatiťvýživné(odporkyni):P..Š.E.,Q..H.,H..XX.XX.XXXX,
C. F. - Č.Ť. F. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 250,- Eur mesačne počnúc od septembra

2011 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom prvého ročníka Fakulty informatiky na
Masarykovej univerzite v Brne, s predpokladaným rokom ukončenia štúdia 2017. Od septembra 2011
žije takmer výlučne z peňazí, ktoré mu posiela ako výživné jeho otec, a to 230,- Eur mesačne. Matka mu
od septembra 2011 neprispievala finančne vôbec, od nástupu na vysokoškolské štúdium v septembri
2012 po prvýkrát poslala peniaze až vo februári 2013, a to v sume 50,- Eur. Žiadnym iným spôsobom
mu na živobytie neprispieva, neposkytuje mu bývanie, jedlo, ošatenie. Odporkyňa okrem príjmu zo
zamestnania vlastní nehnuteľný majetok, a to dvojizbový byt v Prešove, jednoizbový byt v Prešove a

trojizbový byt v Prešove, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva vo verejnej dražbe.

2. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že návrh na určenie výživného považuje
za dôvodný iba čiastočne a poukázala na nemožnosť určiť výživné pre plnoleté dieťa spätne pred
podaním návrhu na súd. Súhlasila s určením výživného v sume 50,- Eur mesačne, ktoré dobrovoľne
navrhovateľovi poukazuje na jeho účet. Poukázala na správanie sa navrhovateľa voči nej, pričom o jeho
nevhodnom správaní svedčia aj rozhodnutia v priestupkových konaniach.

3. Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol rozsudkom č. k. 8C/212/2013-180 zo dňa 9.1.2015
tak, že zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70,- eur mesačne počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do budúcna k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred. Zároveň druhým výrokom svojho rozsudku vyslovil, že dlžné výživné za
obdobie od 6.9.2013 do 31.1.2015 v sume 336,25 eur sa povoľuje odporkyni splácať v splátkach po
25,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti

návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho zaväzujúcej časti, ako aj v časti, v ktorej jej súd prvého stupňa povolil
splatiť zmeškané výživné v splátkach sa v zákonnej lehote odvolala odporkyňa. Namietala, že súdprvého stupňa pochybil, ak neaplikoval ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, na základe ktorého
výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to aj s poukazom na ustanovenie §
43 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého je dieťa povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu

a rešpektovať ich. V konaní bolo jednoznačné preukázané, že syn sa dlhodobo správal voči nej neúctivo,
bez rešpektu, ktorý si ako jeho matka, ktorá mu poskytovala starostlivosť od jeho narodenia, zaslúži a
neplní si tak povinnosť, ktorá mu vyplýva z platnej právnej úpravy, konkrétne z ustanovení § 43 ods. 2
Zákona o rodine. Zároveň uviedla, že si ju žalobca nahráva na kameru, píše jej drzé a urážlivé SMS
správy, dvakrát ju spoza plota ostriekal slzným sprejom, ako aj, že ju dvakrát spoza plota opľul, pričom

opakovanesvojubabkuajjuspozaplotaoblievalvedromvody.Vďalšomuviedla,ženavrhovateľpolámal
a sekerou rozrúbal vchodové dvere záhradnej bránky a napriek upozorneniam, aby tak nerobil, vbehol
nadvorodporkyneasotilju,takžespadlanazem.Zároveňuviedlaďalšieprípadynevhodnéhosprávania
sa navrhovateľa voči nej. Podľa odporkyne bol navrhovateľ za toto konanie priestupkovo riešený, pritom
celkomboluznanývinnýztrochpriestupkov.Svojhosynamáradaaposkytovalamuosobnústarostlivosť
od jeho narodenia, najlepšie ako vedela. Veľmi ju mrzí, že sa syn správa k nej tak, ako sa správa, pričom

to vníma ako manipuláciu a negatívny vplyv zo strany jeho otca. Jeho ataky na osobu odporkyne majú
stupňovať, pričom aj po rozhodnutí súdu sa dopustil ďalších troch útokov na jej osobu, ktoré hlásila
na polícii, preto vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že sú splnené zákonné podmienky na postup
súdu podľa ustanovení § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Ďalej namietala to, že mesačné príjmy a výdavky
navrhovateľa, ktoré uvádzal v súdnom konaní, vysoko prevyšujú finančné možnosti a životnú úroveň

odporkyne, ktoré tiež súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne posúdil, pričom v rámci potrieb
navrhovateľa zohľadnil aj výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne,
alternatívne, aby ju zaviazal prispievať na výživu žalobcu sumou 30,- eur mesačne.

5. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že si zamieňa v zákone uvedenú
„primeranú úctu“ s bezpodmienečnou podriadenosťou a poslušnosťou, keď odporkyňa mala celý život
nadávať, v detstve ho biť a učiť jeho aj sestru nadávkam, k násilnostiam a k zlomyseľnostiam proti
otcovi, ako aj iným ľuďom. Ďalej ho mala odporkyňa vyhodiť z domu a zničiť jeho vzťah k babke,
k sestre. Rozhodnutie o vine, na ktoré sa odvoláva odporkyňa, nie je právoplatné, keď proti nemu

podal v zákonnej lehote odvolanie. Toto jeho správanie si odporkyňa vymyslela práve kvôli vedenému
súdnemu konaniu o výživné, aby v ňom mohla využiť ustanovenie § 75 ods. 2 o dobrých mravoch. V
ďalšom poukázal na zlé správanie odporkyne voči jeho otcovi (bývalému manželovi). Pokiaľ odporkyňa
v podanom odvolaní argumentovala tým, že žiadne jej nevhodné správanie nebolo zistené v konaniach
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, k tomuto navrhovateľ uviedol, že jeho, ako aj

sestru, odporkyňa vopred naučila, čo majú vypovedať,
strašila ich detským domovom a otcom a vyhrážala sa im.

6. Proti tomuto rozsudku sa odvolal aj navrhovateľ, ktorý dôvodil, že súd prvého stupňa opomenul
zohľadniť v rámci príjmu odporkyne zisk 100,- eur z prenájmu bytu, ako aj to, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov, pričom, ak mu otec dá čokoľvek nad rámec výživného zo svojho, lebo si
matka svoju povinnosť neplní dostatočne, nemôže to slúžiť ako zámienka, aby súd rozsudkom zmiernil
jej povinnosť a tým nepriamo zaťažil druhého rodiča, ktorý je zodpovednejší. Pokiaľ sa súd prvého
stupňa v písomnom odôvodnení rozsudku zaoberá z veľkej časti narušenými vzťahmi, podľa odvolateľa
už samotný fakt, že existuje inštitút určenia výživného pre plnoleté dieťa, predpokladá narušené vzťahy,

lebo ak by tieto neboli narušené, nebolo potrebné sa súdiť s matkou. Matka sa podľa žalobcu neustále
pokúša vyprovokovať konflikt, ale on sa snaží na to nereagovať. Jeden podobný, ňou vykonštruovali
slovný konflikt, riešili toho času na priestupkovom oddelení okresného úradu. Nie je toto však ani
právoplatné skončené, nakoľko navrhovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého a určil výživné na plnoleté dieťa vo výške 140,-
eur, keď má za to, že v konaní sú splnené zákonné podmienky na postup podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona
o rodine. t. j., nepriznanie výživného na plnoleté dieťa pre rozpor s dobrými mravmi. Ak by odvolací súd
dospel aj napriek k tomu záveru, že existujú zákonné dôvody na priznanie výživného, mala žalovaná

za to, že súdom priznaná výška výživného nie je primeraná a nezohľadňuje potreby plnoletého dieťaťa
a schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje jej príjmom vo výške 150,-
eur mesačne z prenájmu bytu, jedná sa o byt po neplatičoch, ktorý nájomník postupne svojpomocneopravuje, čo je vlastne náhrada nájomného. Mala za to, že súd prvého stupňa správne uviedol, že
prídavoknadieťajenepochybnejejpríjmom,nakoľkosynešteakoneplnoletý, jejbolzverenýdoopatery.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol uznesením zo dňa 10.6.2015 č. k. 9 Co
104/2015-218 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd
svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že právo na výživné od povinného (okrem práva maloletých detí
na výživné), musí byť v súlade s dobrými mravmi. Výživné na plnoleté dieťa nemožno priznať v prípade,
ak na to existujú dôvody na strane oprávneného, spočívajúce v takom jeho správaní voči rodičovi,

ktoré spôsobí stratu práva priznať mu výživné. Správanie navrhovateľa voči odporkyni v podstate
preukázané svedeckými výpoveďami, ale aj priznaním samotného navrhovateľa, sa zásadne vymyká
z rámca spoločensky žiadúceho sa správania dieťaťa k rodičovi. Dôkazom neprijateľnosti takéhoto
správania sa navrhovateľa je skutočnosť, že bol uznaný, hoci zatiaľ neprávoplatne, zo spáchania
viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a poškodzovaniu majetku vo vzťahu voči
odporkyni. Dôvody, ktoré v doterajšom priebehu konania uvádzal navrhovateľ na zdôvodnenie svojho

správania sa voči odporkyni, nemôžu anulovať dôsledky jeho správania sa k odporkyni, ktoré nie je
možné označiť inak, ako spoločensky neprijateľné.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými účastníkmi konania, DVD záznamami predloženými účastníkmi, dôkazmi, ktoré

zaobstaral súd, obsahom pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:

10. Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že dňa 24.04.2011 dovŕšil plnoletosť.

11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.12.2008, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, súd zveril

maloletého Š.R. E. a maloletú E. E. do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 232,36 Eur mesačne a na výživu maloletej E. sumou 199,16 Eur mesačne.

12. Z potvrdenia Masarykovej univerzity, Fakulta informatiky zo dňa 7.4.2016 vyplýva, že navrhovateľ
je v akademickom roku 2013/2014 študentom 7. semestri dennej formy štúdia v študijnom programe

informatika.

13. V rozhodnutí o prerušení štúdia z Masarykovej univerzity Fakulty informatiky z 23.6.2016 sa
uvádza, že študent Š. E. má prerušené štúdium z dôvodu, že neuspel pri štátnej záverečnej skúške
v jarnom semestri 2016, pretože nespĺňa podmienky študijného skúšobného poriadku pre postup do

ďalšieho semestra, bolo jeho štúdium prerušené v súlade s ustanoveniami tohto skúšobného poriadku
do opravného termínu v nasledujúcom semestri na jeseň 2016. Ide rozhodnutie dekana doc. RNDr. S.
Z., PhD. Štúdium je prerušené na dobu od 23.6.2016 do 9.1.2017.

14. Z odpovede Masarykovej univerzity, Fakulty informatiky na vyžiadanie súdu zo dňa 24.06.2014

vyplýva, že navrhovateľ v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 bol poberateľom ubytovacieho štipendia
v celkovej výške 2.940,- Kč.

15. Zo správ o povesti vyhotovených Obvodným oddelením Policajného zboru SR Chminianska Nová
Ves zo dňa 26.06.2014 a 03.11.2014 vyplýva, že povesť v mieste bydliska ako aj správanie navrhovateľa

na verejnosti je príkladné, v období od roku 2012 až doposiaľ nebol priestupkovo riešený, ani trestne
stíhaný. Zo správy vyhotovenej dňa 03.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ od 05.08.2013 je prihlásený
na trvalý pobyt v obci Lipovce bez popisného čísla, v období od roku 2012 sa dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a § 50 ods. 1 priestupkového zákona.

16. Z rozhodnutia Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08.02.2010, č.
k. S..XXXXXXXXXXXXXVK vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým,
že nadával svojej matke Š. E., že je sliepka, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým
správaním a bola mu uložená sankcia pokarhanie.

17. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnosti je študentom 3. ročníka
bakalárskeho štúdia na Masarykovej univerzite v Brne. Býva v prenajatej garsónke, za ktorú uhrádza
mesačne nájomné v sume 190,- až 200,- Eur. Svoje mesačné výdavky špecifikoval na sumu 490,- Eura tieto pozostávajú z výdavkov na ubytovanie v sume 190,- Eur, stravu v sume 120,- Eur, cestovného v
sume 50,- Eur, nákladov na oblečenie, obuv v sume 30,- Eur, nákladov na lieky a ošetrenia v sume 15,-
Eur, nákladov na odbornú literatúru a pomôcky do školy v sume 15,- Eur, nákladov na telefonovanie v

sume 20,- Eur, nákladov na prevádzku počítača v sume 10,- Eur, nákladov na potreby do domácnosti v
sume 15,- Eur, nákladov v súvislosti s jeho záľubami ako je krmivo pre zvieratá a iný materiál v sume 15,-
Eur a nákladov na šport v sume 10,- Eur. Je zdravý, stravuje sa v jedálni, niekedy si varí a stravuje sa v
reštauráciách. Okrem príspevku na ubytovanie nie je poberateľom žiadneho štipendia. Domov cestuje
približne 1 krát za 3 týždne. Cestovné doposiaľ predstavovalo sumu 20,- Eur za jednu cestu. Jeho

zdrojom príjmu je výživné vyplácané zo strany otca v sume 230,- Eur mesačne, odporkyňa mu prispieva
sumou50,-Eurmesačneataktiežsúmuvyplácanéprídavkynadieťavsume23,54Eurmesačnepriamo
na jeho účet na základe súhlasu odporkyne. Ku priestupku, z ktorého bol uznaný vinným uviedol, že sa
jednalo o bežnú hádku, ktorú matka nevedela riešiť iným spôsobom než tým, že privolala políciu.

18. Uviedol, že vzájomné vzťahy medzi ním a matkou sú vážne narušené, podľa jeho názoru k ich

narušeniudošloužvminulosti,keďsňoubývalvspoločnejdomácnostiabolmaloletý.Podľajehonázoru
odporkyňa bola naňho veľmi prísna, prehnane kritická, nepodporovala ho v jeho záujmoch. Potom ako
odišiel zo spoločnej domácnosti s ňou, pocítil veľkú úľavu. Uviedol, že ho táto situácia veľmi mrzí a má
záujem o komunikáciu so svojou mamou, ktorej navrhol, aby spoločne navštívili psychológa, čo sa však
stretlo s nepochopením z jej strany.

19. Splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý je jeho otcom na skorších pojednávaniach uviedol, že
od doby posledného rozhodovania súdu o výživnom na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene pomerov.
Poukázal na majetkové pomery odporkyne, ktorá okrem príjmu zo zamestnania je vlastníčkou viacerých
nehnuteľností, z ktorých má príjem. Vo vzťahu k priestupku, ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť proti

odporkyni uviedol, že odporkyňa mala v tom čase súdom uloženú povinnosť informovať ho ako otca
o dôležitých veciach týkajúcich sa navrhovateľa, pričom z predloženej e-mailovej korešpondencie je
zrejmé, že odporkyňa ho v tom čase o priestupku neinformovala, naopak uvádzala, že nič vážne sa
nestalo. Uviedol, že podľa jeho vedomostí v spoločnej domácnosti s odporkyňou býva aj jej priateľ, ktorý
sa má podieľať na jej mesačných výdavkoch.

20. Z výpovede odporkyne na pojednávaniach vyplynulo, že od 01.03.2014 je zamestnaná na
Ministerstve obrany Slovenskej republiky, Vojenský stavebný úrad s miestom výkonu práce v Košiciach,
kde jej priemerná mzda dosahuje sumu 590,- Eur mesačne. V období od 01.09.2013 do 28.02.2014
bola zamestnaná ako učiteľka Základnej školy Lemešany, kde jej príjem predstavoval sumu 590,-

Eur mesačne. Spolu s plnoletou E. býva v dvojizbovom byte na ulici Z. K. č. XX v S.. Jej mesačné
výdavky predstavujú sumu 150,- Eur na inkaso, vzhľadom k tomu, že miesto výkonu jej práce sú Košice,
má zvýšené výdavky v súvislosti s dopravou do práce, ktoré vyčíslila na sumu 140,- Eur mesačne,
ďalej spláca sumu 100,- Eur za splátku na súdny poplatok v konaní BSM a ďalších 20,- Eur ako
splátku za preddavok na znalecké. Na stravu, potreby pre domácnosť má výdavky v sume 80,- Eur

mesačne, na ošatenie, osobné potreby 20,- Eur mesačne, na káblovú televíziu 15,- Eur mesačne, na
internet 10,- Eur mesačne, na mobilného operátora 20,- Eur mesačne, na ošetrenie a lieky 25,- Eur
mesačne a na sporenie 10,- Eur mesačne. Má zhoršený zdravotný stav, je alergička a v tejto súvislosti
pravidelne užíva lieky. Je vlastníčkou dvoch nehnuteľností. V dvojizbovom byte na ulici Z. K. v S. býva
spoločne s dcérou a tento byt slúži na uspokojenie jej bytových potrieb. Okrem toho je vlastníčkou

jednoizbového bytu na ulici E. č. X v S., ktorý prenajíma. Jedná sa o byt, ktorý je v zlom technickom
stave, preto sa s nájomcom dohodla, že od neho nebude požadovať žiadne nájomné, okrem úhrady
mesačných platieb vo výške 150,- Eur a nájomca bude podľa svojich možností postupne svojpomocne
na vlastné náklady byt rekonštruovať. V období od augusta 2012 do januára 2013 bola vlastníčkou
trojizbového bytu na ulici S. v S.. Tento byt zakúpila z dôvodu, že v tom čase nemala vyriešenú bytovú

otázku a chcela v tomto byte bývať. Časť peňažných prostriedkov v sume 25.900,- Eur na kúpu bytu
poskytol A. O. a časť peňažných prostriedkov vo výške 15.000,- Eur jej požičala jej matka. Jednalo
sa o byt po neplatičoch. A. O. financoval aj rekonštrukciu predmetného bytu. Následne sa jej vyriešila
bytová situácia, preto sa rozhodla byt predať. Rozdiel medzi sumou, za ktorú bol byt kúpený a za
ktorú bol následne predaný, predstavoval sumu 15.000,- Eur, pričom bolo potrebné uhradiť investície

v sume 5.000,- Eur za rekonštrukciu a výmenu plastových okien v sume 1.900,- Eur, bolo potrebné
uhradiť daň z prevodu nehnuteľností. Peniaze utŕžené z predaja bytu boli vrátené A. O., zvyšnú časť
peňazí vrátila matke. Odporkyňa z prevodu predmetného bytu nemala prakticky žiaden zisk. Pozemky v
katastrálnom území Nové Ťahanovce kúpila ako investíciu, pre ktorú sa rozhodla jej matka. Jednalo sao lesné pozemky. Kúpna zmluva bola napadnutá ostatnými spoluvlastníkmi vzhľadom k tomu, že došlo
k porušeniu ich predkupného práva a bola vyhlásená súdom za neplatnú. Doposiaľ zo strany pôvodných
vlastníkov nedošlo k vráteniu kúpnej ceny. Kúpna cena za predmetné pozemky bola zaplatená matkou

odporkyne, ktorá vyjadrila svoju vôľu ušetrené peniaze investovať do nehnuteľnosti a zároveň chcela
aby tieto boli zapísané ako vlastníctvo dcéry. Tieto tvrdenia, ako aj tvrdenia o tom, že 15.000,- Eur na
zaplatenie časti kúpnej ceny za byt jej požičala matka, podložila výpismi z účtov, ktorých vlastníčkou je jej
matka a taktiež predložením jej čestného prehlásenia. Na margo zlých vzťahov s navrhovateľom uviedla,
že opatrenia, ktoré navrhovateľ vnímal ako obmedzovania, vyplývali z jej najlepšieho presvedčenia o

dobrej výchove a o tom, čo bolo pre neho ako dieťa najlepšie.

21. Na pojednávaní konanom dňa 6.9.2016 vypovedal svedok Ľ. H. (druh odporkyne), ktorý uviedol, že
je skôr narodený, som ročník 1952, teda mám určité zásady. Konanie tohto chlapca, teda navrhovateľa
voči vlastnej mame neviem pochopiť. Videl ako navrhovateľ mamu opľul a pustil na ňu slzný plyn.
Nepomáha matke ani babke ďalej uviedol, že váži si všetkých ľudí a konštatoval, že ak by syn opľul

matku, tak podľa jeho názoru by nedostal ani cent. Je mladý, mocný, mohol by pracovať. Niekto ho
podľa jeho názoru navádza na takéto konanie, aby robil zlosť. Ďalej konštatoval, že ide pravdepodobne
o jeho otca. Naposledy v sobotu veľkým zrkadlom oslňoval pri preberaní zemiakov matku, babku ako
aj jeho. Matka navrhovateľa sa o svojho syna vzorne starala, pričom on im občas vypomohol nejakým
odvezením na krúžok, prípadne na nejaký výlet s tým, že teraz navrhovateľ ešte v čase minulom mal

záujem naháňať vlastného otca s palicou po dedine, pričom následne došlo k zlomu a situácia je presne
opačná s tým, že teraz zaujíma negatívny postoj voči svojej matke. Ďalej ešte vypovedal, že si spomína
na incident, keď bol na celom svahu vyšľapaný nápis: „Marcel si neverný, choď k svojej manželke,“
pričom Marcel je krstné meno tohto svedka. Bol tiež svedkom toho, ako navrhovateľ hádže petardy na
Vianoce, robí tým hluk, ráno okolo 6.00 hod. púšťa hlasitú hudbu niekedy a taktiež konštatoval, že tieto

petardy stoja nejaké finančné prostriedky a teda mohol by ich využiť na niečo rozumnejšie, resp. na
svoju potrebu ako na to, aby ešte vymáhal ďalšie finančné prostriedky od svojej matky. Výpoveď svedka
doplnila aj odporkyňa v tom zmysle, že petardy navrhovateľ nehádže len na Vianoce, ale hádže ich aj
v iných mesiacoch, napr. v októbri a takým štandardom môže byť aj 5 petárd denne. Navrhovateľ bol
už aj upozorňovaný lesnou strážou z dôvodu rušenia lesnej zveri. K púšťaniu rádia hlasitým spôsobom

uvádza, že navrhovateľ to robí len z toho dôvodu, aby ju zobudil, nerobí to preto, aby počúval rádio
sám pre seba.

22. Právny zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že základnou pochybnosťou resp. rozporom je aj v
intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu preukázať, či ide v danom konaní o rozpor s dobrými mravmi.

Svedkov, ktorí boli vypočutí na súde, sú väčšinou rodinní príslušníci osoby povinnej, a preto sú
pochybnosti o nezaujatosti týchto svedkov. Narušenie vzťahov podľa jej názoru, ako to konštatoval aj
odvolací súd, nie je jednostranné a teda správanie sa syna môže byť podľa jej názoru len reakciou na
správanie sa matky.

23. Navrhovateľ na tomto ostatnom pojednávaní vypovedal v tom zmysle, že odporkyňa - jeho matka
podľa jeho názoru si vymýšľa polopravdy, čo sa týka spreju, zvonenia pri dverách, pretože v tom čase
večerspíanezvonípridveráchataktiežzopľutiapodľanehoniesúžiadnenásledky,pričomtotopopiera.
Podľa jeho vyjadrení matke nikdy nenadával a všetky veci mal robiť len údajne. Vo vzťahu matky k jeho
osobe, matka sa mala k nemu správať už od jeho útleho detstva násilnícky, cez psychologičku sa mu

vyhrážala, že neskončí školu. Mala ho vyhodiť z domu v r. 2012 do holobytu, pričom mal existenčné
problémy pred maturitou. Taktiež konštatoval, že v r. 2011 pri opise jeho osoby vulgárnym spôsobom
opísala jeho sestra svojho brata a taktiež doložil do spisu krátkou cestou, okrem tohto opisu svojej
sestry, časť ofotenú z denníka sestry, kde boli taktiež uvedené rôzne vulgárnosti vo vzťahu k jeho osobe,
zmýšľaniu a taktiež bol tam náznak zamýšľanej samovraždy jeho sestry. Poukázal a taktiež doložil do

spisu krátkou cestou email z 9.2.2013 od matky, v ktorom matka vyjadrovala nespokojnosť nad tým,
že navrhovateľ odišiel k otcovi. Matka mala svojho syna ohovárať aj pred jeho spolužiakom. Taktiež
uviedol, že vôbec nie je pravda, že by bol agresívny, paranoidný a nepoužíva nikdy vulgárne slová, o
čom by mohli dosvedčiť aj jeho spolužiaci. Podľa udania navrhovateľa sa mu matka viackrát vyhrážala, s
nožom ju nikdy nenapadol a iba sa bránil. Matka mu mala ukradnúť jeho osobné veci ako napr. lyžiarsku

súpravu, bicykel a taktiež jeho výživné poukázané otcom.

24. Odporkyňa na záverečnú reč navrhovateľa uviedla, že priestupkové konania, ktorých sa mal dopustil
jej syn voči jej osobe sú právoplatne skončené, boli mu uložené pokuty. Pri domácom násilí sú svedkoviavždy v nejakom vzťahu k osobám účastným pri tomto násilí, preto o nejakom úplne nezávislom svedkovi
ani nie je možné v podstate hovoriť. Vo vzťahu k prerušeniu štúdia navrhovateľa, uvádza matka, prečo
tento nepracuje, pokiaľ má štúdium na takmer polroka prerušené, uviedla, že pozná študenta, ktorý je

mladší o 2 roky, študuje v Brne to isté a zarába si. Čo sa týka vyhodenia z bytu, ktorým argumentoval
navrhovateľ, matka uviedla, že z bytu sa navrhovateľ odsťahoval do vedľajšieho bytu, pretože sa s ním
nedalo vydržať a potom mu v Brne zariadila garsónku potrebnými vecami, pričom autom sa na dvakrát
otočila do Brna.

25. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 43 ods. 2 prvá veta ZR dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať
ich.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ZR, pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie
neprimerané majetkové riziká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi (okrem
výživného na maloleté dieťa).

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je právom dieťaťa, ktoré vzniká narodením
a trvá až do obdobia, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu

majú obidvaja rodičia. Výška vyživovacej povinnosti na strane povinného sa odvodzuje od faktorov,
ako sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet vyživovacích
povinností a pod.. Na strane dieťaťa súd prihliada na jeho oprávnené potreby, vek, zdravotný stav,
záujmy a pod.. Zároveň súd zohľadňuje možnosti druhého povinného rodiča a jeho majetkové
pomery. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň musí byť približne

rovnaká. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že príjem odporkyne predstavuje 617,31
Eur mesačne. Odporkyňa okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej E., s ktorou
žije v spoločnej domácnosti. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, ktoré má. Nástupom
navrhovateľa na vysokoškolské štúdium sa nepochybne zvýšili jeho náklady, ktoré súvisia s cestovaním,
ošatením, štúdiom a s kultúrnym, spoločenským vyžitím. Náklady na jeho výživu boli preukázané,

zodpovedajú veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša
štúdium na vysokej škole. Výdavky navrhovateľa okrem výživného zo strany odporkyne sú čiastočne
kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca. Zvýšené náklady navrhovateľovi v súvislosti
s jeho štúdiom čiastočne kompenzuje aj sociálne štipendium, ktoré poberá. Odporkyňa v prospech
navrhovateľa poukazuje aj prídavok na dieťa, t.j. sociálnu dávku, ktorá je nepochybne jej osobným

nárokom v sume 23,51 Eur mesačne.

27. Dobré mravy, ako to konštatoval odvolací súd, s čím sa súd prvej inštancie úplne stotožňuje, sú
nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, ktoré nie sú presne definované,
ale sú všeobecne akceptovateľné v spoločnosti ako mravné princípy. Súd ich preto musí posudzovať

konkrétne v každom individuálnom prípade ako konanie účastníkov v určitom čase a v mieste.

28. Je potrebné konštatovať, že právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Prešov z 27.1.2015 (č.
l. 246 a nasl. spisu) bol navrhovateľ právoplatne (3.3.2015) uznaný vinným zo spáchania priestupkuproti občianskemu spolunažívaniu voči svojej matke v tom zmysle, že sa hrubo správal k svojej matke,
adresoval jej neprístojné vety a urážky, opľul ju a smerom na ňu nastriekal slzotvorný plyn, pričom mu
bola uložená pokuta vo výške 50 eur.

29. Súd prvej inštancie však nárok navrhovateľa na určenie výživného podrobil aj v zmysle pokynu
odvolacieho súdu uvedeného v uznesení zo dňa 10.6.2015 č. k. 9 Co 104/2015-218 najmä skúmaním
z hľadiska dobrých mravov a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko a vážne
narušené. Správanie navrhovateľa voči odporkyni je vysoko neštandardné, absentujúce prirodzený

rešpekt a úctu, ktorá má existovať na strane detí voči rodičom. Správanie sa navrhovateľa voči odporkyni
- vlastnej matke je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a dosahuje intenzitu v žiadnom prípade
neprípustnúprisprávanísadieťaťa(plnoletého)ksvojmurodičovi.Argumenty-vysvetlenianavrhovateľa
k oslovovaniu „Števa“ (je to bežné v západných krajinách), k opľutiu matky (neboli následky a popretie
tohto konania napriek svedeckým výpovediam), k hádzaniu petárd kvôli znepríjemňovaniu života matke
(upozornenie lesnou strážou), poškodenie bránky a vulgárne vyjadrovanie sa na dresu matky sú len

ťažko vysvetliteľné a súd hodnotí toto správanie dieťaťa - plnoletého syna voči matke vysoko negatívne.
Napriek tvrdeniu navrhovateľa o prísnej výchove zo strany matky, jeho aj priestupkovo zdokumentované
správanie predstavuje taký exces zo správania sa dieťaťa k svojmu rodičovi, že priznanie výživného
čo i len v minimálnej výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi a úplne by negovalo § 43 ods. 2 prvá
veta ZR teda, že dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Tvrdenie

navrhovateľa, že k vyššie popísanému správaniu k odporkyni - matke nedochádzalo je vyvrátené ako
svedeckými výpoveďami, tak najmä právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Prešov o spáchaní
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči svojej matke. Navyše od 23.6.2016 do 9.1.2017 má
navrhovateľ prerušené štúdium, teda jeho náklady spojené so štúdiom minimálne v tomto období
absentujú.

30. Podľa názoru súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie opätovným výsluchom svedkyne
E. E., sestry navrhovateľa a dcéry odporkyne, ktorá vypovedala na pojednávaní 20.4.2016, rovnako ako
svedkyne Z. H. (bývalá manželka svedka Ľ. H.), nakoľko bolo v predmetnej veci vykonané rozsiahle
dokazovanie a bezhraničné dokazovanie by bolo v rozpore s princípom procesnej ekonómie a zásadou

hospodárnosti konania.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.