Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207436
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113207436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD I., s.r.o., F. vězňů XXXX/
XX, A. P., F. 1, C. republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného spoločnosťou C. F., s.r.o., L. 4, W., proti
žalovanej: Y. M., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, O., zast. opatrovníkom T. T., zamestnankyňa Okresného
súdu Košice I, o zaplatenie 779,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 26CbZm/6/2013-98 zo dňa 8.9.2015, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku, rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému

zaplatenia zmenkovej sumy 777,27 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 777,27
eur od 19.12.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 777,27 eur od 15.3.2011 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,59 eur.

3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný 10.6.2009 na zmenkovú sumu 777,27 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto

zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný
doposiaľ nezaplatil nič, a preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

4. Ďalej žalobca uviedol, že konanie inicioval postupom podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 z
5.9.2013,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43CoZm/10/2013z21.11.2013arozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000 z 22.8.2002.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku,
ktorá obsahuje nasledovné údaje:Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného

Miesto vystavenia: vo N.
Dátum vystavenia: 10. júna 2009
Zmenková suma: 777,27 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: F., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, F.
XX, XXX XX W., zmenkový úrok 0,25% denne od 10. decembra 2010“

Splatné: F., s.r.o., F. XX, XXX XX W.
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 10.6.2009 uzavretej medzi spoločnosťou F. s.r.o., ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600,00 eur

a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576,00 eur, t.j.
celkom zaplatiť čiastku 1.176,00 eur v 12 mesačných splátkach po 98,00 eur, počnúc dňom 10.8.2009
na účet veriteľa. Dlžník v zmluve vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy.

7. Vzhľadom na platné právne predpisy Slovenskej republiky ako aj Európskej únie vo veciach ochrany
spotrebiteľov sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnymi názormi vyslovenými v rozhodnutiach
Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu ČR a mal za to, že
v záujme zabezpečenia spravodlivého procesu je úlohou súdu v prvom rade prihliadať na ochranu práv
spotrebiteľatak,akomutouložilKrajskýsúdvKošiciach(uznesenieč.k.4CoZm/3/2014-73z13.6.2014).

Nerešpektovaním vnútroštátnych právnych predpisov a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by
došlo k obchádzaniu týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

8. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa čl. I § 75 zák.č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch,

čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, čl. I § 17 ods. 1
zák.č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, § 39, § 52, § 52a, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, §
1, § 3, § 4 zák.č. 258/2001 Z.z..

9. Konštatoval, že žalobca podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických

návrhov. Z rozhodovacej činnosti je známe, že spoločnosť F., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, F. XX, XXX
XX W. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke,
poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na
súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úveroch a na zabezpečenie
týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmeny. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv

s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý
spoločnosťou F. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, F. XX, W.. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o úver
poskytnutý žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXX z 10.6.2009. Úver bol žalovanému poskytnutý
bez akejkoľvek súvislosti s jeho prípadnou podnikateľskou činnosťou.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených
zmeniekmuselvedieťopodnikateľskejčinnostispoločnostiF.s.r.o.,tedaotom,žerubopisomprevedené
zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Je teda na mieste i vo vzťahu k žalobcovi
posúdenie záväzkového vzťahu žalovaného voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu

dlžníka (žalovaného), lebo vedel (musel vedieť) z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka
sa týka spotrebiteľského úveru.

11. Aj podľa názoru Krajského súdu v Košiciach (uznesenie č.k. 4CoZm/3/2014-73 z 13.6.2014) zásada
abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané - v rozpore so

zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky s právom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach kde sú uplatňované práva veriteľov zo
spotrebiteľských zmlúv, vrátane spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky má podľa § 39
Občianskehozákonníkaskúmať,čiuplatnenieprávveriteľazozmeniekniejekonaním,ktoréjevrozpores právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonom na
ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné.

12. Súd mal za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou F. s.r.o. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
žalovaný je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom. Preto súd prvej inštancie dospel k

záveru, že predmetná úverová zmluva je nevyvážená, jednostranná a úžernícka a v rámci podmienok
zmluvy (úrok vo výške 1/3 zo sumy 576,00 eur t.j. viac ako 25%, poplatky vo výške 384,00 eur,
zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne) je značne nemravná aj ďalšia požiadavka
na zabezpečenie úveru blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti F.,
s.r.o., spočívajúci v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na žalobcu vrátane predmetnej
zmenky, pričom obe spoločnosti si museli byť vedomí toho, že tým bránia klientom - spotrebiteľom v

účinnom uplatnení kauzálnych námietok. Je nepochybné, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm.k) Občianskeho zákonníka, keď sa predmetnou
zmenkou požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje
91,25% - ný úrok ročne. V danej veci je potrebné prihliadnuť tiež na to, že aj zmenkovú dohoda (dohoda
o zabezpečení úveru zmenkou a o vyplnení zmenky) je v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka

spotrebiteľskou zmluvou. Nemožnosť uzavrieť zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky aká
bola vystavená v tomto konkrétnom prípade vyplýva aj z ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z, podľa
ktorého „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom
v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia

práv zo zmenky.“, nakoľko „príslušenstvo“ v zmenkovej sume bolo vo výške presahujúcej 30% istiny
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Istinaspotrebiteľskéhoúverubola600,00euracelkovázmenková
suma prestavovala 1.176,00 eur. To znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ust. § 4
ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z..

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi
žalovaným a spoločnosťou F. s.r.o. je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 53 ods. 4 písm.k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná aj predmetná zmenka. Žalobca uplatnil svoj nárok titulom vystavenej zmenky.
Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako nedôvodnú.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže si žalovaný
neuplatnil žiadne trovy súd mu náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eur bez DPH.

16.Uviedol,ževprejednávanejvecidošlozostranysúdujehokonaním,akoajnapadnutýmrozhodnutím
kporušeniupráva Európskejúnie,konkrétnekporušeniučl.4,5,a7NariadeniaEurópskehoparlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej len „Nariadenie“). Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a
je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.

17. V danej veci žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6
Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia.

18. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie o.i.
oboznámení sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľadostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou exekučným spisom či ďalšími
listinnými dôkazmi nenavrhli.

19. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli.

20. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky

formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

21. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z

doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených
prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5
Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

22. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.

23. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak

však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením.

24. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

25. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené.
Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie

iný záväzkový právny vzťah. Má za to, že súd prvej inštancie ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového
a šekového. V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O.s.p. a nárok je
vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná.

26. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený

vSbírkesoudníchrozhodnutíastanovisekč.59/2004),podľa ktorého:„Směnkajevprávníteoriiobvykle
definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných formálních
náležitostí vzniká příjmy, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli
směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku. I když se vystavení směnky zpravidla opírá
o určitý důvod (kauzu), vzniká ze směnky specifický (směnečný) právní vztah, jehož abstraktní charakter

tkví v tom, že právní důvod (kauza) není pro jeho existenci významný a ze směnky nevyplývá. Směnečný
závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho
vzniku. Vzhledem k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy směnek (právní teorie vymezuje rozdíly
mezi směnkami pro soluto, pro solvendo a směnkami zajišťovacími), je třeba i v případě tzv. směnek
zajišťovacích dovodit, že nejsou akcesorickým závazkem vo vztahu k závazku jinému. Okolnost, že

podle dohody účastníků je účelem směnky zajistit splnění určitého závazku, se pak projeví v okruhu tzv.
kauzálních námitek (čl. I. § 17 zákona), jimiž se dlužník ze zajišťovací směnky může bránit povinnosti
ze směnky plnit. I soudní praxe dovodila, že tzv. zajišťovací směnka jakožto prostředek zajištění (nikoliv
zajišťovací závazek), je samostatným nárokem, nezávislým dokonce na existenci zajištěné pohledávky
(usneseníVrchníhosouduvPraze,sp.zn.5Cmo14/97,publikovanévčasopisesoudnírozhledy2/1999).

27. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec.28. Zdôraznil, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský
úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani
nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádza. Napadnuté rozhodnutie

súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

29. Ďalej odvolateľ poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dal do pozornosti
odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013.

30. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

31. Žalobca po rozhodnutí súdu prvého stupňa (v odvolacom konaní) zobral v časti návrh na začatie
konania späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v tejto časti navrhol konanie
zastaviť.

32. Žalovaný voči čiastočnému späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

33. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 208 O.s.p. rozhodol tak, že pripustil čiastočné späťvzatie návrhu
žalobcu, v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

34. Predmetom odvolacieho konania zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

36. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 21.10.2015, teda za účinnosti Zákona č.

99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

37. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

38. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

39. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak odporca predložil v
tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť
doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť v lehote určenej súdom. Na tento účel

vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, pretože tieto

dôkazy môže obstarať sám.

40. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť F. s.r.o., F. XX, W. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na
predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych

a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo
spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov
voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnéhov období od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 10. júna 2009, teda v
tomto období po 1.8.2008.

41. Nový Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm. g) s účinnosťou
od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani
platobnú ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa 10. júna 2009
mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42. Ak žalobca nepredložil doplňujúce dôkazy, súd prvého stupňa preto správne podľa čl. 5/1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a vec prejednal na tomto pojednávaní. Žalobca sa na toto
pojednávanie dňa 19.1.2016 nedostavil. Odvolací súd zistil z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a ktorú predmetná zmenka zabezpečovala, že žalovanému bol poskytnutý úver 400,00 eur a
celková zmenková suma bola 608,00 eur, to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ak žalovanému bol poskytnutý úver 600,00
eur, mohol veriteľ prijať od žalovaného zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru a to formou zabezpečovacej zmenky vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru - teda 600,00

eur a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Preto, ak na
zmenke bola napísaná vyššia suma 777,27 eur, bola vo vyššej sume, ako tento zákon pripúšťal.

43. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo

šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak návrh
zamietol po zistení, že predmetná zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, ktorý žalovanému

poskytla obchodná spoločnosť F. s.r.o. a predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. a žalobca okrem zmenky nepredložil žiadny iný
listinný dôkaz svedčiaci o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky pre vydanie rozsudku podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu.

45. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z vyššie
citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom
o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie
dôkazovnapreukázanieskutočností,ktorésúrelevantnézhľadiskarozhodnutiavoveci.Okremdôkazov
navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté

účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto
si môže zabezpečiť aj sám. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo
veci, pričom Občiansky súdny poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia
a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného
stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex

offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že navrhovateľom predložená zmenka
zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého stupňa v súlade s ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu,v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve,
ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného navrhovateľom na preukázanie
svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane odporcu

ide o spotrebiteľa, poskytol odporcovi ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska
jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zák. č.
258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, a preto nemožno mu
vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

46. K námietke odvolateľa, v zmysle ktorej uviedol, že súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák.
č. 191/1950 Sb. a v ktorej navrhovateľ vytýkal súdu, že hoci sám odporca nemohol vzniesť kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že striktná aplikácia ust. §
17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom
domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).
Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa

neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aj keď odporca v konaní výslovne nenamietal, že
zmenka je neplatná, súd správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „právo patrí

bdelým“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
(uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a
uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach
ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Je totiž

potrebné zdôrazniť, že aj na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník,
zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je
nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale
poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť

spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že
do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v
takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné,
zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.
zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi), samotný Európsky

súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu
ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o
vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má síce za cieľ zjednodušiť

a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, ale aj toto konanie však
musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a navrhovateľovi, aby boli v ňom priznané nároky, ktoré
mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach
vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie
vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa, by bolo obchádzaním

týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 861/2007, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa. Navyše, ust. § 17 zák. č. 191/1950
Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať nemôže.
Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a contrario (Kovařík Z.:
Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované ustanovenie tak výslovne

nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj z hľadiska práva Európskej
únie. Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr
vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať„a limine“ (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať
národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie

je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity odporcu „vydá rozsudok“
nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nič nebráni súdu, aby ex
offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.,
ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočnostídovolával.Včaserozhodovaniaodvolaciehosúdu(od23.12.2015)jeúčinnýzákon438/2015
Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z.
a 492/2009 Z.z. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v

ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by
mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne

zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.
438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák.č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej
od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory
prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

47. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že v danej veci išlo o spotrebiteľský úver a nie úver na podnikanie
(žalovaná nie je označená ako podnikateľka, výška úveru) a stanovisko NS ČR, uvedené v odvolaní sa
vzťahuje na čisto klasické zmenky.

48. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách úspešnej žalovaného tak, že
jej nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľné trovy konania jej nevznikli.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy
tohto odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).