Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916201099
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916201099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36613843, proti žalovanému : I. B., C.. XX.X.XXXX, S. M. XXX/X C., o zaplatenie 366,72 Eur s
príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje proti žalovanému zaplatenie sumy 366,72
Eur spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy a náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil

tým, že na neho prešli nároky zo spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Bratislava, proti žalovanému zo
zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 12.11.2012 č. 105735022Z125, a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 20.11.2014 medzi žalobcom a postupcom spoločnosťou
Slovak Telecom, a.s., Bratislava, pričom ide o nárok z nezaplatených faktúr: č. 7212608654 na sumu
9,99 Eur so splatnosťou 25.12.2012, č. 7300192566 na sumu 4,99 Eur so splatnosťou 25.1.2013, č.
7301266700 na sumu 19,80 Eur so splatnosťou 25.2.2013 a č. 7311796738 na sumu 331,94 Eur so
splatnosťou 25.11.2012, v ktorej ide o nárok z nezaplatenej zmluvnej pokuty. Žalobca si zároveň uplatnil

aj úrok z omeškania v zmysel ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou žalobcu, ktorá bola súdu doručená
dňa 25.1.2016, zmluvou o poskytnutí verejných služieb spolu s dodatkom k zmluve o poskytnutí
verejných služieb zo dňa 12.11.2012, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb
prostredníctvom siete spoločnosti Slovak Telecom, a.s., cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti
Slovak Telecom, a.s., pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete a pre hlasové služby,

faktúrou č. 7212608654, faktúrou č. 730092566, faktúrou č. 7301266700, faktúrou č. 7311796738,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok,
pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015 a zistil tento skutkový stav veci:
4. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s.,
Bratislava a žalovaným dňa 12.11.2012 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., sa zaviazala dodávať
žalovanémutelekomunikačnéslužbyažalovanýsazviazaluhrádzaťcenutýchtoslužiebpodľafakturácie
zostranydodávateľaatiežuhradiťzmluvnúpokutupreprípadporušeniazmluvnýchpovinností.Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava, postúpila
žalobcovi pohľadávku voči žalovanému v sume 366,72 Eur.
5. Cenu neuhradených telekomunikačných služieb fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému
faktúrami č. 7212608654 na sumu 9,9 Eur so splatnosťou 25.12.2012, č. 7300192566 na sumu 4,99 Eurso splatnosťou 25.1.2013, č. 7301266700 na sumu 19,80 Eur so splatnosťou 25.2.2013, č. 7311796738
na sumu 331,94 Eur so splatnosťou 25.11.2013. Zároveň so zmluvou o poskytnutí verejných služieb
uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava a žalovaným dňa 12.11.2012 spoločnosť

Slovak Telekom, a.s., uzavrela so žalovaným aj dodatok k zmluvne o poskytovaní verejných služieb dňa
12.11.2012, na základe ktorého žalovanému odpredal dátovú kartu, a to Leadtek USB modem new, a
to za akciovú cenu 1,- Eur.
6. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade
s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami.

7. Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje aj na základe
predložených dokladov o vyúčtovaní.
8. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

9. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 42 ods. 4 písm. d/ zák. č. 610/2003 Zb. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia

dokladu o vyúčtovaní.
11. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónne sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupní súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15. Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd

znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody.
16. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
20. Dňa 16.1.2017 bolo tunajšiemu súdu zo strany žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu
doručené podanie označené ako čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol nasledovné:
V zmysle bodu 3 dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo v bode

2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, ktorého zmluvná pokuta bola stanovená vo výške 331,94 Eur.
Zároveň žalobca poukázal na ust. § 544 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka. Na
základe uvedeného žalobca poukázal na to, že zmluvné strany si v tabuľke č. 1 dodatku dohodli
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia práv a povinností. V zmysle predmetnej faktúry č. 7311796738

si žalobca uplatnil položku označenú ako zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur z titulu porušenia
zmluvnej povinnosti žalovaným zaplatiť pôvodnému veriteľovi za poskytované služby riadne a včas.
Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol
žalovanému v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu koncového telekomunikačnéhozariadenia za zvýhodnenú akciovú cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňoval ako kompenzáciu
škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej v
neuhradenísplatnýchpohľadávok.Výškuškodysúvisiacejsobstaranímsamotnéhozariadenia(Leadtek

USB modem new) žalobca preukázal priloženým cenníkom. S poukazom na uvedený skutkový a právny
stav vo veci a na pripojené dôkazné prostriedky si žalobca uplatnil v zmysle pripojeného cenníka
mobilných telefónov a dátových zariadení skutočnú cenu zariadenia Leadtek USB modem new vo výške
189,- Eur. Zároveň žalobca zobral čiastočne žalobu v časti istiny (zmluvnej pokuty) vo výške 142,94
Eur a v časti úroku z omeškania - 8,25% ročne zo sumy 142,94 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia späť.

Zároveň žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti istiny 9,99 Eur a úrokov z omeškania 8,75% ročne
zo sumy 9,99 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia a navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 213,79 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy
4,99 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 19,80 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia,
8,25% ročne zo sumy 189,- Eur od 26.11.2013 do zaplatenia s trovami konania
21. Z podanej žaloby, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 25.1.2016, zo zmluvy o poskytovaní

verejných služieb a dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.11.2012 ako aj z
podania žalobcu doručeného súdu dňa 16.1.2017 označeného ako čiastočné späťvzatie žaloby súd
zistil, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu č. 105735022Z125
dňa 12.11.2012. Zároveň súd zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil
postupca Slovak Telecom , a.s., Bratislava na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, kde v zmysle

predmetných zmlúv bola žalobcovi vypožičaná dátová SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorá
umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované predchodcom žalobcu a
rovnako sa žalobca domáha aj zaplatenia škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovanému bolo odpredané
dátové zariadenie Leadtek USB modem new za akciovú cenu, pričom škoda žalobcovi vznikla tým,
že predajná cena dátového zariadenia a akciová cena predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a

akciovou cenou. V zmysle dodatku k zmluve sa zaviazal žalobca používať služby a za tieto služby
platiť po dobu viazanosti, čím žalovaný porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca sa na
základe svojho podania, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 16.1.2017, v ktorej zobral svoj návrh
čiastočne späť, domáha zaplatenia skutočnej škody, ktorú spôsobil žalovaný, a to tým, že mu právny

predchodca žalobcu odpredal dátové zariadenie za akciovú cenu, pričom rozdiel medzi predajnou cenou
a akciovou cenou predstavuje sumu vo výške 189,- Eur. Rovnako sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov
z omeškania.
22. Podľa § 6 ods. 1, 3 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym
spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť

predať spotrebiteľovi výrobky , ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj alebo odmietnuť
poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov
alebo poskytnutie služby na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o
obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvykle. To neplatí v prípadoch, v ktorých
spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konanie v rozpore s

dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré sa aj v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
dobromyseľnosti,čestnosti,zvyklostiapraxeapriktoromsavyužívanajmäomyl,lesť,vyhrážka,výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. Podľa § 23a ods. 1,2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a/ neprimerané podmienky,
ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobu alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku

alebo na prevzatie inej služby a podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie
služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním
uzavrie rovnako alebo podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa článku 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto Smernici

koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo
dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na
to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.25. Podľa článku 3 bod 1 Smernice Rady 53/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

26. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
27. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému nie zaplatenia zmluvnej pokuty, ale

náhrady škody vo výške 189,- Eur spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného
spočívalo v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorých
sa zaviazal, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a že po túto dobu bude
využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
platnosti zmluvy o poskytovaní verených služieb alebo dodatku k zmluve alebo účelom ktorého by malo

byť ukončenie zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne v dodatku k zmluve
sa zaviazal, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na
základe ktorého by vzniklo žalobcovi právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo
porušenia povinnosti zo strany žalovanéhoí, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo k dodatku k zmluve.
Skutočnosť, že žalovaný porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, a to platiť riadne a včas za poskytnuté služby, žalobca preukázal. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi
podľa jeho tvrdenia predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a cenou akciovou.
28. Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.
29. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkové,

ako aj mimozáväzkové zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich,
zodpovednosť za škodu nie je daná.
30. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie
predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového obmedzenia žalobného návrhu žalobca

nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd
vychádzaztoho,žespôsobukončeniazmluvyopripojeníjeuvedenývčlánku4všeobecnýchpodmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy.
31. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa
12.11.2012 a dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.11.2012, ktorej nedeliteľnou

súčasťou sú aj všeobecné zmluvné podmienky, nepreukázal a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v
zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú,
teda iba na dobu viazanosti ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca
nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
32. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza:

33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
34. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým

poskytnutím peňazí ak nedochádza k naturálnej reštitúcií.
35. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca s menšením majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že upoškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať vzhľadom na pravidelný beh vecí.
36. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou dátového zariadenia a jeho

akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb žalovaným podľa počtu mesiacov využívania v rámci
zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k
uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky žalobcu, tento predal dátové zariadenie za nižšiu, ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením

právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou dátového zariadenia tak nie je následkom
(tvrdeného,alenepreukázaného)protiprávnehoúkonužalovaného,alevýsledkomzmluvnéhokonsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Inú, ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu dátového zariadenia súd
nepovažuje z hľadiska záväzku žalovaného za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladá. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak

nedošlo, pretože tento za dátové zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu 1,- Eur.
37. S vyššie uvedeným záverom je spojené nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a to
príčinná súvislosť.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistených a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu
žalobcu na náhradu škody vo výške 189,- Eur a po tom, čo zistil, že žalobca ničím nepreukázal

odôvodnenosť stanovenia náhrady škody zmluvnej pokuty na základe zmluvy o poskytovaní verejných
služieb.
39. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 OSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,

2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.