Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913205856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7913205856.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: X. X., S..

X.XX.XXXX, U. XX, Q., zast.: JUDr. Miroslav Bereš, Kukučínova 184/1, Trebišov, proti žalovanému:
Beáta Bajusová - SUNNY DAY, IČO: 37541684, SNP 819/11, Sečovce, zas.: JUDr. Ľubomír Cibere &
JUDr. Stanislav Bovan, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 1161/184, IČO 35543540, Trebišov, o
zaplatenie 1 860,- Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I.
Súd žalobu z a m i e t a .

II.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III.
Žalovanej p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.860,- Eur, 9% úroku z omeškania ročne od 21.5.2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dvaja rovnocenní partneri si naplánovali spoločné

podnikanie v preprave osôb do zahraničia. Dňa 20.11.2010 na leasing žalobca so žalovaným kúpili
motorové vozidlo zn. Citroen Jamper ev. č. N. XXX M. za sumu 23.000,- Eur aj s DPH. Kúpnu cenu
neuhradili v hotovosti, ale bola zložená akontácia vo výške 2.000,- Eur a zvyšok sa uhrádzal mesačne v
určených splátkach. Žalobca prevzal auto osobne s manželom žalovanej L. M., pričom jeho evidovaným
držiteľom bola samotná žalovaná M. M.. Spolupráca žalobcu so žalovanou trvala len 5 mesiacov do 20.
apríla 2011. Následne ho žalovaná vylúčila z firmy bez akéhokoľvek finančného vyporiadania, pričom
si auto ponechala. Žalobca si nie je vedomý žiadneho porušenia svojich povinností, opakovane ústne

sa od žalovanej domáhal vyrovnania, ale bezúspešne. Žalovaná nereagovala na predžalobnú výzvu
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.6.2012. Až následne reagovala telefonicky s tým, že žalobcovi nie
je nič dlžná, naopak, že žalobca je dlžný jej. Žalobca má za to, že účastník, ktorý bol predčasne vylúčený
zo spoločnej rovnocennej podnikateľskej činnosti má právo na vrátenie vnesených vecí a právo na
podiel na majetku podľa stavu v deň vylúčenia, ktorý sa mu vyplatí v peniazoch. Žalobca za vnesené
veci považuje svoje finančné prostriedky v sume 1.150,- Eur použité na akontáciu ceny vozidla v podiele
10% z celkovej ceny vozidla, ktorá bola v čiastke 2.300,- Eur, z čoho on uhradil polovicu, tzn. 1.150,-

Eur. Za podiel na majetku považuje nárok na polovicu vrátky DPH z kúpnej ceny vozidla za spoločné
obdobie podnikania. Motorové vozidlo bolo splácané v splátkach, ktoré sa uhrádzali z dosiahnutej tržby.
Obdobie leasingu bolo stanovené na štyri roky, z čoho mesačná vrátka DPH vychádzala 91,- Eur. Na
základe uvedeného je žalovaná povinná za mesiace december 2011 až apríl 2012 po zaokrúhlení vrátiťna vrátkach DPH žalobcovi čiastku 227,- Eur. Za podiel na majetku ďalej žalobca považuje právo na
vyplatenie polovice mesačnej vrátky DPH z prevádzkových nákladov vozidla, ktoré sa taktiež splácali z
dosiahnutej tržby. Prevádzkové náklady za obdobie november 2010 až apríl 2011 dosiahli sumu 5.085,-

Eur, z čoho vrátka DPH bola vo výške 966,- Eur, z čoho si žalobca uplatňuje polovicu, a to v sume 483,-
Eur. Na základe vyššie uvedeného preto žalobca požaduje od žalovanej čiastky v sume 1.150,- Eur,
227,- Eur a 483,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 1.860,- Eur, ktorú si žalobca uplatňuje u žalovanej
spolu s úrokom z omeškania a trovami konania.
2. Súd vo veci vydal pod č.k. 2Ro/182/2013-12, dňa 16.5.2013, platobný rozkaz, ktorým zaviazal

na úhradu sumy 1.860,- Eur s príslušenstvom žalovanú, ktorá proti platobnému rozkazu v zákonnej
lehote podala odpor, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 11.6.2013. V odpore žalovaná uviedla,
že tvrdenia žalobcu v žalobe sa nezakladajú na pravde. Žalovaná so žalobcom neplánovala žiadne
spoločné podnikanie a so žalobcom neuzatvárala žiadne dohody. Taktiež sa nezakladá na pravde, že
žalovaná spolu so žalobcom zakúpila motorové vozidlo, pretože motorové vozidlo zakúpila žalovaná, čo
preukazujú aj doklady o evidencii motorového vozidla. Jedinú skutočnosť, ktorú žalovaná potvrdila, bola

tá,žežalobcaobčasvypomáhalmanželovižalovanejakošofér,atozdôvodu,žebolikamarátiaodmena
sa žalobcovi vyplácala v hotovosti. Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že túto formu výpomoci navrhol
žalobcovi jej manžel, a to z dôvodu, že žalobca si týmto spôsobom odpracoval dlh, ktorý voči manželovi
žalovanej mal. Bol to dlh z minulosti a žalobca dlžil manželovi žalovanej sumu 2.500,- Eur. Na základe
uvedenéhožalobkyňavosvojomodporeskonštatovala,žežalobcomtvrdenéskutočnostisanezakladajú

na pravde, pretože žalovanej nikdy neposkytol žiadnu finančnú hotovosť na kúpu motorového vozidla
a jeho nárok na časť vrátky DPH považuje za absolútne neodôvodnený, pretože nie žalobca, ale
žalovaná spláca cenu za zakúpené motorové vozidlo, na ktoré žalobca žiadnym spôsobom neprispel. Z
uvedeného dôvodu žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Dňa 22.7.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako vyjadrenie k odporu žalovanej,

v ktorom žalobca uviedol, že trvá na svojej žalobe a odmieta tvrdenia uvádzané žalovanou v odpore.
Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že spoločné podnikanie naplánoval žalobca spolu s manželom
odporkyne L. M., s čím súhlasila aj žalovaná. Motorové vozidlo zakúpili spoločne, kde objednávku
motorovéhovozidlariešilžalobca,ktorýbolprítomnýajprifyzickomprevzatívozidlavspoločnostiCitroen
Michalovce. V zmysle uvedeného preto žalobca žiadal, aby súd nariadil pojednávanie a vyhovel žalobe

žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2013,
plnomocenstvom, predžalobnou výzvou zo dňa 4.6.2012, výpisom zo živnostenského registra žalovanej
č. 811-8419 zo dňa 9.4.-2013, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov a zistil
tento skutkový stav veci:

5. Z tvrdení uvádzaných žalobcom v žalobe, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.4.2013
vyplýva, že žalobca so žalovaným si naplánovali spoločné podnikanie v preprave osôb do zahraničia.
Potvrdením ich spoločného podnikania mala byť skutočnosť, že dňa 20.11.2010 žalobca so žalovaným
zakúpili na leasing motorové vozidlo zn. Citroen Jamper ev. č. N. XXX M. za sumu 23.000,- Eur
s DPH. Pri prevzatí motorového vozidla v spoločnosti Citroen Michalovce bola uhradená akontácia

v sume 2.300,- Eur a zvyšok kúpnej ceny sa uhrádzal mesačne v určených splátkach. Motorové
vozidlo v spoločnosti Citroen Michalovce mal osobne preberať žalobca s manželom žalovanej L. M.,
pričom držiteľom uvedeného motorového vozidla je samotná žalovaná M. M.. Spolupráca žalobcu so
žalovanou trvala len 5 mesiacov, a to do 20. apríla 2011. Po tomto termíne mal byť žalobca pre neho
z neznámych príčin žalovanou vylúčený bez akéhokoľvek finančného vyporiadania z ich spoločného

podnikania a motorové vozidlo si mala ponechať. Žalobca si nie je vedomý žiadneho porušenia svojich
povinností a opakovane žalovanú vyzýval k vysvetleniu tejto situácie, avšak bezvýsledne. Následne
žalobca kontaktoval žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to predžalobnou výzvou zo
dňa 4.6.2012, na ktorú žalovaná reagovala telefonicky s oznámením, že žalobcovi nie je nič dlžná, práve
naopak žalobca je dlžný žalovanej. Žalobca si od žalovanej uplatňuje sumu 1.150,- Eur, ktorú vniesol

do spoločného podnikania ako akontáciu ceny motorového vozidla v sume 2.300,- Eur Žalobca si ďalej
uplatňuje ako podiel na majetku polovicu na vrátkach DPH z kúpnej ceny motorového vozidla, čo za
mesiace december 2011 až apríl 2012 po zaokrúhlení predstavuje čiastku 227,- Eur a ďalej ako podiel
na majetku si uplatňuje právo na vyplatenie polovice mesačnej vrátky DPH z prevádzkových nákladov
vozidla, čo za obdobie november 2010 až apríl 2011 predstavuje sumu 483,- Eur. Žalobca si takto od

žalovanej uplatňuje spolu sumu 1.860,- Eur s príslušenstvom, a trovami konania.
6. Dňa 16.5.2013 vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 2Ro/182/2013-12, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.860,- Eur s príslušenstvom a zaviazal ho na úhradu trov konania.7. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal v lehote žalovaný odpor, ktorý bol tunajšiemu súdu
doručený dňa 11.6.2013, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobcovi nie je dlžný žalovanú sumu, a to z
dôvodu, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože žalobca iba občas vypomáhal manželovi

žalovanej ako šofér, ktorému za jeho prácu bola vyplácaná mzda v hotovosti manželom žalovanej, a
to z dôvodu, že žalobca si týmto spôsobom odpracovával dlh, ktorý mal voči manželovi žalovanej. V
odpore žalovaná uviedla, že motorové vozidlo zakúpila žalovaná, o čom existujú a svedčia aj písomné
doklady o evidencii motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu žalovaná preto navrhla žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

8. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaná je zapísaná v živnostenskom registri pod
č. 811-8419 Obvodného úradu Trebišov so vznikom oprávnenia a prevádzkovania živnosti v oblasti
nákladná a cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou 3,5 tony vrátane prípojného
vozidla od 6.12.2010.
9. Dňa 22.7.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej. V tomto podaní
žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde z dôvodu, že spoločné podnikanie

naplánoval žalobca spolu s manželom žalovanej, s čím žalovaná súhlasila a zároveň motorové vozidlo
bolo kúpené spoločne, kde objednávka a s tým súvisiace doklady riešil žalobca spolu s manželom
žalovanej, ktorí boli aj pri fyzickom prevzatí motorového vozidla v spoločnosti Citroen Michalovce. Na
základe uvedeného preto žalobca navrhol, aby súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.
10. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 29.2.2016 súd zistil, že žalobca sa dojednával s manželom

žalovanej, citujem: „my sme sa dojednávali medzi chlapmi, tzn., medzi manželom žalovanej a mnou
a teoreticky ona do toho vstúpila ako majiteľka firmy, ktorá tam figuruje, takže preto sa súdime my
dvaja, lebo jej manžel do toho nemôže nijako zasahovať.“ Vo svojej výpovedi na pojednávaní žalobca
uviedol, že sa so žalovanou venovali vyvážaniu osôb do zahraničia a z dôvodu, že mali dostatok ľudí,
dohodli sa, že si zabezpečia motorové vozidlo, a to dodávku 8+1 Citroen Jamper na vývoz ľudí do

zahraničia za prácou. Uvedené motorové vozidlo preto bolo objednané v spoločnosti Citroen Michalovce
a bolo zaevidované na firmu žalovanej , pretože to bolo ľahšie, rýchlejšie a leasingová spoločnosť im
vyhovela v tom, že im bola poskytnutá akontácia 10% z celkovej sumy, tzn. vo výške 2.300,- Eur, z čoho
žalobcauhradilpolovicuvovýške1.150,-Eur.Opätovnevosvojejvýpovedižalobcauviedol,žemotorové
vozidlo objednával a zabezpečoval spolu s manželom žalovanej, ale motorové vozidlo následne bolo

zaevidované na živnosť žalovanej. Vo svojej výpovedi žalobca na základe otázok kladených právnym
zástupcom žalovanej potvrdil, že žalobca sa dojednával s manželom žalovanej a žalovaná do ich
podnikania len následne vstúpila, a zároveň žalobca uviedol, že neexistuje žiadna písomná listina, ktorá
by preukazovala ich spoločné podnikanie ako rovnocenných partnerov.
11. Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalovaná nespolupracovala ani nemienila spolupracovať so

žalobcom, nemala so žalobcom uzavretú žiadnu písomnú dohodu, resp. zmluvu o ich spoločnej
partnerskej spolupráci a ako ďalej z výpovede vyplynulo, ani nemienila so žalobcom spolupracovať.
Pokiaľ existovala nejaká dohoda, na základe ktorej sa žalobca domnieval o ich vzájomnej spolupráci, tak
žalobkyňa uviedla, že to bola ústna dohoda medzi manželom žalobkyne p. M. a samotným žalobcom.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovanej odovzdal sumu vo výške 1.150,- Eur ako polovicu akontácie,

ktorou prispel na zakúpenie motorového vozidla Citroen Jamper, žalovaná sa vyjadrila, že zálohu v
podobe akontácie za motorové vozidlo zaplatila sama, o čom má zaevidovaný vo svojom účtovníctve aj
doklad, že akontácia za uvedené motorové vozidlo bola uhradená vo výške 2.300,- Eur z jej vlastných
prostriedkov. Uvedenú finančnú čiastku uhradila v hotovosti, ktorou sama disponovala. Všetky úhrady
týkajúcesaakoakontácie,takajďalšíchsplátokohľadnemotorovéhovozidlaCitroenJampermávedené

vo svojom účtovníctve.
12. Vo veci bola na pojednávaní dňa 18.10.2016 vypočutá aj svedkyňa Emília Marcinová, ktorá vo
svojej výpovedi potvrdila tvrdenie žalobcu v tom zmysle, že celá dohoda o spoločnom podnikaní ako
rovnocennýchpartnerov,akoajzaplateniaakontáciezamotorovévozidloCitroenJamperbolaurobenás
manželomžalovanejstým,žemotorovévozidloCitroenJamperbolonáslednezaevidovanénažalovanú

p. M..
13. Vo veci bol vypočutý aj svedok L. M., manžel žalovanej, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 18.10.2016 potvrdil skutočnosti tvrdené žalovanou, žalobcom a svedkyňou O. X. v tom, že spoločné
podnikanie so žalobcom si dohadovali oni dvaja. Svedok uviedol, že akontáciu uhradila žalovaná v plnej
výške 2.300,- Eur a že tvrdenie žalobcu o tom, že poskytol na akontáciu polovicu sumy t.j. 1.150,- Eur,

sa nezakladá na pravde. Svedok potvrdil tvrdenie žalobcu v tom, že spolu boli kamaráti a preto žalobcovi
ponúkol, aby mu išiel vypomáhať k žalovanej s vývozom osôb do zahraničia za prácou.
14. Na základe žaloby žalobcu, jeho výpovede na pojednávaní, ako aj výpovedí žalovanej a svedkov,
právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 18.10.2016 vzniesol námietku pasívnej legitimácie nastranežalovanej,atonazákladetvrdenížalobcuasvedkyneO.X..Námietkuopasívnejlegitimácii,ktorú
vzniesolprávnyzástupcažalovanejnapojednávanídoplnilsúdu,atopodaním,ktorébolosúdudoručené
dňa 16.11.2016 ktorú odôvodnil tým, že žalobca vo svojej žalobe na vydanie platobného rozkazu zo dňa

10.4.2013 uviedol, že spolu so žalovanou mali ako rovnocenní partneri naplánovať spoločné podnikanie,
následne mali spolu zakúpiť motorové vozidlo, ale ich spolupráca mala trvať len 5 mesiacov a potom mal
byť žalobca vylúčený z firmy bez akéhokoľvek finančného vysporiadania. Žalobca vo svojich prednesoch
na súdnych pojednávaniach upresnil, že dohodu o spoločnom podnikaní neuzavrel so žalovanou, ale
s p. L. M., rovnako v nich mal spoločne podnikať a jemu mal údajne odovzdať finančné prostriedky

na kúpu motorového vozidla. Žalobca ďalej žiadal vydať veci vložené do podnikania od žalovanej a
sám vo svojich výpovediach uviedol, že nepodnikal so žalovanou, ale s inou osobou. Rovnako žalobca
uvádza, že nie žalovanej, ale inej osobe poskytol finančné prostriedky. Na základe uvedeného je podľa
právneho zástupcu žalovanej zrejmé, že hmotnoprávna legitimácia nesvedčí žalovanej, ale inej osobe a
z uvedeného dôvodu v zmysle platnej právnej úpravy namietal nedostatok vecnej legitimácie na strane
žalovanej, čo je aj dôvodom na zastavenie súdneho konania.

15. Na pojednávaní dňa 30.1.2017 právny zástupca žalobcu predložil súdu stanovisko žalobcu k
pasívnejlegitimáciižalovanej,vktoromuviedol,ženesúhlasísnámietkoupasívnejlegitimáciežalovanej,
a to z dôvodu, že túto dohodu, ktorá mala ústnu formu, uzavrel so žalovanou, ale prostredníctvom jej
manžela. Má za to, že žalovaná je podnikateľ fyzická osoba, ktorá je pasívne legitimovaná v danom
súdnom spore a je tu dôvod na pokračovanie v tomto konaní a na vyhovenie jeho žalobe.

16. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:
17. Súd podľa obsahu žaloby a na základe vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že žalobca sa domáha
zaplatenia sumy 1.860,- Eur s príslušenstvom a trovami konania.
18. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").
19. Podľa ust. § 61 CSP Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.
20. Podľa ust. § 18 ods. 1 OZ Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
21. V občianskom procese rozlišujeme procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou

sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania a túto súd skúma v súlade s ust. § 161 ods. 1 CSP.
Vecnou legitimáciou sa rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom
uplatneného práva a povinností v konkrétnom prípade; otázka vecnej legitimácie je súdom riešená v
priebehu konania, odzrkadlí sa v rozhodnutí vo veci samej. Podľa toho rozlišujeme vecnú legitimáciu
aktívnu (na strane žalobcu) a pasívnu (na strane žalovaného), ktorú určujú predpisy hmotného práva.

22. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana konania nie je nositeľom práva, o ktoré ide v
konkrétnom konaní alebo naopak, že nositeľ práva, o ktoré v konaní ide, nie je stranou konania.
23. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje
stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v

hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamieta so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
24. V tomto konaní bolo síce preukázané, že žalovaný má spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj
spôsobilosť byť účastníkom konania, teda procesnú spôsobilosť, no súd dospel k záveru, že na jeho

strane je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.
25. Súd pri posudzovaní nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vychádzal zo žaloby žalobcu, z
vykonaného dokazovania, z námietky žalovanej o nedostatku hmotnoprávnej vecnej legitimácie na jej
strane z ustanovenia § 161 CSP, v zmysle ktorého je súd povinný kedykoľvek počas konania prihliadať
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

26. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu proti osobe, ktorá nie
je nositeľkou práv a povinností (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie), čo vyplýva aj zo samotnej
žaloby žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov O. X. a L. M. a zároveň súd konštatuje, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v tom, že nepreukázal žiadnym spôsobom, že podniká spoločne so žalovanou, preto
súd žalobu voči žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP a keďže v
konaní bola úspešná strana žalovanej, súd priznal náhradu trov konania žalovanej tak, ako je to uvedené

vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.