Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8512205525.13

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu 1./ S. I., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K. K. XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom AK, 17.
novembra 31, Stará Ľubovňa, 2./ M. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. K. XX proti žalovaným 1./ S. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XX, právne zast. JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom AK, Ružová
10, Sabinov a 2./ I. I., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XX, v konaní o určenie vlastníckeho

práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. K. č. XX a M. I., nar. X.X.XXXX,
bytom K. K. č. XX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN 309/2, zastavaná plocha o výmere
12 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 29/2013, vyhotoveným Jánom Štelmachom dňa 23.5.2013
a úradne overeným pod číslom 204/2013 dňa 7.6.2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobcom súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 21.9.2012, sa domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
novovytvorenej parcely, zakreslenej v geometrickom pláne (ďalej len GP) vypracovanom Ing. Andrejom
Tarasovičom v znaleckom posudku (ďalej len ZP) č. 11/2011 zo dňa 14.9.2011. Podaním, doručeným

súdudňa13.6.2013,doplnilpetitžalobyažiadal,abysúdurčil,žejevýlučnýmvlastníkomnovovytvorenej
parcely CKN 309/2 -zastavaná plocha o výmere 12 m2, zakreslenej v GP č. 204/2013 zo dňa 23.5.2013,
vypracovaným Jánom Štelmachom a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Na pojednávaní dňa 12.2.2014 žalobca navrhol na strane žalobcu pripustiť vstup do konania svoju
manželku M. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. K. č. XX ako žalobkyňu v 2. rade.

3. M. I. súhlasila s tým, že bude vystupovať na strane žalobcu ako žalobkyňa v 2. rade, preto súd pripustil
jej vstup do konania uznesením č. k. 5C/108/2012-67 zo dňa 12.2.2014.

4. Na pojednávaní dňa 30.6.2016 žiadali žalobcovia v 1. a v 2. rade pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd
určil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN 309/2, zastavaná

plocha o výmere 12 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 29/2013, vyhotoveným Jánom Štelmachom
dňa 23.5.2013 a úradne overeným pod číslom 204/2013 dňa 7.6.2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
Súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil túto zmenu návrhu.

5. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že sú vlastníkmi pozemku parcely C KN č. 8 na LV 140 o výmere
247 m2 záhrady k. ú. K. ktorý nadobudli od otca žalobcu v 1. rade Z. I. (ďalej len otec žalobcu v 1. rade)

kúpnou zmluvou registrovanou pod č. RI 137/81. Oplotený pozemok užíval dobromyseľne otec žalobcu
v 1. rade od roku 1939 a pred ním ho užíval jeho otec, t.j. dedo žalobcu v 1. rade. Po odkúpení podielu vovlastníctve československého štátu. OS Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 6C/263/80-18 zo dňa 27.2.1981
určil, že Z. I. (otec žalobcu v 1. rade) je vlastníkom novovytvorených parciel pod parcelným číslom EN
1077/1 záhrada o výmere 261 m2 a pod parcelným číslom EN 1077/2 dom a dvor o výmere 759 m2 tak,

ako sú vyznačené v GP spracovanom vo forme znaleckého posudku Ing. Emila Žeca zo dňa 17.5.1980,
ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku. Žalobcovia užívali a užívajú oplotený pozemok teraz vedený v katastri
nehnuteľnosti ako parcela KNC č. 8, predtým vedený ako parcela KNE 1077/2 - záhrada pri rodinnom
dome tak, ako ho užíval otec žalobcu v 1. rade. Pozemok bol oplotený už za života otca žalobcu v
1. rade a aj v súčasnej dobe je postavený plot na tom istom mieste, ako bol postavený za života otca

žalobcu v 1. rade, o čom svedčia aj stromy, ktoré rastú na jeho hranici. Žalovaní sú výlučnými vlastníkmi
susediacej parcely KNE č. 1375/4 o výmere 209 m2 orná pôda zapísanej na LV XXX a v ZP F.. Andreja
Tarasoviča č. 11/2011 zo dňa 4.9.2011 vyznačenej ako parcela KNC č. 309, ku ktorej nie je založený
LV. Žalobcovia poukázali na to, že na OS Stará Ľubovňa sa vedie konanie pod sp. zn. 2C/104/2010
o určenie vecného bremena - práva prechodu, v ktorom bol vypracovaný ZP Ing. Andreja Tarasoviča
č. 11/2011 a bol vyhotovený tiež GP za účelom zriadenia vecného bremena práva prechodu. V tomto

ZP znalec meraním a šetrením zistil nesúlad hranice právneho stavu s hranicou skutočne zameranou
a užívanou v prírode medzi pozemkami parcelou KNC č. 8 vo vlastníctve žalobcov a parcelou KNE
č. 1375/4 vo vlastníctve žalovaných. Zo strany žalobcov nedošlo k posunu hranice medzi pozemkami
parcelou KNC č. 8 a parcelou KNE 1375/4, keďže parcelu KNC č. 8 užívajú tak, ako ju užíval ich
právny predchodca - otec žalobcu v 1. rade, resp. ešte dedo žalobcu v 1. rade. Tvrdili, že chyba

vznikla pri ROEP pri zameraní hranice medzi pozemkami - parcelou KNC č. 8 a parcelou KNE 1375/4,
resp. KNC č. 309. Predmetom sporu je susedný pozemok parcela KNC 309 (resp. KNE 1375/4 ) k.ú.
Pusté Pole zakreslený v GP Štelmacha č. 29/2013 ako parcela KNC 309/2 o výmere 12 m2, ku ktorej
žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo. Tvrdili, že vlastnícke právo k spornému pozemku nadobudli
vydržaním, sporný pozemok užívajú nerušene a dobromyseľne od roku 1981 ako výluční vlastníci. Na

určení vlastníckeho práva majú naliehavý právny záujem, pretože chcú dať do súladu stav užívací so
stavom právnym a chcú byť zapísaní ako vlastníci parcely KN 309/2 v katastri nehnuteľnosti. Sporný
pozemok je potrebné právne vysporiadať aj z toho dôvodu, že sa vedie pred tunajším súdom ďalšie
konanie o určení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu za odplatu. K žalobe predložili výpisy z LV
XXX na parcelu KNC č. 8, z LV 788 na parcelu KNE 1375/4 k.ú. K. K., kópiu z mapy a sútlač meraného

stavu a stavu CKN, kúpnu zmluvu registrovanú pod číslom RI XXX/XX, sútlač katastrálnej mapy (ďalej
len KM), sútlač KNE mapy a mapy určeného operátu (ďalej len UO), rozsudok OS Stará Ľubovňa č.
k. 6C/263/80-18 zo dňa 27.2.1981 (ďalej len rozsudok 6C 263/80), kópiu GP vypracovaného znalcom
Ing. Tarasovičom č. 392/11 a GP vypracovaný Štelmachom č. 29/2013 zo dňa 7.6.2013. Navrhli pripojiť
spis OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/104/2010 a kópiu GP znalca Ing. Žeca s vyznačeným skutočným

stavom CKN.

6. Súd poučil strany a žalovaným doručil žalobu a vyzval ich, aby sa k nej vyjadrili. Žalovaní so žalobou
nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť z dôvodu, že žalobcovia nemajú na určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem a vlastnícke právo k spornej parcele nenadobudli vydržaním. Tvrdili, že ich právni

predchodcovia boli vlastníkmi sporného pozemku a žalobcom nedali súhlas ani na stavbu garáže, ani
na stavbu plotu. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalobcovi pomáhal stavať oplotenie a žalobca posunul plot
smerom do pozemku vo vlastníctve žalovaných.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany.

Na pojednávaniach žalobcovia na žalobe trvali. Žalobca v 1. rade uviedol, že sporný pozemok bol
oplotený už v roku 1980, t.j. v čase, keď pozemok odkúpili, pričom plot staval jeho otec ešte v roku
1970. Súčasťou rozsudku OS Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/263/80 bol aj GP Ing. Žeca zo dňa 17.5.1980,
ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ale nebol rešpektovaný, resp. vznikli chyby pri ROEP pri

meraní parciel KNC č. 8 a KNE č. 1375/4 a meraní hranice medzi týmito parcelami. Žalobca v 1. rade
až v konaní vedenom na OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/104/2010 o určenie práva prechodu zistil, že
je rozdiel medzi právnou hranicou a užívacou hranicou u parcely KNC č. 8. Po odkúpení pozemku od
otca žalobcu v 1. rade, žalobcovia na parcele KNE 0077/1 postavili v roku 1982 rodinný dom a v roku
1984 hospodárske budovy a garáž. Parcela C KN 309/1 zakreslená v GP Štelmacha sa užívala ako

cesta dovtedy, kým sa hospodárilo, chodili po nej všetci občania smerom hore do poľa, hnali po nej
dobytok a zvážali úrodu. Žalobcovia nemali žiadne spory ohľadom užívania parcely KNC č. 8 s právnymi
predchodcami žalovaných - P., nikto nikdy nenamietal, žeby sporná parcela nepatrila otcovi žalobcu v
1. rade a následne žalobcom. Sporný pozemok užívali bez akýchkoľvek sporov do roku 2004, resp.do roku 2009. V roku 2003 žalovaní odkúpili pozemky od dedičov pôvodných vlastníkov Z. P. a G.
P.. Spory medzi žalobcami a žalovanými začali po tom, čo žalovaní si v roku 2009 dali zamerať aj
pozemok - parcelu KNE 1375/4 a následne si ho osvedčili notárskym osvedčením. Žalovaní tvrdili, že

parcela KNC č. 8 je oplotená nesprávne a hranica tohto pozemku zasahuje do pozemku, ktorého sú
vlastníkmi. Na parcele KNC č. 8 majú žalobcovia postavenú garáž tak, že roh garáže je postavený na
spornom pozemku - parcela KNC 309/2 a aj oplotenie parcely KNC 8 zasahuje do parcely KNC 309/2.
Sporný pozemok zakreslený v GP Štelmacha č. 29/2013 ako parcela KNC 309/2 je označený červenou
farbou. Parcela KNC 309/2 predstavuje plochu - pozemok, ktorým žalobcovia zasahujú rohom garáže

do pozemku parcely KNC 309/1, resp. KNE 1375/4 a plochu, ktorým zasahujú žalobcovia do pozemku
žalovaných až po oplotenie parcely KNC č. 8, a to po dĺžke smerom hore až po hornú hranicu pozemku
parcely KNC 8. V prírode užívaciu hranicu pozemku parcely KNC č. 8 tvorí časť garáže a oplotenie,
ktoré podľa údajov vedených v katastri nehnuteľnosti zasahuje po dĺžke do parcely KNC 309, resp. do
parcely KNE 1375/4 vo výmere 12 m2 a sporná časť pozemku je v GP Štelmacha zakreslená ako
parcela KNC 309/2 je vytvorená z parcely KNC 309, na ktorú nie je v katastri nehnuteľnosti založený

LV. Žalobcovia nie sú v katastri nehnuteľnosti vedení ako vlastníci novovytvorenej parcely KNC 309/2
zakreslenej v GP Štelmacha, ale v prírode ju užívajú oplotenú. V súčasnej dobe sú žalobcovia zapísaní
v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci pozemkov na LV XXX - parcely KNC č. 6, 7, 8, pričom parcela
KNC č. 8 - záhrada má výmeru 247 m2, t.j. má menšiu výmeru o 14 m2, ako bola výmera parcely
č. EN 1077/1 - záhrada, ktorá podľa rozsudku OS Stará Ľubovňa 6C/263/80 mala výmeru 261 m2,

pričom v roku 1981 kúpnou zmluvo žalobcovia odkúpili od otca žalobcu v 1. rade pozemok o výmere
261 m2. V tomto konaní žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke právo ku pozemku - parcele KNC 309/2
nie o výmere 14 m2, ale len o výmere 12 m2. Žalobcovia tvrdili, že po kúpe pozemkov, na
parcele EN 1077/1 postavili nový rodinný dom v roku 1982 a následne v roku 1984 postavili garáž. S
právnymi predchodcami žalovaných - pôvodnými vlastníkmi Z. P. a G. P. parcely KNC 309 sa žalobcovia

dohodli, že na pozemku postavia garáž a oplotenie. Na garáž nebolo vydané stavebné povolenie. Podľa
tvrdenia žalobcu v 1. rade výstavbu garáže oznámili OÚ K. K., dôkaz o tom však súdu nepredložili.
V prednej spodnej časti parcely KNC č. 8 žalobca v 1. rade postavil murovaný plot z kameňa, ktorý
posunul do svojho pozemku, aby sa mohol dostať do garáže autom. Žalobcovia tvrdili, že železný plot
postavili od murovaného plota z kameňa ku garáži, od garáže smerom ku kovovej bráne a tiež postavili

kovovú bránu, v roku 1989 - 1990 na tom istom mieste, kde bol predtým postavený drevený plot. Kovovú
bránu posunuli viac do svojho pozemku, aby mali lepší vchod do dvora. Od kovovej brány smerom hore
je postavený plot z pletiva, ktorý podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade staval jeho otec v roku 1970 a po
kúpe pozemku v roku 1981 on tento plot prestaval. Žalobkyňa v 2. rade na hranici plotu z pletiva v
roku 1986 posadila ihličnany a vedľa tohto plotu sa samy vysiali slivky. Tieto stromy a kríky v súčasnej

dobe tvoria prirodzenú hranicu medzi pozemkom žalobcov a žalovaných a z ich veku je možné určiť,
že plot bol postavený minimálne vtedy, keď bol postavený rodinný dom žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že
v čase, keď stavali murovaný plot z kameňa v dolnej časti, garáž, železný plot od murovaného plota
smerom ku garáži a od garáže ku kovovej bráne a kovovú bránu a tiež keď staval otec žalobcu v 1.
rade plot z pletiva, resp., keď tento plot žalobcovia prestavali, žili ešte právni predchodcovia žalovaných

- pôvodní vlastníci Z. P. a G. P., ktorí nenamietali ani stavbu garáže, ani stavbu plota. Z. P. zomrel v
roku 2000 a G. P. zomrela v roku 2002. Spory so žalovanými začali potom, čo žalovaní odkúpili rodinný
dom a pozemky od dedičov Z. P. a G. P. a tiež po tom, čo zať žalobcov po zameraní pozemku, ktorý
užíval hore na kopci, zasiahol do pozemku užívaného žalovanými. Na základe toho si žalovaní dali
zamerať pozemky, teda aj sporný pozemok a tento si v roku 2009 osvedčili notárskym osvedčením ako

parcelu KNE 1375/4 a v katastri nehnuteľnosti sú zapísaní ako jeho vlastníci. Žalobcovia poukázali na
to, že ak by došlo k postaveniu plota v roku 1993-1994, ako tvrdí žalovaný v 1. rade, potom 10 ročná
vydržacia doba uplynula v roku 2004, kedy žalobcovia splnili podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty,
podmienku oprávnenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby a nadobudli vlastnícke právo vydržaním a
súd len konštatuje vydržanie vlastníckeho práva. Žalobcovia žiadali, aby súd žalobe vyhovel a určil, že

sú bezpodielovými vlastníkmi spornej parcely KNC 309/2 k.ú. K. K., vytvorenej z parcely KNC 309, na
ktorú nie je založený LV, ktorá je vedená v katastri nehnuteľnosti aj ako parcela KNE 1375/4 a priznal
im náhradu trov konania. Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcovia neuplatňovali.

8. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, poukázali na to, že žalobcovia si dali spornú parcelu zamerať

na základe záverov ZP Ing. Andreja Tarasoviča č. 11/2011, ktorý vyhotovil GP za účelom zriadenia
vecného bremena v konaní sp. zn. 2C/104/2010. V ZP znalec uviedol, že meraním a šetrením zistil
nesúlad hraníc - geometrického určenia pozemku (zákres hraníc pozemku v platnej
a záväznej katastrálnej mape) parcely KNC č. 8 so skutočne zameranou hranicou medzi pozemkamiCKN č. 8 a CKN 309, pričom zásah do pozemku je zrejmý z prílohy č. 7 ZP. Do pozemku KNC
309 zasahujú žalobcovia časťou drevenej garáže (rohom garáže) a pletivovým plotom. Znalec v ZP
bral do úvahy geometrický plán Ing. Žeca a na doplnenie predložil súdu sútlač rekonštruovaného GP

a platnej katastrálnej mapy. Podľa znalca buď bol plot posunutý do pozemku žalovaných alebo GP,
na základe ktorého bolo určené vlastnícke právo v roku 1980, nebol urobený po plot. Žalovaní tvrdili,
že žalobcovia zasiahli do ich pozemku bez akéhokoľvek zamerania tým, že svojvoľne posunuli plot
do ich pozemku. Užívaním spornej parcely žalobcovia vedome ignorujú platný právny stav zapísaný
v katastri nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že pred 20 rokmi pomáhal žalobcovi s výstavbou

garáže, ktorý si bol vedomý, že stavia garáž na cudzom pozemku bez stavebného povolenia a bez
súhlasu vtedajších vlastníkov pozemku. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva ku spornému pozemku zakreslenému v GP Štelmacha, keďže v konaní vedenom
na OS Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/263/80 už bola právoplatným rozhodnutím súdu ustálená právna
hranica medzi pozemkami právneho predchodcu žalobcov a právnych predchodcov žalovaných a
konajúci súd je viazaný rozhodnutím v inom konaní, v ktorom už bola právoplatne vyriešená určitá

otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania. Postup žalobcu je výslovne účelový, keď sa
domáha určenia vlastníckeho práva na základe vydržania k tomu istému pozemku, ku ktorému sa
v konaní pred OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/104/2010 domáha určenia práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním. Poukázali na to, že v prípade kumulatívneho splnenia
podmienok vydržania určených zákonom, dochádza k vydržaniu vlastníckeho práva zo zákona. Ak

nie je splnená čo len jedna podmienka, k vydržaniu nedochádza. Žalobcovia nepreukázali splnenie
podmienky oprávnenej, nerušenej, dobromyseľnej držby, nepreukázali titul nadobudnutia a vo vzťahu k
spornej hranici pozemkov nepreukázali splnenie podmienky 10 ročnej vydržacej lehoty. Zdôraznili, že
žalobcovia nepreukázali dobromyseľnú držbu, teda nepreukázali okolnosti, z ktorých možno usudzovať
na existenciu dobromyseľnosti, t.j. nepreukázali okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu

nadobudnutia veci. Žalobcovia nepreukázali, aby vo vzťahu ku spornej hranici pozemkov po celú
vydržaciu dobu pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého
požadovať, nemali a nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im sporná plocha pozemkov patrí,
keďže žalobcovia od začiatku vedeli, že plot a garáž stavajú na cudzom pozemku. Strata dobrej viery
držiteľa veci nastáva okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho

posudzovania museli u neho vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Samotná držba
(detencia) k vydržaniu nepostačuje a to, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
musí byť zhodnotené objektívne. Žalobca musí preukázať, že jeho právo držby je silnejšie ako právo
vlastníkov, t.j. žalovaných. V prípade stretu práva vlastníka a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne
prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené Ústavou SR (čl. 20)

a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ochrana práva
vlastniť majetok je aj v tom, že vlastníkovi sa poskytuje súčasne aj trvale garantovaná právna istota,
že vlastnícke právo k veci nadobudol v súlade s platnými zákonmi a toto právo sa nemôže obmedziť
alebo využiť bez právneho dôvodu (PL ÚS 16/95). Tvrdil, že už rozhodnutím OS Stará Ľubovňa sp. zn.

6C/76/2013 o nariadení predbežného opatrenia došlo na strane žalovaných k nezákonnému zásahu
ľudských práv, keďže princípom právneho štátu je aj právna istota zakotvená v Ústave SR, ktorá okrem
iného zahŕňa aj ochranu nadobudnutých práv, osobitne majetkových práv. S inštitútom právnej istoty
úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv, a to že nikomu nemožno odňať jeho riadnym
spôsobom nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na základné

práva slobody v zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy, ktoré sú neodňateľné, nescudziteľné, nezrušiteľné
a nepremlčateľné. Zásada nepremlčateľnosti vlastníckeho práva je upravená aj v § 100 ods. 2 OZ.
Žalovaní poukázali na § 3 OZ, na čl. 2 ods. 2, 3, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, 3, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods.
1, 4, 5 Ústavy SR a na čl. 11 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd. Z uvedených dôvodov žiadali
žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pomáhal žalobcovi v roku 1993 - 1994 stavať garáž,
ktorá zasahuje do pozemku, ktorý sa podľa tvrdenia žalobcu užíval ako spoločná cesta. Žalobca pri
stavbe garáže porušil predpisy stavebného zákona, keďže nemal na garáž vydané stavebné povolenie
a táto nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako stavba. V čase, keď žalobca staval garáž, už mal
vpredu postavený plot zo železných stĺpikov smerom, a to od garáže po murovaný plot v prednej časti.

Žalobcapostavilnasvojompozemkuajhospodárskubudovuaprístavbuažalovanýmuv90-tychrokoch
pomáhal rozbíjať pôvodný plot, ktorý mal postavený takmer na hranici pri hospodárskej budove a vtedy
došlo k posunutiu plota od rohu garáže smerom hore a k posunutiu plotu z pletiva. V tom čase žalovaní
neboli vlastníkmi sporného pozemku - parcely KNC 309/2, resp. parcely KNE 1375/4 na LV XXX k.ú.K. K.. Žalovaný v l. rade predložili súdu k nahliadnutiu fotografiu, tvrdiac, že ide o fotografiu z roku 1980,
ktorá z dvora P., t.j. z dvora oproti pozemku žalobcov, zachytáva stav pozemku a stavieb žalobcov a na
ktorejjevidieťdrevenýplotzpravejstranyparcelyKNC309,ktorýmbolaoplotenáparcelaKNCč.9atiež

vidieť plot, ktorým bol oplotený pozemok žalobcov. Žalovaní tvrdili, že spor o určenie vlastníckeho práva
ku spornej parcele je vyvolaný tým, že žalobca postavil garáž na časti pozemku vlastnícky patriacom
žalovaným a nemá zabezpečený prístup ku tejto garáži. V roku 2003 žalovaní odkúpili od právnych
nástupcov P. Z. P., D. N. a Z. P. rodinný dom súp. č. XX, ako aj pozemok, na ktorom je postavený
RD a priľahlý pozemok a pozemky oproti RD, a to pozemok vedľa a pozemok na kopci. Potvrdili, že

pozemok vedľa parcely KNC č. 8 sa užíval ako spoločná cesta asi od roku 1953, resp. od roku 1960
tak, že majitelia pozemkov EN 1373/1, 1077/1, 1007/2 a 1374/10 posunuli určitú časť svojho pozemku
v prospech cesty a tak vznikla spoločná cesta. Tu bývajúci občania, gazdovia, sa dohodli, že sa bude
užívať ako spoločná cesta na prechod smerom hore do poľa, na zvážanie úrody, vyháňanie dobytka
do poľa a pod. Žalovaní kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 8.10.2003, ktorej vklad bol povolený pod V
1268/03 odkúpili parcelu KNE 1375/2 (teraz ide o časť parcely C KN č. 9) a boli zapísaní ako vlastníci

na LV XXX a tiež odkúpili parcely C KN č. 26 a 27 a boli zapísaní ako ich vlastníci na LV XXX k.ú. K..
Parcely KNE 1375/4, 1375/5 a 1375/100 neboli predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaní potvrdili, že spory
medzi nimi a žalobcami začali potom, čo v rámci ROEP zať žalobcov K. Y. si dal zamerať pozemok na
kopci, resp. nad cestou, ktorý užívali žalovaní a po jeho zameraní ich z pozemku vyhodil tvrdiac, že jeho
vlastníkom. Následne si žalovaní dali zamerať svoje pozemky a tiež aj parcelu, ktorá sa užívala ako

spoločná cesta a ktorá vlastnícky patrila ich právnym predchodcom - P. a po zameraní tento pozemok
v roku 2009 osvedčili ako parcelu KNE 1375/4 a tiež si osvedčili aj parcely KNE 1375/5 a 1375/100 a
boli zapísaní ako vlastníci týchto pozemkov na LV XXX k.ú. K. K.. Žalovaní v roku 2009 po zameraní
pozemku KNE 1375/4 a vypracovaní GP za účelom osvedčenia zistili, že je nesúlad medzi právnou
hranicou a užívacou hranicou medzi pozemkami KNC 309, resp. KNE 1375/4 a KNC 8. Poukázali na

to, že pozemok parcela KNC 309 je síce na mape v katastri nehnuteľnosti zakreslený ako miestna
komunikácia, ale na OÚ K. K. nie je vysporiadaný ako miestna komunikácia a nie je na neho založený
LV. Žalovaní tiež poukázali na to, že žalobca spochybňuje platnosť GP a ZP z roku 1980, pričom žalobu
odôvodnil chybou pri zameraní parcely KNE 1375/4, ale garáž postavil bez stavebného povolenia v
rozporesozákonom.Abysižalobcazabezpečillepšívstupdogaráže, posunulplotsmeromdopozemku

žalovaných a preto vznikol rozdiel o výmere 12 m2, ktorý konštatoval znalec Ing. Tarasovič v ZP.
Žalovaný v 1. rade uznal, že parcelu teraz vedenú ako KNC č. 9, predtým užívali oplotenú právni
predchodcovia P.. K námietke žalobcu, že parcela KNC 309 sa užívala ako cesta a nie orná pôda,
žalovaný uviedol, že cesta vznikla až po roku 1953 a predtým mohla byť táto parcela zapísaná ako
orná pôda.

Žalovaná v 2. rade sa k žalobe a k tvrdeným okolnostiam nevedela vyjadriť, keďže na K. K. prišla bývať
až v roku 2000 po sobáši so žalovaným v 1. rade.
Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im trovy konania.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a žalovaných, prednesom ich právnych zástupcov,

výsluchom svedkyne - S. K., starostky Obce K. K., obhliadkou na mieste samom, oboznámil sa s
listinnýmidôkazmi-výpismi zLVXXX,XXX,XXX,XXXk.ú.K.K.,kópiouzKM,sútlačoumeranéhostavu
a stavu KNC, kúpnou zmluvou ŠN v Starej Ľubovni registrovanou pod č. RI XXX/XXXX, rozsudkom OS
Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/263/80 zo dňa 27.2.1981, GP č. 29/2013 Jána Štelmacha zo dňa 7.6.2013, ZP
a GP Ing. Tarasoviča č. 11/2011, kópiou notárskeho osvedčenia N 61/2009, NZ 13151/2009, výpisom

z LV XXX k.ú. K. K., výpisom z katastra nehnuteľnosti na parcelu KNC 309 k. ú. K. K., písomným
vyjadrením žalovaného, ZP Ing. Žeca zo dňa 17.5.1980 a GP vypracovaným k tomuto ZP, výpisom
z PK záp. 727 Obec K. K., obhliadkou na mieste samom, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 8.10.2003,
výpisom z LV XXX zo dňa 18.6.2009 a zo dňa 25.5.2010, výpisom z LV XXX zo dňa 12.11.2003, kúpnou
zmluvou uzavretou medzi D. N. a žalovanými zo dňa 8.10.2003, obsahom spisu OS Stará Ľubovňa sp.

zn. 2C/104/2010, a to čestnými prehláseniami D. N., Z. P. a Z. P., kópiou z mapy UO parcely 1375/4,
1072/8, 1077/1, 1077/2, kópiou z katastrálnej mapy, kópiou z katastrálnej mapy parcely č. 6, 7, 8,
výpisom z LV XXX, XXX, XXX k. ú. K. K., nákresmi z obhliadky, zápisnicou z obhliadky ( na čl. 88),
GP Miroslava Gladiša č. 108/2010, ZP č. 11/2011 Ing. Andreja Tarasoviča ( na čl. 98-113), písomným
vyjadrením Ing. Tarasoviča (na čl. 124), výpisom z PK 729, 730, 731 k. ú. K. K. a písomnou identifikáciou

parciel KNE 1072/8, 1375/4 (na čl. 144 -154), výsluchom znalca Ing. Tarasoviča (na čl.181-183), na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:10.Jenesporné,žerozsudkomOSStaráĽubovňač.k.6C/263-80-18zodňa27.2.1981súdurčil,žeotec
žalobcu v 1. rade je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel, vedených v evidencii nehnuteľnosti
pre Obec K. K. pod parcelným číslom EN 1077/1 ako záhrada o výmere 261 m2 a EN 1077/2 ako dom

a dvor o výmere 759 m2 tak, ako boli vyznačené v GP formou ZP Ing. Emila Žeca č. 198 z roku 1980,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť toto rozsudku. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol
vydržaním, keďže ich užíval dobromyseľne v prírode oplotené od roku 1939, kedy mu ich dal jeho otec.

11. Otec žalobcu v 1. rade kúpnou zmluvu uzavretou dňa 25.5.1981, registrovanou na ŠN v Starej

Ľubovni pod číslom RI XXX/XXXX, previedol na žalobcov parcely EN 1077/1 a EN 1077/2 na LV XXX
k.ú. K. K.. Žalobcovia na parcele EN 1077/1 postavili v roku 1982 rodinný dom a následne v roku
1984 postavili drevenú garáž spojenú s pevným základom so zemou, na ktorú nebolo vydané stavebné
povoleniea tátoniejevkatastrinehnuteľnostizapísanáakostavba.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,
že ešte pred stavbou garáže žalobcovia postavili v prednej spodnej časti murovaný plot z kameňa a od
tohto plotu postavili železný plot, ktorý podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade bol postavený ešte predtým,

než bola postavená garáž. Následne žalobcovia postavili garáž a až tak postavili kovový plot od garáže
smerom hore ku kovovej bráne a kovovú bránu. Z uvedeného vyplýva, že garáž musela byť postavená
pred rokom 1990, resp. pred rokom 1993 - 1994. V konaní žalovaný v 1. rade nepreukázal, aby pomáhal
stavať garáž žalobcovi v roku 1993 - 1994, preto súd z vykonaného dokazovania, jednak z tvrdenia
žalobcu a aj z logických a časových súvislostí ustálil, že garáž bola postavená v roku 1984. Žalobcovia

tvrdili, že železný plot od garáže smerom hore stavali v roku 1989 - 1990 a plot z pletiva prestavali v
roku 1981, ale toto tvrdenie nepreukázali, preto sa súd priklonil ku tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že
žalobcovia postavili železný plot od garáže smerom hore a prestavali plot z pletiva od kovovej brány
smerom hore v roku 1993 - 1994, kedy žalobca staval hospodárske budovy a žalovaný v 1. rade mu
pomáhal zbúrať plot, ktorý bol tesne na hranici pri hospodárskej budove a pomáhal mu jednak postaviť

odgarážesmeromhoreatiežprestavaťplotzpletiva.Zvykonanéhodokazovania-zobhliadkynamieste
samomsúdzistil,žepriplotezpletivanapozemkužalobcovrastúihličnanyaslivky,ktoré tvoriavprírode
hranicu medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaných a z ich veku je možné usudzovať, že nejde
o mladé stromy, ale ihličnany museli byť posadené v tom čase, keď sa plot staval a u sliviek došlo k
ich samovýsevu. Keďže znalec Ing. Tarasovič v ZP tvrdil, že do katastra nehnuteľnosti bol prenesený

GP znalca Ing. Žeca, ktorý v roku 1980 v GP a ZP, ktorý bol súčasťou rozsudku o určenie vlastníckeho
práva, správne zakreslil hranicu parciel EN 1077/1 a EN 1077/2 a táto takto bola zachytená v katastri
nehnuteľnosti, potom je nutné konštatovať, že po roku 1980 muselo dôjsť k posunu hranice u parcely
KNC č. 8 pri výstavbe garáže, pri stavbe kovového plotu od garáže smerom hore po kovovú bránu, pri
výstavbe kovovej brány a pri prestavaní plotu z pletiva od kovovej brány smerom hore tak, ako to v ZP

a GP č. 11/2011 zakreslil znalec Ing. Tarasovič a tak, ako to zakreslil v GP č. 29/2013 geodet Štelmach,
ktorý túto plochu zakreslil ako novovytvorenú parcelu KNC 309/2, ku ktorej žiadajú žalobcovia určiť
vlastnícke právo. Tento záver súdu vyplýva z vykonaného dokazovania, z časového sledu udalostí a
z logických súvislostí. V čase, keď žalobcovia stavali garáž, železný plot, kovovú bránu, hospodárske
budovy, prístavbu a keď otec žalobcu staval plot z pletiva a žalobcovia prestavali tento plot z pletiva,

ešte žili právni predchodcovia žalovaných - pôvodní vlastníci Z. P. a G. P., s ktorými sa žalobcovia dohodli
na výstavbe garáže a oplotenia. Tieto skutočnosti potvrdili dedičia Z. P. a G. P., a to D. P., Z. P., Z. P. v
čestných prehláseniach zo dňa 10.3.2010 predložených v spise tunajšieho súdu 2C/104/2010 (čl. 9 - 11),
kde uviedli, že majú vedomosť o tom, že ich právni predchodcovia sa v roku 1980 dohodli so žalobcom
S. I. na tom, že bez časového obmedzenia môže trvalo využívať nehnuteľnosti na LV XXX - parcelu

KNE 1072/8 a na LV XXX parcelu KNE 1375/4 ako prístupovú cestu a na základe tejto dohody žalobca
vybudoval na svojom pozemku garáž, ku ktorej je možný prístup cez uvedené nehnuteľnosti. Od roku
1980 užíval žalobca so svojou rodinou uvedené nehnuteľnosti pokojne a nerušene a medzi žalobcom a
ich právnymi predchodcami a nimi neboli žiadne spory a všetci tento stav rešpektovali.

12. Z identifikácie parciel predloženej v spise 2C/104/2010 (čl. 154) vyplýva, že časť pôvodnej parcely
mpč. 1375/2 v záp. 731 zodpovedá parcele KNE 1375/4 o výmere 209 m2, resp. KNC 309. Zo záp. 731
vyplýva, že na mpč. 1375/2 v záp. 731 bola vedená vlastníčka S. P., pričom táto parcela sa užívala ako
spoločná cesta dovtedy, kým sa hospodárilo, a to na prechod občanov, na vyháňanie dobytka smerom
hore do poľa a z poľa a na zvážanie úrody. Parcelu vedenú ako KNC č. 9, ktorá sa nachádza vedľa

pôvodnej parcely mpč. 1375/2 - užívanej ako spoločná cesta, resp. vedľa parcely KNE 1375/4, v GP
Štelmacha ako KNC 309, užívali právni predchodcovia žalovaných P., a to z pravej strany oplotenú
dreveným plotom, ktorý žalovaní zbúrali po tom, čo túto parcelu odkúpili, resp. osvedčili.13. Z katastrálnej mapy a sútlače katastrálnej mapy a mapy ÚO vyplýva, že pôvodným parcelám EN
1077/1 a 1077/2 zodpovedajú parcely teraz vedené ako parcely KNC č. 6, 7, 8. Z výpisu LV XXX k.ú.
K. K. (čl. 4 spisu) vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi parciel KNC č. 6 - záhrady, č. 7 - zastavané

plochy a nádvoria, č. 8 záhrady. Na parcele KNC č. 8 žalobcovia majú postavenú drevenú garáž spojenú
s pevným základom so zemou a táto parcela č. 8 je oplotená v prednej dolnej časti murovaným plotom
z kameňa, železným plotom od tohto plota murovaného plota po garáž a tiež od garáže po kovovú bránu
a od kovovej brány smerom hore plotom z pletiva s betónovými stĺpikmi.
Na LV XXX sú žalovaní zapísaní ako vlastníci parciel KNE 1375/4 - orná pôda o výmere 209 m2, KNE

1072/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, KNE 1375/5-orná pôda o výmere 2 m2 a
parcely KNE 1375/100-zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2. Parcely KNE 1072/8 a KNE
1375/4 boli vytvorené z parcely KNC 309, na ktorú nie je založený LV. Zo sútlače KM a mapy UO (na čl.
9 spisu) vyplýva, že parcely KNE 1072/8 a 1375/4 sa nachádzajú vedľa parcely KNC 8. Táto skutočnosť
vyplýva aj z GP č. 11/2011 vypracovaného Ing. Tarasovičom v ZP č. 11/2011 (čl. 28 spisu).

14. Dedičia Z. P. a G. P. - P. Z., P. Z. a N. Eva zmluvou uzavretou dňa 8.10.2003, vklad ktorej bol povolený
v katastri nehnuteľnosti pod č. V 1269/03, odpredali žalovaným nehnuteľnosti vedené na LV XXX k.ú.
K. K., a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele KNC 27, pozemky parcely KNC č. 27 a KNC
č. 26 a žalovaní boli zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci týchto nehnuteľnosti na LV XXX k.ú.
K. K.. RD. Parcely č. 26 a 27 sa nachádzajú oproti rodinnému domu súp. č. XX vo vlastníctve žalobcov,

postavenému na parcele KNC č. 7. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 8.10.2003, ktorej vklad bol povolený
v katastri nehnuteľnosti pod č. V 1268/03, D. N. odpredala žalovaným parcelu KNE 1375/2 - orná
pôda vedenú na LV XXX k.ú. K. K. a žalovaní boli zapísaní ako vlastníci tejto parcely na LV XXX k.ú.
K. K. (čl. 153 spisu). P. Z., P. Z. a N. D. na základe dedičského rozhodnutia D 141/02 boli vedení ako
podieloví spoluvlastníci parcely KNE 1072/8 na LV XXX ku dňu 3.4.2008. Ani v jednej vyššie uvedenej

kúpnej zmluve neboli predmetom predaja parcely KNE 1375/4 orná pôda o výmere 209 m2 a KNE
1072/8, vytvorené z parcely KNC 309, na ktorú nebol založený LV.

15. Žalovaní notárskym osvedčením o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva č. N 61/2009, NZ
13150/2009, vydaným dňa 24.4.2009 (čl. 42 spisu 2C 104/2010), osvedčili pozemky - parcely k.ú.

K. K. registra E vedené na LV XXX parc. číslo 1375/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2
vedené na meno D. N. v celosti - týka sa PKV 730, 731, parcely registra E na LV XXX - parc. číslo
1072/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. číslo 1375/4 - orná pôda o výmere 209
m2, parc. číslo 1375/5 orná pôda o výmere 5 m2, parc. číslo 1375/100 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 200 m2 vedené na mene P. Z., P. Z. a D. N., každý v podiele 1/3, týka sa PKV 730, 731, 729,

parcely registra E vedené na LV XXX par. číslo 1072/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2
vedené na mene P. Z., v podiele 1 a v podiele 1/6 a D. N. v podiele 1/6 a Z. P. v podiele 1/6 týka sa
PKV 730, pričom podiely na týchto parcelách mali žalovaní nadobudnúť kúpnou zmluvou od pôvodných
vlastníkov a majú ich v oprávnenej, nerušenej, trvalej a dobromyseľnej držbe ako vlastníci viac ako 10
rokov pri započítaní doby právnych predchodcov.

Svedok Z. P. na pojednávaní dňa 17.4.2012 v konaní OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/104/2010 (čl.166
- 168) uviedol, že pokiaľ v čestnom vyhlásení ku notárskemu osvedčeniu uviedol, že parcelu KNE
1375/4 od roku 1991 užívali žalovaní, ktorí mali nadobudnúť nehnuteľnosti podľa jeho vyhlásenia kúpnou
zmluvou, v tom čase žili ešte jeho rodičia Z. a G. P. a v tom čase a aj v roku 1991 sa užíval pozemok
vedený ako parcela KNC 309, resp. KNE 1375/4 neohradený ako cesta a žalovaní o tom vedeli, že

sa užíva ako cesta. Potvrdil, že problém medzi žalobcami a žalovanými nastal po tom, čo zať žalobcu
nechal zamerať svoj pozemok, poposúval hranice a vytlačil žalovaných z ľavej strany, čím zasiahol do
pozemku, ktorý užívali žalovaní. Následne si žalovaní dali zamerať svoj pozemok.
Svedkyňa D. N. na pojednávaní dňa 17.4.2012 vo veci OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C 104/2010 (čl. 168
spisu 2C 104/2010) uviedla, že pozemok, ktorý sa užíval ako cesta a ktorého vlastníkmi boli jej rodičia,

po ich smrti zdedila a keď v prehlásení v roku 2009 ku osvedčeniu v prospech žalovaných uviedla, že
pozemok parcelu KNE 1375/4 užívali žalovaní od roku 1991, nie je to pravda, pretože ho skutočne mohli
užívať až po smrti jej rodičov (2000 - 2002) a po tom, čo im pozemok predala (2003), ale pozemok
sa užíval ako cesta ešte aj v roku 2007, čo žalovaní rešpektovali. V roku 2009 žalovaní po zameraní
pozemku zistili, že užívacie hranice medzi pozemkom KNC č. 8 a KNE 1375/4 sú posunuté a vtedy

nastali spory medzi žalovanými a žalobcami nerešpektovaním vtedajšieho užívacieho stavu.

Zo svedeckej výpovede svedkyne S. K., starostky Obce K. K., na obhliadke na mieste samom (dňa
21.5.2014), vyplýva, že táto býva v K. K. od roku 1972, ohľadom sporného pozemku neboli žiadne spory.Ako starostka obce nastúpila v roku 2003 a vtedy žalobcovia mali postavenú garáž a pozemok mali
oplotený tak, ako je v súčasnej dobe. Podľa jej tvrdenia oplotenie sa žiadnym spôsobom neposúvalo a
nemenilo, o čom svedčia stromy a slivky, ktoré rastú pri plote žalobcov. Kým nebola ROEP, žalobcovia

a žalovaní nemali žiadne spory ohľadom užívania sporného pozemku. Spory medzi nimi nastali po tom,
čo zať žalobcov po zameraní pozemku, ktorý užíval, posunul hranice a tým zasiahol do pozemku, ktorý
užívali žalovaní. Na základe uvedeného žalovaní v roku 2009 si zisťovali vlastnícku hranicu, dali si
zamerať pozemok a vtedy zistili, že vlastnícka hranica medzi parcelou KNC č. 8 a KNE 1375/4, resp.
KNC 309 je iná, ako hranica užívacia a pozemok si osvedčili.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia užívali oplotený pozemok parcelu KNC č. 8 bez
sporov s pôvodnými vlastníkmi-Z. P. a G. P. a s ich dedičmi - Z. P., Z. P. a D. N. a tiež so žalovanými až do
roku 2009, t.j. dovtedy, kým si žalovaní pozemok nedali zamerať a nezistili, že vlastnícka hranica podľa
katastra nehnuteľnosti medzi parcelou KNC č. 8 a parcelou KNE 1375/4 je iná, ako hranica užívacia.
Následne si žalovaní notárskym osvedčením pozemok KNE 1375/4, vytvorenú z parcely KNC 309,

osvedčili, hoci predmetný pozemok sa ešte v roku 2009 užíval ako cesta, a to minimálne od roku
1953, teda od roku 1953 ho neužívali ani pôvodní vlastníci Z. a G. P. (zomreli v roku 2000 a 2002) a
ani ich dedičia Z. P., D. N. a Z. P. a do roku 2009 ho neužívali ani žalovaní. Z notárskeho osvedčenia
vyplýva, že žalovaní sporný pozemok - parcelu KNE 1375/4 si osvedčili tvrdiac, že vlastnícke právo k
nemu nadobudli na základe vydržania, ale tento pozemok neodkúpili ani od pôvodných vlastníkov, ani

od ich dedičov - Z. P., D. N. a Z. P. a ani ho neužívali od roku 1991 a ani v čase vyhlásenia o vydržaní,
t.j. v čase vydania osvedčenia nemali splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva sporného
pozemku vydržaním.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Predmetom konania je určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva na základe vydržania ku parcele
KNC 309/2 o výmere 12 m2, ktorá je zakreslená v GP geodeta Štelmacha č. 29/2013, vytvorená z KNC
309, na ktorú nie je založený LV.

19. Súd najskôr skúmal, či žalobcovia majú na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.
Podľa § 137 písm. c/ CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa strana môže
domáhať,abysúdurčilexistenciupráva,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujem
ako predpoklad pre podanie žaloby vo veciach určenia vlastníckeho práva je daný existenciou rozporov

vo vlastníckych vzťahoch, pričom rozhodným je záujem zo strany žalujúcej. Predpokladom úspešnosti
žalôb pre určenie vlastníckeho práva je po procesnej stránke okrem naliehavého právneho záujmu na
takejto žalobe aj to, že strany majú vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa nemusí nevyhnutne opierať
o zápis v katastri nehnuteľnosti, jej zápis môže byť daný faktickým ovládaním, t.j. držbou spornej
nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem však v žiadnom prípade nemôže byť daný vtedy, keď žaloba o

určenie vlastníckeho práva nesmeruje voči všetkým osobám, ktoré sú ako vlastníci zapísaní v katastri
nehnuteľnosti.
Žalovaní boli zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci parcely KNE 1375/4 na LV XXX k. ú. K. K.,
ktorej zodpovedá parcela KNC 309, na ktorú nie je v katastri nehnuteľnosti založený LV a z ktorej v GP
geodeta Štelmacha č. 29/2013 bola vytvorená sporná parcela KNC 309/2. Ak sa žalobcovia domáhajú

určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník
niekto iný, majú (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Podľa judikatúry súdov naliehavý právny záujem je daný v tom prípade, ak rozhodnutím súdu,
ktorým súd určí vlastnícke právo, sa odstráni stav právnej neistoty a právne postavenie sa zlepší.
V prejednávanom prípade, ak súd určí vlastnícke právo žalobcom ku spornej parcele, odstráni sa

ich stav právnej neistoty a ich právne postavenie sa zlepší, keďže na základe rozhodnutia súdu
budú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci spornej parcely. S prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a
záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), ako i skutočnosť,

že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 34 ods.1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho
práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch
medzi riadne označenými stranami sporového konania. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujemna určení vlastníckeho práva ku spornej parcele KNC 309/2, ktorú užívajú, resp. fakticky ovládajú,
žalobcovia boli aktívne legitimovaní a žalovaní boli vecne pasívne legitimovaní. Naliehavý právny
záujem žalobcov je daný tým, že chcú, aby stav užívací sa dal do súladu so stavom právnym a aby

boli v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci sporného pozemku, čím sa dosiahne zmena zápisu
v katastri nehnuteľnosti, odstráni sa stav ich právnej neistoty a ich právne postavenie sa zlepší.

20. Súd tiež skúmal, či je dôvodná námietka žalovaných, že rozsudok OS Stará Ľubovňa č. k.
6C/263/80-18 zo dňa 27.2.1981 (ďalej len rozsudok súdu 6C 263/80), ktorým súd určil, že otec žalobcu

v 1. rade je vlastníkom novovytvorených parciel pod parcelným číslom EN 1077/1 záhrada o výmere
261 m2 a pod parcelným číslom EN 1077/2 dom (súp, č, XX) a dvor o výmere 759 m2 tak, ako sú tieto
vyznačené v GP vo forme znaleckého posudku Ing. Emila Žeca zo dňa 17.5.1980, ktorý tvorí súčasť
tohto rozsudku, je prekážkou veci právoplatne rozhodnutej, teda či o predmete konania už právoplatne
rozhodol súd uvedeným rozsudkom a preto v tomto konaní súd nemôže opätovne rozhodovať o tej
istej otázke.

Prekážku veci právoplatne rozhodnutej upravuje § 230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 226 CSP Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
Ustanovenie § 228 CSP upravuje subjektívnu záväznosť rozsudku. Podľa § 228 ods. 1 CSP Výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Podľa názoru súdu, v prejednávanom prípade nešlo o vec právoplatne rozhodnutú rozsudkom OS Stará
Ľubovňa 6C 263/80, t.j. nie je tu prekážka res iudicate. Súd svoje stanovisko opiera o nasledujúce
skutočnosti:

21. Predmetným rozsudkom 6C 263/80 súd určil vlastnícke právo otcovi žalobcu v 1. rade ku
novovytvoreným parcelám EN 1077/1 - záhrada a EN 1077/2 - dom (súp. č. XX) a dvor. V odôvodnení
rozsudku je tiež konštatované, že žalobca má uvedené nehnuteľnosti ohradené plotom a ako výlučný
vlastník tieto nehnuteľnosti dobromyseľne užíva od roku 1939, kedy jeho otec I. I. svoje deti s majetkom

podelil, žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním a všetci žalovaní potvrdili
pravdivosťtvrdeniažalobcuSpoluvlastníckypodielnaparceláchEN1077/1aEN1077/2odkúpilžalobca
od čsl. štátu, preto voči čsl. štátu zobral žalobu späť a súd konanie voči čsl. štátu zastavil. Z GP Ing.
Žeca, ktorý je súčasťou tohto rozsudku a z popisnej časti k tomu ZP, vyplýva, že parcela EN 1077/1 o
výmere 261 m2 bola vytvorená tak, že časť parcely o výmere 92 m2 bola vytvorená z pôvodnej mpč.

1077 v záp. 727, vedenej ako dom a dvor č. XX, kde bol zapísaný vlastník Z. I. a časť o výmere 169 m2
bola vytvorená z neknihovanej parcely č. 1374. Parcela EN 1077/2 dom a dvor o výmere 759 m2 bola
vytvorená tak, že časť parcely o výmere 145 m2 bola vytvorená z mpč. 1077 v záp. 727,
časť parcely o výmere 339 m2 bola vytvorená z neknihovanej parcely č.1374, časť parcely o výmere
110 m2 bola vytvorená z parcely mpč. 1375/1 a časť o výmere 2 m2 bola vytvorená z mpč. 1375/2 v

záp. 731, kde bola zapísaná vlastníčka S. P. a časť parcely o výmere 163 m2 bola vytvorená z mpč.
1072/4, ktorá čiastočne zodpovedá parcele EN 1072/5 v záp. 730 na LV č. XX, kde v záp. 730 bol vedený
vlastník Z. P.. Pozemnoknižní vlastníci boli účastníkmi konania sp. zn. 6C 263/80. Z identifikácie parciel
vyhotovenej dňa 22.2.2012 a predloženej v spise 2C 104/2010 (čl. 154 spisu), vyplýva, že parcele CKN
č. 309 zodpovedá parcela 1072/8 o výmere 54 m2 a parcela EN 1375/4 o výmere 209 m2.

22.Odprávoplatnostirozsudkusúdu6C263/80aodkúpnejzmluvyuzavretej dňa25.5.1981,ktorouotec
žalobcu v 1. rade previedol na žalobcov parcely EN 1077/1 a 1077/2, došlo na týchto nehnuteľnostiach
v prírode k viacerým zmenám. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia na parcele EN 1077/1
postavili rodinný dom v roku 1982, murovaný plot z kameňa v prednej spodnej časti, železný plot od tohto

murovaného plotu po garáž, v roku 1984 postavili bez stavebného povolenia drevenú garáž spojenú
s pevným základom so zemou. Žalobcovia postavili železný plot od garáže smerom hore ku kovovej
bráne, postavili kovovú bránu, tiež postavili hospodárske budovy a prístavbu a prestavali plot z pletiva
od kovovej brány smerom hore.

23. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo ZP Ing. Tarasoviča č. 11/2011 vypracovaného v konaní vedenom
pred tunajším súdom sp. zn. 2C 104/2010, aj keď tento bol vypracovaný v inom konaní, týkajúcom
sa určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (čl. 98 spisu 2C 104/2010). Z predmetného ZP
vyplýva, že žalovaní sú vlastníkmi parciel EKN 1072/8, 1375/1 a 1375/2 na LV XXX, EKN 1375/4, EKN1072/4, 1375/5, 1375/100 na LV XXX. Parcely EKN sú z časti identické s parcelou CKN 309 evidovanou
v CKN ako účelová miestna komunikácia, na ktorú nie je založený LV v CKN registri a preto sú pozemky
pod cestou registrované v registri EKN. Meraním a šetrením znalec zistil nesúlad hraníc právneho stavu

pozemku žalobcu parc. CKN č. 8 (geometrické určenie pozemku - zákres hranice pozemku v platnej a
záväznejkatastrálnejmape)soskutočnezameranouhranicoumedzipozemkamiCKNč.8aCKNč.309.
Do pozemku CKN č. 309 a tým aj do pozemku podľa stavu mapy UO -EKN 1375/4 žalobcovia zasahujú
časťou drevenej garáže a plotom, pričom zásah je zrejmý z prílohy č.7 ZP - sútlače meraného stavu
(vyznačené cyklámenovou farbou) a stavu CKN (čl. 108 spisu 2C 104/2010). Znalec uviedol, že v mieste

kovovej brány predstavuje zásah do pozemku žalovaných na jednej strane 0,55 m a na druhej strane
0,75 m. Zásah garážou a plotom je zrejmý z prílohy č. 9 ZP (čl. 111 spis 2C 104/2010), kde znalec
uviedol miery a z nákresu vyplýva, že oplotenie z pletiva v hornej časti predstavuje zásah 0,90 m, v
strede predstavuje zásah 0,55 m a roh garáže zasahuje do pozemku žalovaných z jednej strany 1,25 m
a z druhej strany 1,10 m. V písomnom vyjadrení znalec Ing. Tarasovič (čl. 124 spis 2C 104/2010) uviedol,
že v časti, v ktorej poukázal na nesúlad právnej hranice - hranice stavu CKN a existujúceho plota, pričom

rešpektoval právnu hranicu zakreslenú v KM a zistil, že hranica parcely CKN č. 8 evidovaná v KM je
zakreslená v súlade s GP Ing. Žeca a plot žalobcov je teda postavený mimo hranice zakreslenej v tomto
GP Ing. Žeca tak, ako to znalec naznačil v prílohe č. 7 a č. 9. Znalec Ing. Tarasovič na pojednávaní dňa
13.9.2012 vo veci sp. zn. 2C 104/2010 (čl. 181) uviedol, že pri vypracovaní ZP bral do úvahy GP Ing.
Žeca a buď plot žalobcov bol posunutý alebo GP, na základe ktorého bolo určené vlastníckeho právo

otcovi žalobcu v 1. rade v roku 1981, nebol urobený po plot.
Z uvedeného potom vyplýva, že právna hranica parcely CKN č. 8 evidovaná v KM je zakreslená v
súlade s GP Ing. Žeca, ale plot žalobcov, garáž a kovová brána zasahujú do pozemku žalovaných -
parcely KNE 1375/4 tak, ako je to uvedené a zakreslené v GP a ZP Ing. Tarasoviča č. 11/2011. V
prejednávanom prípade teda nejde o totožný predmet konania a nejde o riešenie tej istej otázky, o ktorej

súd už právoplatne rozhodol rozsudkom 6C 263/80, teda v prejednávanom prípade nejde o prekážku res
iudicate (vec právoplatne rozhodnutú), preto námietka žalovaných je v tomto smere neopodstatnená.

24. Žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo ku spornému pozemku parcele KNC 309/2 na základe
vydržania tvrdiac, že tento pozemok užívajú od roku 1981 oprávnene, neprerušene, dobromyseľne.

Súd preto skúmal, či žalobcovia splnili zákonom požadované predpoklady vydržania ku spornej
nehnuteľnosti.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutie vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania-každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom
vlastníctva, môže byť predmetom vydržania
2/ držba musí byť oprávnená a dobromyseľná
3/ držba musí byť nepretržitá a pokojná počas celej zákonom ustanovenej doby.
4/ musí byť splnená vydržacia doba stanovená zákonom, ktorá je u nehnuteľných vecí 10 rokov. Do

plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde k
prerušeniu vydržacej lehoty v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo
právo patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej
držby tej istej veci, v takom prípade začína plynúť nová vydržacia lehota.

Právne následky vydržania nastávajú vtedy, keď sú splnené všetky podmienky, ktoré právny
poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Keď sú splnené všetky zákonné predpoklady
vydržania je nadobudnuté vlastnícke právo k veci vydržiteľom okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento
právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho
orgánu. Preto rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby, že vydržiteľ nadobudol vlastnícke

právo vydržaním, má povahu deklaratórnu. Pre splnenie podmienky vydržania je potrebné zisťovať:
- aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, keďže okamih
vzniku vlastníckeho práva je potrebné posudzovať podľa týchto právnych predpisov
- aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva.

- kedy sa skončila oprávnená, nepretržitá a dobromyseľná držba

25. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom vydržania bol spôsobilý predmet v právnom
slova zmysle. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva ku pozemku - parcele KNC č. 309/2.26. Súd tiež skúmal, aký zákonný predpis bol účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby a aká
bola a je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva.

27.Vydržanie upravoval Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. (ďalej len SOZ), platný a účinný od
1.1.1951 do 31.3.1964 v ustanovení § 115 a § 116, podľa ktorého bolo možno nadobudnúť vlastnícke
právo vydržaním a musela byť pri nehnuteľnostiach splnená podmienka 10 ročnej vydržacej doby a

držba musela byť v zmysle § 145 oprávnená a dobromyseľná a v pochybnostiach sa predpokladalo, že
držba je oprávnená.

28. V roku 1981, keď žalobcovia odkúpili parcely EN 1077/1 a 1077/2 v k.ú. K. K. od otca žalobcu v 1.
rade, platil Občiansky zákonníka (ďalej len OZ) č. 40/1964, účinný od 1.4.1964, podľa ktorého nebolo
možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, a to ani vtedy, keď vydržacia lehota

začala plynúť pred 1.4.1964, t.j. za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb.
Zákonom č. 131/1982 Zb., účinným od 1.4.1983, sa novelizoval OZ č. 40/1964 Zb., ktorý v ustanovení
§ 132a ods. 1 upravoval držbu a podľa ktorého Kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na
všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva
na ochranu, aké má vlastník.

Spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva novela OZ upravovala v § 133 OZ, podľa ktorého
osobné vlastníctvo k veci sa mohlo nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Vydržanie
ku pozemku upravoval § 135 a ods. 2 OZ, podľa ktorého Ak išlo o pozemok alebo jeho časť,
ktorý mal občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1 ) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods. 1 ),
nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela
dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200 . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná

výmera podľa § 200 a ak
podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac
častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k
samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Z uvedeného vyplýva, že občan mohol vydržať vlastníctvo len pre štát, a to len ku pozemku, ku

ktorému sa mohol zriadiť právo osobného užívania a v takom prípade občan mal právo, aby štát s ním
uzavrel dohodu o osobnom užívaní pozemku. Ku ktorým pozemkom sa mohlo zriadiť právo osobného
užívania upravoval § 199 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého Právo osobného užívania sa mohlo zriadiť len
k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov
alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží

alebo na zriaďovanie záhradiek. Na rovnaký účel mohol byť v osobnom užívaní občana len jeden
pozemok. Výmera pozemku v zmysle § 200 na výstavbu rodinného domu nesmel byť väčší ako 800
m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmel byť
pozemok väčší ako 400 m2, a pozemok prenechaný na výstavbu garáže nesmel prevyšovať výmeru
na ten účel nevyhnutne potrebnú.

29. Súčasná právna úprava v OZ zavedená zákonom č. 509/1991 Z.z., účinným od 1.1.1992, ktorým
sa novelizoval OZ, obnovila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v takej podobe, ako to bolo
upravené v zákone č. 141/1950 a zrušila obmedzovanie použitia vydržania vlastníckeho práva len v
prospech štátu.

Držba je upravená v § 129 ods, 1 a v § 130 ods. 1 OZ.
Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 2 OZ Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.Nadobúdanie vlastníctva je upravené v § 132 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Vydržanie je upravené v ust. § 134 ods. 1 až 4 OZ. Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 OZ Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 ).

Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 OZ Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.
Podľa prechodného ustanovenia § 868 OZ k úpravám účinným od 1.1.1992 Pokiaľ ďalej nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992;

vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov a podľa § 870 OZ. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia
posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa prechodného ustanovenia § 876 ods. 6 OZ k úpravám účinným od 1.1.1992 Ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné

nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.
Podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 1 OZ k úpravám účinným od 1.4.1983 Právo osobného
užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

30. Súd skúmal, či žalobcovia splnili zákonom požadované predpoklady vydržania ku spornej
nehnuteľnosti, t.j. skúmal, či u žalobcov išlo o oprávnenú, nepretržitú, dobromyseľnú držbu počas celej
zákonom stanovenej vydržacej doby a či žalobcovia splnili podmienku 10 ročnej vydržacej doby.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel
k záveru, že žalobcovia splnili podmienku oprávnenej, nerušenej, nepretržitej, dobromyseľnej držby
a podmienku 10 ročnej vydržacej doby k spornému pozemku, preto súd žalobe vyhovel a určil, že
žalobcovia sú vlastníkmi sporného pozemku - parcely KNC 309/2 o výmere 12 m2 tak, ako je zakreslená

v GP geodeta Štelmacha č. 13/2013.
31. Tvrdenie žalobcov o oprávnenosti držby sporného pozemku - parcely KNC 309/2 súd považoval za
pravdivé z toho dôvodu, že žalovaní nevyvrátili tvrdenie žalobcov, že s pôvodnými vlastníkmi parcely
KNE 1375/4, resp. KNC č. 9 Z. P. a G. P. sa dohodli, že postavia garáž a oplotenie tak, ako je postavené
v súčasnej dobe a tiež z toho dôvodu, že toto tvrdenie žalobcov potvrdili v čestných vyhláseniach aj

dedičia Z. P. a G. P., a to Z. P., D. N. a Z. P.. Po výstavbe garáže a oplotenia pôvodní vlastníci Z. P.
a a G. P. (zomreli v roku 2000 a 2002) a ich dedičia Z. P., D. N. a Z. P., ale aj žalovaní do roku 2009
nenamietali ani výstavbu garáže, ani oplotenia a žalobcovia nemali žiadne spory ohľadom užívania
sporného pozemku ani s pôvodnými vlastníkmi, ani s ich dedičmi a ani so žalovanými až do roku 2009.
Žalobcovia tvrdili, že chyba nastala pri ROEP pri zameraní vlastníckej hranice parcely KNE 1375/4,

resp. KNC č. 309 a parcely KNC č. 8, keďže žalovaní sporný pozemok- parcelu KNE 1375/4 neužívali,
tento sa užíval ako obecná cesta. Predmetný pozemok si dali žalovaní zamerať v roku 2009 preto,
že zať žalobcov po zameraní svojho pozemku, posunul hranice a vytlačil žalovaných, resp. zasiahol
do pozemku užívaného žalovanými. Až po zameraní pozemku parcely KNE 1375/4 v roku 2009, tak
žalovaní, ako aj žalobcovia zistili, že hranica právneho stavu pozemku - parcely CKN č. 8 evidovaná v

KM je iná, ako skutočná užívacia hranica parcely KNC č. 8 v prírode určená oplotením a garážou, teda
je nesúlad medzi právnou hranicou evidovanou v KM a skutočnou užívacou hranicou určenou v prírode
oplotením medzi parcelou KNE 1375/4 (v KNC parc. 309) a parcelou žalobcov KNC č. 8. Žalovaní po
zameraní pozemku v roku 2009 parcelu KNE 1375/4 osvedčili notárskym osvedčením a sú zapísaní
ako vlastníci na LV XXX k. ú. K. K.. Žalobcovia užívali sporný pozemok - parcelu KNC 309/2, a to tú časť,

kde je postavená garáž (roh garáže) od roku 1984 ( vtedy garáž postavili ) a tú časť, ktorou zasahujú
od právnej hranice parcely KNC 309, resp. KNE 1375/4 po oplotenie, a to v tej časti, kde zasahujú do
pozemku parcely KNC 309 kovovým plotom od garáže smerom hore ku kovovej bráne, kovovou bránou
a plotom z pletiva od kovovej brány smerom hore. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil,že kovový plot, kovová brána museli byť postavený a plot z pletiva musel byť prestavaný žalobcami
najneskôr v roku 1993 - 1994 vychádzajúc z tvrdenia žalovaného v 1. rade, podľa ktorého pomáhal
žalobcovi v roku 1993 - 1994 zbúrať plot a postaviť nový plot, pričom žalobca vtedy staval na svojom

pozemku aj hospodárske budovy a prístavbu. V čase, keď žalobcovia postavili garáž, bola platná a od
1.4.1983 účinná novela OZ č. 131/1982 Zb., podľa ktorej v zmysle § 131 a 135a bolo možné vydržať
pozemok len pre štát a od 1.1.1992 podľa § 134 zák. č. 509/1991 Zb., ktorým sa novelizoval OZ, mohol
nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním aj občan po splnení podmienok vydržania.
V zmysle prechodného ustanovenia § 868 OZ k úpravám účinným od 1.1.1992, sa ustanovenia zákona

účinného od 1.1.1992 spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 1992, ale vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 876 ods. 6 OZ k
úpravám účinný od 1.1.1992 , ak išlo o vydržanie pozemku podľa § 870 OZ. Podľa doterajších predpisov
sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou
tohto zákona. Podľa prechodného ustanovenia § 876 ods. 6 OZ k úpravám účinným od 1.1.1992 Ak ide

o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov
bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, aj žalobcovia
si môžu započítať čas, po ktorý mali pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Z
uvedeného potom vyplýva, že v časti týkajúcej sa sporného pozemku, na ktorom je postavená garáž,
10 ročná vydržacia doba žalobcom uplynula v roku 1994 pri započítaní času, po ktorý mali pozemok v

držbe (od roku 1984) pred účinnosťou novely OZ, t.j. pred l.1,1992.
Pokiaľ ide o časť parcely KNC 309/2, do ktorej zasahujú žalobcovia oplotením - kovovým plotom,
kovovou bránou a plotom z pletiva, žalobcovia jednoznačne nepreukázali, kedy železný plot a kovovú
bránu postavili a kedy prestavali plot z pletiva. Žalobcovia síce tvrdili, že plot z pletiva prestavali v roku
1981 a železný plot a kovovú bránu postavili v roku 1989-1990, ale toto tvrdenie, ničím preukázali.

Žalovaný v 1. rade tvrdil, že pomáhal žalobcovi stavať železný plot a zbúrať plot z pletiva a ho prestavať
v roku 1993 - 1994. Súd prihliadnuc na logické a časové súvislosti a na tvrdenie žalovaného v 1. rade
ustálil, že žalobcovia začali v tejto časti pozemok - parcelu KNC 309/2 tak, ako je zakreslená v GP
Štelmacha užívať, t.j. držať po výstavbe garáže, t.j. najneskôr v roku 1994. Na základe uvedeného 10
ročná vydržacia doba v tej časti, ktorou žalobcovia zasahujú do parcely KNC 309 železným plotom,

kovovou bránou a pletivovým plotom, uplynula žalobcom najneskôr v roku 2004.

32. Súd je toho názoru, že počas celej vydržacej doby žalobcovia užívali spornú parcelu oprávnene,
nepretržite, pokojne a dobromyseľne. Žalovaný v 1. rade síce tvrdil, že žalobca vedel o tom, že stavia
oplotenie a garáž na cudzom pozemku, t.j. vedel, že mu sporný pozemok nepatrí, ale tieto skutkové

tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, preto súd pri rozhodovaní na ne neprihliadol.
Z vykonaného dokazovania, ako je uvedené vyššie vyplýva, že držba sporného pozemku žalobcami
bola oprávnená a pokojná, keďže po dohode s pôvodnými vlastníkmi postavili garáž a oplotenie a
ani pôvodní vlastníci, ani ich dedičia a ani žalovaní do roku 2009 nenamietali, že sporný pozemok
užívajú neoprávnene, žalobcovia nemali žiadne spory ohľadom užívania tohto pozemku s pôvodnými

vlastníkmi, s ich dedičmi a so žalovanými až do roku 2009. Žalobcovia teda užívali sporný pozemok
- parcelu KNC 309/2 do roku 2009 v domnení, že im po právu patrí. Aj žalovaní, aj žalobcovia, ako
je uvedené vyššie, až v roku 2009, t.j. až po zameraní pozemku zistili, že je nesúlad právnej hranice
pozemku - parcely KNC č. 8 evidovanej v KM v katastri nehnuteľnosti so skutočne užívacou hranicou
v prírode medzi parcelami KNC č. 8 a KNE 1375/4 (resp. KNC 309), teda zistili, že žalobcovia garážou

a oplotením zasahujú do pozemku žalovaných - do parcely KNE 1375/4, resp. KNC č. 309 tak, ako je
uvedené vyššie. Z tejto objektívnej skutočnosti vyplýva, že u žalobcov išlo o oprávnenú, nepretržitú
a dobromyseľnú držbu počas celej 10 ročnej zákonom stanovenej vydržacej doby. Súd dospel k
záveru, že žalobcovia preukázali splnenie aj oprávnenej, aj dobromyseľnej držby, t.j. preukázali, že im
sporný pozemok patrí so zreteľom na všetky okolnosti. Žalobcovia svoje tvrdenie, že im nehnuteľnosť

patrí a že s ňou nakladali ako so svojou, preukázali konkrétnymi objektívnymi okolnosťami uvedenými
vyššie, na základe ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľov (žalobcov) bolo po celú
dobu vydržania dôvodné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že okolnosti, ktoré môžu utvrdzovať
záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva a okolnosti
týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Okrem toho oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať

o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), pričom držiteľ
bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul prislúcha (z rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22 Cdo508/2001 zo
dňa 14.6.2001, sp. zn. 3Cdon/395/1996 zo dňa 312.3.1998, sp. zn. 22 Cdo/417/1998zo dňa 24.2.2000).
Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držitelia - žalobcovia pri zachovaní náležitejopatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od nich požadovať, mali alebo
mohli mať pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosť, ktorého vlastníctvo nenadobudli. Subjektívny pocit
vydržiteľov - žalobcov sám o sebe nemôže byť podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný

okolnosťami, objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby práva. O dobromyseľnosti totiž možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. O
ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď ku nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.
Podľa názoru súdu žalobcovia nadobudli spornú nehnuteľnosť oprávnene, poctivo na základe dohody

s pôvodnými vlastníkmi pozemnoknižnej parcely - Z. P. a G. P., čo potvrdili aj dedičia týchto pôvodných
vlastníkov. Z objektívnych okolností vyplýva, že túto nehnuteľnosť - parcelu KNC 309/2 užívali v
domnení, že im po právu patrí, a to v časti postavenej garáže (rohu garáže) od roku 1984 a v zvyšnej
časti - v časti výstavby kovového plotu, kovovej brány a pletivového plotu od roku 1994 (kedy ešte
žili aj pôvodní vlastníci - Z. P. a G. P.) nepretržite, dobromyseľne, pokojne, bez sporov s pôvodnými
vlastníkmi, ich dedičmi a žalovanými až do roku 2009. Žalobcovia boli presvedčení, že garáž oplotenie,

kovovú bránu stavajú na svojom pozemku, resp. po dohode s pôvodnými vlastníkmi postavili garáž,
kovovú bránu a oplotenie, pričom pôvodní vlastníci predmetný pozemok neužívali. Pozemok zakreslený
v GP Štelmacha ako parcela KN 309/1 sa užíval ako spoločná resp. obecná cesta od roku 1953
minimálne do roku 2007. Túto objektívnu skutočnosť potvrdili aj žalobcovia, aj žalovaný v 1. rade a
tiež dedičia pôvodných vlastníkov- Z. P., Z. P. a D. N., ako aj svedkyňa S. K., starostka Obce K.

K.. Táto skutočnosť bola preukázaná aj tým, že ani v súčasnej dobe na parcelu KNC 309 nie je v
katastri nehnuteľnosti založený LV a táto je vedená ako obecná cesta, hoci nie je majetkovoprávne
vysporiadaná. To, že žalobcovia boli dobromyseľní, vyplýva aj z objektívnych skutočností zistených v
konaní, a to zo skutočnosti, že ani pôvodní vlastníci, ktorí žili ešte v čase výstavby garáže, postavenia
oplotenia, kovovej brány, aj prestavania pletivového oplotenia, nikdy nespochybňovali a nenamietali u

žalobcov postavenie garáže, kovovej brány a oplotenia a po ich smrti to nespochybňovali ani ich dedičia.
Žalobcovia teda sporný pozemok užívali pokojne bez sporov po celú vydržaciu dobu.
Súd je toho názoru, že z týchto objektívnych okolností je možné usúdiť, že u žalobcov nešlo len o
ich subjektívne presvedčenie, ale žalobcovia ako držitelia sporného pozemku pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemali až do roku 2009 žiadne pochybnosti, že im

sporný pozemok patrí, a to tak v časti zastavanej garáže, ako aj že im patrí pozemok až po oplotenie,
teda boli presvedčení, že im patrí celý pozemok - parcela KNC č. 8 tak, ako ho majú oplotený. U
žalobcov neboli žiadne pochybnosti dovtedy, kým si žalovaní pozemok parcelu KNE 1375/4 nedali v roku
2009 zamerať a následne si v roku 2009 tento pozemok notárskym osvedčením osvedčili na základe
vydržania. Tento záver súdu podporuje aj skutočnosť, že žalovaní sporný pozemok - KNE 1375/4 nikdy

neužívali, a to ani od roku 1991 a ani v čase vydania notárskeho osvedčenia o vyhlásení vydržania , kedy
sa pozemokužívalakocestaažalovanýv1.radeotomvedel,čoajsámpotvrdil. Bolopreukázané,žeje
nepravdivé vyhlásenie žalovaných v notárskom osvedčení o tom, že sporný pozemok nadobudli kúpnou
zmluvou od pôvodných vlastníkov a tento majú v oprávnenej, trvalej, nerušenej držbe ako vlastníci po
dobu10rokov stým,ženehnuteľnosťnadobudliku1.1.2009. Nepravdivosťtohtovyhláseniažalovaných

potvrdiljednakžalovanýv1.rade,ktorýuznal,ževedelotom,žeeštevroku2009sapozemokužívalako
cesta a nepravdivosť tohto vyhlásenia žalovaných bola preukázaná tým, že JC. a Z. P. sporný pozemok-
parcelu KNE 1375/4 žiadnou kúpnou zmluvou nepreviedli na žalovaných. D. N. a Z. P. v konaní pred
tunajším súdom sp. zn 2C 104//2010 tiež potvrdili, že žalovaní nikdy sporný pozemok - parcelu KNE
1375/4 neužívali, a to ani od roku 1991, ani v čase vydania notárskeho osvedčenia, žalovaní vedeli,

že časť tohto pozemku sa užívala ako cesta ešte aj v roku 2009 a časť - parcelu KNC 309/2 užívali
a užívajú žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nakladali s predmetným pozemkom ako s
vlastným a boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí, keďže
ho mali čiastočne zastavaný (rohom garáže), čiastočne oplotený. Žalobcovia užívali sporný pozemok
pokojne bez sporov počas celej vydržacej doby v domnení, že im po právu patrí. Na základe uvedeného

je možné konštatovať, že u žalobcov išlo o ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
žalobcovia postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu odkaždéhopožadovať.Súddospelkzáveru,žedržbažalobcovkuspornémupozemku-parcele
KNC 309/2 bola oprávnená, pokojná, nepretržitá a dobromyseľná prihliadnuc aj na ust. § 130 ods. 1 OZ,
podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

33. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 129, § 130
a § 134 ods. 1 OZ žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku - parcele KNC 309/2
k. ú. K. K., keďže preukázali splnenie podmienky oprávnenej, nepretržitej, pokojnej a dobromyseľnejdržby počas celej vydržacej doby a splnenie podmienky 10 ročnej vydržacej lehoty najneskôr v roku
2004, preto súd žalobe vyhovel a určil žalobcom vlastnícke právo ku sporne nehnuteľnosti.

Súd dodáva, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo ku pozemku parcele KNC 309/2 vydržaním
zo zákona najneskôr v roku 2004, t.j. okamihom uplynutia vydržacej doby, preto rozhodnutie súdu o
určení vlastníckeho práva k spornému pozemku má len deklaratórnu povahu. K námietke žalovaných,
že pri strete práva vlastníka a práva držiteľa je právo vlastníka silnejšie a požíva väčšiu ochranu ako
právo držiteľa, súd dodáva, že žalobcovia splnili podmienky vydržania a nadobudli vlastnícke právo v

roku 2004, t.j. skôr, ako boli žalovaní zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti na základe vyššie
uvedeného notárskeho osvedčenia vydaného v roku 2009, pričom, ako je uvedené vyššie, vyhlásenie
žalovaných v notárskom osvedčení o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním k spornému pozemku
parcele KNE 1375/4, sa ukázalo nepravdivé. Podľa názoru súdu rozsudok súdu, ktorým súd žalobe
vyhovel, je v súlade aj s princípom právnej istoty uplatňovaným v právnom poriadku SR a v Ústave SR.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2
CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak

tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.