Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Božena Husárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sd/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200537
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200537.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: W. L. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, B. P., adresa pre doručovanie: W. B. Z. XX proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2015 takto
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2015 potvrdzuje.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2015 podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, keď poukázala
na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa
02.02.2015, podľa ktorého žaloba pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalobca uvedené rozhodnutie napadol odvolaním doručeným žalovanej dňa 25.03.2015 a žiadal o
prehodnotenie posúdenia svojho zdravotného stavu, pretože má problémy nájsť si trvalú prácu, trpí
vysokým krvným tlakom a jeho ochorenie nebolo dostatočným spôsobom lekármi posúdené a ani nie
je riadne liečené.
Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná znovu posúdila zdravotný stav žalobcu a
lekárskym posudkom zo dňa 16.07.2015, v ktorom ale posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne ústredie a očný lekár opäť skonštatovali, že žalobca nie je invalidným. Podľa odborného
lekárskeho posudku trpí poruchou refrakcie a akomodácie - hypermetropia, poruchou videnia -
amblyopia, astigmatizmom a arteriálnou hypertenziou 2-3 st., rozhodujúcim zdravotným postihnutím je
ochorenie zaradené v kapitole VII-choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 1 - stredná
slabozrakosť, kedy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35-45 %. U
žalobcu je druhé oko 100 % funkčné, preto je určená hranica rozpätia poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 %, čo je dolná hranica príslušného pásma strednej slabozrakosti, pričom iné
zdravotné postihnutie, na základe ktorého by malo dôjsť k zvýšeniu celkovej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nebolo zistené.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.0.72015 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť s tým, že u žalobcu nie sú dôvody, na základe ktorých by bolo možné jeho odvolaniu
vyhovieť. Podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia u žalobcu nebolo zistené také
zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by zakladalo vznik invalidity, preto žiadosť o invalidný dôchodokbola zamietnutá. Posudkoví lekári skonštatovali, že zdravotný stav žalobcu nie je zhoršený na úroveň
invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou a žalobca predloženými listinnými dôkazmi a to odbornými lekárskymi nálezmi
nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.03.2016, na ktorom vypočul účastníkov.
Žalobca súdu predložil ďalšie listinné dôkazy a to nové lekárske nálezy, z toho dôvodu súd
uložil žalovanej opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím práve na aktuálne lekárske
vyšetrenia.
Posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava bol dňa 26.04.2016
vyhotovený lekársky posudok, v ktorom sú zohľadnené i posledné aktuálne lekárske nálezy predložené
žalobcom a výsledkom posúdenia je záver, podľa ktorého u žalobcu sa jedná o tupozraké pravé oko,
keď funkcia na pravom oku s korekciou 50 % normálneho videnia, na ľavom oku je funkcia s korekciou
100 %, a tak bola určená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu
35 %, s tým, že invalidita u žalobcu nevznikla.
Krajský súd opäť nariadil pojednávanie na deň 02.06.2016, na ktorom žalobca zotrval na svojom
odvolaní a zdôraznil, že jeho zdravotný stav sa nelepší, berie zvýšené dávky liekov, čo posudkoví lekári
odmietli vziať do úvahy a súdu predložil ďalšie nové lekárske správy vystavenú MUDr. Z. a MUDr. N.,
podľa ktorých sa lieči na hypertenziu.
Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok žalobcu
podaný proti rozhodnutiu žalovanej nie je dôvodný.
Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.
Podľa § 250l O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.
Podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(3) a) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a
podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného.
Podľa § 250q ods. 2 O. s. p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.
Z posudkového spisu mal súd preukázané, že konanie vo veci žiadosti o invalidný dôchodok bolo
začaté na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta zo dňa 0ľ.02.2015 žalobca nebol uznaný za
invalidného, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť(MPSVZČ) bola určená 35%.
Ani opakované posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý predkladal ďalšie lekárske nálezy MPSVZČ
nezmenili, i keď boli zohľadnené predložené lekárske nálezy a výsledkom bola opäť skonštatovaná
MPSVZČ v rozsahu 35%.
Žalobca na poslednom pojednávaní predložil ešte lekársky nález vyhotovený MUDr. E. Z. zo dňa
31.05.2016, z ktorého súd zistil, že obsahovo je v závere totožný s nálezom, ktorý bol vyhotovený dňa
26.02.2016 a ktorý bol v poslednom lekárskom posudku zo dňa 26.04.2016 vzatý do úvahy. Odbornú
stránku žalobcom predložených lekárskych správ súd nemôže preskúmavať, ale iba porovnaním
lekárskej správy vyhotovenej MUDr. W. N. PhD. nevyplýva, že by táto uvádzala inú výraznú zmenu
zdravotného stavu ako predchádzajúce.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu, súd prihliadne
na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie a nezistil žiadnu nezákonnosť jeho vydania,
prípadne porušenia práv žalobcu. Vyhotovené lekárske posudky sa vzájomne v MPSVZČ zhodujú, sú
úplné, logické a presvedčivé, na základe z čoho dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný
a rozhodnutie žalovanej podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako správne potvrdil.
V závere súd poukazuje na to, že ak by v budúcnosti došlo k podstatnej zmene zdravotného stavu
žalobcu a jeho zhoršeniu, môže žalobca opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku na
základe nového preskúmania MPSVZČ.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni,
ktorá bola v konaní neúspešná náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.