Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205888
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613205888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti Ž. D. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. R.,
D. XX, o zaplatenie 1.112,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 5. októbra 2015, č. k. 1C/253/2013-118

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo sumy 1.112,87 eur od 04. 08. 2010 do zaplatenia, v tejto časti z r u š u j e rozsudok a konanie v

tejto časti zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o
trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol
návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 24.08.2009 na
zmenkovú sumu 1.112,87 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, zákonného úroku
vo výške 6 % ročne a zmenkovej odmeny. Ďalším výrokom rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil

zmenku vystavenú žalovaným dňa 24.08.2009 na zmenkovú sumu 1.12,87 eur v prospech spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola prevedená rubopisom na žalobcu. Súd prvej inštancie z exekučného
spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Er/357/2011 zistil, že dňa 24.08.2009 uzavrel
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver vo výške 600,- eur. Úver mal byť vrátený zvýšený o poplatok 576,- eur.
Žalobca na zabezpečenie úveru vystavil blankozmenku v prospech remitenta Pohotovosť s.r.o., ktorá
zmenku vyplnila podľa Dohody o vyplnení zmenky. Táto zmenka bola neskôr indosovaná na žalobcu.

Súd prvej inštancie vzniknutý vzťah posúdil podľa ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka
(OZ), ktoré upravujú inštitút spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, lebo nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenie bezposudzovania náležitosti zmluvy podľa spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky nebola
ani individuálne dojednaná. V dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky je neplatná aj zmenka
(rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007) Právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo právo na vyplnenie

zmenky a ani právo na plnenie. Poukazuje ďalej na platné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č.
250/2007 Z. z. v spojení s § 29b tohto zákona v znení účinnom od 1. mája 2014. V dôsledku nepravej
retroaktivity je potrebné vychádzať zo záveru, že je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a
navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom a listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu

ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli
vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných
dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej
veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku malo byť výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný
mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady
v zmysle Nariadenia. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,

neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené. Súd prvého stupňa sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17
citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže

tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie
je možné ho preniesť na žalobcu. Vytýkal súdu, že jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré
niktovkonanínevzniesol,aniniktozúčastníkovichnepreukazoval.Kauzálnenámietkysúpoindosovaní
vzásadeneprípustné.Zmluvnývzťahmedzižalovanýmaremitentompoindosovaníjeirelevantný.Tvrdí,

že súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Nesúhlasí so
záverom,žezmenkovýúroksapriečidobrýmmravom.PoukazujenarozsudokNSČR25Cdo1839/2000
a následne cituje z odôvodnení rozhodnutí krajských súdov v Prešove a v Banskej Bystrici. Napokon
tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470

ods. 2).

6. Žalobca v priebehu odvolacieho konania zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný
voči späťvzatiu nemal námietky.

7. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. V prejednávanej veci vzal žalobca žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie
skôr, ako tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby.Z uvedených dôvodov odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti zrušil rozsudok
a konanie zastavil.

9. Predmetom odvolacieho konania tak zostalo rozhodnutie o zamietnutí žaloby v celej prevyšujúcej
časti a súvisiaci výrok o trovách konania.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie aj odvolanie žalobcu boli podané za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2

CSP) posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu z hľadiska prípustnosti odvolania, ako aj z hľadiska
existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení O.s.p.

11. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací
súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených

odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

12. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.

§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že
namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389
CSP.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
o zamietnutí žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a navyše dohoda aj zmenka samotná sú neplatné pre rozpor so zákonom. S
týmitozávermiodvolacísúdvplnomrozsahusúhlasíavtejtočastisastotožňujesdôvodminapadnutého
rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie postupoval v konaní
správne, ak skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto
záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

15. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. Ustanovenie § 4 ods.
6 tohto zákona zakazuje v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

17. Odvolací súd konštatuje, že už v dôsledku tejto skutočnosti je potrebné posúdiť nárok žalobcu
uplatňovaný zmenkou ako nárok, ktorý je v rozpore so zákonom. Pre rozpor základu pohľadávky so
zákonom nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.

18. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie

odvolací súd poukazuje na zákonný text ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že okrem navrhnutých dôkazov
zákon umožňoval súdu vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v sebe

zahrňuje aj možnosť zabezpečiť potrebný dôkaz. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli
subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na bod I.1 citovaného
Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
exoffozabezpečiťprieskumuplatňovanéhonárokusozreteľomnamožnúabsolútnuneplatnosťúkonu,v
ktorommázáklad.Akmalsúdprvejinštanciezosvojejčinnostivedomosťotom,žežalobcompredložená

zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval v súlade s ust. §
120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť úkonu, v ktorom
má uplatňovaný nárok základ.

19. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v tom

zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia uvedeného ustanovenia by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k záveru o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní

dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. Napriek tomu, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochranaprávspotrebiteľa.TentonázoropakovaneskonštatovalvosvojejrozhodovacejčinnostiNajvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ
zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v

prípade, ak sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

20. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 23.12.2015 neustanovovalo, kto a
aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže. Citované ustanovenie tak výslovnenezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej
únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr

vyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemuprávu,akichsúdnemôžeskúmaťalimine
(t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné
i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by
zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že

žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky
je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

21. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2
zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo

prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.
Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na
súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)

režim.

22. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.