Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/728/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610206958
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7610206958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci navrhovateľky X. Y. O., bývajúcej v C., A. XXX/
X, zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo
námestie 5, proti odporcovi W. U., bývajúcemu v O. C. A., T. č. 1, Y.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr.
Danicou Holkovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o uloženie povinnosti
bezplatne odstrániť vady diela s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14. júla 2014 č.k. 6C/85/2010-209 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo

dňa 14. júla 2014 č.k. 6C/85/2010-209 uložil odporcovi povinnosť bezplatne odstrániť vady diela v byte
nachádzajúcom sa na prízemí rodinného domu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie C., ul. A. 685/9 Nálepkovo, spočívajúce

- v pohybovaní štítku na zámku dverí,
- v demontáži protiplechu na zárubni dverí,
- v nedodaní bezpečnostnej kartičky k vložke bezpečnostného zámku k vchodovým dverám,

a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Súd si vymienil rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že navrhovateľka ako
objednávateľka a odporca ako zhotoviteľ uzavreli ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej sa odporca
zaviazal vykonať pre navrhovateľku dodanie a montáž okien s bezpečnostným sklom, vnútorného a
vonkajšieho parapetu, dodanie a montáž dvoch vchodových dverí vrátane zárubní, demontáž starých

zárubní, montáž svetlíka, domurovanie múru k vchodovým dverám (90), domurovanie vonkajšieho
múru, murárske vysprávky dverí do pivnice (80), montáž vonkajšieho parapetu (hliník), vysprávky
okolo schodov, vymaľovanie okolo okien, prah k vchodovým dverám s montážou, a navrhovateľka
sa zaviazala za vykonané dielo zaplatiť odporcovi dojednanú cenu. Odporca nevydal navrhovateľke
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ale táto okolnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy o dielo.
Podľatvrdeniaodporcu navrhovateľkasivybralavchodovédverenazákladekatalógu,čonavrhovateľka
nepoprela.

Odporca dodal dielo (okná s bezpečnostným sklom, vnútorný parapet a vonkajší parapet) dňa 24.
septembra 2008 (súd vychádzal z faktúry č. 53/2008, ktorá slúžila aj ako dodací list) a dňa 15.
decembra 2008 dodal vchodové dvere (90) a vchodové dvere (80), vykonal montáž vchodovýchdverí, demontáž starých zárubní, svetlík nad vchodové dvere, montáž svetlíka, domurovanie múru k
dverám (90), domurovanie vonkajšieho múru, murárske vysprávky dverí (80), vonkajší parapet hliník,
montáž parapetu, vysprávky okolo schodov, vymaľovanie okolo okien, prah k vchodovým dverám - s

montážou kryt na okno, za čo vyúčtoval cenu diela faktúrou č. 53/2008, ktorú navrhovateľka uhradila, a
faktúrou č. 57/2008, kde navrhovateľka uhradila časť ceny vo forme preddavku vo výške 35.000,- Sk a
následne formou splátok 2 x po 50 €. Zákonná 24 mesačná záručná doba začala plynúť 25. septembra
2008 na okná a 16. decembra 2008 na dvere. V mesiaci december 2009 odporca prostredníctvom
poverených osôb vymenil na vchodových dverách navrhovateľky, na jej žiadosť, vložku bezpečnostného

zámku. Začiatok plynutia záručnej doby k vymenenej vložke a dodaným kľúčom nie je možné presne
určiť, keďže ani jedná zo strán neuviedla presný dátum výmeny. Koniec záručnej doby vo vzťahu k
uvedenej vložke zámku súd stanovil na deň 31. decembra 2011. Práva zo zodpovednosti za vady sa
uplatňujú u zhotoviteľa. Ak sa práva zo zodpovednosti za vady neuplatnia v záručnej dobe, zanikajú, v
dôsledkuprekluzívnehoahmotnoprávnehocharakteruzáručnejdoby.Akprávaboliuplatnenévzáručnej
dobe, možno ich uplatniť na súde vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Navrhovateľka prvýkrát

preukázateľne vytkla vady a uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vád písomnou reklamáciou,
adresovanou odporcovi zo dňa 12. marca 2010, v ktorej uviedla tieto vady diela:
- „vchodové dvere si navrhovateľka objednala 6 bodové a namiesto nich odporca dodal iba 3 bodové,
avšak navrhovateľka uhradila cenu za 6 bodové,
- dvere sa nedajú zatvárať kľučkou ale iba kľúčom, čo je vada,

- zámok dverí, ktorý jej odporca už teraz vymenil opätovne vykazuje vady ako predchádzajúci zámok,
s tým, že odporca nedal bezpečnostnú kartičku k predmetnému zámku, bez ktorej si navrhovateľka
nemohla dať vyhotoviť náhradný kľúč,
- dvere, keď sú zavreté, nedoliehajú do zárubne, ktorá je zle vsadená a „fuga“, ktorá je medzi dverami
a zárubňou je taká veľká, že sa z vnútra na dverách vytvára v zimnom čase námraza. Uvedená vada

jej spôsobuje značnú škodu, nakoľko musí vo zvýšenej miere vykurovať byt“. Odporca na uvedenú
reklamáciu písomne reagoval, kde vytýkané vady neuznal. Navrhovateľka uplatnila svoj nárok návrhom
na začatie konania zo dňa 14. mája 2010, ktorý počas konania niekoľkokrát upravovala a čiastočne aj
vzala späť a ostatná úprava petitu, ktorú súd pripustil bola v znení opraviť vady diela spočívajúce :
- „v nedoliehaní vchodových dverí do zárubne,

- v nemožnosti zatvárania vchodových dverí kľučkou,
- v pohybovaní krytu - plechu proti odvrtaniu zámku,
- v demontáži protiplechu na zárubni dverí,
- v nedodaní bezpečnostnej kartičky k bezpečnostnému zámku k vchodovým dverám“.

Predmetom posúdenia v tomto konaní bol nárok navrhovateľky na bezplatné odstránenie vady diela
(po zohľadnení čiastočného späťvzatia a úprav žalobného petitu navrhovateľkou, ktoré boli vykonané v
dvojročnej záručnej lehote), a to opraviť vady diela spočívajúce :
- „v nedoliehaní vchodových dverí do zárubne,
- v nemožnosti zatvárania vchodových dverí kľučkou,

- v pohybovaní krytu -plechu proti odvŕtaniu zámku,
- v demontáži protiplechu na zárubni dverí,
- v nedodaní bezpečnostnej kartičky k bezpečnostnému zámku k vchodovým dverám“.

Znaleckým posudkom, ako aj dodatkom k znaleckému posudku mal súd preukázané, že znalec nezistil

nedoliehanie vchodových dverí do zárubne, ani žiadne nedostatky v zatváraní, resp. uzamykaní. Dvere
sa normálne otvárali a zatvárali, a to kľúčkou. Dvere boli tak, ako je uvedené v certifikátoch pre
bezpečnostné exteriérové dvere uzamykané zámkom. Znalec zistil, že priame kryty vložky zámku sú
pevné a bez pohybu. Štítky zámku sú pohyblivé, nepevné a je potrebné ich v rámci údržby upevniť;
ide o vadu, ktorú je potrebné odstrániť. Znalec konštatoval, že pri bezpečnostných dverách majú byť

všetky súčasti pevné. Taktiež zistil, že protiplech na zárubni je zdemontovaný. Na základe znakov na
zárubni konštatoval, že plech mohol byť namontovaný, ale dobu a dôvody jeho namontovania sa určiť
nedali. Dverné krídlo má všetky zabezpečovacie prvky deklarované dodávateľom. Dodané dvere sú z
hľadiskatriedbezpečnostizoštyrochtriedvtriedeIII.UI.triedysabezpečnostnákartaodvložkyakľúčov
nevyžaduje,odII.aIII.triedyštandardneáno.Dodaniebezpečnostnejkartičkykbezpečnostnémuzámku

k vchodovým dverám sa nedá preukázať (chýba odovzdávací protokol, resp. iný doklad preukazujúci
odovzdanie kartičky, ktorým by dodávateľ jednoznačne preukázal, že tak urobil).Okresný súd na základe vykonaného dokazovania považoval vyššie uvedené nároky navrhovateľky
týkajúce sa odstránenia vád vchodových dverí (90 cm) za oprávnené, a preto návrhu v tejto časti
vyhovel, a to ohľadom demontáži protiplechu na zárubni, i keď odporca vo svojej výpovedi uviedol, že do

zárubnebolivyvŕtanéotvory,zaúčelommontážeprotiplechu,čomápreukazovaťjehonamontovanie,ale
takýto „nepriamy dôkaz“ nepostačuje na preukázanie toho, či tam bol protiplech skutočne namontovaný.
Taktiež vyhovel návrhu ohľadom pohyblivého štítku zámku - napriek tomu, že navrhovateľka žiadala
odstrániť vadu - pohybovanie krytu zámku, o ktorom znalec pri šetrení zistil, že tento je pevný, bez
pohybu, ale znalec zistil, (tiež) že štítok zámku je pohyblivý, a uviedol, že ide o vadu, ktorú treba

odstrániť. Okresný súd vyhovel aj návrhu ohľadom bezpečnostnej kartičky, lebo podľa názoru súdu je
nárok navrhovateľky dôvodný. Napriek tvrdeniam svedka T., ktorý novú vložku namontoval a tvrdil, že
navrhovateľke kartičku a kľúče odovzdal, svedok C., ktorý T. sprevádzal uviedol, že T. navrhovateľke
dal kľúče s príslušenstvom, nie priamo do rúk, ale na skrinku v chodbičke. Obaja svedkovia potvrdili,
že vložku do zámku namontovali a kľúče s príslušenstvom odovzdali, ale bez podpísania protokolu o
odovzdaní. Súd mal za to, že odporca neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno, lebo nevie preukázať,

že navrhovateľke boli skutočne odovzdané kľúče s príslušenstvom, a teda aj s bezpečnostnou kartičkou.
Keďže je nemožné zadovážiť bezpečnostnú kartičku k namontovanej vložke bezpečnostného zámku,
odporcovi vzniká povinnosť bezplatne vymeniť vložku bezpečnostného zámku, s tým, že navrhovateľke
dodá kľúče s bezpečnostnou kartičkou.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol, lebo nemožnosť zatvárania vchodových dverí
kľučkounebolazistenáanisamotnousudkyňoupriohliadkenamiestesamom,aniznalcompriodbornom
šetrení, a teda v tejto časti súd považoval návrh za nedôvodný.

K vadám, ktoré boli navrhovateľkou v skorších štádiách konania uplatnené, ktoré však z dôvodu

späťvzatia návrhu už netvoria predmet konania, súd poznamenal, že znalec nezistil existenciu veľkej
škáry medzi zárubňou a vchodovými dverami a podľa STN 73 4301 vstupy do obytných častí majú
byť cez zádverie, avšak problematické vstupné dvere tvoria priame prepojenie medzi vnútorným a
vonkajším prostredím, čo (chýbajúce zádverie) môže mať vplyv na vznik námrazy. Osadené okenné
výplne rodinného domu síce môžu vykazovať vady spočívajúce v rosení, nie sú však zásadným

spôsobom spôsobené dodávateľom stavebných prác. Objekt je totiž nedostatočne vykurovaný. Znalec
nezistil pretekanie dažďovej vody spod okien a nezistil ani vadu znemožňujúcu otvorenie jednej polovice
okien. Znalec odporučil efektívne vysušenie priestoru s vchodovými dverami, zabezpečiť vykurovanie
priestoru na požadovanú teplotu a zriadiť závetrie. Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie
dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, lebo podaný znalecký posudok dostatočne zodpovedal

na otázky súdu, ktoré boli položené a zároveň formulované podľa žalobného petitu formulovaného
navrhovateľkou. Súd nemal výhrady, ani pochybnosti ohľadom odbornosti znalca a podľa súdu ďalšie
znalecké dokazovanie by bolo neúčelné a nehospodárne. Taktiež súd poznamenal, že zamietol návrh
navrhovateľky na pripustenie zmeny petitu, ktorý bol vznesený navrhovateľkou na pojednávaní 23. júna
2014, ktorý sa týkal vád dverí vedúcich do pivnice, lebo výsledky doterajšieho dokazovania nemohli

byť podkladom pre rozhodnutie aj o tomto zmenenom návrhu. Na zistený skutkový stav aplikoval súd
ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 632 OZ, § 633 ods. 2 OZ, § 645 ods. 1
OZ, § 646 ods. 1 OZ, § 647 prvá veta OZ, § 648 ods. 1,2 OZ, § 649 prvá veta OZ, § 508 OZ.

O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť
rozsudok vo výroku, ktorým bol jej návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a v rozsahu zrušenia vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Neoznačila odvolacie dôvody, ale vyslovila nespokojnosť

s rozhodnutím súdu, lebo vydaný rozsudok nerieši odstránenie uplatnených vád (dodaného) diela.
Vyčítala súdu, že si sama vybrala z ponuky konkrétne dvere. Ukázaním na obrázok v reklamnom letáku
mohla označiť len tovar a nie jeho prevedenie. Za riadne ukončené dielo je treba považovať také,
ktoré je v stave, ktoré zodpovedá ustanoveniam zmluvy. Priznala, že nevedela vystihujúco a odborne
stanoviť vady, na čo súd reagoval dosť posmešne, nie odborným a vecným zápisom, a to v nedostatku

doliehania „plieškov“. Aj keď bol súd na mieste samom, nedisponoval takými odbornými znalosťami, aby
definoval znalcovi posúdenie detailov stavu, v ktorom sa nachádza dodávka. Naviac znalec vypracoval
posudok, ale nie k dielu ako k celku, ale len k niektorým nepodstatným detailom. Napríklad zárubne
sú naplnené kvôli izolácii penou, ale jednoduchým poklepom (na zárubne) je možné sa presvedčiť, žesú duté. Odborné vyjadrenie k roseniu okien pre nevhodné technologické uloženie skla bolo zahmlené
opisom teórie z literatúry. K dverám v suteréne, napriek tomu, že ich sám nemohol otvoriť sa znalec tiež
nevyjadril. Posudok súdneho znalca Ing. Zimu vôbec neposúdil stav a nedefinoval jeho nedostatky, a

tak žiada stanovenie skutočne odborného zdatného znalca na odborné posúdenie stavu, lebo súdom
(stanovené) vady na strane 13 rozsudku sú predčasné a zmätočné.

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal odporca v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,

že navrhovateľka podala návrh účelovo, prakticky po dvoch rokoch od vykonania prác, a viackrát
menila petit svojho návrhu počas konania. Domáhala sa odstránenia vád, ktoré sa v priebehu konania
nepreukázali. Súd nariadil dokazovanie aj znalcom a zo znaleckého posudku č. 24/2012 Ing. Štefana
Zimu vyplýva, že vady uvádzané navrhovateľkou neboli zistené a v doplnku k znaleckému posudku č. 1
zo dňa 17. marca 2014 znalec rovnako konštatoval, že ani ďalšie vady, ktoré navrhovateľka uvádza, nie
sú opodstatnené. Svedkovia počas konania uviedli, že bezpečnostnú kartičku s kľúčmi pri namontovaní

vložky odovzdali navrhovateľke. Nie je povinnosťou odporcu odovzdávať bezpečnostnú kartičku a kľúče
oproti podpisu. Súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď svedeckým výpovediam svedka U. T.
a M. C. bolo preukázané, že bezpečnostnú kartičku a kľúče navrhovateľke odovzdali, a to „dokonca“
dvakrát. Nesprávne súd rozhodol, keď odporcu zaviazal odstrániť vady spočívajúce v pohybujúcom
sa štítku dverí a nenamontovaní protiplechu na dverách. Protiplech na zárubni bol zdemontovaný, o

čom svedčí zostatok po šrubovaní, otvory po montáži proti plechu na zárubni dverí. On nemal dôvod
demontovať protiplech. Kvôli montáži vyvŕtal do zárubni otvory. Protiplech má zanedbateľnú hodnotu. Z
výsluchu znalca vyplýva, že protiplech sa dá demontovať len vtedy, keď sú dvere otvorené. V žiadnom
prípade on protiplech nedemontoval, lebo k otvoreniu dverí sa nikdy nedostal. Buď navrhovateľka nebola
doma, alebo na jeho klopanie nereagovala. Dvere mu nikdy neotvorila. Pohyb štítku na dverách mohol

byť spôsobený užívaním tohto štítku a dvere navrhovateľka užíva už skoro 6 rokov a je samozrejme, že
sa užívaním štítok uvoľňuje. V priebehu konania sa žiadne vady, za ktoré by mal niesť zodpovednosť
nezistili, a tak navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, a tak mal byť jej návrh v celom rozsahu
zamietnutý. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala
navrhovateľka, ako aj odporca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky ani odporcu
nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra
2015 o 11.20 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s

§ 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).,

Účastníci v odvolaniach neoznačili odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že
namietajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., písm. d/, písm. f/ O.s.p., t.j. , že
súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvého stupňa
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola
zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolatelia v odvolaní poukazujú na skutočnosti, ktoré už uvádzali v konaní pred súdom prvého stupňa,

ktoré boli predmetom dokazovania, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal
pri rozhodovaní v predmetnej veci, a preto odvolacie námietky navrhovateľky, ako aj odporcu, nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.Súd vykonal vo veci všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a dôkaz, ktorý navrhovala vykonať
navrhovateľka (kontrolné znalecké dokazovanie), ktorý súd zamietol, aj odôvodnil z akých dôvodov, a
preto odvolanie z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., že súd neúplne

zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
je nedôvodné.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci, a preto mu nemožno vytýkať porušenie tohto postupu pri hodnotení dôkazov
podľa § 132 O.s.p.. Nie je teda naplnený ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Pokiaľ ide o právne posúdenie, t.j. odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., k tomu odvolací súd
poznamenáva, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale intepretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd nezistil, aby okresný súd nesprávne vec právne posúdil. Zo zistené skutkového stavu

okresný súd vyvodil správny právny záver, a preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje (§

219 ods. 2 O.s.p.).

Účastníci konania v odvolaní poukazujú na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde
prvého stupňa, s ktorými sa okresný súd vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci, a preto
odvolacie námietky navrhovateľky, ako aj odporcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam účastníkov považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, prečo súd vyhovel návrhu na začatie konania v časti

a prečo v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Okresný súd poukázal aj na to, že navrhovateľka neuniesla
v celom rozsahu dôkazné bremeno, a preto bol jej návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením „dvoch bremien“.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcej bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v zásade
na účastníkoch konania. F., ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihnú toho účastníka, ktorý síce
navrhoval dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu) je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Aby účastník mohol plniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neuneseniedôkazného bremena má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v
konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.

Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o tejto
skutočnosti, bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon
účastníkom ukladá tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako

rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidla, že neexistencia „niečoho“ majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom

totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

V prejednávanej veci navrhovateľka preukázala jednak demontáž protiplechu na zárubní, pohyblivý
štítok zámku a nedodanie bezpečnostnej kartičky k vložke bezpečnostného zámku k vchodovým
dverám.

Na odporcovi bolo preukázať, že tvrdenia navrhovateľky sú neopodstatnené. Argumentácia odporcu, že
protiplech na zárubni bol namontovaný, a nevie kto demontoval tento protiplech, je málo presvedčivá.
Nepatričná je aj obhajoba odporcu, že štítok na dverách, resp. na zámku dverí sa môže pohybovať
v dôsledku používania dverí. Ide o vadu diela a nič odporcovi nebránilo odstrániť túto vadu už počas

konania na súde prvého stupňa. Pohyblivý štítok na zámku dverí považoval za vadu aj znalec, o čom
svedčí aj znalecký posudok, resp. doplnok k znaleckému posudku.

Nedodanie bezpečnostnej kartičky k vložke bezpečnostného zámku takisto je treba považovať za vadu,
ktorú je odporca povinný odstrániť. Tu je dôkazné bremeno na odporcovi a nie na navrhovateľke.

Navrhovateľka totiž nemôže preukázať niečo, čo nemá, t.j. neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Odporca mál v danom prípade preukázať, že bezpečnostnú kartičku k vložke bezpečnostného zámku
k vchodovým dverám odovzdal navrhovateľke, a v tomto smere odporca poukazoval na výpovede
svedkov, ktorí mali montovať bezpečnostný zámok k vchodovým dverám a mali ponechať navrhovateľke
aj „príslušenstvo“, t.j. aj bezpečnostnú kartičku.

Odvolací súd sa priklonil k záverom súdu prvého stupňa že z výpovedí svedkov, ktorých navrhol vypočuť
odporca, nie je možné nepochybne zaujať záver, že bezpečnostná kartička od zámku dverí bola
odovzdaná navrhovateľke. V tomto smere neuniesol odporca dôkazné bremeno. Správne okresný súd
vyhodnotiltentoskutkovýstavtak,žeodporcajepovinnýodstrániťajtútovadunedodaniebezpečnostnej

kartičky k vložke bezpečnostného zámku.

Úvahy navrhovateľky v odvolaní, že neboli odstránené „všetky“ vady diela sú právne irelevantné. Súd
rozhodoval len o tých vadách, ktoré navrhovateľka uplatnila v záručnej dobe a návrhom na začatie
konania, ktorý počas konania niekoľkokrát menila. Súd rozhodol len o tom, čo bolo predmetom konania.

Súd nemôže rozhodovať o vadách, ktoré neboli predmetom súdneho konania.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súdvcelomrozsahustotožňuje,odvolacísúdrozhodoltak,akojetouvedenévenunciatetohtorozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, lebo súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o
trováchkonaniado30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej(§151ods.3O.s.p.).Povinnosťou
okresného súdu bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.