Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/584/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201295
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114201295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: RAMIRENT spol.
s r.o., Opletalova 65, Bratislava, IČO: 17 321 484, zast. Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o, so sídlom
Mlynské Nivy 73/a Bratislava, IČO: 50 289 934, v mene ktorej koná Mgr. Filip Lebovič, advokát a konateľ,
proti žalovanému: Ing. Jaroslav Svrbický - MONMEZON so sídlom Čakajovce 289, IČO: 43 663 133, o
zaplatenie sumy 652,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10.
februára 2015, č. k. 25C/224/2014-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a výroku o

trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 40,- Eur a zostávajúcu časť
úroku z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 652,80 Eur od 27.06.2013 do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva nároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
652,80 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 27. 06.2013 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia a náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu v sume 331,17 eur
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu (návrh) zamietol. Rozhodnutie právne

odôvodnil ustanovením § 488, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods.1, § 663, § 671 ods.1, § 721 ods. 1,
2, § 722 ods. 1, 2, § 723 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, 2, 9 Obchodného
zákonníka. Konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradenej faktúry
zaneuhradenýpodnikateľskýnájmomhnuteľnejveci.Zmluvusožalobcompodpisovalvedúciprevádzky,
čo žalobca dokladoval dodatočne organizačným poriadkom. Žalovaný faktúru neuhradil dňom splatnosti
26.06.2013. Zmluva bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil aj úrok z
omeškania podľa Obchodného zákonníka 0,05% denne od 27. 06. 2013 a paušálnu náhradu 40

eur podľa nariadenia vlády č. 21/2003 Z. z. podľa Obchodného zákonníka s poukazom na § 261
ods. 1, 2, 9. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalovaný v lehote splatnosti faktúru
neuhradil, preto ho zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny 652,80 eur s úrokom z omeškania 8,5% podľa
Nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z. z. a § 517 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluvný vzťah medzi
účastníkmi v čase uzatvárania podnikateľmi bol uzatvorený podľa Občianskeho zákonníka. Nárok a teda
aj príslušenstvo je možné uplatňovať len podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na ustanovenie §
269 ods. 1 Obchodného zákonníka. To, že sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi spravuje ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a Obchodným zákonníkom, logicky nevylučuje právny názor, že ak nárok
vyplýva z Občianskeho zákonníka, aj príslušenstvo je možné priznať podľa Občianskeho zákonníka,
preto žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,5 % od splatnosti faktúry. Vo zvyšku ohľadne úroku z
omeškania a paušálnej náhrady žalobu zamietol. V závere poukázal na všeobecnú prax súdu, keď bolavec z registra Cb prevedená do registra C, pretože ide o civilnú vec a dodal, že bežne sa i nájom a
podnájom rieši v civilnom konaní medzi podnikateľskými subjektami. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 3 OSP, úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 331,17 eur, keďže

bol neúspešný iba v nepomernej časti ohľadom sumy 40 eur a úroku z omeškania. Priznal mu náhradu
za súdny poplatok 39 eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, prevzatie, podanie,
účasť na pojednávaní 10.02.2015, režijný paušál a náhradu za stratu času 55,56 Eur spolu s 20% DPH,
47,05 Eur v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Nepriznal žalobcovi úkon za účasť na pojednávaní z
dôvodunehospodárnostiúkonu,pretožepojednávaniebolopotrebnéodročiť,keďže nepredložildoklady

preukazujúce jeho nároku.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania 0,05%
denne z dlžnej sumy 652,80 eur z 27.06.2013, paušálnej náhrady nákladov 40 eur a náhradu trov
konania 464,24 eur a náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že paušálna náhrada mu prináleží

v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom č. 21/2003. Nestotožnil
sa s argumentáciou súdu prvej inštancie o zápisoch vecí do jednotlivých súdnych registrov. Poukázal,
že na vec dopadá ustanovenie § 261 ods. 1, 8, 9 ObZ , pri aplikovaní ktorých je rozhodujúca
povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Ku dňu vzniku obchodnoprávneho vzťahu boli
obaja podnikateľmi, ich vzťahy podliehajú režimu § 261 ods. 9 ObZ, nakoľko právna úprava zmluvy

o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí v Občianskom zákonníku neupravuje omeškanie nájomcu
splatením nájomného, použije sa úprava omeškania § 365 - § 369c ObZ. Do účinnosti platnej úpravy
§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (pôvodne § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka) vylučujúcej
absolútny neobchod vo vzťahu k zmluvným typom upraveným v Občianskom zákonníku prišlo
novelizáciou ObZ na zákonom č. 432/2004. Z tohto dôvodu sa vzťahy riadia tak podľa Občianskeho, ako

aj Obchodného zákonníka, v teóriách sa na tieto vzťahy používa pojem kombinované obchodné vzťahy,
resp. obchody. Súd prvej inštancie nesprávne preto úroky z omeškania priznal podľa Občianskeho
zákonníka,anedôvodnepoukázalnavšeobecnúpraxsúdov. Súdmalaplikovaťvšeobecnéustanovenie
na nájomnú zmluvu a príslušenstvo posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Zaradenie právnej veci
do niektorého z registrov nemôže mať vplyv na právne posúdenie veci, pretože všetky takéto veci by

mali byť posudzované v zmysle kolíznej normy Obchodného zákonníka bez ohľadu na ich zaradenie
do registra v rámci súdu. Poukázal, že nie je možné zistiť, na základe akých logických postupov
dospel k právnemu záveru o absolútnom použití Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec, čo
činí rozhodnutie nepreskúmateľným. V časti výroku o trovách konania žiadal priznať plnú náhradu
trov konania nestotožniac sa s dôvodmi nepriznania účasti na pojednávaní z dôvodu nehospodárnosti,

pričomsúdanineuviedol,ktorédokladymalnamysli.Zozápisnicezpojednávaniavyplýva,žeidezrejme
o doklady týkajúce sa oprávnenia vedúceho prevádzky na uzatváranie zmlúv. On nespôsobil odročenie
pojednávania, súd mal možnosť posúdiť platnosť zmlúv aj bez požadovaných dokladov v zmysle § 15
a § 16 Obchodného zákonníka.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, §
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP) viazaný dôvodmi odvolania a rozsahom

odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 652,80 eur s 0,05
% úrokom z omeškania denne od 27.06.2013 do zaplatenia dôvodiac tým, že žalovanému prenajal
na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí z 10. 05. 2013 hnuteľnú vec. Za plnenie
vystavil vystavil faktúru č. 3013320137 splatnú 26. 06. 2013 v sume 652,80 eur. Žalovaný faktúru
neuhradil. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe v časti istiny vyhovel a v časti úroku

z omeškania priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,5% ročne od 27.06.2013 do zaplatenia a vo zvyšku
úroku z omeškania nad sumu 8,5% do 18,25% a v sume 40 euro paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky žalobu zamietol. Proti zamietajúcej časti rozsudku žalobca podal odvolanie.6. Žalobca odvolaním namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie majúc za to, že
mu prináleží úrok z omeškania vo výške 0,05% denne podľa ustanovenia § 165 - § 369b Obchodného
zákonníka,keďúrokyzomeškaniasaposudzujúpodľaObchodného,nieObčianskehozákonníka,ajkeď

samotný zmluvný typ je upravený a súdom prvej inštancie posudzovaný podľa Občianskeho zákonníka.

7. Odvolací súd po prejednaní veci sa stotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu o nesprávnom právnom
posúdení žalovaného nároku v časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady výdavkov spojených
s uplatnením pohľadávky. Podľa § 261 ods. 9 Obz zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1, 2

(záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi a pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkali podnikateľskej činnosti, vzťahy záväzkové medzi subjektami verejného práva, ak sa týkajú
zabezpečovania verejných potrieb, alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti),ktoréniesúupravenévhlave2tejtočastizákonaasúupravenéakozmluvnýtypvObčianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku
a týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ medzi vyššie menovanými subjektami uzatvorené

zmluvy nemajú úpravu v Obchodnom zákonníku, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale
zároveň posledná časť vety nevylučuje súčasne použitie Obchodného zákonníka; tomu zodpovedá
formulácia „a týmto zákonom“. Správne uvádza aj žalobca v odvolaní, do účinnosti novely zák. č.
530/2003 Z. z. sa pokladali tzv. absolútne neobchodné záväzkové vzťahy, pretože právna úprava
pripúšťala aplikovať iba Občiansky zákonník vtedy, keď túto zmluvu uzatvorili osoby uvedené v ods. 1, 2,

t. j. podnikatelia navzájom, prípadne podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti so štátnou samosprávou
a ďalšie. Novelizáciou zákona č. 530/2003 Z.z. bolo ustanovenie § 261 ods. 6 nahradené § 261 ods. 9
a súčasne spresnené v tom smere, že použitie Občianskeho zákonníka sa obmedzilo len na zmluvy
upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku, ak sú zaradené medzi subjektami uvedenými v
ods. 1, 2 a len na osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type. Všetko

ostatné, čo priamo zmluvný vzťah, typ neupravuje, sa potom spravuje všeobecnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch, vrátane príslušenstva pohľadávky, ktorými sú aj úroky
z omeškania. Vychádzajúc z uvedeného výkladu preto záver súdu prvej inštancie, že ak sa zmluvný
typ posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo sa posudzuje podľa toho istého právneho
predpisu, nie je správny. Argumentácia o zápisoch vecí do súdnych registrov je bez právneho významu,

pretože v nej absentujú právne závery a aplikácia konkrétnej právnej normy, podľa ktorej súd posúdil
svoje skutkové zistenia. Odvolací súd posudzujúc dohodnutú výšku úroku z omeškania medzi spornými
stranami, podnikateľmi uzavrel, že nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj
keď prevyšuje úroky, ktoré banky žiadali v tom čase pri poskytovaní úverov, preto dojednané úroky z
omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy rešpektoval.

8. V kontexte vyššie uvedených záverov odvolací súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške
9,75% ročne, keď rozsudok v časti už priznaného úroku z omeškania 8,5%, nadobudol právoplatnosť.
Celkový ročný úrok priznaný žalobcovi v prepočte na denný úrok potom predstavuje 0, 05% denne z
dlžnej sumy. Zároveň odvolací súd priznal žalobcovi aj sumu 40 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného

zákonníka, pretože s omeškaním dlžníka mu vznikol okrem nároku na zaplatenie úrokov z omeškania aj
nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného
upozornenia vo výške určenej vykonávacím predpisom nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255
ods. 1, § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.Žalobcaodvolanímnapadolajvýrokrozsudkusúduprvejinštancievčastináhradytrovkonania,
keď nesúhlasil s nepriznaním úkonu za účasť na pojednávaní 18.12.2014. Odvolací súd sa stotožnil

s dôvodmi odvolania žalobcu, že odročenie pojednávania z dôvodu potreby doloženia potrebných
dokladov pre preukázanie nároku žalobcu nebolo opodstatnené. Preukázanie oprávnenosti vedúceho
prevádzky na uzatvorenie zmluvy bolo otázkou právneho posúdenia veci v zmysle platnej právnej úpravy
§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo mohol súd učiniť aj bez odročenia pojednávania. Z vyššie
uvedených dôvodov preto považuje odvolací súd tento úkon žalobcu za účelový a prináleží mu zaň

náhrada trov konania. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov
odvolacieho konania, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré
sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).