Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108216230
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108216230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie č. 13, IČO: 44 518 684 proti žalovaným 1. H. O., nar. X.X.XXXX,
bytom G., N. X, 2. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpenej žalovaným v 1. rade, o zaplatenie
284,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.1.2015 č.k.
10C/171/2008-247 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu
v sume 175,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I. Žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 284,57 eur, ktorej
sa žalobca domáhal titulom neuhradenia nedoplatku z vyúčtovania za služby poskytnuté s nájmom bytu

za obdobie od 1.1.2005 do 25.8.2005.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalovaní sa stali spoločnými nájomcami 3-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa
na X. poschodí bytového domu v G. D. N. X. Č.. X, na základe rozhodnutia starostu Mestskej časti
Košice - Z. Ť. zo dňa 21.7.1991, ktorým schválil dohodu o výmene bytov. Konštatoval, že žalovaní

boli povinní na základe mesačného zálohového predpisu platieb vydaného žalobcom platiť v období
od 1.1.2005 do 25.8.2005 (v rozhodnom období, ktoré je predmetom konania) za kúrenie sumu 44,81
eur, za ohrev vody 30,51 eur, za dodávku teplej vody 8,50 eur, za studenú vodu 6,84 eur, za energiu
v spoločných priestoroch 1,99 eur, mesačne spolu 92,65 eur, ako aj základné nájomné v sume 47,77
eur. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra dňa 22.9.2005 sa
žalovaní stali vlastníkmi predmetného bytu dňa 25.8.2005, t.j. dňom, kedy nastali právne účinky vkladu.
Žalobca vypracoval vyúčtovanie nákladov za služby poskytované s nájmom bytu za obdobie od 1.1.2005

do 25.8.2005 a toto doručil žalovaným 15.8.2006. Výška nedoplatku predstavovala sumu 284,57 eur.
S poukazom na nesúhlas žalovaných s vyúčtovaním súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru tepelná energia, odvetvia vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Znalec
v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyčíslil náklady za služby za uvedené obdobie vo výške 935,96 eura po odpočítaní zálohových platieb, ktoré žalovaní uhradili v sume 741,02 eur, vyčíslil nedoplatok vo
výške 194,81 eur. Ďalej súd konštatoval, že z listinného dokladu predloženého žalovanými zistil, že
títo dňa 23.10.2013 uhradili na účet žalobcu čiastku 199,81 eur s avízom, že ide o depozit istiny vo

veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10C/171/2008. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca aj napriek zaplateniu uvedenej sumy žalovanými nezobral žalobu späť ani čiastočne a až do
ukončenia dokazovania trval na zaplatení sumy 284,57 eur. Z takto ustáleného stavu vyvodil záver o
tom, že žalovaní v priebehu konania titulom nedoplatku za služby spojené s nájmom bytu za označené
obdobie od 1.1.2005 do 25.8.2005 zaplatili dňa 23.10.2013 sumu 199,81 eur, t.j. v celom rozsahu, čo do

istiny uspokojili nárok žalobcu a preto v časti istiny žalobu zamietol. Za nedôvodnú považoval námietku
nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Konštatoval, že vlastníkom sporného bytu bolo až do
25.8.2005 Mesto Košice a toto na správu svojho bytového fondu zriadilo príspevkovú organizáciu Bytový
podnik Mesta Košice, predmetom činnosti ktorého bolo okrem iného aj obstarávanie služieb spojených
so správou bytového fondu a jeho údržba. Žalobca v tomto konaní vystupoval ako správca bytu, nie ako
správca bytu vo vlastníctve fyzickej osoby na základe zmluvy o správe uzavretej podľa § 8a zákona č.

182/1993 Zb. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď konštatoval, že
úspešný žalovaní majú nárok na náhradu trov konania, títo sa však svojho práva zriekli a neúspešnému
žalobcovi náhrada trov nepatrí.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní
uviedol, že počas konania dostatočne preukázal, že ako vlastník bytu za žalovaných ako nájomcov
plnil celú žalovanú sumu v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom sa byt

nachádza. Má za to, že uvedená dlžná suma bola v konaní ustálená s malou odchýlkou za pomoci
znaleckého dokazovania. V ďalšej časti svojho odvolania rozsiahlo popisuje skutočnosti, z ktorých
odvodzuje dôvodnosť svojho nároku tak do základu, ako aj do výšky. Konštatoval, že sa nestotožňuje
so záverom súdu, že poukázanie čiastky zo strany žalovaných vo výške 199,81 eur titulom „uloženia do
depozitu“, súd zjavne posúdil ako splnenie záväzku v celom rozsahu voči žalobcovi. Žalovaní čiastku

poukázali s jednoznačnou výhradou, že sa jedná o depozit istiny pre účely súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10C/171/2008, pričom zároveň trvali na jej vrátení v prípade, ak
by boli v konaní neúspešní. Nejednalo sa teda o dlh uznaný a teda o dobrovoľné plnenie. Žalobca bol v
právnej neistote, nakoľko plnenie poukázané žalovanými nebolo potvrdené autoritatívnym rozhodnutím
súdu ako i povinnosť zaplatiť v predmetnej výške časť nedoplatku z vyúčtovania. Má za to, že prijatie

tejto sumy aj riadne zaúčtovanie by mohlo byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcu. Prijatú položku žalobca až do skončenia súdneho konania zaevidoval ako existujúci nedoplatok
za žalované obdobie, t.j. označil ju nie ako depozit, ale ako úhradu záväzku. V odvolaní žalobca taktiež
konštatoval, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil ako sa vyporiadal s posúdením
nároku žalobcu, čo do príslušenstva. Nesúhlasí preto so záverom súdu, že mu nevznikol žiaden nárok na

zaplatenie príslušenstva. Konštatoval, že podanie žaloby bolo jednoznačne dôvodné. Žalovaní v lehote
splatnosti neuhradili nedoplatok z vyúčtovania a žalobca sa nemôže uspokojiť s odôvodnením súdu, v
ktorom tento len konštatuje „žalobca reklamácie žalovaných ani čiastočne neuznal za dôvodné, výška
nedoplatku bola správne vyčíslená až v znaleckom posudku“, preto súd uzavrel, že žalovaní nie sú v
omeškanísozaplatenímnedoplatku.Mázato,žepokiaľsasúdnezaoberalcelkovouvýškounedoplatku,

jeho relevanciou a titulom jeho vzniku, nemohol ani správne posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu
na príslušenstvo.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo vyjadrení uviedli, že od počiatku namietali výšku údajného nedoplatku, t.j. žalovanej sumy. Za pravdu
im dal aj znalecký posudok, voči ktorému žalobca v konaní výhrady nemal. Poukázali na to, že pri
prevode uvedeného bytu do ich vlastníctva boli všetky nedoplatky uhradené.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení tohto nového procesného právneho predpisu uvedených v ust. § 470 ods. 1
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd na základe toho preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 379 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s dôvodnosťou nároku žalobcu tak do základu,
ako aj do jeho výšky vrátane príslušenstva a aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol. Ani
počas odvolacieho konania nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
než ako rozhodol súd prvej inštancie.

10.Zobsahuspisujenesporné,žežalobcavkonaníuplatňovalnedoplatoknaúhradáchnájomného,ako
aj úhradách za služby poskytované v súvislosti s nájmom označeného bytu, a to za označené obdobie od
1.1.2005do25.8.2015stým,žepotomtodátumesaužžalovanístalivlastníkmispornéhobytu.Sporným
nebola ani skutočnosť, že žalovaní uvedené vyúčtovanie reklamovali, teda namietali jeho výšku, ktorá

bola v konaní ustálená za pomoci znaleckého dokazovania na sumu 194,81 eur, teda na sumu odlišnú
od sumy, ktorú vo vyúčtovaní uviedol a v žalobe uplatnil žalobca, teda od sumy 284,57 eur.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ žalovaní počas konania

takto znalcom ustálenú sumu uhradili, došlo k zániku ich dlhu splnením v súlade s ust. § 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, pokiaľ tento
spochybňoval splnenie tohto záväzku jeho splatením s poukazom na to, že žalovaní mali žiadať uvedenú
úhradu zložiť do depozitu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 22.1.2001
vyplýva, že žalovaný počas konania predniesol, že dňa 23.10.2013 poukázal žalobcovi sumu 199,81

eur titulom nedoplatku za vyúčtovanie služieb poskytnutých s nájmom bytu nachádzajúceho sa v G.
D. N. Č.. X za žalované obdobie od 1.1.2005 do 25.8.2005. Preto navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.Ztakéhotoprejavužalovanéhonepochybnevyplývaúmyselžalovaných,ktorímieniliúhradou
sumy 199,81 eur splniť svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý je predmetom konania. Pokiaľ žalobca po
splnení dlhu zaplatením zo strany žalovaných naďalej zotrvával na svojom nároku, nemožno už tento

nárok posudzovať ako dôvodný a keďže takýto stav platil aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
tento postupoval správne, pokiaľ žalobu čo do istiny zamietol.

12. Za správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej tento zamietol

nárok na úhrad príslušenstva uplatňovanej pohľadávky a to vo forme poplatku z omeškania, pokiaľ tento
konštatoval, že v dôsledku nesprávneho vyúčtovania nenastala splatnosť poplatku z omeškania a teda
žalovaní sa s jeho úhradou nemohli ani dostať do omeškania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že otázka splatnosti úhrady za služby spojené s užívaním bytu bola už súdnou praxou riešená a
bol zaujatý názor „že podmienkou splatnosti nedoplatku za služby je, že bolo vyúčtovanie vykonané

riadne (t.j. v súlade s predpismi ho regulujúcimi) a prenajímateľ oboznámil nájomcu s vyúčtovaním.
Vyúčtovanie vykonané v rozpore s príslušnými predpismi nemôže vyvolať ani účinky, ktoré s riadnym
vyúčtovaním zákon spája. O vyúčtovaní úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytov je možné
hovoriť a vyúčtovanie môže privodiť splatnosť nedoplatku vyplývajúceho z tohto nedoplatku len vtedy,
ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a ak je v ňom uvedená cena vykonanej služby v správnej

výške. Vyúčtovanie, ktoré nemá niektorú z predpísaných náležitostí alebo znejúce na cenu v nesprávnej
výške, nie je riadnym vyúčtovaním a nie je spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku vyplývajúceho z
vyúčtovania. Aby sa tak mohlo stať, musel byť prenajímateľ vystaviť nové úplné vyúčtovanie znejúce
na cenu v správnej výške. Pretože (riadne) vyúčtovanie je tiež predpokladom pre vznik splatnosti sumy
v ňom uvedenej (nedoplatku), nestáva sa vyúčtovaná suma splatnou a to ani sčasti. Na tomto závere

nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že neskoršie (riadne, správne) vyúčtovanie môže obsahovať číselné
vyjadrenie čiastočne alebo úplne aj sumy, ktoré boli pôvodne (nie však riadne) vyúčtované. Nejde tu
totiž o to, či číselné vyjadrenie bolo pôvodné zúčtovanie vyššie alebo nižšie, prípadne rovnaké ako
vyúčtovanie riadne. Rozhodné je, že splatnosť nedoplatku môže nastať jedine na základe riadneho, t.j.v súlade so všetkými príslušnými predpismi vykonaného vyúčtovania“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR 26Cdo/1742/2005).

13. Odvolací súd zhodujúc sa s týmito právnymi závermi má za to, že pokiaľ bolo vyúčtovanie za sporné
obdobie v správnej výške ustálené až za pomoci znaleckého dokazovania v prebiehajúcom konaní a táto
suma sa nezhoduje s výškou nedoplatku vyplývajúcou z vyúčtovania žalobcu, nenadobudlo vyúčtovanie
vykonané žalobcom svoju splatnosť a žalovaní sa takto nedostali do omeškania s jeho úhradou a preto
žalobcovi ani nevznikol nárok na úhradu poplatku z omeškania.

14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí

a úspešným žalovaným odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania.

16. Tento rozsudok rozhodnutý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).