Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107222869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:5107222869.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A.. S. S., nar.
XX.XX.XXXX, Na Z. diel XX, T., občan SR, zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou v Žiline, Na
Priekope 174/13, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,

o zaplatenie 3.319,39 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 10C/20/2011-717, zo dňa 20. júna 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch (I. a III.) o povinnosti žalovaného
v 1/ rade zaplatiť žalobcovi 3.319,39 eura a náhradu trov konania vo výške 778,99 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou na ochranu osobnosti zo dňa 01. 08. 2007 podanej na Okresný súd Žilina (vec bola v priebehu
konania prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Martin a Krajskému súdu v Nitre ako
súdu odvolaciemu) sa žalobca voči trom pôvodne žalovaným (okrem označených žalovaných aj voči
Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorý subjekt k 31.
12. 2012 zanikol s právnym nástupníctvom žalovaného v 2/ rade) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by boli všetci žalovaní zaviazaní solidárne (spoločne a nerozdielne) zaplatiť mu náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 100.000 Sk - 3.319,39 eura ako aj náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
písomnosťou s názvom „Vyhodnotenie I. - k dôkaznej situácii vo veci trestnej činnosti na Okresnom súde
Žilina“ k väzobne trestne stíhanému sudcovi A.. M. S. a nadväzne podozrivého predsedu Okresného
súdu A.. S. S. a spol. (ďalej len N. I.) došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, a preto si v rámci
konania o ochranu osobnosti v zmysle ustanovení § 11 a § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(OZ - Zákon č. 40/1964 Z. z.) uplatňuje právne zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch v žalovanej sume. Písomnosť s názvom Vyhodnotenie I., o ktorej sa dozvedel pri
realizácii práv poškodeného štúdiom trestného spisu dňa 21. 03. 2007, a ktorú písomnosť do spisu
založila obvinená T. K. pri svojom výsluchu dňa 17. 06. 2004, a bola jedným z podkladov jej článku
napísanom v roku 1999, obsahuje nepravdivé fakty a žiadnymi dôkazmi nepodložené a nepreukázané
obvinenie jeho osoby z protiprávneho konania. Z obsahu materiálu nie je možné sa bližšie vyjadriť,
T. K. nebola oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. a tým osobou, ktorej mohol byť

materiál sprístupnený, stratil charakter utajenej policajnej písomnosti nachádzajúcej sa v policajnom
spise Krajského riaditeľstva PZ SR v Banskej Bystrici. Nemá žiadnu možnosť očistiť sa pred osobami,
ktoré došli s uvedenou písomnosťou do kontaktu, pričom pre nemožnosť zistiť jeho spracovateľa z
dôvodu opatrnosti je žaloba podaná aj proti Ministerstvu vnútra SR ako ústrednému orgánu štátnej
správy všetkých policajných zložiek ako i voči SR. Obsah písomnosti hrubým spôsobom zasahuje do
jeho občianskej cti, poškodzuje jeho dobré meno nielen v odbornej verejnosti ale aj vo verejnosti laickej;

vyvolanie následkov sa ani nevyžaduje, rovnako ako zavinenie neoprávneného zásahu.2.Napadnutým(vporadídruhýmrozhodnutím,keďprvýmbolozrušenéuznesenieč.k.10C/20/2011-663
zo dňa 19. 04. 2013 o zastavení konania), Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie vo veci takto
rozhodol :

I. Žalovaný v rade 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi
3.319,39 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh žalobcu voči žalovanému v rade 2/ Ministerstvo vnútra SR sa z a m i e t a.

III. Žalovaný v rade 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 778,99 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovanému v rade 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky sa náhrada trov konania nepriznáva.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na obsah podaného návrhu - žaloby, vyjadrenie
len pôvodne žalovaného v 1/ rade (Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici), citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 11, § 13 ods. 1-3), citované ustanovenie § 65 zákona č. 141/1961 Z. z. o
trestnom poriadku, citované články Ústavy SR (článok 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1-3, čl. 22 ods. 1 a 2),
citované ustanovenia zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností (§ 14 ods. 1, § 1, §

7 a § 8) odôvodnil nasledovne:

4. Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, ktoré pôvodne vystupovalo ako žalovaný v rade 1/
bolo rozhodnutím zriaďovateľa Ministerstvom vnútra SR ako rozpočtová organizácia zrušené. Podľa
ustanovenia § 21 ods. 13 Zákona číslo 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, práva

a povinnosti tejto rozpočtovej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo
vnútra SR. Toto rozhodnutie Ministerstva vnútra SR je v spise založené na č. l. 352.

5. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici sa k žalobe vyjadrilo podaním zo dňa 02.10.2008,
v ktorom uplatnený nárok žalobcu na ochranu osobnosti neuznalo, pretože nie je spracovateľom

sporného materiálu „Vyhotovenie I.“. Krajské riaditeľstvo PZ namietalo, že žalobca nepreukázal kto je
spracovateľom tohto materiálu, ani to, kto tento materiál šíril, niekomu sprístupnil a tým zasiahol do jeho
práv na ochranu osobností. Ostatní žalovaní sa k návrhu nevyjadrili.

6. Žalobca vypovedal, že žalobu na ochranu osobnosti nemohol podať ako jeden ucelený celok, pretože

o konaní štátu a iných subjektov, ktoré zasahovali do jeho práv na ochranu osobnosti sa dozvedal
len postupne. Tento argument je možné akceptovať, pretože väčšia časť celého radu konaní štátu a
iných subjektov, ktoré zasahovali do práv na ochranu jeho osobností, bola uskutočňovaná v utajení
a žalobca mohol uplatňovať svoje práva len postupne podľa toho, ako sa o jednotlivých zásahoch
dozvedal. Napríklad vtedy, keď zistil, že do práv na ochranu jeho osobnosti bolo zasiahnuté aj obsahom

utajeného materiálu „Vyhotovenie I.“. Dozvedel sa to len náhodou a to dňa 21. 03. 2007, keď sa v
postavení poškodeného oboznamoval s obsahom vyšetrovacieho spisu vedenom na Okresnom úrade
justičnej polície PZ Bratislava I. pod č. k. ČVS:OÚV-140/2000. Nahliadnutím do tohto spisu žalobca
zistil, že tento vyšetrovací spis obsahuje materiál „Vyhodnotenie I. - k dôkaznej situácii vo veci trestnej
činnosti na Okresnom súde v Žiline“ ohľadne väzobne trestne stíhaného sudcu A.. S. M. a nadväzne

podozrivého predsedu Okresného súdu Žilina A.. S. S. a spol.. Predmetom tohto sporu je zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobcu, ku ktorému došlo obsahom tohto materiálu, označeného ako
„Vyhodnotenie I.“, ktorý hrubým spôsobom do tohto jeho práva zasiahol. Jednalo sa o tajný materiál,
ktorý obsahuje vyhodnotenie operatívnych poznatkov zistených políciou z nelegálneho odpočúvania
žalobcu, ako aj z iných neznámych zdrojov.

7. Bolo preukázané, že protiprávne sledovanie žalobcu a jeho odpočúvanie sa začalo vykonávať
na základe žiadosti tohto štátu zastúpeného Ministerstvom vnútra SR, a to prostredníctvom jeho
podriadenej zložky Prezídia PZ - Správa kriminálnej a finančnej polície, Úrad organizovanej trestnej
činnosti so sídlom v Bratislave, ulica Račianska č. 45. Táto organizačná zložka Ministerstva vnútra SR

požiadala Krajský súd v Banskej Bystrici o povolenie odpočúvať telekomunikačnú prevádzku žalobcu
na obdobie troch mesiacov. Neskôr bolo toto povolenie viackrát predĺžené. Rozhodnutia o povolení
odpočúvať žalobcu boli Ústavným súdom SR zrušené. Pre rozhodnutie tohto sporu je podstatné, že
poznatky získané políciou protiprávnym odpočúvaním žalobcu, ale aj inými spôsobmi boli predmetomviacerých písomných analýz, informácií a vyhodnotení a ako tajný materiál boli štátom protiprávne
zverejnené.

8. Dokazovaním a to čítaním tajného spisu, ktorý je vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn.
KS-D-5-29/2004 ( predtým 0029/99 ) bolo zistené, že materiál „Vyhotovenie I.“ je súčasťou tohto spisu
a tento materiál bol vypracovaný políciou. Časť tohto materiálu označeného ako „Vyhodnotenie I“ sa
nachádza v spise súdenej veci na č. l. 118-120 a časť tohto materiálu sa nachádza na č. l. 307-314.
Celý tento materiál sa nachádza aj v trestnom spise, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava

I. sp. zn. 6T/47/2007, a ktorý je k civilnému spisu pripojený. Fotokópie týchto materiálov sú zhodné
s originálom, ktorý sa nachádza v spise Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. KS-D-5-29/2004.
Materiál„VyhodnotenieI.“obsahuje18strántextu,aječlenenýna46hodnotiacichbodov.Obsahujetaké
údaje, ktoré žalobcu vykresľujú ako spodinu spoločnosti a ponižujú ho. Materiál predstavuje žalobcu ako
človeka bez etických a morálnych zásad, ktorý porušuje zákony a zneužíva svoje postavenie predsedu
súdu.

9. S trestným spisom 6T/47/2007, ktorý obsahuje sporný materiál „Vyhodnotenie I.“ sa počas
vyšetrovania trestného konania oboznamovalo veľké množstvo ľudí a to sudcov, prokurátorov,
advokátov, advokátskych koncipientov, administratívnych pracovníkov, pred ktorými nemá žalobca
žiadnu možnosť sa očistiť. Väčšina osôb, ktoré sa zúčastnili trestného konania mali aj možnosť sa s

trestným a vyšetrovacím spisom oboznámiť, a teda aj s obsahom „Vyhodnotenia I.“. Pracujú v prostredí
justície, prokuratúry, alebo sú úzko na tieto oblasti pracovne napojené. Hodnotenie týchto ľudí môže
byť pre žalobcu dôležité aj z hľadiska jeho budúcej kariéry, ale aj svojho súkromného rodinného života.
Žalobca bude mať tohto roku 57 rokov, a celú svoju prax pôsobil v justícii. Ani raz nebolo voči nemu
vedené disciplinárne konanie, má povesť profesionálneho sudcu a údaje o jeho rozhodovacej činnosti

zverejnené na internete sú pozitívne.

10. Nielen na základe porovnania tohto stručného personálneho ohodnotenia žalobcu, v porovnaní s
jeho obrazom, ktorý vytvoril materiál „Vyhodnotenie I.“ je možné konštatovať, že materiál „Vyhodnotenie
I.“ hrubo nepravdivými a hrubo skresľujúcimi a osočujúcimi údajmi zasiahol do práv žalobcu na ochranu

osobností.

11. Bolo preukázané, že materiál „Vyhodnotenie I.“ mimoriadne hrubo narušil občiansku česť žalobcu,
a bola výrazne narušená jeho dôstojnosť, vážnosť a česť. Obsah tohto materiálu výrazne narušil najmä
vzťahosôb,ktorémaliprávooboznámiťsasobsahom„VyhodnoteniaI.“,aktorépracujúvoblastijustície,

prokuratúry a advokácie, čím bolo ohrozené nielen postavenie žalobcu v spoločnosti, ale aj jeho budúce
pracovné uplatnenie.

12. Obsahom „Vyhodnotenia I.“ došlo k zníženiu vážnosti žalobcu vo vzťahu ku kolegom a ostatným
spoluobčanom, a bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podľa ustálenej judikatúry

podmienkou občiansko-právnej ochrany je už aj to, ak zásah do práva na ochranu osobnosti je
potencionálne a objektívne spôsobilý takúto ujmu občanovi privodiť. V danom prípade však zníženie
vážnosti žalobcu v spoločnosti a v jeho profesionálnom pracovnom prostredí nie je len hrozbou, ale
faktom. Túto skutočnosť je možné ilustrovať aj na konkrétnom prípade, o ktorom žalobca vypovedal na
pojednávaní dňa 18. 09. 2012. Žalobca sa ako sudca uchádzal o funkciu predsedu Krajského súdu v

Žiline a deň pred pojednávaním, teda dňa 17. 09. 2012 bolo výberové konanie na túto funkciu. Dňa 13.
09. 2012 v televíznej relácii „Lampa“ bolo všetkým poslucháčom pripomenuté, že jedným z kandidátov
na funkciu predsedu Krajského súdu je žalobca ako kontroverzný sudca, o ktorom sa v roku 1999
písalo v novinách. Odvtedy uplynulo už 13 rokov. Po tomto odsudzujúcom vystúpení v televízii sa
žalobca kandidatúry na túto funkciu vzdal. To je dôkazom, že jeho povesť bola tak vážne narušená, že

dôsledky toho musí znášať aj po 13 rokoch. Na tomto znížení vážnosti žalobcu sa menším podielom
bezpochyby podieľali aj nepravdivé informácie, ktoré boli obsahom materiálu „Vyhodnotenie I.“ a šírili
sa prostredníctvom osôb zúčastnených v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I.

13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že boli porušené práva na ochranu osobnosti žalobcu, ktoré sú

súčasťou základných ľudských práv a slobôd. Bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť osoby a
súkromiaprotiprávnymodpočúvanímjehotelekomunikačnejprevádzky.Tak,akokaždýobčanajžalobca
má podľa Článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Toto jeho právo bolo konaním štátu vážnym spôsobomporušené. V rozpore s citovaným článkom ústavy bolo do práv na ochranu žalobcu zasiahnuté tým, že
materiál „Vyhodnotenie I.“, ktorý bol vedený v režime „tajné“, z prostredia polície unikol a bol použitý pre
politické a propagandistické ciele, žalobcu čo najviac zdiskreditovať a odstrániť ho z verejného života

narušením jeho dobrej povesti a dobrého mena. Za mimoriadne závažné považuje súd okolnosti, za
ktorých došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, a to porušením zákonov tohto štátu
na ochranu utajovaných skutočností a na ochranu súkromia pred neoprávneným použitím informačno-
technických prostriedkov.

14. Ochranu utajovaných skutočností veľmi podrobne a prísne upravuje zákon číslo 215/2004 Z. z..
Zákonvymedzujepredpokladynavznikoprávneniaoboznamovaťsasutajovanýmiskutočnosťami,apre
ten účel vyžaduje preukázanie bezúhonnosti takejto osoby a preukázanie jej bezpečnosti a spoľahlivosti.

15. Zákon ďalej predpisuje pre osobu oprávnenú oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami aj
absolvovanie bezpečnostnej previerky ( § 15 citovaného zákona ) a postup pri vykonávaní týchto

bezpečnostných previerok. Podrobným spôsobom upravuje aj technické prostriedky pre prevádzku a ich
certifikáciu a bezpečnostný projekt. Za účelom ochrany utajovaných skutočností bol zriadený aj osobitný
štátny úrad. Ustanovenie § 70 citovaného zákona podrobne vymedzuje jeho pôsobnosť na úseku
ochrany informácií a utajovaných skutočností. Zákon podrobne upravuje aj kontrolu a zodpovednosť
za porušenie povinností pri ochrane utajovaných skutočností, a to nielen pre štátne orgány ale aj pre

niektoré iné osoby. Ochranu pred zásahom do súkromia občanov podrobným spôsobom upravuje aj
Zákon číslo 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických
prostriedkov.

16. Štát reprezentovaný Ministerstvom vnútra SR prostredníctvom podriadených zložiek polície

citované zákony o ochrane utajovaných skutočností a ochrane súkromia pred neoprávneným použitím
informačno-technických prostriedkov, ktoré sám schválil asi nepozná, alebo ich v súdenom prípade
ignoroval.

17. Konanie štátu, ktoré umožňuje polícii, aby písomnosti, ktoré sú podľa zákona utajené, boli používané

ako prostriedok politického boja a primitívnych intríg, má znaky anarchie, teda jedná sa o svojvoľný
nedisciplinovaný postoj štátu, ktorý neuznáva autoritu zákona a poriadok, ktorý by mal podľa citovaných
zákonov platiť v režime ochrany utajovaných skutočností. Pokiaľ takýmto protiprávnym spôsobom, ktorý
je v rozpore so zásadami právneho štátu, bol materiál „Vyhodnotenie I.“ používaný proti žalobcovi a v
dôsledku čoho došlo k poníženiu jeho osoby a narušenie jeho povesti a občianskej cti, a výrazne sa mu

sťažilo aj jeho profesionálne uplatnenie, musí štát niesť za to zodpovednosť.

18. V tomto spore si žalobca uplatňuje len náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v rozsahu
spôsobenomosočujúcimiúdajmiobsiahnutýmivmateriáli„VyhodnotenieI.“.Ujma,ktorábolaspôsobená
žalobcovinajehoprávachnaochranuosobnostimateriálom„VyhodnotenieI.“atovovzťahuk množstvu

osôb, ktoré sa o utajenom materiáli „Vyhodnotenie I.“ dozvedeli v trestnom konaní, bezpochyby
zodpovedá právu žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.319,39 €. Pri určovaní
výšky náhrady súd prihliadol na okolnosti, za ktorých utajený materiál polícia protiprávne používala pre
politické ciele. Spôsob, akým došlo zo strany štátu k zásahu do práv na ochranu osobnosti je mimoriadne
extrémny a hraničí s anarchiou.

19. Žalobu vo vzťahu k žalovanému označenému ako Ministerstvo vnútra SR súd zamietol, pretože
bolo preukázané, že pasívne legitimovaným v spore, teda nositeľom hmotno-právnej povinnosti je štát
zastúpený Ministerstvom vnútra SR, v danom prípade reprezentovaný organizačnými zložkami tohto
úradu (prezídium PZ, Správa kriminálnej a finančnej polície, Úrad organizovanej trestnej činnosti).

20. Štát reprezentovaný Ministerstvom vnútra SR počas procesu navrhoval, aby súd vykonal
dokazovanie rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/255/2010-608. Bližšie však nevysvetlil
ako tento spor súvisí so súdeným prípadom a aké konkrétne skutočnosti by sa týmto rozsudkom mali
preukázať. Aj napriek tomu súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 02. 2014, ich štátu uložil, aby

súdu predložil citované rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. Na túto výzvu žalovaný nereagoval, a
súdne rozhodne nepredložil. Z týchto dôvodov súd dokazovanie citovaným rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne zamietol.21. Žalobca sa o zásahu do práv na ochranu jeho osobností v súvislosti s materiálom „Vyhodnotenie I.“
dozvedel dňa 21. 03. 2007, keď v postavení poškodeného nahliadol do trestného spisu a žalobu podal
následne dňa 01. 08. 2007, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na to, že sporný

materiál „Vyhodnotenie I.“ bol utajený, žalobca v tom čase nemohol vedieť kto za zásah do práva na
ochranu jeho osobnosti zodpovedá, a preto žaloval tri subjekty, a to Slovenskú republiku, Ministerstvo
vnútra SR a Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici.

22. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný 1/ rade a to voči výrokom č.

I. a III., domáhajúci sa jeho zmeny v týchto výrokoch odvolacím súdom tak, aby bola žaloba voči
nemu v celom rozsahu zamietnutá alebo aby uvedené výroky boli zrušené a vec v týchto častiach
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, že tento vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je pravdou vyjadrenie súdu na

strane 2 ods. 3 odôvodnenia rozsudku o tom, že ostatní žalovaní (okrem Krajského riaditeľstva PZ v
Banskej Bystrici) sa k obsahu návrhu (žaloby) nevyjadrili nakoľko obaja žalovaní (podľa označenia v
záhlaví rozsudku) sa k podanému návrhu vyjadrili písomne podaním zo dňa 13. 10. 2011, v ktorom
namietali nedôvodnosť ako aj premlčanie uplatňovaného nároku, pričom svoje podanie aj spoločne
doplnili v podaní zo dňa 05. 06. 2012, keď tiež podali písomný návrh na prerušenie konania 17. 09.

2012; odôvodnenie rozsudku je preto v hrubom rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (Občianskeho
súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov) a už len na základe
uvedeného, by mal byť rozsudok ako nezákonný zrušený. V uvedených svojich podaniach opakovane
namietali premlčanie, s ktorou námietkou premlčania sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení
nevysporiadal; ako odvolateľ na vznesenej námietke naďalej trvá. Poukazoval v uvedených vyjadreniach

aj na skutočnosť, že zodpovednosť štátu prichádza do úvahy len v určitých špecifických a zákonom
predpokladaných prípadoch (zákon č. 514/2003 Z. z. resp. 58/1969, či zákon č. 171/1993 Z. z.), teda v
danej veci nemá pasívnu vecnú legitimáciu, keď má za to, že v tomto prípade nie je v hmotnoprávnom
vzťahu voči žalobcovi, s ktorou argumentáciou sa opäť súd prvej inštancie nevysporiadal. V podaniach
namietali aj to, že ani jeden zo žalovaných nie je spracovateľom predloženého materiálu (Vyhodnotenia

I.), napriek uvedenému súd prvej inštancie konštatuje opak, neuvádza však na základe akých dôkazov
k svojim záverom dospel, vyslovil len teóriu bez akéhokoľvek dôkazu, čo je v rozpore s § 157 ods. 2
OSParovnakovrozporepožiadavkoupresvedčivostirozhodnutia,tedaodôvodnenierozsudkupovažuje
za svojvoľné, arbitrárne a nezákonné. Odôvodnenie rozsudku ohľadom značného zníženia vážnosti a
dôstojnosti žalobcu nebolo nijako konkretizované, nijako preukázané, a preto tvrdenia súdu sú ničím

nepodložené fabulácie, nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní. Poukazovali na výpoveď samotnej
novinárky, vyjadrujúcej sa o tom, že z uvedeného materiálu nič necitovala. Nie je mu tiež známe, ako
dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému záveru o tom, že materiál bol vyhotovený políciou a že
ide o utajovaný materiál polície, keď on tieto tvrdenia listinami vyvrátil a naopak žalobca o tom žiadny
relevantný dôkaz nepredložil. Nie je mu známe, čo mal súd prvej inštancie na mysli, keď uviedol, že

zásah bol mimoriadne extrémny a že hraničí s anarchiou. Súd dospel k nesprávnym skutkovým a
následne aj k právnym záverom, jeho úvahy nie sú ničím hodnoverným podložené, preto nemajú oporu
vovykonanomdokazovaníasúvrozporesobsahomspisu.Zásadaspravodlivostiznamenáajpovinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, čo predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces, a teda dať
jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

prejednávanej veci. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom
kvalifikovaných podmienok a takéto zadosťučinenie plní len podpornú (subsidiárnu) funkciu, teda ide o
prostriedok výnimočného charakteru a použitie prichádza do úvahy len keď došlo k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, keď priznanie žiadnej inej formy
morálneho zadosťučinenia sa nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi. Ďalšou podmienkou

je aj značnosť zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby, a teda nestačí len púha možnosť
zníženia dôstojnosti, či vážnosti, ale musí byť súdom vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo.
Dôkazná povinnosť o tom zaťažovala žalobcu, tento však dôkazné bremeno neuniesol, keď základné
práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody
nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody; platí to aj pre

nemajetkovú ujmu v peniazoch. I keď výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy
súdu, aj táto úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Nie je mu známe o
aké konkrétne a preskúmateľné hľadiská sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady opieral,
nakoľko tieto v odôvodnení jednoznačne absentujú. Vada konania je vo svojej podstate porušenímzákladného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, touto je aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia; úplný ale i čiastočný nedostatok dôvodov je v
rozpore, rovnako ako aj existencia extrémneho nesúhlasu (nesúladu) medzi právnymi závermi súdu

a jeho skutkovými zisteniami. Je povinnosťou súdu riadne sa vysporiadať so špecifickými námietkami
účastníka a pri porušení tohto práva účastníka sa mu preto odníma možnosť náležite, skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Rozhodnutie súdu musí
v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na základe ktorých je založené; ak rieši právnu otázku (tú istú
alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa

argumentačne vyrovnal so širokými súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty
v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za formalistické, svojvoľné,
vyložene jednoznačne v prospech žalobcu a arbitrárne bez toho, aby malo rozumný základ v obsahu
spisu. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy je v rozpore s vykonaným dokazovaním a objektívnym
právom.

23. K podanému odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca požadujúci potvrdenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania.
Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov a predkladá súdu vlastné hodnotenie
a vlastné predstavy záverov, ktoré by mali z dokazovania vyplynúť, avšak do práva účastníka na

spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby sa všeobecný súd s jeho právnymi závermi a návrhmi,
hodnotením dôkazov stotožnil. Zotrváva na svojej skutkovej a právnej argumentácii z priebehu
sporu, keď argumentácia odvolateľa o preukazovaní následku neoprávneného zásahu do súkromia
je už prekonaná aktuálnou judikatúrou Slovenských všeobecných súdov, teda nie je jeho procesnou
povinnosťou preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difomačne a mal za následok zníženie jeho

vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti (R 53/2010). O porušení práva na ochranu súkromia ide nielen v
prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale aj v prípade
neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Fyzické osoby majú právo sa rozhodnúť
podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu skutočnosti zo svojho súkromného života sprístupnia
iným alebo zverejnia. Porušenie práva na súkromie sa odlišuje od prípadov neoprávnených zásahov

do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť spoločnosti; difomačný - negatívny následok nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach.
Závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je ani
jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné prihliadať
aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (k okolnostiam na oboch stranách). Námietku

premlčania odmieta s poukazom na nevyhnutnosť vychádzania z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu, je potrebné sa zaoberať aj vzťahom námietky premlčania a dobrých mravov.
Zastáva názor, že v danom prípade je treba mu poskytnúť ochranu aplikáciou ustanovenia § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka a posúdiť vznesenú námietku premlčania ako nemravnú. Aplikácia princípu
dobrých mravov dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti.

24. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k uvedenému v odvolacom

konaní bolo postupované podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného v 1/ rade, dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach výrokov (I. a III.)

ukladajúcich žalovanému v 1/ rade povinnosti vo vzťahu k žalobcovi podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušiť (a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť v uvedených častiach na
ďalšie konanie) z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spôsobil porušenie
práv strán sporu na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť (ani) v konaní pred
odvolacím súdom.

26. Medzi procesný postup súdu patrí aj požiadavka odôvodnenia rozhodnutia súdu súladného so
zákonom, v danom prípade ešte s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, ktorej požiadavke odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nezodpovedá.27. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade so zákonom
tak, aby toto dávalo odpovede na právne významné odvolacie dôvody odvolania žalovaného v 1/ rade,

teda aby umožnilo jeho preskúmanie, čím bolo porušené právo strán sporu na spravodlivé konanie
(proces). Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
- nesprávne uviedol, že žalovaní (v záhlaví napadnutého rozsudku) sa k žalobe žalobcu nevyjadrili,
nevysporiadalsasobranoužalovanýchvkonaní(písomnostioznačenévodvolanísavspisenachádzajú
na č. listu 135, 150, 141, 161, 360, 691-699), keď námietky žalovaných v ich vyjadreniach sú pre

rozhodnutie vo veci z ohľadu skutkového i právneho posúdenia veci právne významnými,
- pri konštatovanom vypracovaní písomnosti Vyhodnotenie I. políciou nezdôvodnil, prečo (a na základe
čoho - akej právnej normy) je daná, (priama) zodpovednosť (hmotnoprávna povinnosť) štátu a nie
porušujúceho orgánu štátu s vlastnou právnou subjektivitou, resp. či zodpovednosť štátu je prípadne
daná jeho právnym nástupníctvom po zaniknutom porušovateľovi (a z čoho toto nástupníctvo vyplýva),
- nezdôvodnil prípustnosť nároku voči štátu podľa ustanovení OZ napriek osobitnej právnej úprave jeho

zodpovednosti v zákone č. 58/1969 Zb., resp. 514/2003 Z. z. a 171/1993 Z. z., teda i vzťah týchto
právnych úprav navzájom,
- náležite (preskúmateľne) nezdôvodnil, z akého konkrétneho dokazovania (vykonaného dôkazného
prostriedku) jednotlivé (svoje) skutkové (a následné právne) závery vyvodil - hlavne o objednávateľovi
autorovi (vyhotoviteľovi) materiálu, jeho sprístupňovaní a „uniknutiu“ ako prostriedku politického boja,

- náležite právne nezdôvodnil svoj záver o tom, že žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej
premlčacej lehoty (aké zákonné ustanovenia o premlčaní a prečo vo veci aplikoval, o akú lehotu sa
jednalo), a že
- náležite nezdôvodnil aké konkrétne a preskúmateľné hľadiská aplikoval pri (priznaní nároku a) určení
výšky prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy, a to aj s ohľadom na vyžadovanú značnú mieru následkov

pre žalobcu a s prípadným proporcionálnym prihliadnutím i k tomu, že žalobca si v osobitnom súdnom
konaní už uplatnil peňažné nároky 199.163,51 Eura za jeho nezákonné odpočúvanie, nezabezpečenie
bezpečného uloženia prepisom a nevykonanie efektívneho vyšetrenia zverejnení (úniku), t. j. za
primárne protiprávne konanie (vo Vyhodnotení I).

28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov, preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí v zmysle ustanovení CSP
súdprvejinštanciepredovšetkýmvypočuježalobcuakostranusporuavecousabudezaoberaťprimárne
s prihliadnutím na vyriešenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade (odvolateľa) a dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania, resp. jej prípustnosť z pohľadu dobrých mravov. Preverí tiež výsledok

iných sporov žalobcu, s ohľadom na preukázanie objednávateľa a autora materiálu Vyhodnotenie I.
Rozhodne aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).