Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114234568.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: O.. J. E., nar. X.X.XXXX, bytom F.
- U. XXX/X, zast. Mgr. Peter Miklóssy, advokátom so sídlom Vráble - Hlavná 1221, proti žalovanému: J.
H., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, o vrátenie vzájomne prijatých plnení zo zmluvy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/188/2014-56 zo dňa 9. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.452,00 euro s 5,05% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 7.452,00 euro od 21.11.2014 až do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu na žalovaného

spätne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. ako pozemok s parc. č. 226/9 (parcela registra C
evidovaná na kat. mape), druh pozemku záhrady vo výmere 621 m2, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 36 ods. 1 a 2, § 601, § 610, § 36 ods. 1,2, § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako
aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Za

podstatné považoval, že kúpnej zmluve v čl. III, ktorú inak vyhodnotil ako platný právny úkon, účastníci
výslovne dohodli, že v prípade ak do 1.8.2014 nebudú vybudované inžinierske siete na parcele č. 226/9
predávajúci a kupujúci si vzájomne vrátia už odovzdané plnenia, t.j. parcelu č. 226/9 v kat.úz. M. a
uhradenú časť kúpnej ceny, prípadne sa vzájomnou písomnou dohodou dohodnú na inej kompenzácii.
Uvedené ustanovenie zmluvy považoval súd prvej inštancie rovnako ako žalobca za rozväzovaciu
podmienku a od jej splnenia potom záviselo, či následky, ktoré už nastali (nadobudnutie vlastníckeho

práva žalobcom), pominuli. Považoval za preukázané, že následky ktoré nastali - prevod vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy - pominuli z dôvodu nesplnenia uvedenej podmienky, t.j. vybudovania
inžinierskych sietí na parcele č. 226/9 predávajúcim do určitého času, čo napokon ani medzi účastníkmi
konania nebolo sporným.
Poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobca ako kupujúci domáhal vrátenia kúpnej ceny žalovaným
oproti povinnosti žalobcu previesť na žalovaného vlastnícke právo. Podľa záveru súdu prvej inštancie

takýto žalobný petit je nevykonateľný. V tejto súvislosti uviedol, že žalobný petit okrem toho, že mám
byť určitý, zrozumiteľný, musí byť aj vykonateľný. Konštatoval, že pre vykonanie petitu v takomto znení,
by musel žalobca predložiť kúpnu zmluvu o spätnom prevode nehnuteľností, pričom však žalovaný by
mohol odmietnuť ju podpísať a tým pádom by žalobca nemohol od neho požadovať vrátenie kúpnej ceny.
Žalobca by týmto spôsobom nedosiahol, aby mu žalovaný vrátil kúpnu cenu, keďže by nebolo spätne
prevedené vlastnícke právo na žalovaného, ktorého súčinnosť je v tomto prípade potrebná. Následne by

sa žalobca musel zase domáhať novou žalobou nahradenia vyhlásenie vôle žalovaného pri uzatvorenízmluvy o kúpe predmetnej nehnuteľnosti. Záverom uviedol, že žalobca sa svojho nároku môže domáhať
v súdnom konaní, avšak inak formulovanou žalobou.
Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal
žalobcovi náhradu trov celého konania. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že zamietnutie
návrhu v danom prípade zo strany súdu prvej inštancie je zásadne nesprávne, pretože navrhovaný
žalobný petit je vykonateľný. Bránil sa tým, že v konaní preukázal vznik právneho nároku na vrátenie
vzájomne prijatých plnení zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania (vznik vzájomnej povinnosti

účastníkov konania vrátiť si navzájom plnenia prijaté podľa zmluvy medzi účastníkmi konania nie
je sporný). Poukázal na to, že petit žaloby zodpovedá právnemu titulu a zmluvnému dojednaniu,
na základe ktorého vznikla vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť si navzájom plnenia prijaté podľa
zmluvy a zodpovedá aj relevantnej hmotnoprávnej úprave synalagmatického záväzku v Občianskom
zákonníku. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že bez súčinnosti žalovaného
žalobcanemôžepožadovaťvráteniekúpnejceny.Tentonázor považovalzaneprijateľnýaneudržateľný,

pretože súd prvej inštancie tým v podstate vyjadruje to, že ak účastníci synalagmatického záväzku pri
jeho plnení si neposkytnú navzájom potrebnú súčinnosť a nesplnia si vzájomné záväzky dobrovoľne,
nemôže sa jeden z nich proti druhému domáhať svojho práva na súde. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že svojím rozhodnutím odoprel existujúcemu právu a právnemu nároku žalobcu potrebnú právnu
ochranu a jeho rozhodnutie je tak nielen nesprávne, ale aj nespravodlivé. Zdôraznil, že aj v prípade

synalagmatického záväzku, ako každého iného záväzku, vzniká právny nárok na plnenie a splnenia
záväzku, je možné domáhať sa na súde, samozrejme s tým, že povaha synalagmatického záväzku, t.j.
vzájomná podmienenosť plnení musí byť v petite žaloby vyjadrená. V tomto prípade tomu tak je a nie
je žiaden dôvod k tomu, aby žalobe nebolo vyhovené. Bez súdneho rozhodnutia sa žalobca nedomôže
svojho práva na vrátenie kúpnej ceny. Toto právo žalobcovi jednoznačne vzniklo, rovnako ako oproti

tomu vzniklo právo žalovanému na vrátenie pozemku, čo presne petit návrhu vyjadruje.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal
dňa 09.12.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky

súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa §36ods.1OZvznik,zmenualebozánikprávačipovinnostimožnoviazaťnasplneniepodmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa § 36 ods. 2 OZ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.452,00 euro s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 7.452,00 euro od 21.11.2014 až do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu na žalovaného spätne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v listevlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. ako pozemok s parc. č. 226/9 (parcela registra C
evidovaná na kat. mape), druh pozemku záhrady vo výmere 621 m2, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd prvej inštancie považoval takto formulovaný žalobný petit za nevykonateľný navyše

žalobca by v prípade nesúhlasu žalovaného bol nútený podať ešte jednu žalobu o nahradenie prejavu
vôle žalovaného. Konštatoval, že pre vykonanie petitu v takomto znení, by musel žalobca predložiť
kúpnu zmluvu o spätnom prevode nehnuteľností, pričom však žalovaný by mohol odmietnuť ju podpísať
a tým pádom by žalobca nemohol od neho požadovať vrátenie kúpnej ceny. Žalobca by týmto spôsobom
nedosiahol, aby mu žalovaný vrátil kúpnu cenu, keďže by nebolo spätne prevedené vlastnícke právo

na žalovaného, ktorého súčinnosť je v tomto prípade potrebná. Následne by sa žalobca musel
zase domáhať novou žalobou nahradenia vyhlásenie vôle žalovaného pri uzatvorení zmluvy o kúpe
predmetnej nehnuteľnosti. Záverom uviedol, že žalobca sa svojho nároku môže domáhať v súdnom
konaní, avšak inak formulovanou žalobou.
Tento právny záver súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny.
Za bezdôvodné obohatenie zákon považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval, avšak

následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku. Dôvodov, pre
ktorý pôvodný právny dôvod odpadol, môže byť niekoľko. Najčastejšie je ním zrušenie zmluvy, pričom
dôvodom ukončenia vzťahu môže byť akýkoľvek dôvod majúci za následok zánik. K zániku zmluvy a
tedaajkodpadnutiuprávnehodôvodunaplnenie vniektorýchprípadoch dochádzazdôvodovexpressis
verbis upravených v zákone. Je tomu tak napr. v prípade, ak dôjde k naplneniu rozväzovacej podmienky

(§ 36 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48, § 517 OZ), nemožnosťou plnenia (§ 575 OZ), zrušením zmluvy
(§ 740 OZ), uplynutím času (§ 578 OZ) pri fixných zmluvách, ale aj dohodou strán. Odpadnutie právneho
dôvodu môže byť aj dôsledkom uplynutia času. Je tomu tak napr. vedy, ak dôjde k preklúzii nároku.
Právnym dôsledky odpadnutia právneho dôvodu v prípade dvojstrannej (alebo viacstrannej) zmluvy je
vznik synalagmatického záväzku, v ktorom je povinnosť strán na plnenie na seba vzájomne viazaná. To

má ten dôsledok, že vydania bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať len ten, kto sám už predmet
bezdôvodného obohatenia vrátil, alebo je pripravený ho vrátiť najneskôr súčasne s uplatnením svojho
práva. Uvedená skutočnosť sa v prípade súdneho sporu musí prejaviť pri formulácii žalobného petitu,
ktorý v prípade, že žalobca ešte nevrátil bezdôvodné obohatenie, musí byť formulovaný tak, že žalovaný
má povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie oproti vráteniu bezdôvodného obohatenia žalobcom. Ak

žalobný petit nie je takto formulovaný, je to dôvod na zamietnutie žaloby. V prípade , ak strany sporu
uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, takáto zmluva podlieha vkladu do katastra.
Z kúpnej zmluvy vzniká povinnosť predávajúceho predmet zmluvy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a vec prevziať. Ak dôjde následne k odpadnutiu právneho dôvodu na
uvedené plnenia, predávajúci má povinnosť vrátiť kupujúcemu, čo od neho dostal na zaplatenie kúpnej

ceny, a kupujúci má povinnosť vydať ( vypratať) predávajúcemu nehnuteľnosť.
V konaní je nesporným, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej je nehnuteľnosť.
Rovnako bolo nesporným, že v danom prípade došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej
v zmluve. Z dôvodu, že do 1.8.2014 neboli na parcele, ktorá bola premetom kúpnej zmluvy vybudované
inžinierske siete predávajúci a kupujúci sa mali vzájomne vrátiť už odovzdané plnenia t.j. predmetnú

parcelu a časť poskytnutého plnenia. Ako je už vyššie uvedené za právny dôsledok naplnenia
rozväzovacej podmienky treba považovať odpadnutie právneho dôvodu zmluvy, ktorý existoval a vznik
synalagmatického záväzku priamo zo zákona (§457 OZ).
Z uvedeného dôvodu žalobca v žalobnom petite správne vyjadril vzájomnú viazanosť a podmienenosť
práv a povinností účastníkov zo zaniknutej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka), pretože procesné

uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie kúpnej ceny) viazal na uspokojenie
obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu kúpy), a že povinnosť jednej z nich plniť
je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna zo strán nemôže samostatne uplatniť svoje právo na
plnenie, poskytnuté podľa zrušenej (zaniknutej) zmluvy, lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje
nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. novembra 2003 pod sp. zn. 3 Cdo 124/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. februára 2009 pod sp. zn. 3 Cdo 115/2008 ). Táto vzájomnosť plnenia musí byť vyjadrená
nielen v žalobnom petite ale aj vo výroku rozsudku, inak súd nemôže žalobe vyhovieť.
Čo sa týka formulácie samotného žalobného petitu žalobcom ako zo žaloby vyplýva, synallagmatický
charakter petitu vyjadril slovami : „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.452,00 euro s 5,05%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.452,00 euro od 21.11.2014 až do zaplatenia, proti povinnosti
žalobcu na žalovaného spätne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti“ . Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že žalobca nie je povinný formulovať žalobný petit tak, že ho súd bez ďalšieho automaticky
prevezme do svojho rozhodnutia. Takáto požiadavka nemá oporu v zákone. Súdu nič nebráni, aby vosvojom rozhodnutí inak sformuloval výrok rozsudku, podstatným však je to, že výrok rozsudku bude
zodpovedať žalobcom navrhovaným povinnostiam a nepríde postupom súdu k prekročeniu žalobného
návrhu a porušeniu zásady viazanosti súdu žalobným petitom (§ 216 ods. 1 CSP). Synallagmatickej

povahe vrátenia vzájomných plnení lepšie zodpovedá obvykle používaná formulácia „oproti povinnosti
vydať (vypratať) nehnuteľnosť“, čo znamená vrátenie nehnuteľnosti z titulu bezdôvodného obohatenia
podľa ust. § 457 OZ, čo musí byť jednoznačne zrejmé aj z dôvodov rozhodnutia. Na tomto závere nič
nemení ani tá okolnosť, že je potrebné dosiahnuť aj z menu zápisu v katastri nehnuteľností a túto je
potrebné urobiť formou verejnej listiny, za ktorú sa podľa platného právneho stavu považuje aj notárska

zápisnica. Ak nie je možné zadovážiť uvedenú verejnú listinu súčinnosťou strán sporu, zmenu v zápise
v liste vlastníctva je možné dosiahnuť iba súdnym rozhodnutím v konaní o určenie vlastníckeho práva.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie sa bude vecou opätovne zaoberať vyššie uvedeným
spôsobom, pričom v ďalšom konaní a novom rozhodnutí je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).