Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205455
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu EP - TRADE, spol. s r.o., Spišská
Nová Ves, Markušovská cesta 1, IČO: 44 425 546, zast. JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom
Levoča, Štúrova 29, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 4C/73/2013-162 z 22.1.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č.k.

4C/73/2013-162 z 22.1.2015 zamietol žalobu o náhradu škody (20.000 €) a ušlého zisku (57.000 €)
z dôvodu nesprávneho úradného postupu spôsobeného príslušníkom PZ Okresného dopravného
inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi. Zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania 95,52 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 77.000 € titulom náhrady škody
a ušlého zisku z dôvodu nesprávneho úradného postupu spôsobeného príslušníkom PZ Okresného

dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi v súvislosti so zaevidovaním zmeny v evidencii
motorových vozidiel, keď bez zákonných dôvodov bolo vydané nové osvedčenie k motorovému vozidlu
zn. HUMMER, WIN: XGRGNXXUXXHXXXXXX.

3. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a predávajúcim BB -R. T. dňa 12.4.2010 zistil, že žalobca
nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu značky HUMMER, model H2, čierna metalíza, s číslom
karosérie XGRGNXXUXXHXXXXXX, za kúpnu cenu 20.000 Eur. Toto vozidlo bolo dané na opravu

do servisu DM Stašík v obci Novoveská Huta s tým, že po oprave sa opravár žalobcovi (správne
konateľovi žalobcu) ozve, preto sa žalobca o vozidlo už nezaujímal. Z obsahu pripojených spisov
( 4T140/2014 - predtým ČVS: ORP-949/OVK-SN-2011, spisu Dopravného inšpektorátu týkajúceho
sa vozidla SN 088BU, sťažnostného spisu SKIS-KO-SKVSS-Sť-502/2012, 15Cb23/2013, 2C33/2013)
vyplynulo, že konateľ žalobcu listom zo 6.1.2011 a 14.7.2011 vyzval C. R. na vrátenie motorového
vozidla, že vozidlo zo servisu vyzdvihol C. R. bez súhlasu žalobcu, že dňa 29.12.2010 na Notárskom
úrade notárky JUDr. Daniely Kováčovej konateľ žalobcu dal overiť podpis na listine „splnomocnenie

zo dňa 28.12.2010“ pre C. R. na riadenie motorového vozidla, keďže mal v úmysle s ním uzavrieť
nájomnúzmluvu,ktorámalabyťuzavretápísomnezapredpokladu,žeC.R.získaoprávnenienavedenie
tohto typu motorového vozidla, k jej uzavretiu nedošlo, že ten istý dátum overenia u tej istej notárky sa
nachádza aj na plnomocenstve , ktorým konateľ žalobcu splnomocnil C. R. na odhlásenie motorovéhovozidla. Konateľ žalobcu sa o zmene držiteľa motorového vozidla mal dozvedieť v apríli 2011 z listu
Komunálnej poisťovne o zrušení poistky. Na dopravnom inšpektoráte mal konateľ žalobcu zistiť, že nie
je evidovaný ako vlastník ani ako držiteľ motorového vozidla, ktoré bolo zapísané na nového držiteľa

na základe novo vydaného osvedčenia, pričom pôvodné osvedčenie o evidencii mal žalobca vždy vo
svojej držbe. Následne bolo zistené, že existuje kúpna zmluva z 20.12.2010, na základe ktorej žalobca
odpredáva motorové vozidlo Š. R. za kúpnu cenu 10 000Eur a prijatie kúpnej ceny bolo preukazované
príjmovým pokladničným dokladom č. 200, na ktorom sa nachádzajú aj podpisy konateľa žalobcu aj
nového vlastníka Š. R.. Dňa 9.3.2011 na Dopravnom inšpektoráte v Spišskej Novej Vsi syn Š. R.,

C. R., predložil notársky overené splnomocnenie na odhlásenie motorového vozidla zn. HUMMER z
29.12.2010, zároveň predložil čestné prehlásenie o strate osvedčenia o evidencii, ku ktorej malo dôjsť
pri premiestňovaní vozidla zo servisu do servisu z dôvodu poruchy vozidla, ktoré podpísal sám ako
splnomocnenecžalobcu.Nazákladežiadosti -tlačiva,vktoromsavyplňujúaktuálneinformácie,žiadalo
vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla zn. HUMMER, L.:J., výmenu osvedčenia o evidencii
z dôvodu straty s tým, že uviedol všetky údaje o novom držiteľovi, ktorým mal byť Š. R.. Dňa 9.3.2011

príslušný orgán vydal nové osvedčenie o evidencii vozidla, prevzatie ktorého potvrdil C. R. svojím
podpisom, v ktorom boli zapísané údaje o osobe na ktorú sa držba previedla a to údaje Š. R.. Dňa
23.11.2011 žalobca podal trestné oznámenie na C. R., ktorý mal byť stíhaný pre trestný čin sprenevery;
trestné konanie bolo vedené OR PZ, Odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-949-OEK-SN-2011,
v súčasnosti (v čase konania pred súdom prvej inštancie-poznámka odvolacieho súdu) bolo v štádiu

podania obžaloby proti C. R. a Š.Q. R. pre trestný čin podvodu. Z obsahu spisu 4T140/2014 súd zistil, že
podpisnakúpnejzmluve,ktoroumalžalobcaodpredaťmotorovévozidloŠ.R.,podpisnaplnomocenstve
z 29.12.2010 a podpis na príjmovom a pokladničnom doklade o prijatí sumy 10 000 Eur, sú síce podpismi
konateľa žalobcu, ale na listiny boli prenesené metódami technického falšovania. Podpis na listine o
zrušení poistnej zmluvy bol podpisom inej osoby, ktorá však poznala podpis konateľa žalobcu, ktoré

skutočnosti vyplynuli z listinných dôkazov - znaleckých posudkov. Z uvedeného vyplynulo, že C. R.
predložil príslušnému policajtovi plnomocenstvo na odhlásenie motorového vozidla datované dňom
29.12.2010 s nepravým podpisom konateľa, avšak overené u notárky JUDr. Daniely Kováčovej, ktorá
však overovala podpis konateľa žalobcu iba raz a to 29.12.2010 na listine označenej „splnomocnenie
zo dňa 28.12.2010“, pričom išlo o splnomocnenie na riadenie motorového vozidla pre C. R., iné listiny

táto notárka neoverovala. Znaleckým dokazovaním bola zistená manipulácia s overovacou doložkou,
bola použitá pre plnomocenstvo na odhlásenie motorového vozidla dané C. R. dňa 29.12.2010. Jediným
pravým dokladom bolo splnomocnenie na riadenie motorového vozidla, na ktorom podpis konateľa bol
overený u notárky JUDr. Daniely Kováčovej.

4. Z oboznámených spisov mal preukázané, že vlastníctvo motorového vozidla a držba prechádzala
na iné fyzické a právnické osoby ( na I. M. W. H., ktorá ho previedla na firmu Aroson so sídlom v
Čechách a táto ho previedla na fyzickú osobu M. U., občana Českej republiky), že žalobca sa domáha
vydania motorového vozidla excindačnou žalobou, ale aj nariadenia predbežných opatrení voči súčasne
uvádzaným vlastníkom motorového vozidla.

5. Zo spisu Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby SKIS-KO-SKVSS-Sť-502/2012,
zistil, že podnet konateľa žalobcu na prešetrenie konania policajného príslušníka dopravného
inšpektorátu zo 16.4.2012, ktorý bol prijatý 19.4.2012, bol vyhodnotený ako oprávnená sťažnosť.
Výsledok šetrenia bol podaním z 21.6.2012 zaslaný žalobcovi, ktorému bolo oznámené, že vydaním

nového osvedčenia o evidencii vozidla bolo postupované v rozpore s § 116 ods. 8 zákona o cestnej
premávke. Krajské riaditeľstvo PZ zaujalo stanovisko k splnomocneniu, podľa ktorého pracovníkom
dopravného inšpektorátu mohlo byť akceptovateľné, vychádzalo zo skutočnosti, že vykonaným
evidenčným úkonom nebol zmenený pôvodný úmysel daný splnomocniteľom pre splnomocnenca.
Okresný dopravný inšpektorát vychádzajúc z § 23 zák.č.725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel

v premávke na pozemných komunikáciách, kde sa o. i. uvádza, že osvedčenie v časti I a v časti II je
evidenčným dokladom k vozidlu, ktorým sa preukazuje prihlásenie vozidla do evidencie, prihliadajúc na
to, že bez vydania osvedčenia o evidencii v časti II nebolo možné vykonať evidenčný úkon, konštatoval,
že vykonaným evidenčným úkonom nebol zmenený úmysel daný splnomocniteľom pre splnomocnenca
a vydaním nového dokladu o evidencii vozidla nedošlo k zmene podstaty evidenčného úkonu.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z., § 14 ods. 1 písm. d/ ,§ 9 ods. 1,
4, § 15 ods.1,2, § 17 ods. 1 cit. zák. v spojení s § 116 ods. 1,7,8 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, § 122 cit.zák., č.l. 10 ods.2 písm. e/ nariadenia PPZ č. 6/2010 o postupe pri evidovanívozidiel, článku 23 ods. 1 písm. a/ cit. nar., § 442 ods. 1 OZ, § 631 ods. 1 Obch.zák., § 415 OZ,
prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu všetkých podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

( protiprávne konanie - v tomto prípade nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou). Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.
V tomto prípade podľa záveru súdu prvej inštancie absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom je spochybnený aj nárok na náhradu ušlého zisku.

7. K protiprávnemu konaniu malo dôjsť konaním pracovníka dopravného inšpektorátu pri realizácii
zmeny evidenčného úkonu z dôvodu, že i keď neboli splnené zákonné podmienky na zaevidovanie
zmeny v evidencii vozidiel k motorovému vozidlu zn. HUMMER, lebo žiaden z konateľov žalobcu o
zmenu nežiadal, bolo vydané nové osvedčenie o evidencii H.. K samotnému evidenčnému úkonu
došlo z podnetu C. R., ktorý predložil splnomocnenie udelené zmocniteľom firmou EP-TRADE spol. s

r.o. (v tomto konaní žalobcu) na základe ktorého zmocnencovi bola udelená plná moc na odhlásenie
nákladného motorového vozidla zn. HUMMER a okrem plnej moci predložil čestné vyhlásenie týkajúce
sa straty osvedčenia o evidencii, žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla. Súd
dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah predloženého splnomocnenia, neboli splnené zákonné
podmienky na zaevidovanie zmeny v evidencii vozidiel a vydanie nového osvedčenia o evidencii vozidiel

zo strany orgánu PZ a v tomto prípade možno konštatovať porušenie § 116 ods. 8 zák. č. 8/2009.
Konštatoval, že hodnota motorového vozidla ku dňu vydania osvedčenia o evidencii bola 19.160 €,
vrátane DPH, že žalobca okrem nároku na náhrady škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní uplatnil
si aj nárok na náhradu škody v konaní sp.zn. 4T/140/2014 (vrátane ušlého zisku), a v konaní sp.zn.
15Cb/23/2013 sa domáha vydania motorového vozidla od vtedajšieho vlastníka. Vzhľadom na to, že

ušlý zisk odvodzoval z nájomnej zmluvy uzavretej 14.2.2011 v čase, kedy preukázateľné predmetné
motorové vozidlo nemal v dispozičnej sfére, spochybnil dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie
ušlého zisku.

8. Pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou zisťoval, či

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťah príčiny a následku. Konštatoval, že v tomto
prípade existuje množstvo príčin, ktoré viedli k následku, poukázal na to, že predmetné motorové
vozidlo bolo vyňaté z dispozičnej sféry žalobcu tým, že zo servisu, kam bolo odovzdané na opravu
žalobcom, bolo toto vozidlo bez súhlasu žalobcu odovzdané C. R., že C. R. predložil sfalšované
plnomocenstvo, vrátane manipulácie s overovacou doložkou, podpísal čestné prehlásenie o strate

osvedčenia k motorovému vozidlu, ktoré úkony viedli k vydaniu nového osvedčenia. Falšovaná kúpna
zmluva,falšovanýpokladničnýdokladmalizanásledokzmenuvlastníckehoprávakmotorovémuvozidlu
tak, že jeho vlastníkom sa stal otec splnomocnenca Š. R.. Tento (i keď výzvy na vrátenie motorového
vozidla boli splnomocnencovi C. R.- synovi Š. R., doručené 7.11.2011 a 14.7.2011) previedol vlastnícke
právokmotorovémuvozidlunaI.M.,ato2.8.2011,čomalozanásledokďalšieprevodynielenvevidencii

motorových vozidiel, ale aj prevody vlastníckeho práva. Zdôrazňoval, že vydaním nového osvedčenia o
evidencii motorových vozidiel nedochádza k zmene vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Uzavrel,
že z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný
postup policajného orgánu bol jedným z článkov reťazca príčin a následkov, avšak napriek tomu zo
sledurelevantnýchpríčinanásledkovvyplýva,žezmenšeniemajetkužalobcunebolospôsobenépriamo

nesprávnym úradným postupom, a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom žalovaného a zmenšením majetku žalobcu, ktorého náhrady sa domáha. K vzniku samotnej
škody došlo až prevodom motorového vozidla dňa 2.8.2011 na I. M., a to v dôsledku konania Š. R.. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich z náhrady cestovného za účasť na pojednávaní dňa 12.9.2013, 17.7.2014
a 22.1.2015. Pri určovaní výšky náhrady cestovného vychádzal zo záveru, že žalovaná ako účastník
konania, má nárok na náhradu cestovného hromadnou verejnou dopravou, keďže nepreukázala nutnosť
použitia motorového vozidla a priznal jej iba náhradu cestovného vo výške rovnajúcej sa cestovnému z

miesta sídla zástupcu žalobcu, Bratislavy, do miesta pojednávania, Spišskej Novej Vsi.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu skutočnej škody a ušléhozisku v sume 77.000 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy počnúc 1.3.2013 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a bola mu priznaná náhrada trov prvostupňového
a odvolacieho konania, ktoré vyčísli v stanovenej lehote. Podané odvolanie odôvodnil s poukazom na

ust. § 205 ods. 1,2 písm. a/, f/ O.s.p., t.j. z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považoval v celom rozsahu za nesprávny,
nespravodlivý, právne a skutkovo nedôvodný a neudržateľný, ktorý vykazuje tiež znaky arbitrárnosti.

Náhrady škody sa domáhal z dôvodu, že vo veľmi výraznej a značnej miere ho poškodil nezákonný,
nesprávny úradný postup spôsobený príslušníkom PZ z Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej
Novej Vsi v súvislosti so zaevidovaním zmeny v evidencii vozidiel. Zdôrazňoval, že jeho podnet v tejto
súvislosti bol sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR vybavený ako sťažnosť a z písomného
podania jednoznačným spôsobom vyplýva, že zo strany orgánu policajného zboru v súvislosti so
zaevidovaným zmeny v evidencii vozidiel a vydaním nového osvedčenia o evidencii vozidiel bolo

postupované v rozpore s § 116 ods. 8 zákona o cestnej premávke a jeho sťažnosť bola vyhodnotená
ako opodstatnená. Podľa neho je teda zrejmé, že v tomto prípade došlo k porušeniu § 116 ods. 8
zák.č. 8/2009, pretože vydaniu osvedčenia bránili zákonné dôvody, a to absencia plnej moci a čestné
vyhlásenie o strate osvedčenia o evidencii. Na základe takto jednoznačne a dokázateľne porušeného
zákona zo strany orgánu PZ ODI v Spišskej Novej Vsi má právo byť odškodnený v zmysle zák. č.

514/2003 Z.z. Poukázal aj na to, že riaditeľ OR PZ v Spišskej Novej Vsi sa svojím listom ospravedlnil
konateľovi poškodenej spoločnosti za pochybenie policajta oddelenia bezpečnosti cestnej premávky
a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu. V kontexte tohto ospravedlnenia sa javí
podľa neho konštatovanie konajúcej samosudkyne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku o
extenzívnom výklade a dobrej viere orgánu PZ v súvislosti so skúmaním relevantných dokladov na

vykonanie zmeny o evidencii vozidiel ako jednoznačne špekulatívne a pre daný prípad absolútne
právne a skutkovo irelevantné. Bol toho názoru, že konajúca sudkyňa nedôvodne a bezprecedentne
doslova vyvinila orgán PZ zo zodpovednosti za spôsobenú škodu a účelovým spôsobom opísala v
odôvodnení napadnutého rozsudku jednotlivé výpovede z prípravného konania, ale podľa jeho názoru
výsledky prípravného konania sú pre daný predmet sporu nepodstatné. Trval na tom, že mu vznikla

skutočná škoda vo výške 20.000 € (nadobúdacia hodnota motorového vozidla HUMMER) a aj škoda
vo forme ušlého zisku vo výške 57.000 € (zmluvne dohodnutá odmena za zapožičanie predmetného
motorového vozidla na podnikateľské účely). Vo vzťahu k poslednému predpokladu zodpovednosti za
škodu, t.j. k otázke príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním, t.j. nesprávnym úradným postupom
žalovaného a škodou mal za to, že tiež bola jednoznačne preukázaná tým, že orgán PZ na ODI v

SNV bez splnenia zákonných podmienok nesprávne a nezákonne úradne postupoval tak, že vydal
nové osvedčenie o evidencii vozidla a súčasne vykonal zmenu v osobe nového vlastníka vozidla,
čím umožnil novému vlastníkovi vozidla jeho prevody na ďalšie osoby. Je tu podľa neho preukázaný
vzťah príčiny a následku, pričom prvotnou príčinou, ktorá vyvolala ďalšie následky bol práve dokázaný
nezákonný postup príslušníka PZ z ODI v SNV. Opätovne zdôrazňoval, že v konaní pred súdom bol

jasne preukázaný nezákonný úradný postup príslušníka PZ z ODI v Spišskej Novej Vsi v súvislosti
so zaevidovaním zmeny v evidencii vozidiel - strata osvedčenia o evidencii vozidla a vydaním nového
osvedčenia o evidencii vozidla, čo malo v príčinnej súvislosti za následok vznik škody pre neho v
podobe vyčíslenej skutočnej škody a ušlého zisku. Bol toho názoru, že napadnutým rozsudkom sa
dostal do stavu právnej neistoty a nedôvery vo vzťahu k súdu, ktorý aj napriek jednoznačným právne

relevantným argumentom a dôkazom rozhodol v jeho neprospech. V tejto súvislosti poukazoval na Nález
ÚS SR č. IV.ÚS 14/07. K odvolaniu pripojil kópiu oznámenia o výsledku šetrenia sťažnosti zaslané mu
Ministerstvomvnútrasekcioukontrolyainšpekčnejslužbyč.SKiS-KO-SKVSS-Sť-502/2012z21.6.2012,
oznámenie Okresného riaditeľstva PZ Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves č. OR PZ
- SN - ODI - 110-017/2012 z 9.8.2012.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že s
rozsudkom prvej inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu. Zastáva názor, že námietky žalobcu, ktorými
označil napadnutý rozsudok za nespravodlivý, právne a skutkovo nedôvodný, majúci znak arbitrárnosti,
sú irelevantné a nedôvodné. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal

existenciu všetkých podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
v tomto prípade absentuje preukázanie priamej príčinnej súvislosti, pričom bol spochybnený aj nárok
na náhradu ušlého zisku, považoval za správny, súladný s jeho právnym názorom, vychádzajúci zo
zisteného skutkového stavu. Konštatoval, že súd v konaní sa správne vyporiadal so všetkými tvrdeniamiúčastníkov, pričom vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom objasnenia skutkového a právneho stavu
veci. Zdôrazňoval, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom môže
nastať iba v prípade, ak sú súčasne splnené všetky podmienky dané zákonom. Dôkazné bremeno je

na žalobcovi, ktorý má povinnosť preukázať existenciu škody, ako aj nesprávneho úradného postupu
a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V danom prípade však
absentuje priama príčinná súvislosť medzi údajnou škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP v CSP
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je

možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1. 12.2016 o 10.00 hod. v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 25.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,
3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. účinného v

čase podania odvolania, t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., (súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za

zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

19. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby

opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ). Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu v
zmysle ktorého žalobca v konaní nepreukázal existenciu všetkých podmienok zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretože absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z.

23. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je tvrdenie, že zo strany orgánu policajného zboru v
súvislosti so zaevidovaním zmeny v evidencii vozidiel a vydaním nového osvedčenia o evidencii vozidiel
bolo postupované v rozpore s § 116 ods. 8 zákona o cestnej premávke, z čoho je zrejmé, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany príslušníka PZ z ODI v Spišskej Novej Vsi a na základe
takto jednoznačne a dokázateľne porušeného zákona má právo byť odškodnený podľa zákona o

zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Splnenie existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom
a nesprávnym úradným postupom videl v tom, že orgán PZ na ODI v SNV bez splnenia zákonných
podmienok nesprávne a nezákonne úradne postupoval tak, že vydal nové osvedčenie o evidencii vozidla
a súčasne vykonal zmenu v osobe vlastníka vozidla, čím umožnil novému vlastníkovi vozidla prevody
na ďalšie osoby.

24. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal s týmto tvrdením žalobcu a svoje úvahy ako dospel k
záveru, že nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, aj s poukazom na príslušné
zákonné ustanovenia, z ktorých pri tejto úvahe, teda pri právnom posúdení veci, vychádzal. Odvolací

súd v podrobnostiach na tieto úvahy odkazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

25. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa udáva:
Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby
protiprávne konanie ( nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda aby

protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka v čom konkrétne spočíva škoda,
za ktorú je požadovaná náhrada. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním (nesprávnym
úradným postupom) a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky

príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou
skutočnosťou (a príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. V danom prípade ako to
správne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia aj súd prvej inštancie, vydaním nového osvedčenia o
evidencii motorového vozidla nedochádza k zmene vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, preto
v dôsledku samotného vydania nového osvedčenia o evidencii motorových vozidiel žalobcovi, ako

vlastníkovi motorového vozidla, nemohla vzniknúť škoda. Škoda žalobcovi vznikla tým, že došlo k
prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu zo žalobcu na ďalšiu osobu (Š. R.).
K prevodu vlastníctva však došlo následne ďalším právnym úkonom ( kúpnou zmluvou, na ktorej bol
falšovaný podpis konateľa žalobcu metódou technického falšovania).
Samotný žalobca v žalobe uvádza ako dôvod vzniku škody to, že motorové vozidlo bolo z vlastníctva

spoločnosti (žalobcu) odhlásené a následne prevedené na ďalšiu osobu. Keďže vydaním osvedčenia
o evidencii vozidla nedochádza k prevodu vlastníctva, k prevodu- prechodu vlastníctva môže dôjsť iba
uzavretím kúpnopredajnej zmluvy, skutočnosť, že došlo k vydaniu nového osvedčenia o motorovom
vozidle neviedla neodvratne k spôsobeniu škody. Spôsobenie škody mala za následok následne ďalšia
skutočnosť, a to prevod vlastníckeho práva (kúpna zmluva o predaji predmetného motorového vozidla)

zo žalovaného na inú osobu (Š. R.). Za takýchto okolností vydanie nového osvedčenia o evidencii
motorového vozidla, ktorý postup súd hodnotil ako nesprávny úradný postup, nebolo príčinou ujmy, teda
nie je v priamej príčinnej súvislosti so škodou. Neboli preto splnené všetky podmienky zodpovednosti
za škodu.

26. V danom prípade k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu nesplnenia jednej z troch podmienok pre
vznik zodpovednosti - nepreukázania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Súd konštatoval splnenie jednej z podmienok zodpovednosti a to nesprávny úradný postup a
čiastočne aj splnenie druhej podmienky a to existenciu škody, preto odvolacie námietky žalobcu týkajúcesa odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s nesprávnym úradným postupom ako protiprávneho konania
a existenciou škody (vrátane ušlého zisku), sú nedôvodné.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).