Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Iveta Jankovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/277/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715201095
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2715201095.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: T. B., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX W. XXX, proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Alenou
Arbetovou, advokátkou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, o zaplatenie 8.500 eur s
prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/157/2015 - 19 zo dňa
10. decembra 2015, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.500 eur spolu s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 8500 eur od 12.5.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania
v sume 510 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie sumy z titulu bezdôvodného
obohatenia. Súd vykonal dokazovanie príkazom na úhradu z SLSP, a.s. Z 11.4.2012, vyjadreniami
účastníkov a dospel k záveru, že návrh je dôvodný v celom rozsahu. Samotný odporca s návrhom
súhlasil. Súd prihliadal na to, že je vždy viazaný zisteným skutkovým stavom, ale nie právnou
klasifikáciou navrhovateľa a mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi konania
nebola uzatvorená zmluva o pôžičke, ale žalobca mal záujem kúpiť žalovaného podiel na nehnuteľnosti
za 8.500 eur a žalovaný za takúto kúpnu cenu aj mienil byt predať. Žalovaný reálne finančnú hotovosť
8.500 eur prevzal, ale k prevodu vlastníctva bytu neprišlo a ani predmetnú sumu žalobcovi nevrátil. Súd
si takýto úkon žalovaného vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, lebo získal majetkový prospech vo
výške 8.500 eur bez právneho dôvodu a preto je povinný tento majetkový prospech vydať späť žalobcovi
(§ 451 ods. 1,2 a § 456 § 458 OZ). Žalovaný sa v rámci obrany síce bráni tým, že peniaze treba pýtať
od jeho sestry, ktorá v byte ostala bývať, ale nakoľko kúpna zmluva na byt uzavretá nebola, pre súd je
podstatné, kto peniaze reálne prevzal. Súd priznal žalobcovi sumu 8.500 eur aj s úrokom z omeškania,
lebo žalovaný je v omeškaní s vrátením peňazí a to vo výške zákonného úroku z omeškania 9 % z
účinnosťou od 12.5.2012. Priznanie úrok u z omeškania od 12.5.2012 súd odôvodňuje tým, že žalovaný
súhlasil s celým návrhom žalobcu. Súd v závere konanie žalovaného hodnotí za rozporné s dobrými
mravmi, keďže prevzal sumu 8.500 eur za svoj podiel na byte, pritom podiel na žalobcu od 11.4.2012
( kedy boli peniaze poslané na jeho účet) nepreviedol, nevyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a
ani mu peniaze nevrátil. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a, lebonavrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu. Suma 510 eur predstavuje náhradu iných trov konania z
titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorú sumu navrhovateľovi priznal.
3. Odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 7C/157/2015 považuje za nesprávny z dôvodu neúplného
zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvody pre podanie odvolania sú
§ 205 ods. 2 písm. c) OSP a § 205 ods. f) OSP. V odvolaní tvrdí, že so žalobcom nikdy neuzavrel
zmluvu o pôžičke, ani ho nikdy o žiadnu pôžičku nežiadal, ani mu žiadnu pôžičku neposkytol. To, že
mu poslal na účet sumu 8.500 eur bolo jeho rozhodnutie a túto sumu prijal v dobrej viere. V súlade
s ust. § 107 ods. 1 OZ vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému právu na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia. Spoločne so sestrou V. S. je vlastníkom bytu č. XX na A. ul. v S., každý
vlastnia byt v rozsahu 1/2 spoluvlastníckeho podielu z celku, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú.
a obec S. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť nadobudli v dedičskom konaní. Nehnuteľnosť od
začiatku užívala jeho sestra, v uvedenom byte býva so žalobcom. Vzhľadom k tomu, že žalobca býval v
predmetnej nehnuteľnosti a užíval aj jeho spoluvlastnícky podiel žiadal, aby mu za toto užívanie poskytol
finančnú náhradu. Súčasne uviedol, že nie je proti tomu, aby si jeho spoluvlastnícky podiel previedol
na seba. Žalobca mu poslal dňa 12.4.2012 na účet sumu 8.500 eur. Bolo to jeho rozhodnutie a on
túto sumu prijal v dobrej viere, že ide o sumu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Nakoľko
žil s jeho sestrou nemal problém ani s prevodom svojho spoluvlastníckeho práva, avšak žalobca, keď
mu to navrhol, aby išli k právnikovi a spísali zmluvu, povedal, že musí ísť do práce. Do spisu založil
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 4.4.2012. V zmysle citovanej zmluvy bolo
zriadené záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k. ú. a obec S. v prospech B. B., a
to na zabezpečenie pohľadávky B. B.: istiny v sume 14.700 eur, úrokov, úrokov z omeškania a všetkých
poplatkov a nákladov spojených s úverovou zmluvou voči žalobcovi. Úver žalobcovi poskytla B. B. na
základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5025721229 zo dňa 4.4.2012. Predmetný úver žalobca súdu
opomenul uviesť rovnako ako zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. O tom, že žalobca
úver nespláca sa dozvedel až na základe oznámenia B. B., a.s., o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a o začatí výkonu záložného práva. Keď sa žalobca a sestra rozišli, žalobca sa z bytu odsťahoval.
Žalobca v rozpore s dobrými mravmi požaduje od žalovaného úhradu sumy 8.500 eur, pričom žalobca
nespláca úver, ktorý čerpal pre svoje osobné účely. Žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako
súd odvolací návrh na vydanie platobného rozkazu doručený na súd dňa 23.2.2015 zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v sume 524,66 eur (prevzatie
právnehozastúpenia253,94eur,odvolanie253,94eur+RP2x8,39eur)aleboabyrozsudokOkresného
súdu Skalica č. k. 7C/157/2015 zo dňa 10.12.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia spoukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
6. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinných k 12.5.2012,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Skutkovo bolo zistené súdom I. inštancie, že podľa príkazu zo B., a. s. zo dňa 11.4.2012 žalobca
poslal z svojho účtu na účet žalovaného sumu 8.500 eur dňa 11.4.2012. Žalovaný toto nepoprel, ale sa
bráni tým, že peniaze treba pýtať od jeho sestry, ktorá v byte ostala bývať, nakoľko kúpna zmluva na byt
uzavretá nebola. Žalobca, ako bolo súdom zistené, isté obdobie žil v spoločnej domácnosti s sestrou
žalovaného, V. S.. Žalovaný a jeho sestra zdedili v dedičskom konaní po ich matke byt, každý v jednej
polovici. Žalobca býval so sestrou žalovaného v tomto byte a žalovaný chcel od neho vyplatiť svoj podiel
na byte za 8.500 eur. Žalobca súhlasil s kúpnou cenou 8.500 eur za tento podiel a preto dňa 11.4.2012
aj zaslal na účet XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý mu odporca uviedol 8.500 eur. Kúpnu cenu platil z úveru
čerpaného v B., a.s. v celkovej výške 15.000 eur. Žalobca si myslel, že po zaslaní sumy bude spísaná
kúpna zmluva a on bude na katastri zapísaný ako vlastník bytu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu
uzavretá nebola, žalobca sa z bytu odsťahoval a žiadal žalovaného o 8.500 eur najneskôr do 11.5.2012.
Žalobca tvrdil, že vyzval osobne žalovaného v decembri 2013 a aj januári či februári 2014 na vrátenie
peňazí.
8. Súd I. inštancie správne posúdil, že sa jedná o zaplatenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia,
hoci žaloval žalobca o vrátenie pôžičky, ale súd je vždy viazaný zisteným skutkovým stavom, ale nie
právnou klasifikáciou žalobcu . Súd preto správne konanie žalovaného vyhodnotil ako úkon vyhodnotil
získanie majetkový prospech vo výške 8.500 eur bez právneho dôvodu a preto je povinný ho vydať
späť žalobcovi. Obrana žalovaného, že peniaze treba pýtať od jeho sestry, ktorá v byte ostala bývať
nie je podstatná, pretože boli zaslané peniaze na účet žalovaného, ktorý ich takto prevzal, čo nepoprel,
hoci zmluva uzavretá nebola. Konanie žalovaného správne bolo hodnotené v rozpore s dobrými mravmi
( § 3 OZ) , prevzal 8.500 eur za svoj podiel na byte a podiel na žalobcu od 11.4.2012 nepreviedol a
uzavretie kúpnej zmluvy sa neuskutočnilo. Žalovaný bol v omeškaní s vrátením peňazí a to vo výške
zákonného úroku z omeškania 9 % z účinnosťou od 12.5.2012, teda nasledujúcim dňom od výzvy navrátenie, vydanie peňazí Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a, podľa
úspešnosti žalobcu v celom rozsahu, čo považuje odvolací súd za správne.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP vo
výroku ako vecne správny potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.
11. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
12. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.