Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Beáta Čupková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200925
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216200925.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: A. proti žalovanej: R., o
zaplatenie 1.934,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zo dňa 21. novembra 2016, č.k. 4C/95/2016-45 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.586,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.586,02 eur od 10.10.2013
do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné vždy

do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo
i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a
rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 63,76 % (výrok III.).
V časti o povolení splátok súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok ustanovením § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že dospel k názoru, že vzhľadom na doterajšie správanie
pri plnení povinnosti žalovanej voči žalobcovi, po posúdení jej zárobkových majetkových pomerov, nie

je v možnostiach žalovanej splniť povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom v lehote troch dní, preto určil
žalovanej splniť túto povinnosť v splátkach, pričom v prípade omeškania jednej zo splátok
sa stane splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky súd prvej inštancie prihliadal na výšku
peňažného plnenia a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú
ohrozené oprávnené záujmy žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v časti, v ktorej súd povolil žalovanej splácanie
dlžnej sumy v splátkach po 50 eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti
tak, že zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a postupoval v rozpore
s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie vychádzal zo žiadosti žalovanej s tým, že posúdil
jej zárobkové majetkové pomery, avšak neuviedol, akým spôsobom tieto pomery osvedčil. Len žiadosť

žalovaného podľa žalobcu nie je odôvodneným prípadom pre aplikáciu § 232 ods. 3 CSP. Posúdenie
finančných možností žalovaného by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej
vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného,
ale jeho celkové majetkové pomery.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.4. Výroky, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.586,02 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.586,02 eur od 10.10.2013 do
zaplatenia, vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a bolo rozhodnuté o nároku žalobcu voči žalovanej

nárok na náhradu trov konania vo výške 63,76 %, neboli odvolaním napadnuté a odvolací súd ich
nepreskúmaval. Predmetom odvolacieho konania bolo len povolenie splácania priznaného peňažného
plnenia v splátkach.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej

časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP. Keďže ide výlučne o rozhodnutie o splatnosti peňažného plnenia, ktoré sa netýka
hmotnoprávneho nároku priznaného napadnutým rozsudkom, odvolací súd rozhodol o zmene splatnosti
peňažného plnenia uznesením.

6. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čozahŕňaajmožnosťurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkach,ktorýchvýškuapodmienky
zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

7. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva
oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený
právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd

nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do
štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá
forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však
neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom
konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť

dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je
nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť
dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade
neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.

8. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp.
majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného,
teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy
oprávneného.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vyššie uvedené okolnosti riadne preskúmal. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1
CSP).Ajpredchádzajúciprocesnýpredpisumožňovalsúduosvojiťsiskutkovétvrdeniastrany(účastníka
konania), ktoré ostatní účastníci nepopreli (§ 120 ods. 3, 132 Občianskeho súdneho poriadku). V

predmetnom konaní žalovaná na pojednávaní dňa 21.11.2016 požiadala o povolenie splátok a uviedla,
že je toho času zamestnaná s čistým príjmom 625 eur, z čoho uhrádza mesačne 104 eur na pôžičku a
57 eur jej strhávajú exekučne. Býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť 150 eur a 80 eur platí za
elektrinu. Má dcéru, ktorá je prváčka na základnej škole, na dcéru má určené 30 eur bežné výživné a
10 eur zameškané výživné. Keďže tieto tvrdenia uviedla žalovaná na pojednávaní, na ktoré bol riadne

predvolaný aj žalobca, mal žalobca možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol
nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie,
avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý
nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovanej. Pokiaľ teda
žalobcanespochybniltvrdeniažalovanej,súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďtvrdeniažalovanej

uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie jej príjmov a výdavkov
na účely rozhodnutia o povolení splátok.10. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne
aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobcu,
že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola dôvodná.

11. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nespochybnil výšku splátok určenú súdom prvej inštancie, odvolací
súd považuje za vhodné uviesť, že na pojednávaní dňa 21.11.2016 žalovaná požiadala o splátky vo
výške 20 eur mesačne. Aj keď súd prvej inštancie výslovne neuviedol, akou úvahou došiel k záveru,
že primeraná výška splátky je 50 eur mesačne, je zrejmé, že primeranosťou výšky splátok sa zaoberal,

pričom žalovanou navrhovanú sumu 20 eur mesačne považoval za neprimerane nízku.
Mesačné splátky vo výške 50 eur sú vyššie než pôvodne zmluvne dohodnuté splátky 44,34 eur. Takto
určenými splátkami bude istina 1.586,02 eur uhradená približne za dva a pol roka a celé priznané plnenie
vrátane príslušenstva bude uhradené približne do štyroch rokov, čo je podľa odvolacieho súdu primerané
osvedčeným príjmom a výdavkom žalovanej a nebude mať neprimeraný negatívny dopad na oprávnené
záujmy žalobcu.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.
13. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto by jej v súlade s ustanovením § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovaná bola v

odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.