Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212509
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2513212509.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: L. S., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, právne zastúpená
advokátom: Mgr. Jaroslav Madarász, Farská 25, Nitra, proti odporcovi: Okresný súd Piešťany,
Nálepkova 36, Piešťany, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o určenie, že
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky trvá, o náhradu funkčného platu a o protinávrhu o určenie
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa

28. novembra 2014 č.k. 37Cpr/2/2014-227 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14. januára 2015
č.k. 37Cpr/2/2014- 237, takto

r o z h o d o l :

Rozsudky súdu I. stupňa s a r u š i a a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa zo strany odporcu
okamžitým skončením zo dňa 20.09.2013 je neplatné. Rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi náhradu funkčného platu vo výške 5.970 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšku sa návrh na náhradu funkčného platu zamietol. Vyslovil, že od odporcu nemožno
spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, preto štátnozamestnanecký pomer
navrhovateľa u odporcu končí. Ďalej rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.310,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Tento rozsudok odôvodil prvostupňový súd tým, že

na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľky u odporcu okamžitým skončením zo dňa 20.09.2013, doručeným navrhovateľke
toho istého dňa, je neplatné. Jedným z predpokladov platného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru okamžitým skončením je, že musí byť vymedzený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru tak, aby nebol zameniteľný s inými dôvodmi, pričom dôvod okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru sa nemôže dodatočne meniť. V danom prípade bolo dôvodom pre

okamžité skončenie pomeru, opätovné menej závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré je v zmysle
čl. 12 ods. 4 písm. m) Služobného poriadku kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Súd má za to, že opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny nemôže byť odporcom
kvalifikovanéakozávažnéporušenieslužobnejdisciplínyatedačlánokSlužobnéhoporiadkuOkresného
súdu Piešťany, ktorý ustanovuje, že závažným porušením služobnej disciplíny je aj opakované menej
závažné porušenie služobnej disciplíny je v rozpore so zákonom. Zákon o štátnej službe uvedený

dôvod uvádza ako výpovedný dôvod a teda odporca nemohol tento dôvod ustanoviť vo svojom
vnútornom predpise ako dôvod pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko
k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru možno pristúpiť len v prípade závažného
porušenia služobnej disciplíny, pričom ako už bolo uvedené opakované menej závažné porušenie
služobnej disciplíny nie je závažným porušením, má súd za to, že navrhovateľka sa nedopustila
závažného porušenia služobnej disciplíny a teda nebol daný dôvod, ktorý by oprávňoval odporcu

okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou. Súd má tiež za to, že nie je možné
skúmať, či jednotlivé menej závažné porušenia pracovnej disciplíny zistené vykonanou kontrolou podSpr. 688/13 predstavujú samy o sebe porušenie služobnej disciplíny závažným spôsobom. Pokiaľ
odporca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 71/2003, v ktorom sa
uvádza, že pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je

viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo internom predpise alebo pokyne
hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny, tento podľa
názoru súdu nie je možné v tomto konaní aplikovať, nakoľko uvedené rozhodnutie rieši situáciu kedy
zamestnávateľ považoval porušenie pracovnej disciplíny menej závažného charakteru neprimerane za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prejednávancej veci však samotný odporca mal za to, že

porušenia služobnej disciplíny sú menej závažné, upozornenia, ktoré dal boli dané z dôvodu menej
závažného porušenia služobnej disciplíny a aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odôvodnil
menejzávažnýmporušenímslužobnejdisciplínyapretomásúdzato,ženiejemožné,abypreskúmaval,
či intenzita niektorého skutku vymedzeného v okamžitom skončení nedosahuje stupeň závažného
porušenia.Súdsastotožňujesnázoromnavrhovateľa,ževprípade,akbydospelkzáveru,ženiektorýzo
skutkov je závažným porušením služobnej disciplíny, dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

s navrhovateľom by bol iný a tento by bol skončený z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny,
ktoré by spočívalo v konkrétnom porušení. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka
podaním zo dňa 14.11.2013 oznámila, že trvá na tom, aby ju odporca zamestnával, vzhľadom k tomu,
že odporca s navrhovateľkou neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer jej štátnozamestnanecký
pomer neskončil a odporca je povinný poskytnúť navrhovateľke náhradu funkčného platu, pričom táto

náhrada navrhovateľke patrí v sume jej priemerného zárobku, pričom sa ním má namysli funkčný plat
priznaný navrhovateľke v čase, kedy vznikol dôvod na jeho použitie, odo dňa, kedy oznámila odporcovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu je zrejmé, že s
účinnosťou od 01.06.2013 bol navrhovateľke priznaný funkčný mesačný plat vo výške 497,50 eur. Súd
priznal navrhovateľke náhradu funkčného platu z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru za dvanásť mesiacov odo dňa, keď oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej
zamestnával t.j. od 14.11.2013 a to vo výške 5.970 eur. Odporca podal návrh na limitáciu náhrady
mzdy, pričom súd je toho názoru, že návrh odporcu je dôvodný. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že
navrhovateľka je riadne zamestnaná v spoločnosti ZKW Slovakia, s.r.o., pričom poberá príjem vyšší
ako dosahovala u odporcu a s prihliadnutím na túto skutočnosť, preto navrhovateľke nepriznal náhradu

platu za dobu presahujúcu 12 mesiacov a v tejto časti návrh navrhovateľky na náhradu funkčného platu
zamietol. Súd je toho názoru, že priznaním náhrady funkčného platu za obdobie 12 mesiacov sa naplnila
funkcia sankčná voči odporcovi ako i funkcia satisfakčná voči navrhovateľke z dôvodu, že odporca s ňou
štátnozamestnanecký pomer skončil neplatne. Odporca sa protinávrhom domáhal určenia, že od neho
nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku ďalej zamestnával, preto štátnozamestnanecký

pomer navrhovateľky u odporcu končí. Na základe vykonaného dokazovania súd určil, že okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a navrhovateľka dňa 14.11.2013 oznámila, že
trvá na ďalšom zamestnávaní a preto štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky u odporcu neskončil.
Vzhľadom na to, že odporca ako služobný úrad nemá zákonné oprávnenie určovať počet zamestnancov
ani obsadiť voľné štátnozamestnanecké miesto bez udelenia súhlasu Ministerstva spravodlivosti SR

a Krajský súd v Trnave oznámil odporcovi, že Ministerstvo spravodlivosti SR a následne Krajský súd
v Trnave na základe prehodnotenia personálneho obsadenia zamestnancami vo výkone súdnictva
neudeliloodporcovisúhlasnavyhlásenievýberunaobsadenievoľnéhoštátnozamestnaneckéhomiesta,
ktoré sa uvoľnilo skončením štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky, má súd za to, že nie
je možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával. O náhrade

trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľke ako
účastníčke konania neúspešnej v pomerne nepatrnej časti

Doplňujúcim rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že zamietol návrh v časti o určenie, že
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Rozsudkom súdu zo dňa 28.11.2014 č.k.

37Cpr/2/2014-227 súd rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že na základe vykonaného dokazovania
rozsudkomvyhovelnávrhuvčastiurčenia,žeskončenieštátnozamestnaneckéhopomerunavrhovateľky
zo strany odporcu okamžitým skončením zo dňa 20.09.2013 je neplatné, uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke náhradu funkčného platu vo výške 5.970 eur a vo zvyšku návrh na náhradu
funkčného platu zamietol. Súd zároveň rozhodol o proti návrhu odporcu tak, že od odporcu nemožno

spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával, preto štátnozamestnanecký pomer
navrhovateľky u odporcu končí. Následne súd zistil, že vzhľadom na predmet konania, nebolo
rozsudkom rozhodnuté o tej časti predmetu konania, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Vzhľadom na uvedené súd doplňujúcimrozhodnutím dňa 14. januára 2015 zamietol návrh v tej časti predmetu konania, o ktorej nebolo
rozhodnuté rozsudkom s odkazom na ustanovenie § 166 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokovej časti I., II. a V. podal odvolanie odporca, ktoré odôvodnil
tým, že predmetný rozsudok v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 51 ods. 1 prvá veta zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe o zmene s doplnením niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej
službe“), služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak

štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Zákon o štátnej službe tak pozná na rozdiel
od Zákonníka práce len jediný dôvod okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, keďže
pre štátnozamestnanecký pomer sa ustanovenie § 68 zákonníka práce nevzťahuje. V predmetnom
sporemedziúčastníkmianinebolosporné,žedôvodomnaokamžitéskončenieštátnozamestnaneckého
pomeru bolo porušenie služobnej disciplíny navrhovateľkou, teda ani dôvody skončenia neboli nijako
dodatočne menené. Iné dôvody okamžitého skončenia zákon o štátnej službe ani nepozná, preto

nemôže prísť ani k zámene dôvodu okamžitého skončenia. Intenzita porušenia služobnej disciplíny pre
súd prvého stupňa nie je záväzná. Pre súd sú rozhodné len skutkovo vymedzené dôvody okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a to ako ich odporca kvalifikoval v okamžitom skončení
nie je pre súd záväzné, preto nie je dostačujúce odôvodnenie súdu prvého stupňa v tom, že sa
uspokojil s konštatovaním, že ak odporca odôvodnil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru menej

závažným porušením, nemôže súd skúmať intenzitu skutkov vymedzených v okamžitom skončení,
či dosahujú stupeň závažného porušenia. Rovnako neobstojí ani argumentácia súdu prvého stupňa
vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 71/2003. Súd prvého stupňa
nedôvodne uviedol, že nemôže skúmať, či jednotlivé menej závažné porušenia služobnej disciplíny
zistené vykonanou kontrolu pod Spr. 688/13 predstavujú samy o sebe porušenie služobnej disciplíny

závažným spôsobom, nakoľko jediný súd je oprávnený pri spore medzi účastníkmi rozhodnúť, či
konkrétne vytýkané pracovné nedostatky, či porušenia dosahujú takú mieru intenzity, aby boli dôvodom
na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, bez ohľadu na to, ako ich sám zamestnávateľ
kvalifikuje. Súd konštatuje, že je viazaný tým, ako odporca kvalifikoval jednotlivé porušenia služobnej
disciplíny navrhovateľkou, a keďže ich kvalifikoval ako menej závažné, nemôže už sám tieto dôvody

skúmať, čo nie je ani v súlade s judikatúrou týkajúcou sa posudzovania dôvodu okamžitého skončenia,
či už pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo
vykonať odporcom navrhnuté dôkazy za účelom posúdenia intenzity porušenia služobnej disciplíny
navrhovateľkou, tieto si sám vyhodnotiť, či predstavujú menej závažné, či závažné porušenie služobnej
disciplíny s ohľadom na všetky okolnosti odporcom uvádzané vo vyjadreniach k návrhu, na ktoré

odporca v celom rozsahu odkazuje a osobitne ich znova neuvádza. V časti náhrady funkčného platu vo
výške 5.970 eur nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k výpočtu náhrady funkčného
platu. V zmysle § 79 ods. 1 zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľke
by v prípade náhrady funkčného platu patrila náhrada v sume jej priemerného zárobku s poukazom
na § 79 ods. 1 zákonníka práce, pričom však súd prvého stupňa určil výšku náhrady ako 12
násobok funkčného mesačného platu navrhovateľke priznaného od 01.06.2013 v sume 497,50 eur. Súd
prvého stupňa pritom nevychádzal z priemerného zárobku pri určení náhrady funkčného platu, ale z

výšky naposledy priznaného funkčného mesačného platu navrhovateľke pred okamžitým skončením
štátnozamestnaneckého pomeru. Súd prvého stupňa mal výšku náhrady funkčného platu počítať z
priemerného zárobku, čo neurobil a za týmto účelom dostatočne ani nezistil skutkový stav s poukazom
aj na to, že navrhovateľke bol v období od 01.03.2013 do 31.05.2013 priznaný funkčný plat v nižšej
výške, a to 427,50 eur z dôvodu odňatia osobného príplatku v sume 70 eur za každý mesiac. Z dôvodu

rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva v zmysle akých ustanovení zákona vychádzal súd, keď
uviedol, že priemerným zárobkom sa má na mysli funkčný plat priznaný navrhovateľke v čase, kedy
vznikol dôvod na jeho použitie. Súd prvého stupňa v časti náhrady trov konania nesprávne vyhodnotil
pomer úspechu navrhovateľky v konaní, keď uviedol, že bola neúspešná v pomerne nepatrnej časti
týkajúcejsanáhradymzdypresahujúce12mesiacov,pričomnezobraldoúvahyneúspechnavrhovateľky

v časti určenia trvania pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom. Navrhuje,
aby odvolací súd takto rozhodol: Súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka.
Uviedla, že odporca tvrdí, že k zámene dôvodu okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
z dôvodu ustanovení zákona o štátnej službe nemôže dôjsť a podľa jeho názoru mal okresný súd

prehodnocovať jednotlivé skutky, ktoré odporca v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru
uviedol. Odporca však doposiaľ nezaujal stanovisko k zásadnej otázke, a to, prečo keď sám bez jedinej
pochybnosti považoval konanie odporkyne za menej závažné porušenie služobnej disciplíny (služobný
poriadok, okamžité skončenie služobného pomeru, vyjadrenie odporcu), ktoré za také považuje aj
doposiaľ žiada, aby súd v rozpore s názorom odporcu konštatoval, že navrhovateľka sa dopustila

závažnéhoporušeniaslužobnejdisciplíny.Právnynázorodporcujenesprávny,pretožesamotnýodporca
dobrovoľne určil, čo považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Odporca, doposiaľ nezaujal ani
stanovisko k tomu, že v rozpore so zákonom štátnej službe určil opakované menej závažné porušenie
služobnej disciplíny za závažné. Štátnozamestnanecký pomer bol s navrhovateľkou okamžite skončený
z dôvodu opätovného menej závažného porušenia služobnej disciplíny. Odporca navyše opomenul vziať
do úvahy znenie § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovuje, že aj keď mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Vzhľadom
na hore uvedené navrhujú, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a zaviazal odporcu na úhradu trov prvostupňového
konania, ako aj odvolacieho konanie v sume 229,86 eur (1 úkon vyjadrenie k odvolaniu á 221,47 eur

+ 8,39 eur rež. p.).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi
podaného odvolania s poukazom na ust. § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie
je podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pretože zistil, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd ešte upozorňuje, že aj napriek vymedzeným dôvodom v odvolaní nepreskúmaval vec s

poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ale aj v závislých výrokoch podľa ust. § 212 ods. 2 písm. b)
O.s.p., pretože od rozhodnutia o napadnutom výroku sú závislé aj ostatné výroky, ktoré odvolaním neboli
dotknuté, čo sa týka aj výroku doplňujúceho rozsudku.

Podľa ust. § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (1)

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny
zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného
činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť
okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý
vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže

skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu,
pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije. (2) Služobný úrad
môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej

disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu
a a) príplatku za riadenie, b) príplatku za zastupovanie, c) osobného príplatku, d) príplatku za zmennosť,

e) príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, f) platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej
služby, g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové
vozidlo, h) rozdielového príplatku podľa § 132 ods. 2, i) osobitného príplatku podľa § 132 ods. 3, j)
doplatku podľa § 34 ods. 4, k) vyrovnania podľa § 133.

Podľa ustanovenia § 114 ods. 2 ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo
na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom
zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.Podľa ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, §

13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2
písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75
ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96
ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods.
2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151,

§ 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, §
187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľaustanovenia§79ods.1Zákonníkapráce,akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa

nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za

čas 36 mesiacov.

Navrhovateľka bola u odporcu od 07.01.2009 v stálej štátnej službe zamestnaná vo funkcii hlavný
referent - asistent a podľa Rozvrhu práce na rok 2012 a 2013 bola od 01.01.2012 zaradená ako
asistentka senátu na oddelenia Er, Erd, Ercud, Em, Ed a Ecud. Rozsah pôsobnosti mala navrhovateľka

upravený v Rozvrhu práce odporcu na rok 2012 a 2013, ako aj v opise činnosti štátnozamestnaneckého
pomeru.

Listom zo dňa 20.09.2013 pod č. SprO 262/2013 uložil odporca navrhovateľke Okamžité skončenie
štátnozamestnaneckéhopomerupodľaustanovenia§51ods.1zákonaoštátnejslužbe,vktoromudáva,

že porušila pracovnú disciplínu tým, že napriek písomnému upozorneniu evidovanému pod Spr. 233/13
zo dňa 22.03.2013 na neuspokojivé plnenie služobných úloh, ktoré si prevzala dňa 22.03.2013, kde
jej bola určená 14-dňová lehota na odstránenie zistených nedostatkov, tieto neodstránila a následne
sa dopustila opätovného menej závažného porušenia služobnej disciplíny, čo bolo zistené vykonanou
kontrolou (Spr. 688/13), pri ktorej bolo zistené, že nemá vypracované výzvy a úpravy v súdnych spisoch

oddelenia 4Er, 5Er, 9Er a 12Er od mesiaca máj 2012 (podľa zoznamu spisov založeného v Spr. 688/13),
pričom medzi najzávažnejšie patria najmä - nepredloženie spisov na rozhodnutie o podanom odvolaní
zákonnému sudcovi (4Er/6062/2008 - od 15.11.2012; 4Er/1160/2010 - od 16.07.2012; 4Er/3324/2009 -
od 25.05.2012; 4Er/954/2010 - od 25.05.2012; 12Er/266/2011 - od 16.07.2012), ďalej nevypracované
predkladacie správy z mesiacov február - apríl 2013 (3Er/653/2011, 9Er/255/2012, 3Er/227/2011,

9Er/191/2011, 9Er/187/2011, 9Er/19/2012, 9Er/2/2012 atď.), ďalej absolútne nerealizované výzvy a
úpravy od januára 2013, a taktiež bola u nej nájdená nezaložená a nevybavená pošta z roku 2012 a
2013 (napr. 4Er/205/2008 - Návrh na prerušenie konania - doručený dňa 10.08.2012, 4Er/5854/2008
- Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania - doručený dňa 23.04.2013, 12Er/724/2012 - Návrh
na zmenu účastníka - doručený 06.03.2013, 4Er/6681/2008 - Oznámenie o zmene účastníka konania

- doručený dňa 28.01.2013, 4Er/2253/2009 - Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie - doručený
dňa 19.06.2012, 12Er/1278/2011 - Návrh povinného na zastavenie exekúcie - doručený dňa 20.11.2012,
a podobne), nájdené boli tiež nezaložené doručenky; prípisy od súdnych exekútorov, ktoré mali byť
predložené vyšším súdnym úradníkom; žiadosti a urgencie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie;
žiadosti na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutí, či vrátené nedoručené zásielky. Opísaným konaním

súčasnespoukazomnaSlužobnýporiadokOkresnéhosúduPiešťany(Spr.611/13)čl.12ods.3písm.n)
- neuspokojivým plnením služobných úloh a dosahovaním neuspokojivých výsledkov, opätovne porušila
služobnú disciplínu menej závažným spôsobom. V zmysle ods. 4 písm. m) Služobného poriadku,
opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny je kvalifikované ako závažné porušeniepracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupkyňou
zamestnancov pri OS Piešťany.

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 12/2008 a obdobne 3 Cdo 218/2007 hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a hodnotí ho tak osoba
zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a
intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, ktorej porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod..

Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Už aj
odporca poukázal v konaní na to, že povinnosťami navrhovateľky bolo v zmysle § 60 ods. 1 písm. e),
h) a i) zákona o štátnej službe okrem iného aj plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas, vykonávať

služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činnosti jeho štátnozamestnaneckého miesta a riadiť sa pri
vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecno-záväznými
právnymi predpismi a služobnými predpismi.

Záväzným predpisom pre odporcu je okrem zákona o štátnej službe, zák. č. 400/2009 Z. z. a

interný predpis odporcu Služobný poriadok, ktorý v danom prípade vzhľadom na skutkové zistenia
porušenia pracovnej disciplíny je poriadok zo dňa 19. septembra 2013 pod sp. zn. Spr. 611/2013. Pre
posúdenie vymedzenia opisu činností vykonávaných navrhovateľkou je potrebné vychádzať z rozvrhu
práce na príslušný rok, z jednotlivého opisu činností štátnozamestnaneckého miesta podpísaného
navrhovateľkou ako asistentkou senátu dňa 10.01.2012, s ktorými sa navrhovateľka pri začiatku svojej

funkcie oboznámila a mali by byť uvedené aj v rozvrhu práce prípadne v iných interných predpisoch
odporcu.

Odporca poukázal, že bola navrhovateľka oboznámená so Služobným poriadkom odporcu zo dňa
07.08.2013, v ktorom v čl. 12 bod 4 písm. m) je uvedené, že závažným porušením pracovnej disciplíny

je opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny.

V zmysle Služobného poriadku odporcu v čl. 12 bod 5 porušenie služobnej disciplíny zamestnancom
a stupeň závažnosti jej porušenia posúdi s prihliadnutím na závažnosť a následky porušenia služobnej
disciplíny, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie si povinností

zamestnávateľa predseda súdu. V tejto súvislosti poukázala predsedníčka Okresného súdu Piešťany na
zistenénedostatkyvprácinavrhovateľkyvykonanoupodrobnoukontroloudňa19.09.2013zaprítomnosti
riaditeľky a dvoch tajomníčok exekučného oddelenia (Spr. 688/2013) z dôvodu opakovane zistených
nedostatkov po upozornení (dňa 22.03.2013, pod Spr. 233/2012 - č. l. 200 spisu).

Z výsledkami kontroly bola navrhovateľka oboznámená a mala možnosť sa k nej vyjadriť o čom je
spísaný aj úradný záznam zo dňa 20.09.2013. Oboznámenie bolo vykonané po prerokovaní zistených
nedostatkov po kontrole s navrhovateľkou za prítomnosti predsedníčky a riaditeľky odporcu.

Odporca poukázal, že navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu viacerými konaniami v

zmysle čl. 14 bodu 4 písm. m) Služobného poriadku, pretože
1. nepredložila sudcovi v primeranej lehote spis na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka v celkovo 12 zistených prípadoch za obdobie posledného roka pred okamžitým
skončením, a to
- v 1 veci od 15.11.2012 do vykonania kontroly (19.09.2013) - 4Er/6062/2008,

- v 3 veciach od 25.02.2013 do vykonania kontroly - 9Er/187/2011, 9Er/181/2011, 9Er/653/2011,
- v 1 veci od 27.03.2013 do vykonania kontroly - 9Er/787/2012,
- v 6 veciach od 29.04.2013 do vykonania kontroly - 9Er/255/2012, 3Er/227/2011, 9Er/191/2011,
9Er/136/2011, 9Er/2/2012, 9Er/19/2012.
2. neexpedovala vydané poverenia na vykonanie exekúcie v celkovo 6 zistených prípadoch za obdobie

posledného roka pred okamžitým skončením, a to
- v 6 veciach od 06.05.2013 do vykonania kontroly - 12Er/407/2013, 12Er/403/2013, 12Er/394/2013,
12Er/423/2013, 12Er/430/2013, 12Er/421/2013, ktoré boli vydané 03.05.2013 a predložené jej na
realizáciu 06.05.2013.3. neexpedovala vydané uznesenie od 20.03.2013 do vykonania kontroly - 4Er/192/2013.
4. nezaložila podanie účastníkov konania do spisov v celkovom 4 zistených prípadoch za obdobie
posledného roka pred okamžitým skončením, a to

- od 20.11.2012 do vykonania kontroly - 12Er/1278/2011,
- od 28.01.2013 do vykonania kontroly - 4Er/6681/2008,
- od 06.03.2013 do vykonania kontroly - 12Er/724/2012,
- od 23.04.2013 do vykonania kontroly - 4Er/5854/2008,
5. nerealizovala úpravy od vyšších súdnych úradníkov na lustrácie účastníkov, či doručenie výzvy

účastníkom v celkovo 22 zistených prípadoch za obdobie posledného roka pred okamžitým skončením,
a to
- v 6 veciach od 20.09.2012, resp. 21.09.2012, resp. 25.09.2012 do vykonania kontroly - 4Er/1473/2008,
4Er/1193/2009, 4Er/1411/2010, 4Er/444/2009, 4Er/1916/2008, 4Er/2928/2009,
- v 5 veciach od 11.10.2012, resp. 30.01.2012, resp. 31.10.2012 do vykonania kontroly - 4Er/384/2009,
9Er/1553/2011, 4Er/2454/2008, 4Er/944/2011, 4Er/4845/2008,

- v 7 veciach od 08.11.2012, resp. 12.11.2012, 28.11.2012 do vykonania kontroly - 4Er/1491/2009,
4Er/6235/2008, 4Er/2893/2008, 4Er/3275/2009, 4Er/4209/2008, 4Er/4343/2008, 4Er/439/2008,
- v 4 veciach od 03.12.2012, resp. 10.12.2012, resp. 11.12.2012 do vykonania kontroly - 4Er/398/2012,
4Er/1433/2008, 4Er/2277/2008, 4Er/481/2008.

V danom prípade súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v návrhu na
okamžité skončenie pracovného pomeru (štátnozamestnaneckého pomeru), ale musí vychádzať z toho,
akojetentozrušujúciprejavskutkovoodôvodnenýačitotoskutkovéopísaniezakladániektorýzdôvodov
okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvedeného v § 53 ZP (obdobne uvedeného v § 51 ods. 1 veta
prvá zák. č. 400/2009 Z.z.). Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia môže byť rôzna; v mnohých

prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností oprávňujúcich na skončenie pracovného pomeru
(obdobne štátnozamestnaneckého pomeru) týmto spôsobom a zakladajúcich zákonný dôvod na tento
disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny
sa mu vytýka a teda aj dôvod skončenia pracovného pomeru (štátnozamestnaneckého pomeru).

Prvostupňový súd preto mal vyhodnocovať jednotlivé skutkové vymedzenia v okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru podľa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ako aj s prihliadnutím
na kritériá vo vzťahu k osobe navrhovateľky, vo vzťahu k funkcii navrhovateľky, vo vzťahu k plneniu
služobných povinností.

Argument súdu prvého stupňa, že má za to, že opakované menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, tak ako bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre navrhovateľku,
nemôže byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda článok Služobného
poriadku je v rozpore so zákonom, je preto nesprávny. Súd mal po takto nesprávnej právnej úvahe za
to, že uvedené opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny nie je závažným porušením

a preto nebol daný dôvod, aby odporca s navrhovateľkou okamžite skončil štátnozamestnanecký
pomer. Nesprávny bol tiež záver súdu prvého stupňa, že nie je možné skúmať, či jednotlivé menej
závažné porušenia pracovnej disciplíny zistené kontrolou pod sp. zn. Spr. 688/13 predstavujú samy o
sebe porušenie služobnej disciplíny závažným spôsobom. Takisto neobstojí ani tvrdenie súdu, že na
daný prípad sa nevzťahuje rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 Cdo 71/2003, že pri hodnotení stupňa

intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo
svojom pracovnom poriadku a internom predpise alebo pokyne hodnotí určité konanie zamestnanca,
ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Toto len stručne zdôvodnil so záverom, že nie je
možné, aby súd skúmal, či intenzita niektorého skutku vymedzeného v okamžitom skončení nedosahuje
stupeň závažného porušenia. Naopak odvolací súd poukazuje na to, že súd prejednávajúci neplatnosť

okamžitého skončenia je povinný intenzitu uvedených vymedzených konkrétnych skutkov posudzovať
sám a nie obmedzovať sa iba na to, ako zamestnávateľ označil tieto skutkové zistenia porušenia
pracovnej disciplíny, tzn. či menej závažné porušenie alebo závažné porušenie služobnej disciplíny.

Pre toto nesprávne právne posúdenie ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, muselo byť rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) a písm.
f), ods. 2 O.s.p..Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v súlade so Zákonom o štátnozamestnaneckom pomere (zák. č.
400/2009 Z.z.) a Služobným poriadkom OS v Piešťanoch zo dňa 07. augusta 2013 pod Spr. 611/2013,
ktorý je vnútorným interným predpisom odporcu rovnako záväzným ako citovaný zákon, posúdiť

jednotlivé skutkové zistenia uvedené v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého služobného
pomeru zo dňa 20.09.2013 pod SprO 262/2013 podľa intenzity vo vzťahu k osobe navrhovateľky,
vo vzťahu k funkcii navrhovateľky, vo vzťahu k doterajšiemu plneniu jej služobných povinností a
predovšetkýmvzhľadomnaintenzituporušeniapracovnejdisciplíny,čitotokonanie,ktorébolooznačené
síce odporcom ako opakovane menej závažné porušenie služobnej disciplíny je závažným porušením

služobnej disciplíny v zmysle čl. 12 bodu 4 písm. m) Služobného poriadku zo dňa 07.08.2013.

Odvolací súd poukazuje na to, že v tejto súvislosti musí vychádzať prvostupňový súd z opisu jej činností
štátnozamestnaneckého miesta, ktorý prevzala navrhovateľka 10.01.2012 (č. l. 48, 49). Tu sú uvedené
činnosti, ktoré vykonáva, ktoré sú jej povinnosťou a ktorými sa mala pri výkone svojej funkcie riadiť.
Vyhodnotiť, ktoré z týchto činností boli konaním navrhovateľky porušené a napĺňali skutkové zistenia

uvedené a vymedzené odporcom v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej musí
súd prihliadať aj na jej doterajší postoj k plneniu služobných povinností, tzn. že z konania doteraz
vykonaného vyplýva, aké nedostatky jej vopred boli vytýkané a aké zistenia boli vykonanou kontrolou
19.09.2013 oboznámené navrhovateľke 20.09.2012. Na tieto výsledky by mal súd prihliadať vzhľadom
na intenzitu porušenia služobnej povinnosti vo vzťahu k celkovému postoju navrhovateľky k plneniu

služobnýchpovinností.OdporcapoukázalnarôznespisovéznačkyvedenépodSpr.,vktorýchsaevidujú
upozornenia na nedostatky v práci navrhovateľky a tiež aj výsledok podrobnej kontroly. Intenzitu týchto
skutkových zistení musí prvostupňový súd posudzovať aj z dôvodu následkov, ktoré boli spôsobené
porušením povinností navrhovateľkou, pretože odporca správne poukazoval na Nález ÚS SR č. IV
US 471/2013 zo dňa 07.05.2013 na prieťahy v 16 exekučných veciach OS Piešťanoch, ale takisto aj

opakované sťažnosti účastníkov v exekučných konaniach na prieťahy v konaní. Všetky tieto zistené
prieťahy v konaniach boli, či už Ústavným súdom alebo v prípade sťažností účastníkov predsedníčkou
súdu odporcu, konštatované a preto ich intenzita a následky sa takýmto spôsobom zistiť dajú. Navyše
je potrebné vzhľadom na vymedzenú činnosť navrhovateľky v jej náplni o pracovnej činnosti - opisu
činnosti štátnozamestnaneckého miesta a následne konkrétne jej porušenia vymedziť následkom, ktoré

spôsobili na strane odporcu takéto závažné následky. Samotné posúdenie jednotlivých skutkov už v
konkrétnomvymedzenívlisteoznačenéhoakoOkamžitéskončenieštátnozamestnaneckéhopomeruzo
dňa 20.09.2013 evokuje, že sa nejednalo v celom súhrne len o nepatrné porušenia služobné disciplíny
vzhľadom na zistené následky tohto porušenia (už poukaz na Nález ÚS ako aj sťažnosti účastníkov vo
veciach z dôvodu prieťahov v konaní).

Po týchto zisteniach prvostupňový súd dôkazy jednotlivo a v ich súhrne vyhodnotí podľa ust. § 132 ods.
1 O.s.p. a opätovne vo veci rozhodne, pričom jeho rozhodnutie musí byť zdôvodnené v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.. V zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň prvostupňový súd rozhodne o trovách
tohto odvolacieho konania.

Senát odvolacieho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.