Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111208451
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111208451.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: T. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. I., V., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 66, proti
odporcovi: GE Money, a.s. v „likvidácii", so sídlom Bratislava, Bottova 7, IČO: 17 324 220, zast. Šiška
& Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Palisády 33, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 07. 2014 č.k. 19C/70/2011-289, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby
odporcovi bola uložená povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 8.175 eur oproti vydaniu
motorového vozidla, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 3.411 eur do 3 dní a určenia, že administratívny poplatok za uzatvorenie Zmluvy o úvere č. 605785
zo dňa 20. 01. 2006 je neprijateľný. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vyšiel zo zistenia, že účastníci konania dňa 20. 01. 2006 uzatvorili zmluvu o úvere na nákup vozidla a
záložnú zmluvu č. 605785, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 4.763,33
eura (143.500,-Sk) na nákup motorového vozidla Ford Mondeo Diesel 1,8 TD Ambiente č. karosérie
N ktoré bolo zároveň i predmetom záložného práva. Úver sa navrhovateľka zaviazala splácať v 60-ich
mesačných splátkach vo výške 143,42 eura (4.320,80,-Sk) spolu s havarijným poistením vo výške 20,98
eura (632,-Sk), a teda celková výška mesačnej splátky bola 164,40 eura (4.952,80,-Sk), pri RPMN
vo výške 12,90 %, so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 02. 2006, ďalších splátok vždy k 20. dňu v
mesiaci a poslednou splátkou dňa 20. 01. 2011. Navrhovateľka prvú splátku uhradila riadne a včas,
celkovo uhradila 57 splátok úveru a odporca z titulu nezaplatených 3 splátok eviduje voči nej dlh vo
výške 493,20 eura. Keďže navrhovateľka už od splácania 32 splátky a všetkých ďalších sa dostala do
omeškania, odporca odstúpil od úverovej zmluvy a zaslal navrhovateľke výzvu na predčasné splatenie
úveru podaním zo dňa 20. 01. 2011, z ktorého dôvodu navrhovateľka mala za to, že došlo k zrušeniu
zmluvy a odporca je povinný vydať jej už splatenú sumu 8.175 eur oproti jej povinnosti vydať odporcovi
motorové vozidlo, ktoré podľa vyjadrenia navrhovateľky nepoužíva, nemá platné STK a neprešlo ani
emisnou kontrolou. Odporca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 09. 2012 postúpil pohľadávku
voči žalobkyni zo zmluvy o úvere vo výške 567,90 eura na Profidebt Slovakia, s.r.o. a táto spoločnosť
následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 01. 2014 na Intrum Justitia Debt Finance AG.
Pokiaľ odporca sa v priebehu konania návrhom domáhal pripustenia zmeny účastníka konania tak, že
namiesto neho do konania vstúpi Profidebt Slovakia s.r.o., súd prvého stupňa svojim uznesením zo
dňa 17. 02. 2014 návrh zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 04. 2014. Poukázal
tiež na to, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 16. 02. 2011 sp.zn. 16C/33/2011 bolo nariadené

predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy
č. 605785 zo dňa 20. 01. 2006 vo vzťahu k motorovému vozidlu nadobudnutému navrhovateľkou do
rozhodnutia vo veci samej a navrhovateľke uložil povinnosť podať návrh vo veci samej, čo navrhovateľka
realizovala teraz prejednávaným návrhom na začatie konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. §
4 ods. 1-3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5, 8, § 451 ods. 1, 2, § 101 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), ako i § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008. Uviedol,
že základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu ako podmienka
pre to, aby súd mohol návrhu vyhovieť. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez
súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho postavenie stalo
neistým, pričom naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. Konštatoval,
že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že už pri podpise zmluvy bola odporcom zavádzaná, pretože
mala v úmysle zobrať si auto na leasing a nie úver, že zmluvu si pri podpise neprečítala a až doma zistila
svoj omyl, mal za to, že odo dňa 20. 01. 2006 navrhovateľka mohla využiť zákonom dané možnosti,
napr. domáhať sa neplatnosti zmluvy, napriek tomu však navrhovateľka začala úver splácať a takýmto
prístupom a konaním sa stotožnila so zmluvou, ktorú podpísala a bola si vedomá svojich povinností.
Okrem toho leasingová zmluva by bola pre navrhovateľku nevýhodnejšia ako zmluva o úvere, keďže
pri leasingu by sa navrhovateľka nestala vlastníčkou motorového vozidla, ale len nájomníčkou. Na
odstúpenie od zmluvy realizované odporcom písomným listom zo dňa 20. 01. 2011 neprihliadol majúc
za to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany odporcu nedošlo. V tejto súvislosti argumentoval,
že v zmysle čl. 6 bod 6.2. VOP odstúpenie nadobúda účinnosť doručením oznámenia o odstúpení od
zmluvy klientovi a nebolo zrejmé, kedy navrhovateľka túto listinu prevzala s tým, že v rovnaký deň, t.j. 20.
01. 2011, bola dojednaná i splatnosť úveru, z ktorého dôvodu odstúpenie od zmluvy mohlo nadobudnúť
účinky až po tom, čo zmluva zanikla uplynutím času. Za situácie, že nedošlo k platnému odstúpeniu
od zmluvy, na strane odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ktorého výška podľa navrhovateľky mala predstavovať sumu uhradenú odporcovi podľa zmluvy o úvere.
Návrh navrhovateľky preto v tejto časti zamietol, keď naviac by bolo i v rozpore s dobrými mravmi,
keby odporca bol povinný vydať navrhovateľke všetko, čo mu plnila a navrhovateľka by mu mala vydať
motorové vozidlo, ktoré užívala od roku 2006, ku dnešnému dňu stratilo na hodnote, nemá platnú STK a
neprešlo ani emisnou kontrolou. Dospel tiež k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane
odporcu došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre postup podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.
a na priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie navrhovateľke. Nebolo totiž preukázané,
že by sa odporca dopustil protiprávneho konania voči navrhovateľke, alebo že by z jeho strany bola
navrhovateľka neprimerane atakovaná, obťažovaná, alebo že by odporca nerešpektoval predbežné
opatrenie, podľa ktorého bol povinný zdržať sa výkonu záložného práva. Preto aj v tejto časti považoval
návrh navrhovateľky za nedôvodný a zamietol ho. Napokon v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala
určenia, že administratívny poplatok za uzatvorenie zmluvy podľa zmluvy o úvere č. 605785 zo dňa 20.
01. 2006 je neprijateľný, dospel k záveru, že na takomto určení a v tomto konaní nemá navrhovateľka
naliehavý právny záujem, pretože všetky právne vzťahy medzi ňou a odporcom je možné vyporiadať
v konaní na základe žaloby o plnenie, kde má navrhovateľka možnosť uplatniť všetky hmotnoprávne
námietky. Naviac ani v prípade, ak by bolo určené, že administratívny poplatok za uzatvorenie zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, právne postavenie navrhovateľky by sa nezmenilo. Z uvedeného dôvodu aj
tento návrh navrhovateľky zamietol. Postupujúc podľa § 151 ods. 3 OSP vyslovil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa nesprávne
zistil skutkový stav veci a túto i nesprávne právne posúdil. Za podstatnú odvolaciu námietku označila
nesprávne posúdenie následkov odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu a v tomto smere považovala
za nerozhodné, že odporca nechce uviesť, kedy jej bolo doručené odstúpenie, keďže jeho originálne
vyhotovenie má v držbe. Uviedla, že nemala dôvod evidovať, kedy jej zásielka bola doručená a
postačuje, že táto bola datovaná dňa 20. 01. 2011. Naviac odstúpeniu od zmluvy nemôže brániť ani
okolnosť, že posledná splátka mala byť zaplatená 20. 01. 2011, pretože splátka nebola zaplatená
doposiaľ a v prípade, že by odporca od zmluvy neodstúpil, tak by sa mohol domáhať plnenia práve na
základe zmluvy, ktorej účinky by trvali. Odporcu nikto nenútil odstúpiť od zmluvy, urobil tak slobodne,

vážne a zrozumiteľne a neexistuje dôvod, prečo by takýto jeho prejav vôle nemal byť platný a účinný.
Argumentovala, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a každý z jej účastníkov
je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V prípade, že by zo zmluvných podmienok
vyplýval iný právny režim, išlo by o dojednanie neplatné v zmysle § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ.
Argumentačne svoje závery podporila i poukazom na označené rozhodnutia iných odvolacích senátov,
ktoré posudzovali platnosť odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľských veciach. Mala tiež za to, že obstáť
nemôže ani odporcom namietané premlčanie, pretože vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha
proti vydaniu motorového vozidla v zmysle § 107 ods. 3 OZ. Okrem toho u odporcu by prichádzala
do úvahy 10-ročná objektívna premlčacia doba, pretože sa snaží úmyselne získavať od spotrebiteľov
bezdôvodné obohatenie v masovom merítku, čo sa mu aj darí, pretože väčšina spotrebiteľov sa nebráni.
Pre úplnosť poukázala i na nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, ktorými sa mal súd prvého stupňa
zaoberať, pokiaľ odstúpenie od zmluvy nezohľadnil. Tieto vzhliadla v tom, že v predmetnej úverovej
zmluve odporca požaduje ako cenu úveru administratívny poplatok, vyjadruje cenu úveru neurčito,
nejasne a nezrozumiteľne, pričom ide o podstatnú náležitosť zmluvy, čo môže spôsobovať neplatnosť
celej zmluvy, ďalej zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
a preto je bezpoplatková a bezúročná a aj údaj o RPMN je podhodnotený, keď RPMN so započítaním
poistného je 39,11 % a bez započítania poistného je 26,69 %. Tak podstatné podhodnotenie RPMN má
ten istý dôsledok, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec, čo je ďalší dôvod na posúdenie zmluvy ako
bezúročnej a bezpoplatkovej.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa sa s predmetnými nárokmi
uplatňovanými navrhovateľkou zaoberal v napadnutom rozsudku, pričom dostatočne odôvodnil ich
neprípustnosť. Rozsudok vychádza zo skutkového zistenia, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní
a v jeho odôvodnení sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie predmetného
rozsudku tak dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Pokiaľ navrhovateľka považuje odstúpenie od zmluvy za platné a
účinné, nedokázala v tomto smere uniesť dôkazné bremeno na doručenie tohto odstúpenia, pričom bez
doručenia právne účinky odstúpenia od zmluvy nenastanú. Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil,
že zmluva bola ukončená ku dňu 20. 01. 2011, a preto aj zaoberanie sa otázkou doručenia / nedoručenia
odstúpenia od zmluvy po tomto dátume je bezpredmetné, keď nemožno odstúpiť od zmluvy, ktorá už
zanikla. V tejto súvislosti zdôraznil, že ani jeden z účastníkov konania nikdy netvrdil, že odstúpenie
od zmluvy bolo realizované pred dňom 20. 01. 2011. Argument navrhovateľky, že v zmluve o úvere
chýbajúci údaj o ročnej úrokovej sadzbe spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, označil za nesprávny,
pretože neexistuje ani jeden zo zákonných dôvodov, pre ktorý by bolo nutné považovať zmluvu za
neplatnú (§ 37 až § 39 OZ). Naviac právne predpisy s prípadnou nejasnosťou, nezrozumiteľnosťou
a tým neplatnosťou jedného zmluvného ustanovenia nespájajú automaticky neplatnosť celej zmluvy.
K ostatným právnym argumentom navrhovateľky uvedeným v jej odvolaní nepovažoval za potrebné
sa vyjadriť, pretože sa značne podľa jeho názoru vzďaľujú správnemu ponímaniu právnych vzťahov a
noriem. Záverom vyjadril presvedčenie, že zámerom navrhovateľky je len jej snaha o značné obohatenie
sa na jeho úkor a to v rozpore s dobrými mravmi, na čo už správne poukázal i súd prvého stupňa.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

V súdenej veci predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa po pripustení jeho zmeny
právoplatným uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 11. 12. 2013 č.k. 19C/70/2011-196 domáhala
uloženia povinnosti odporcovi vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 8.175 eur oproti jej povinnosti
vydať odporcovi motorové vozidlo Ford Mondeo Diesel 1,8 TD Ambiente č. karosérie N uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.411 eur a určenia, že
administratívny poplatok za uzatvorenie Zmluvy o úvere č. 605785 zo dňa 20. 01. 2006 je neprijateľný.
Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia oproti povinnosti vydať odporcovi motorové vozidlo
založila na tvrdení, že odporca od zmluvy odstúpil, čím došlo k jej zrušeniu a každý z účastníkov je preto
povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ).

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako výslovne ustanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu
k zrušenej alebo neplatnej zmluve, dôsledkom plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je povinnosť
účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, a teda ide o
vzájomnú reštitučnú povinnosť zmluvných strán. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom
je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba. Každému z účastníkov zrušenej alebo
neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho, čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť
vrátiť plnenia, ktoré sám dostal podľa takejto zmluvy. Reštitučná povinnosť podľa § 458 OZ sa týka
zmlúv, ktoré sú neplatné alebo boli zrušené. Pod pojmom zrušená zmluva má Občiansky zákonník na
mysli zrušenie zmluvy na základe úkonu účastníkov zmluvy podľa § 48 ods. 1 OZ alebo zrušenie zo
zákona podľa § 518 OZ. Zrušením zmluvy na základe úkonu jej účastníkov je predovšetkým odstúpenie
od zmluvy, ktoré je jednostranným adresným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu
zmluvu zrušiť a k účinnosti ktorého je treba, aby došiel druhému účastníkovi zmluvy. Právo odstúpiť
od zmluvy viaže Občiansky zákonník na splnenie predpokladov a k týmto patrí existencia zmluvného
záväzkového právneho vzťahu, právo na odstúpenie od zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy,
prejav vôle účastníka zmluvy od nej odstúpiť a zákon odstúpenia od zmluvy nezakazuje. To, či účastník
zmluvy má právo od nej odstúpiť, vyplýva buď zo samotnej zmluvy, alebo takéto právo je dané zákonom.
Vo všeobecnosti platí, že ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak, odstúpením sa
zmluva zrušuje. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností,
ktoré účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývajú z uzavretej zmluvy. Pokiaľ ide o časový
moment zániku práv a povinností účastníkov zmluvy, z ust. § 48 ods. 1 OZ vyplýva, že zmluva sa zrušuje
od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase zrušenia zmluvy,
napr. že k zrušeniu zmluvy dochádza ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení druhej zmluvnej strane
alebo k inému termínu a v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav, ako
keby k zmluve nebolo vôbec došlo. Ak bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z hľadiska skutkového stavu v prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa
20. 01. 2006 účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere na nákup vozidla a záložnú zmluvu č. 605785,
na základe ktorej na žiadosť navrhovateľky jej bol poskytnutý úver vo výške 143.500,-Sk (4.763,32 eura)
na nákup motorového vozidla, ktorý sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach
po 4.320,-Sk (143,42 eura) spolu s nákladom na havarijné poistenie vo výške 632,-Sk (20,97 eura),
t.j. v celkovej výške 4.952,80 Sk (164,40 eura) vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky
dňa 20. 02. 2006 a poslednej splátky dňa 20. 01. 2011 a pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej
len „RPMN“) 12,90 %. Zároveň účastníci konania uzatvorili záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia
peňažnej pohľadávky odporcu vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ktorej predmetom bolo osobné motorové
vozidlo vo vlastníctve navrhovateľky, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou. Súčasťou zmluvy o úvere boli i
všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere odporcu verzia 11/2005 (ďalej len „VOP“). V bode 6.1
VOP bolo určené, v ktorých prípadoch podstatného porušenia zmluvy je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť, pričom za podstatné porušenie zmluvy sa považuje najmä porušenie čl. 2 VOP, upravujúceho
platby. Podľa bodu 6.2 VOP odstúpenie nadobúda účinnosť doručením oznámenia o odstúpení od
zmluvy klientovi. Úverová zmluva nadväzovala na kúpnu zmluvu č. 30035/2006/GE zo dňa 20. 01. 2006,
ktorú uzatvorili Autoimport s.r.o. Bratislava ako predávajúci a navrhovateľka ako kupujúca, jej predmetom
bola kúpa osobného vozidla Ford Mondeo, r. výroby 1992, striebornej farby, č. karosérie N za dohodnutú
kúpnu cenu 205.000,-Sk (6.804,75 eura), ktorej časť vo výške 65.293,-Sk bola uhradená pri podpise
kúpnej zmluvy a doplatok vo výške 139.707,-Sk bol uhradený po poskytnutí pôžičky spoločnosťou
GE Money Auto, a.s. s tým, že navrhovateľka ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k vozidlu
jeho odovzdaním. Navrhovateľka z titulu poskytnutého úveru zaplatila odporcovi celkovo 57 splátok,

ďalšie splátky už odporcovi neuhradila. Písomným podaním zo dňa 20. 01. 2011 odporca oznámil
navrhovateľke, že ku dňu 03. 02. 2011 odstupuje od úverovej zmluvy, pretože navrhovateľka ku dňu
20. 11. 2010 neuhradila splátku č. 58, čím sa dostala do 61-dňového omeškania, dlžné splátky voči nej
eviduje vo výške 493,20 eura a z tohto dôvodu požaduje predčasné splatenie celého úveru. Zároveň jej
oznámil začatie výkonu záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky, a to predajom vozidla.

Odvolací súd, vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení, dospel k záveru o vecnej
správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd nespochybňuje, že medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľských vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere zo dňa 20. 01. 2006
medzi odporcom ako veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej
činnosti a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a ktorá nemala možnosť predformulovaný obsah zmluvy ovplyvniť, a teda
pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Túto
skutočnosť nerozporoval ani odporca, a teda v zásade platí, že je dôvodné naň aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva, a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako i Zákon o ochrane spotrebiteľa, na ktoré ustanovenia
poukázal i súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku. Vychádzajúc však z návrhu navrhovateľky,
ktorým bol súd viazaný a zo skutkových tvrdení, z ktorých navrhovateľka vyvodzovala opodstatnenosť
uplatneného nároku, je zrejmé, že za rozhodujúce považovala odstúpenie od úverovej zmluvy učinené
odporcom, v dôsledku čoho medzi ňou a odporcom v zmysle § 457 OZ vznikol právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je na jednej strane povinnosť
navrhovateľky vrátiť odporcovi motorové vozidlo a na druhej strane povinnosť odporcu vrátiť jej sumu
8.175 eur, predstavujúcu doposiaľ uhradené splátky úveru. Takto koncipovaný nárok ale nemôže obstáť.
Je totiž potrebné mať na zreteli, že navrhovateľka uzatvorila dve zmluvy, a to každú s iným subjektom.
Vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudla na základe kúpnej zmluvy od Autoimport s.r.o., na
rozdiel od úverovej zmluvy, ktorou získala len finančné prostriedky na jeho kúpu a ktorú uzatvorila s
odporcom. V rozhodovacej praxi súdov je ustálený názor, že ak bezdôvodné obohatenie spočíva v
plnení na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu iba jej účastníci. Vecná
legitimácia, či už aktívna alebo pasívna na vrátenie vzájomných plnení je teda daná len na strane
účastníkov zmluvy, a preto i dôsledky neplatnosti, resp. zrušenia zmluvy vo forme bezdôvodného
obohatenia nastanú iba medzi jej účastníkmi, keď každý z nich je povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal. Znamená to potom, že navrhovateľka požadovaným petitom len vo vzťahu k predajcovi
by sa mohla domáhať uplatnených nárokov v zmysle § 457 OZ, pretože len v prípade zrušenia alebo
neplatnosti tohto dvojstranného právneho úkonu každý z nich by bol zároveň povinným i oprávneným
účastníkom právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. V dôsledku vzájomnej
viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy je tak aj
procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu kúpy) viazané na
uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie kúpnej ceny) a povinnosť jednej z nich
plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Navrhovateľka v tomto konaní však platnosť kúpnej zmluvy
nespochybňovala a ani sa vrátenia kúpnej ceny nedožadovala. Práve naopak, žiadala od odporcu vrátiť
sumu, ktorú doposiaľ z titulu poskytnutého úveru mu zaplatila, oproti vydaniu mu vozidla i napriek tomu,
že odporca nebol vlastníkom motorového vozidla ani sprostredkovateľom jeho predaja, motorové vozidlo
vôbec nebolo predmetom ich zmluvného vzťahu a tento bol výlučne vzťahom úverovým. Nebolo tak
zákonného dôvodu priznať takto uplatnenému nároku ochranu tak, ako to správne učinil i súd prvého
stupňa. S ohľadom na tento záver odvolací súd považoval už za nadbytočné osobitne sa vyjadrovať k
námietke navrhovateľky spochybňujúcej posúdenie odstúpenia od zmluvy prvostupňovým súdom, ako i
k neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy, keď tieto otázky by boli významné, pokiaľ by súd
mal možnosť rozhodnúť aj ultra petitum, pričom v sporovom konaní, o aký prípad ide a ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou platí, že súd je návrhom navrhovateľa obsiahnutom v petite (žalobnej žiadosti)
zásadne viazaný - tzv. zásada ne ultra petitum. V ďalšom už len odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, a preto ho duplicitne opakovať nebude.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu súdu prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 OSP, v súlade s ust. § 224
ods. 4 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.