Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613208336
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3613208336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu: A., zastúpeného Z. proti žalovanému S.,
zastúpenému opatrovníčkou S., o zaplatenie 1.953,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 07. mája 2015, č. k. 3C/148/2014-103, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a výrokovej časti o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 22,90 Eur,
riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 22,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 22,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.655,85 Eur, riadneho úroku vo výške 1.301,83
Eur a úroku z omeškania vo výške 1.301,73 Eur zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili 04.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver 829,85 Eur, pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
splácaťmesačnousplátkouvždyk10.dňutohoktoréhomesiaca.Splatnosťprvejsplátkyboladohodnutá
zmluvnými stranami na 10.12.2005 a konečná splatnosť úveru na 10.10.2010. Žalovaný svoj záväzok
zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti,

t.j. do 10.10.2010. Po postúpení pohľadávky na žalobcu z právneho predchodcu žalobcu, ktoré bolo
urobená Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, neboli žalovaným uhradené žiadne platby na
pohľadávku. K 21.12.2010 bol zostatok na platbe 1.953,55 Eur pozostávajúci z istiny 1.599,53
Eur, riadneho úroku vo zmysle zmluvy 55,34 Eur a úroku z omeškania 298,68 Eur. Žalobca pred začatím
pojednávania vzal návrh čiastočne späť a to v časti istiny vo výške 1.655,85 Eur, riadneho úroku zo sumy
1.301,83 Eur, úroku z omeškania zo sumy 1.301,73 Eur. Súd na základe vykonaného dokazovania, po
zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Právny predchodca žalobcu

a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere dňa 04.11.2005. Žalobca mal splácať splátky úveru po 690,- Sk
mesačne, t.j. 22,90 Eur. Súd z úradnej moci bol povinný prihliadať na premlčanie splátok úveru,
pričom dňa 10.10.2010 bola stanovená konečná splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu do dňa podania
návrhu, t.j. do 07.10.2013 bola premlčaná, až na jednu splátku vo výške 22,90 Eur. Na premlčanie bol
súd povinný prihliadať z úradnej moci, nakoľko išlo o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto jednej
nepremlčanej splátky mal žalobca nárok na zaplatenie úroku vo výške 17,30% ročne od 22.12.2010 do

zaplatenia a tiež z tejto splátky mal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z tejto
splátky od 22.12.2010 do zaplatenia. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 22,90 Eur, riadny
úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 22,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške9% ročne zo sumy 22,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. V dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom pred
začatím pojednávania, súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.655,85 Eur, riadneho úroku vo výške
1.301,83 Eur a úroku z omeškania vo výške 1.301,73 Eur zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Právne

vec posúdil podľa 4 ods. 2 písm. a/, g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 5, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom určení dĺžky trvania premlčacej doby,
keď zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto je daná
pôsobnosťObchodnéhozákonníka,bezohľadunapovahuúčastníkov.Poukázalvtomtosmerenanázor
prezentovaný Z.. Z. G. v článku „Spotrebiteľ v exekučnom konaní“, vydaného v rámci riešenia projektu

Justičnej akadémie a APVV, na článok od prof. Z.. K. I., uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie
č. 12/2008. Zastával názor, že pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy,
tak spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym
režimom Obchodného zákonníka. Mal za to, že ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje
v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku,

ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že ide
o dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka v rozsahu § 52 - 54, resp. § 60, z čoho vyplýva,
že ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi, ale kogentnými. Pre zdôraznenie
poukázal na českú právnu úpravu v § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 32Cdo 3337/2010, podľa ktorého úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku v § 101

a nasl. nepatrí medzi tzv. iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa v zmysle § 262 ods. 4
Obchodného zákonníka. Tento záver o aplikácii Obchodného zákonníka neodporuje ani rozhodnutiu NS
SR sp. zn. 5MCdo 20/2009 a uvedený právny názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v uznesení č.k.
9Co/224/2011-128 z 27.11.2012, aj v rozsudku č.k. 11Co/456/2012 z 05.02.2014, uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9Co/162/2012 z 22.11.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

14Co/142/2014 z 30.01.2014, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/163/2013 z
25.02.2014, rozsudku toho istého súdu sp. zn. 8Co/423/2013 z 31.03.2014, uznesenia toho istého súdu
sp. zn. 15Co/28/2013 z 30.10.2013, uznesenia NS SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 z 27.03.2013. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti s poukázaním na rozhodnutia krajských súdov, NS SR sú potvrdené jeho
závery o tom, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle

ustanovení Obchodného zákonníka. Ďalej mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky
arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, pričom zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú
právnu ochranu. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé a

presvedčivé. V danom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, a podľa nás absentuje popis
myšlienkového postupu, ktorými k ním súd dospel, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil
tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 274,80 Eur (12 splátok po 22,90 Eur splatných v období
od 10.10.2009 do 10.09.2010), riadneho úroku vo výške 17,30% p.a. zo sumy 274,80 Eur od 22.12.2010

do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 274,80 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia,
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, trov právneho zastúpenia vo výške 75,08
Eur, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si zároveň trovy odvolacieho konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 31,63 Eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 08.07.2015. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.

3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej výrokovej časti na tom právnom názore,
že bol povinný prihliadnuť na premlčanie splátok úveru, keď dňa 10.10.2010 bola stanovená konečná
splatnosť úveru a pohľadávka žalobcu do dňa podania návrhu, t.j. do 07.10.2013 bola premlčaná, až na

jednu splátku vo výške 22,90 Eur. Nakoľko išlo o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadol na premlčanie
podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a premlčanie
nárokovposúdilpodľa §101a§103Občianskehozákonníka,podľaktoréhojepremlčaciadoba3-ročná.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj

odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Žalobca svojím odvolaním namieta jednak nesprávne právne posúdenie otázky premlčania, keď má
za to, že napriek spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere, premlčanie je treba posudzovať podľa

Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhojepremlčaciadoba4-ročnáajednaknamietanepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. S poukazom na vyššie uvedenú citáciu zákonných ustanovení odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na základe podanej žaloby dňa 07.10.2013, t.j. podanej ešte
pred účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z.z. v ustanovení § 5b a novely Občianskeho zákonníka
v ustanovení § 52 ods. 2 veta tretia. O žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 07.05.2015, t.j.
v čase kedy už boli účinné obidve citované ustanovenia zákonov. Obidve tieto ustanovenia nadobudli

účinnosť od 01.05.2014 a zákony, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená,
že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Preto správne súd prvej
inštancie na daný prípad aplikoval aj uvedené ustanovenia zákonov účinných od 01.05.2014, a správne
premlčanie nárokov žalobcu vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, posudzoval prednostne
podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.
11. Odvolací súd poukazuje aj na súdnu prax, ktorá v otázke premlčania v spotrebiteľskom vzťahu

dospela k uvedenému názoru, napr. v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015 (na ktoré
poukazoval aj žalobca v odvolaní ako na vec ešte neskončenú). Námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii
právneho predpisu na otázku premlčania v danom prípade bola preto nedôvodná.

12. Odvolací súd ďalej skúmal, či nároky žalobcu v zamietajúcom rozsahu boli premlčané tak, ako to

posúdil súd prvej inštancie. Odvolací súd premlčanie nárokov žalobcu posudzoval tiež v zmysle hore
uvedeného podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba 3- ročná.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Pri plnení dohodnutom v splátkach platí, že každá splátka predstavuje samostatné plnenie, a preto
pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka
samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody strán o splátkach, ktorá je súčasťou

zmluvy o úvere a od dohodou stanoveného dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení pôžičky v splátkach
umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou.

14. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami dňa 04.11.2005 vyplýva, že právny

predchodca žalobcu N. poskytol žalovanému úver vo výške 25.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 17,30%
p. a., splátke 690,- Sk (22,90 Eur) mesačne so splatnosťou k 10. dňu v mesiaci, splatnosťou prvej
splátky 10.12.2005 a konečnou splatnosťou úveru 10.10.2010. Žalobca svojím konečným návrhom zo
dňa 14.01.2015 uplatnil proti žalovanému zaplatenie 13 splátok z obdobie od 03.10.2009 do 10.10.2010
v sume 297,75 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k zaplatenie 22,90

Eur s príslušenstvom, t.j. len jednej splátky, ktorá nebola premlčaná, ostatné splátky považoval za
premlčané vzhľadom ku končenej splatnosti úveru 10.10.2010 a vzhľadom k podaniu návrhu na súd
dňa 07.10.2013.
15. Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvej inštancie, že všetky uplatnené splátky, okrem
poslednej splatnej k 10.10.2010, sú premlčané. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie splátok zročných

v období od 03.10.2009 do 10.10.2010, čo znamená, že splátka zročná k 10.10.2009 sa premlčala po
uplynutí troch rokov, t.j. dňom 11.10.2012, splátka zročná k 10.11.2009 sa premlčala dňom 11.11.2012,
splátka zročná k 10.12.2009 sa premlčala dňom 11.12.2012, splátka zročná k 10.01.2010 sa premlčala
dňom 11.01.2013, splátka zročná k 10.02.2010 sa premlčala dňom 11.02.2013, splátka zročná k
10.03.2010 sa premlčala dňom 11.03.2013, splátka zročná k 10.04.2010 sa premlčala dňom 11.04.2013,

splátka zročná k 10.05.2010 sa premlčala dňom 11.05.2013, splátka zročná k 10.06.2010 sa premlčala
dňom 11.06.2013, splátka zročná k 10.07.2010 sa premlčala dňom 11.07.2013, splátka zročná k
10.08.2010 sa premlčala dňom 11.08.2013, splátka zročná k 10.09.2010 sa premlčala dňom 11.09.2013
a splátka zročná k 10.10.2010 sa nepremlčala, nakoľko jej zročnosť mala nastať k 10.10.2013, pričom
žalobca podal žalobu na súd 07.10.2013, teda ešte pred uplynutím premlčacej trojročnej doby.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a výroku
o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).