Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205266
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814205266.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínmovej v spore žalobkyne T. V., O.. XX.XX.XXXX, V. P., T.
XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave,
Čučmianska dlhá 21, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.196,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 09.09.2015 č.k. 12C/316/2014 - 65
jednohladne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.196,18
eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy, za čas od 20.09.2012 do zaplatenia,
a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 596,68 eur, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 2.196,18 eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.06.2012 do zaplatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala
titulom vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré mu malo vzniknúť tým, že so
žalobkyňou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa považuje za zmluvu neplatnú a z
tohtodôvodupovažujeajsumu,ktorázjejstranypredstavujeplnenienadsumu,ktorájejbolaposkytnutá
z titulu úveru, teda sumu 2.196,18 eur za bezdôvodné obohatenie.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na
základe uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2007 bola žalovanej
poskytnutá pôvodne suma 40.014,- Sk (1.328,22 eur), následne v priebehu splácania úveru jej bolo
oznámené žalovaným, a to listom zo dňa 28.05.2009, že bol upravený splátkový kalendár v dôsledku
navýšenia úveru s tým, že splátkový kalendár bol navýšený o 60 mesačných splátok, výška splátky

bola určená na sumu 73,79 eur, to znamená, že celkovo mala zaplatiť na základe uvedenej zmeny
žalobkyňa sumu 4.427,40 eur, oproti poskytnutej výške úveru 2.231,22 eur. Výška RPMN bola rozdielna
pri údajoch súvisiacich so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie úveru - 72,47 % , pri jej schválení - 63,51
% a to napriek tomu, že bola poskytnutá len suma 40.014,- Sk. Súd prvej inštancie konštatoval, že
vykonal výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver prostredníctvom kalkulačky RPMN uvedenej na internete
„sme.ekonomika“. Z uvedeného vyvodil, že RPMN uvedená v zmluve o úvere pri jej uzavretí aj pri jej

schválení nezodpovedala prepočtu, v zmysle ktorého RPMN bola 72,22 %. Výška RPMN pri navýšení
úveru 59,23 % opäť nezodpovedala výpočtu, v zmysle ktorého RPMN bola 36,02 % . S poukazom naust. § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že označená zmluva má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho bolo potrebné na túto aplikovať ustanovenia
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochapoukázalnato,žejednouzpodstatnýchnáležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z § 4 ods. 1 citovaného zákona bol aj údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN). Uzavrel, že podľa jeho názoru bolo možné určiť RPMN, čo v
danom prípade žalovaný aj určil, avšak v nesprávnej výške. Poukázal na to, že ak nie je RPMN uvedená
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, alebo je uvedená nesprávne, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, to znamená, že spotrebiteľ je povinný vrátiť z nebankového subjektu alebo

banke iba samotnú sumu úveru. Na základe toho uzavrel, že žalobkyňa bola povinná vrátiť poskytnutý
úver vo výške 2.231,22 eur zvýšený o príslušné náklady v celkovej čiastke 4.427,40 eur. Uvedenú sumu
žalobkyňa zaplatila 19.09.2012. Vzhľadom na právnu fikciu o bezúročnosti zmluvy a povinnosti ju uhradiť
bez poplatkov, uzavrel plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne za plnenie bez právneho dôvodu a teda
ako o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, toto musí tento vydať vo výške 2.196,18 eur spolu
s príslušným úrokom z omeškania vypočítaným v zmysle § 517 ods. 1 OZ.

4. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posudzoval podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Poukázal na
to, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť je tento povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Ak

žalovaný neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú cenu úveru a poskytol žalobkyni úver s nesprávnou
výškou RPMN, súd hodnotil obranu žalovaného ako nepresvedčivú. Pokiaľ žalovaný používal nesprávne
údaje na zistenie ceny úveru, konal tak vedome a teda sa vedome obohacoval na úkor žalobkyne.
Podľa názoru súdu objektívna premlčacia lehota je v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné
obohatenie žalovaného považoval súd za úmyselné. Zmluva bola uzavretá dňa 29.05.2007 a žaloba

bola podaná dňa 29.05.2014 čo znamená, že bola podaná pred uplynutím objektívnej desaťročnej
premlčacej lehoty.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal rozsudok zmeniť v jeho vyhovujúcom
výroku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nepovažuje za správny záver súdu prvej
inštancie o výpočte výšky RPMN. Poukazuje na to, že spôsob akým sa má vypočítať RPMN určuje
zákon č. 258/2001 Z.z. v prílohe a má za to, že nie je povolené, aby sa namiesto tohto spôsobu
používal iný, ktorý nemá oporu v zákone. Súd nepostupoval podľa zákona, ním tvrdené údaje nemajú
oporu v žiadnom zákone a preto aj samotné závery a rozhodnutie súdu neobstojá. Za nesprávne

považuje aj dôvody ohľadne úroku z omeškania. Má za to, že do omeškania sa nemohol dostať dňa
20.09.2012, pretože v daný deň mu žiadna povinnosť (ako to tvrdí súd) nevznikla. Ak o povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie rozhodol súd rozsudkom, potom sa do omeškania žalovaný nemohol
dostať skôr. Ako nesprávne namietal aj závery súdu ohľadne ním vznesenej námietky premlčania. Súd
v prvom rade nesprávne posúdil otázku dĺžky premlčacej lehoty, keďže 10 ročná lehota je spojená s

úmyslom získať bezdôvodné obohatenie. V konaní neboli riadne a zákonným spôsobom preukázané
žiadne skutočnosti, z ktorých by existencia z takýchto okolnosti vyplývala. Na zdôvodnenie aplikácie §
107ods.2Občianskehozákonníkasúdneuviedolžiadnuskutočnosť,ktorábyspĺňalaznakyúmyselného
obohacovania sa.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“).

8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

9. Na základe toho dovolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku v rozsahu odvolacích námietok žalovaného postupom podľa § 380 C.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol voveci rozsudkom, ktorý je pre nedostatok jeho dôvodov predčasný a teda aj nesprávny. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, bolo prioritnou povinnosťou súdu
vyporiadať sa prioritne s dôvodnosťou tejto námietky, keďže v prípade záveru, že námietka premlčania

je dôvodná, nemá súd už povinnosť vykonávať ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel,
že žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie úmyselne a preto na nárok aplikoval
10 ročnú premlčaciu lehotu. Takýto záver považuje odvolací súd za predčasný. Za potrebné považuje
poukázať na skutočnosť, že samotný Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenia, ale vychádza
z hmotného práva trestného, ktoré vychádza zo záveru, že zavinenie je právnou náukou definované

ako vnútorný, psychický vzťah konajúceho k jeho vlastnému protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto
konania. Je založené jednak na prvku poznania spočívajúceho vo vedomosti a predvídania určitého
výsledku, jednak na prvku vôle spočívajúceho v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo
chce, ale tiež tým, že je s niečím uzrozumený. Pokiaľ ide o úmysel platí, že škodca (rovnako ako aj
nadobúdateľ bezdôvodného obohatenia) vedel, že škodu spôsobí a chcel ju spôsobiť (priamy úmysel),
alebo bol s týmto dôsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Pri úmyselnom zavinení škodca (aj

nadobúdateľ bezdôvodného obohatenia) vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a tento výsledok aj
chcel dosiahnuť (priamy úmysel), alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s
týmto výsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Súd prvej inštancie pri odôvodňovaniu svojho záveru
o úmyselnom spôsobení bezdôvodného obohatenia takéto hodnotenie úplne pominul a svoj záver o tom,
že bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval za úmyselné, ničím neodôvodnil.

10. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného k výpočtu výšky RPMN (ročnej
percentuálnej miera nákladov). Výpočet tohto údaja musí vychádzať z konkrétnej právnej úpravy a jej
výpočet nemožno odôvodniť iba s poukazom na konkrétnu internetovú stránku. Za nesprávne považuje
odvolací súd aj posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty tak, ako ustálil súd prvej inštancie. Tento

za rozhodujúci dátum pre začiatok plynutia 10 ročnej premlčacej lehoty považoval dátum uzavretia
zmluvy, teda deň 29.05.2007. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. V deň uzavretia zmluvy
o úvere totiž ešte žalovanému nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie a toto mu mohlo vzniknúť iba
od momentu, keď žalobkyňa žalovanému uhradila sumu vyššiu než podľa záveru súdu prvej inštancie
predstavuje výšku poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa tento svoj záväzok plnila v splátkach, je pre

začiatok plynutia premlčacej lehoty rozhodujúci dátum vykonania každej splátky.

11. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiťpodľaust.§389ods.1písm.c)C.s.p.avecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Povrátení
vecibudepovinnosťousúduprvejinštanciesvojezáverykotázkedôvodnostinámietkypremlčaniaakoaj

k otázke správne výšky RPMN, ako aj začiatku plynutia premlčacej lehoty odôvodniť v súlade s právnym
názorom vyjadreným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.