Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203598
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212203598.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: X. J., L..
XX. XX. XXXX, J. Y. A.. Č.. XXXX/XX, J., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Neštepný, Ferienčíkova ul.
č. 7, Bratislava, proti žalovaným: X/ I. B., L.. XX. XX. XXXX, J. Y. A.. Č.. XXXX/XX, J., X/ X. G., L.. XX.
XX. XXXX, J. Y. A.. Č.. XXXX/XX, J., X/ C.. K. O., L.. XX. XX. XXXX, J. A.. I. D. Č.. XXXX/X, J., zastúpená

advokátkou: JUDr. Marta Vicenová, Záhorácka ul. č. 5478/15B, Malacky, o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 14. marca 2016, č. k. 19C/45/2012 - 73 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 24. júna 2016, č. k. 19C/45/2012 - 124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14. marca 2016, č. k. 19C/45/2012 - 73 zamietol návrh žalobkyne
na nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala zakázať Západoslovenskej distribučnej, a.s., IČO:

36 361 518, Čulenova ul. č. 6, Bratislava odpojiť odberné miesto na adrese Y. A.. Č.. XX, J., R. M.
C. XXZZSXXXXXXXXXY od distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenskej distribučnej, a.s., a v
prípade, ak už došlo k odpojeniu, uložiť Západoslovenskej distribučnej, a.s. povinnosť toto odberné
miesto do jej distribučnej sústavy pripojiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 2, § 75
ods. 1, 2, § 76 ods. 2, § 102 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť
podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže neosvedčila potrebu dočasnej úpravy

pomerov strán sporu. Uviedol, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva Č.. X, G. O..
„., G.. Č.. XXXX, X. G., E. E. XXX C.2., G. O.. „., G.. Č.. XXXX, X. G.B. S. L., E. E. XX C., G. O..
„., G.. Č.. XXXX, X., E. E.C. XXXX C.2. S. O. K., D. Č. XXX, G. na G. O.. „., G.. Č.. XXXX, T. Ú.
E., je žalovaná 3/ (pôvodne žalovaná 2/, pozn. odvolacieho súdu), ktorá podala žiadosť na odpojenie
odberného miesta - uvedenej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Y. A.. Č.. XX E. J. od distribučnej
sústavy Západoslovenská distribučná, a.s. z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaná 1/, ako jej dcéra (dedička

po zomrelom pôvodne žalovanom X/ R. J., pozn. odvolacieho súdu) nie sú vlastníčkami uvedenej
nehnuteľnosti a ani k nej nemajú užívacie právo. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola vyzvaná
Západoslovenskou distribučnou, a.s. na preukázanie užívacieho práva k uvedenej nehnuteľnosti, alebo
doloženie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti s pripojením odberného miesta, avšak žalobkyňa predložila
iba uznesenie zo dňa 25. 04. 2012, č. k. 18C/45/2012 - 16, ktorým súd prvej inštancie predbežným
opatrením zakázal žalovanej 3/ nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou, ktoré však Západoslovenská

distribučná, a.s. nepovažovala za dostatočné a zároveň jej oznámila, že žalovanej 1/ zašle odstúpenie
od zmluvy, keď táto, ako zákonná dedička po zomrelom R. J., pôvodne žalovanom 1/ a vlastníkoviuvedenej nehnuteľnosti, na žiadosť žalobkyne uzavrela so Západoslovenskou distribučnou, a.s. zmluvu
o pripojení odberného miesta na Y. A.. Č.. XX, J.. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na čl. III. bod
3.7.3. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti

ZSE a. s., podľa ktorého má dodávateľ právo odmietnuť podpísanie, ak odberateľ nemá užívacie právo
alebo súhlas vlastníka k užívaniu nehnuteľnosti, do ktorej má byť zabezpečená dodávka elektriny, ak
nie je jej vlastníkom, pričom Západoslovenská distribučná, a.s. má vo svojich obchodných podmienkach
presne vymedzené akým spôsobom a s kým uzatvára zmluvy o dodávke elektrickej energie, keď iba
vlastník nehnuteľnosti má právo s ňou nakladať, prípadne iná osoba na základe užívacieho práva alebo

súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobkyňa nemá žiadne vlastnícke, ani užívacie právo k
predmetnej nehnuteľnosti, odbernému miestu a ani súhlas žalovanej 3/ na pripojenie odberného miesta
do distribučnej sústavy Západoslovenskej distribučnej, a. s., a preto nie je možné od Západoslovenskej
distribučnej, a.s. spravodlivo žiadať, aby odberné miesto na Y. A.. Č.. XX, Bratislava neodpojila, inak by
neodpojenie bolo neoprávneným odberom elektrickej energie s tým, že o trovách konania o nariadenie
predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, v ktorej sa žalobkyňa domáha

určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi pôvodne žalovaným 1/ a žalovanou 3/. Súd prvej
inštancie opravným uznesením zo dňa 24. júna 2016, č. k. 19C/45/2012 - 124 opravil označenie čísla
konania uvedeného v uznesení zo dňa 14. marca 2016, č. k. 19C/45/2012 - 73 a zároveň opravil
označenie žalovaných v záhlaví uvedeného uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 164
O. s. p. a vecne tým, že pri písaní rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti.

2.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie je formalistické, nakoľko prvoinštančný súd nezohľadnil pri rozhodovaní
o jej návrhu skutočnosti, pre ktoré návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala a navrhla
napadnuté rozhodnutie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Uviedla, že
nehnuteľnosti (odberné miesto) nadobudla počas trvania manželstva s pôvodne žalovaným 1/, ako jej
manželom,keďvdobeichnadobudnutiabolozvykom,žeakovlastníkbolzapísanýibajedenzmanželov,

ktorým bol pôvodne žalovaný 1/, a ktorý po rozvode ich manželstva túto situáciu využil a počas konania o
vyporiadanie BSM, tieto daroval žalovanej 3/, pričom akonáhle sa dozvedela o tejto skutočnosti, podala
návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy a na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázala na
uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 04. 2012, č. k. 18C/45/2012 - 16, ktorým bolo
žalovanej 3/ zakázané previesť, predať, založiť alebo prenajať nehnuteľnosti, alebo ich časti zapísané

Správou katastra v Bratislave, na B. E. Č.. X, G. O.. „., G.. Č.. XXXX, X. G., E. E.Ý. XXX C.2., G..
Č.. XXXX, X. G. S. L.Á., E. E.C. XX C., G.. Č.. XXXX, X., E. E. XXXX C.2. S. O. K., D.Ú. Č. XXX,
G. na G. Č.. XXXX, T. Ú. E., M. J. - C.. Č.. E., M. J. W., až do právoplatného skončenia konania o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy s tým, že v čase darovania uvedených nehnuteľností žalovanej 3/
ich užíval pôvodne žalovaný 1/, ona, ako aj ich spoločná dcéra, v súčasnosti žalovaná 1/. Uviedla, že

po smrti pôvodne žalovaného 1/, ich dcéra I. B., ako jedna z jeho dedičiek, na jej žiadosť uzavrela so
spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia
do distribučnej sústavy odberného miesta na adrese Y. A.. Č.. XX, J. D. R. M. C. XXZZSXXXXXXXXXXY
a od uzavretia tejto zmluvy až doteraz, bola táto zmluva riadne plnená. Poukázala na skutočnosť,
že na Okresnom súde Bratislava II prebieha niekoľko súdnych sporov, ktoré súvisia s predmetnými

nehnuteľnosťami, keď úmrtím pôvodne žalovaného 1/ súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01. 03.
2013, č. k. 19C/45/2012 - 35 konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy prerušil do právoplatného
skončenia dedičského konania po pôvodne žalovanom 1/. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti patria
do jej zaniknutého BSM a pôvodne žalovaného 1/, pričom situácia je o to zložitejšia, že je po mozgovej
porážke, po prepustení z nemocnice býva v predmetnej nehnuteľnosti, stará sa o ňu dcéra (žalovaná

1/), keď tým, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, neposkytol
jej ochranu a je naďalej vystavená nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy, pričom je zrejmé,
že ak by bolo predbežné opatrenie nariadené, nebolo by na škodu Západoslovenskej distribučnej,
a.s., od ktorej možno splnenie povinnosti, ktorú žiadala v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
spravodlivo žiadať, keď na predmetnom odbernom mieste nie sú žiadne nedoplatky a všetky platby sú

riadne a včas uhrádzané. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadosť žalovanej 3/ o odpojenie predmetného
odberného miesta od distribučnej siete je účelové, v snahe robiť problémy jej, ako i žalovanej 1/, keď
žalovaná 3/ nikdy uvedené nehnuteľnosti neužívala, ani ich neužíva, nemá ani o ich užívanie záujem abez akýchkoľvek racionálnych dôvodov žiadala o odpojenie odberného miesta, avšak sama, na svoje
meno, o jeho pripojenie nežiadala.

3.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré im bolo doručené, písomne nevyjadrili.

4.

Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukázal na obchodné podmienky Západoslovenskej distribučnej
spoločnosti, a.s. a navrhla ho potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že Západoslovenská distribučná
spoločnosť, a.s. neeviduje zmluvu o odbere, resp. pripojení so žalobkyňou, ktorej tvrdenie, že
nehnuteľnosti zapísané na B. E. Č.. X, T. Ú. E. (G., G.. Č.. XXXX, X.É. G., E. E. XXX C.2., G.. Č..

XXXX, X. G. S. L.Á.K., E. E. XX C., G.. Č.. XXXX, X., E. E. XXXX C.2., D., D. Č. XXX, G. na G. Č..
XXXX) patria do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
táto skutočnosť nemá vplyv na to, že je zapísaná ako vlastníčka týchto nehnuteľností, keď nie je zrejmé,
či o pripojenie do distribučnej siete požiadala žalovaná 1/ na požiadanie žalobkyne ako svojej matky,
alebo zmluvu uzatvárala sama žalobkyňa vo svojom mene. Uviedla, že nemá k dispozícii návrh na

nariadenie predbežného opatrenia a preto nevie posúdiť, či sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
Západoslovenskej distribučnej, a.s., ktorá stranou sporu nie je a preto jej nie je možné ani v tomto konaní
ukladať akékoľvek povinnosti. Poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosti nikto v súčasnosti neužíva,
takže nebude na ujmu nikoho, ak nebudú pripojené k elektrickej energii, ako i na to, že nie je pravdivé
tvrdenie žalobkyne, že nemá záujem o užívanie predmetných nehnuteľností, práve naopak žalobkyňa jej

svojim správaním znemožňuje ich užívanie, a aby sa vyhla konfliktom a policajným zásahom, snaží sa
vyhýbať stretom s ňou, pričom platí miestne dane za nehnuteľnosti, ale keď zistila, že odberné miesto na
Y.A.Č..XXE.J.niejeevidovanénamenoR.J.,anijehomanželky,kontaktovalaZSE,a.s.apostupovala
podľa ich pokynov v súlade s ich obchodnými podmienkami.

5.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,
účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 2 C. s. p. a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

6.

Podľa § 471 ods. 1 C. s. p., predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

Podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016, predbežným opatrením
možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo

žiadať.

7.Podľa právnej úpravy platnej do 30. 06. 2016 predbežným opatrením môže súd pred začatím konania
(§ 74 ods. 1 O. s. p), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov,
ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j., že

by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného.

8.

Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi

konania a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru,
vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj
preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná
úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší
právne postavenie navrhovateľa v spore.

9.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na

obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch
môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy
a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by

bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

10.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

11.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a

dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto
konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu

pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že
súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.12.

V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného (predbežného) opatrenia po

začatí konania vo veci samej, keď žalobou vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti darovacej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave dňa 09. 12. 2011 pod E. - XXXXX/
XX, ktorou pôvodne žalovaný X/ R. J., jej bývalý manžel, daroval nehnuteľnosti zapísané na B. E. Č.. X,
T. Ú. E., G., G.. Č.. XXXX, X. G., E. E. XXX C.2., G.. Č.. XXXX, X. G. S. L.Á., E. E. XX C., G.. Č.. XXXX,
X., E. E. XXXX C.2., D., D. Č. XXX, G. na G. Č.. XXXX, žalovanej 3/, nakoľko nehnuteľnosti patria do ich

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a na ich darovanie nedala pôvodne žalovanému 1/ súhlas.

13.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa neosvedčila danosť svojho nároku, keď nepreukázala, že má k uvedenej nehnuteľnosti, do

ktorej sa má dodávka elektriny zabezpečiť vlastnícke, alebo užívacie právo, pričom podľa článku III. bod
3.7.3. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti
spoločnosti ZSE Energia, a.s., môže dodávateľ elektriny odmietnuť uzavretie zmluvy s odberateľom,
ktorý nemá od vlastníka nehnuteľnosti súhlas na jej užívanie, z čoho vyplýva, že nie je preto možné
Západoslovenskej distribučnej, a.s., ako niekomu inému, než strane sporu, uložiť povinnosť zabezpečiť

dodávku elektrickej energie do nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto, tak ako to žiadala
žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením.

14.

K argumentácii žalobkyne v podanom odvolaní, že po smrti pôvodne žalovaného X/ R.na J., jeho
dcéra I. B. (žalovaná 1/), ako jedna zo zákonných dedičiek, na jej žiadosť uzavrela so spoločnosťou
Západoslovenská distribučná, a. s. zmluvu o pripojení do odberného miesta na Y. A.. Č.. XX, J., odvolací
súd uvádza, že žalovaná 1/ nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, do ktorej má Západoslovenská distribučná,
a.s. dodávať elektrickú energiu, ich vlastníčkou je žalovaná 3/, z dôvodu ktorého Západoslovenská

distribučná, a.s. vyzvala žalovanú 1/ na preukázanie užívacieho práva k tejto nehnuteľnosti, alebo
predloženie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je zriadené odberné miesto, s pripojením
odberného elektrického zariadenia v odbernom mieste do ich distribučnej siete podľa článku V. bod
5.2.5. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti
spoločnosti ZSE Energia, a.s., nakoľko bez splnenia tejto podmienky nie je možné do uvedeného

odberného miesta dodávať elektrickú energiu.

15.

Súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre jeho nariadenie, neosvedčenie
potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

16.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).