Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2513212509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky: L., právne
zastúpená advokátom: Mgr. Jaroslav Madarász, Farská 25, Nitra proti odporcovi: Okresný súd Piešťany,
Nálepkova 36, Piešťany, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o určenie, že
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky trvá, o náhradu funkčného platu a o proti návrhu o určenie
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žeskončenieštátnozamestnaneckéhopomerunavrhovateľazostranyodporcuokamžitým
skončením zo dňa 20.09.2013 je neplatné.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu funkčného platu vo výške 5.970 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh na náhradu funkčného platu z a m i e t a.

Od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, preto
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa u odporcu končí.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.310,60
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 20.11.2013 domáhala určenia neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým skončením zo dňa 20.09.2013, určenia, že
štátnozamestnanecký pomer trvá, náhrady funkčného platu od 20.09.2013 do umožnenia opätovného
výkonu práce. V odôvodnení návrhu uviedla, že dňa 20.09.2013 jej bola za prítomnosti predsedníčky
Okresného súdu Piešťany a riaditeľky správy súdu predložená Dohoda o skončení služobného
pomeru, ktorú však odmietla podpísať. Následne jej predsedníčka odporcu doručila okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zákona o štátnej službe. V poslednom odseku

okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je uvedené, že zo strany navrhovateľky došlo
k opätovnému porušeniu služobnej disciplíny menej závažným spôsobom, čo je v zmysle Služobného
poriadkukvalifikovanéakozávažnéporušenepracovnejdisciplíny.UvedenýodsekSlužobnéhoporiadku
ide výrazne nad zákonnú úpravu, nakoľko zákon o štátnej službe neuvádza, že by opakované menej
závažné porušenie služobnej disciplíny malo byť považované za závažné porušenie služobnej disciplíny.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že s dôvodmi skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nesúhlasí,

považuje ich za vykonštruované a nepravdivé. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky, viackrát upozorňovala
dozornú úradníčku na vznikajúce problémy. Ďalšie vytýkané nedostatky ako nevypracovanie výziev a
úprav špecifikovaných v Okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru nemožno akceptovať,pretože tieto úlohy nepatrili medzi služobné úlohy navrhovateľky podľa obsahu štátnozamestnaneckého
pomeru. Dôvody uvedené v okamžitom skončení sú všeobecné a neurčité a toto jej bolo doručené v
čase, kedy bola uznaná lekárom za práceneschopnú, čo je v rozpore so zákonom.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu od 07.01.2009
v stálej štátnej službe vo funkcii hlavný referent - asistent. V zmysle Rozvrhu práce odporcu na
rok 2012 a 2013 bola od 01.01.2012 zaradená ako asistentka senátu na oddelenia Er, Erd, Ercud,
Em, Ed a Ecud, pričom rozsah pôsobnosti mala navrhovateľka upravený v Rozvrhu práce odporcu

na rok 2012 a 2013, ako aj v opise činnosti štátnozamestnaneckého pomeru. Súd nie je viazaný
právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale musí
vychádzať z toho, ako je tento zrušovací prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie
zakladániektorýzdôvodovokamžitéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru.Odporcanevykonal
kontrolu práce navrhovateľky účelovo kvôli jej osobe, ale z dôvodu opakovane zistených nedostatkov
v jej práci na exekučnom oddelení, na čo bola navrhovateľka upozornená dňa 22.03.2013 pod

Spr. 233/12. Dôvodom vykonania tak podrobnej kontroly bol aj nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS
471/2013-75 zo dňa 07.05.2013 na prieťahy v 16 exekučných veciach Okresného súdu Piešťany, ale
aj opakované sťažnosti účastníkov v exekučných konaniach na prieťahy v konaní. Z vykonanej kontroly
19.09.2013 za prítomnosti riaditeľky a dvoch tajomníčok exekučného oddelenia bol spísaný pod Spr.
688/2013 dňa 19.09.2013 úradný záznam o zistených nedostatkoch. Všetky zistené skutočnosti v

rámci kontroly boli dňa 20.09.2013 s navrhovateľkou prerokované, táto bola oboznámená so všetkými
dokladmi nachádzajúcimi sa v Spr. 688/13 a mala sa možnosť k nim vyjadriť. Odporca ďalej uviedol,
že pokiaľ by súd opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny nepovažoval za závažné
porušenie služobnej disciplíny tak, ako to vymedzuje služobný poriadok odporcu zo dňa 07.08.2013,
ale posudzoval by to len ako výpovedný dôvod v zmysle § 47 písm. h) Zákona o štátnej službe,

navrhuje, aby porušenia pracovnej disciplíny zistené vykonanou kontrolou pod Spr. 688/13, s ktorou
bola navrhovateľka osobne oboznámená, boli samé o sebe považované za porušenie služobnej
disciplíny závažným spôsobom. Navrhovateľka podľa odporcu porušila závažne služobnú disciplínu a
to tým, že nepredložila sudcovi v primeranej lehote spis na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka v celkovo v 12 zistených prípadoch za obdobie posledného roka pred

okamžitým skončením, neexpedovala vydané poverenia na vykonanie exekúcie v celkovo v 6 zistených
prípadoch za obdobie posledného roka pred okamžitým skončením, neexpedovala vydané uznesenie
od 20.03.2013 do vykonania kontroly - 4Er/192/2013, nezaložila podania účastníkov konania do spisov
v celkovo 4 zistených prípadoch za obdobie posledného roka pred okamžitým skončením, nerealizovala
úpravy od vyšších súdnych úradníkov na lustrácie účastníkov, či doručenie výzvy účastníkom v celkovo

22 zistených prípadoch za obdobie posledného roka pred okamžitým skončením. Uvedené závažné
porušenie služobnej disciplíny bolo zistené kontrolou 19.09.2013, pričom k okamžitému skončeniu prišlo
20.09.2013, teda v lehote dvoch mesiacov, keď sa odporca o dôvode na okamžité skončenie dozvedel
a najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zistené závažné porušenia služobnej
disciplíny navrhovateľkou odporca pri okamžitom skončení nehodnotil samostatne, ale prihliadol aj na

osobu navrhovateľky, jej funkciu, doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, intenzitu porušenia,
situáciu, v ktorej k porušeniu došlo i na dôsledky porušenia pre zamestnávateľa. Vo vzťahu k osobe
navrhovateľky odporca prihliadol na to, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu od 07.01.2009,
čiže piaty rok, a teda nešlo o nového zamestnanca, ktorý by nebol oboznámený so systémom práce
na súde a prioritami medzi uloženými úlohami. Navrhovateľka si neplnila riadne viaceré povinnosti

vyplývajúce jej tak z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, či rozvrhu práce, pričom neplnenie
povinnostíbolodlhodobéalehotynavykonanieúkonovboliniekoľkonásobnedlhšie,akobybolidôvodné
aj s ohľadom na zaťaženosť súdu. Argument navrhovateľky, že jej povinnosťou nebolo vypracovanie
výziev, nie je dôvodný, nakoľko uvedená povinnosť jej vyplýva tak z opisu činnosti ako aj z rozvrhu práce.
Vo vzťahu k doterajšiemu postoju navrhovateľky k plneniu služobných povinností odporca prihliadol na

to, že vykonanou kontrolou 19.09.2013 boli zistené veľmi závažné nedostatky v práci navrhovateľky,
ktoré však vznikli pred 20.09.2012 a na ktoré odporca nemohol prihliadnuť pri okamžitom skončení, ale
prihliadol na ne pri hodnotení intenzity porušenia služobnej disciplíny vo vzťahu k celkovému postoju
navrhovateľky k plneniu služobných povinností, pri kontrole 19.09.2013 bolo zistené, že navrhovateľka
si ani pred 20.09.2012 neplnila služobné povinnosti riadne, nakoľko od apríla 2012 do 20.09.2013

nemala realizované úpravy, či založenú poštu v celkovo v 53 zistených konaniach, ktoré sú doložené
v Spr. 688/13, riaditeľke správy súdu bolo avizované od viacerých zamestnancov, že navrhovateľka
po príchode na pracovisko „leží“ na stole, kontrolou výkazu pracovnej činnosti navrhovateľky od
10.06.2013 do 17.09.2013, ktorý si viedla v zošite navrhovateľka bolo zistené, že navrhovateľka vrámci pracovného času vybavila v danom období rozsah činnosti, ktorý si denne nevyžiada viac ako
2 až 3 pracovné hodiny času. Vo vzťahu k spôsobu a intenzite porušenia pracovných povinností
navrhovateľkou odporca prihliadol na to, že predloženie spisu sudcovi na rozhodnutie o odvolaní

voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, je jednoduchý procesný úkon, kedy musí asistentka v
registri vyznačiť predloženie tohto spisu sudcovi a odovzdať mu ho, čo vyžaduje minimum času a
preto je obdobie nepredloženia 12 spisov od novembra 2012, resp. od apríla 2013 do septembra
2013 sudcovi na ďalší postu neakceptovateľný čas na splnenie tejto pracovnej úlohy, expedovanie už
vydaného poverenia súdnemu exekútorovi, je taktiež administratívne jednoduchý úkon spočívajúci len

vo vyhotovení obálky a vyznačenia expedovania v registri, čo si taktiež vyžaduje minimum času, a preto
je obdobie neexpedovania 6 poverení od 06.05.2013 do 20.09.2013 neakceptovateľné i s ohľadom na
skutočnosť, že o udelení poverenia treba rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti na súd. Vo vzťahu
k situácii, v ktorej k porušeniu došlo odporca prihliadol na to, že zaťaženosť exekučného oddelenia
v danom období rokov 2012 a 2013 bola vysoká, preto odporca akceptoval neskoršie vybavovanie
najmä výziev pre účastníkov, ale lehoty v akých úlohy plnila navrhovateľka boli aj s prihliadnutím na

túto okolnosť neprimerane a neodôvodnene dlhé a neospravedlniteľné ani objektívnou zaťaženosťou
exekučného oddelenia. Vo vzťahu k dôsledkom porušenia pre odporcu bolo prihliadnuté na to, že
neefektívnou a neorganizovanou prácou navrhovateľky ako asistentky exekučného oddelenia, najmä
nesystematickým plnením služobných úloh a nedostatočným využívaním pracovného času na ich
plnenie, bolo veľké množstvo sťažností na prieťahy v konaní, ktoré musel odporca v danom období

vybavovať. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo riadne vopred prerokované s
predsedníčkou odborovej organizácie odporcu M. dňa 20.09.2013 o 13.45 hod. spolu s úradným
záznamom z 19.09.2013 a zistenými nedostatkami pod Spr. 688/13. K argumentu navrhovateľky, že
bola dňa 20.09.2013 uznaná za práceneschopnú, pričom okamžité skončenie jej bolo doručené v
čase práceneschopnosti, odporca uviedol, že pre okamžité skončenie sa ochranná doba nevzťahuje a

navrhovateľka dňa 20.09.2013 zotrvala na pracovisku celý čas potrebný pre odpracovanie základnej
dennej pracovnej doby, ktorá bola v zmysle rozvrhu práce na rok 2013 v piatok od 08.00 hod. do
14.00 hod. a súčasne odpracovala celý týždenný pružný pracovný čas v trvaní 37,5 hod. Pokiaľ bola aj
navrhovateľka uznaná za práceneschopnú dňa 20.09.2013, muselo sa tak stať až po uplynutí pracovnej
doby.

Odporca vo svojom proti návrhu doručenom súdu dňa 07.11.2014 domáhal určenia, že od odporcu
nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával, preto štátnozamestnanecký
pomer navrhovateľky u odporcu končí a aby súd nepriznal navrhovateľke náhradu mzdy za čas
presahujúci dvanásť mesiacov. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako zamestnávateľ nemá

zákonné oprávnenie určovať počet zamestnancov ani obsadiť voľné štátnozamestnanecké miesto bez
udelenia súhlasu Ministerstva spravodlivosti SR. Okresný súd Piešťany listom zo dňa 22.10.2013
požiadal MS SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave o udelenie súhlasu na vyhlásenie výberu
na obsadenie jedného voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii hlavný referent - asistent
senátu, ktoré sa uvoľnilo skončením štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky k 20.09.2013.

Krajský súd v Trnave listom zo dňa 04.11.2013 oznámil odporcovi, že Ministerstvo spravodlivosti SR a
následne Krajský súd v Trnave na základe prehodnotenia personálneho obsadenia zamestnancami vo
výkone súdnictva neudelilo odporcovi súhlas na vyhlásenie výberu na obsadenie predmetného voľného
štátnozamestnaneckého miesta. Od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku
naďalej zamestnával, taktiež s prihliadnutím na okolnosti podmieňujúce hodnotenie intenzity porušenia

pracovnej disciplíny navrhovateľkou, zohľadniac jej osobu, funkciu, doterajší postoj navrhovateľky k
plneniu služobných povinností, spôsob a intenzitu porušenia pracovných povinností navrhovateľkou,
situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, ako aj dôsledky porušenia. Žiadosť o nepriznanie náhrady mzdy
za čas presahujúci dvanásť mesiacov odporca odôvodnil tým, že ide o výnimočný prípad, kedy
možno nepriznať náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, nakoľko výkon práva na náhradu

mzdy z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1
Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka mala minimálne od začiatku roka
2012, teda takmer 2 roky pred okamžitým skončením, hrubo nezodpovedný postoj k plneniu služobných
povinností, pričom nešlo o neznalosť služobných povinností, ani o krátkodobé, či jednorazové zlyhanie
plnenia služobných povinností. Na nedostatky plnenia služobných povinností bola zo strany riaditeľky

správy súdu, či dozornej úradníčky opakovane ústne upozorňovaná, čo neviedlo k náprave, preto
bolo navrhovateľke dňa 22.03.2013 dané písomné upozornenie pod Spr. 233/12 a súčasne bol
podľa interného oznámenia z 22.03.2013 navrhovateľke pre neuspokojivé plnenie služobných úloh
s účinnosťou od 01.03.2013 odňatý osobný príplatok vo výške 70 eur na dobu 3 mesiacov. Ústneupozornenia, písomné upozornenie ani trojmesačné odňatie osobného príplatku neviedli k zmene
postoja navrhovateľky vo vzťahu k plneniu si služobných povinností. Navrhovateľka neprejavila ani
snahu zefektívniť a zvýšiť pracovnú výkonnosť, ktorá bola v porovnaní s ostatnými zamestnancami

vysoko podpriemerná. Z dôvodu dlhodobého neplnenia služobných povinností navrhovateľkou, práca,
ktorú navrhovateľka nevykonala, musela byť rozdelená medzi ostatné asistentky súdu, čo zvýšilo
ich zaťaženosť a spomalilo prácu v ich agendách, či senátoch. K argumentu navrhovateľky, že
odporca v rozpore so zákonom o štátnej službe ustanovil ako dôvod pre okamžité skončenie
štátnozamestnaneckéhopomeruajopakovanémenejzávažnéporušenieslužobnejdisciplínyapretento

rozpor so zákonom je okamžité skončenie neplatné, poukázal odporca na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby, s okamžitým
skončenímštátnozamestnaneckéhopomeruzodňa20.09.2013,soznámenímnavrhovateľkyotrvanína
ďalšom zamestnávaní, so Služobným poriadkom Okresného súdu Piešťany, s písomným upozornením

zo dňa 22.03.2013, s opatrením Spr. 688/13, s úradným záznamom Spr. 688/13, s oznámením o výške
a zložení funkčného platu, s písomnými vyjadreniami účastníkov, ako aj s obsahom celého spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Okamžité

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, nakoľko je neurčité, pričom všetky dôvody v
ňom musia byť jasne uvedené a nemôžu odkazovať na iné dokumenty. Okamžité skončenie taktiež
neobsahuje presné dátumy, kedy k porušeniam služobnej disciplíny malo dôjsť a vzhľadom na to nie je
možné posudzovať, kedy došlo k uplynutiu tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty podľa zákona o
štátnej službe. Okamžité skončenie je neplatné z dôvodu, že odporca vo svojom vnútornom predpise,

služobnom poriadku, v rozpore s ustanovením zákona o štátnej službe ustanovil, že opakované menej
závažné porušenie služobnej disciplíny považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Zákon o
štátnej službe jasne stanovuje, kedy služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer
výpoveďou a to v prípade, ak sa osoba pracujúca v štátnozamestnaneckom pomere dopustila menej
závažného poručenia disciplíny opakovane, v priebehu 6 mesiacov. Toto ustanovenie vnútorného

predpisu odporcu odporuje zákonu. Podľa § 70 zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného
pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť dôvod,
tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Odporca nie je oprávnený dodatočne požadovať,
aby súd kvalifikoval ním označené menej závažné porušenie služobnej disciplíny vychádzajúc aj zo
služobného poriadku, za závažné a z tohto hľadiska požadoval, aby súd posudzoval okamžité skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka sa nedopustila porušenia služobnej disciplíny, odporca
nevytvoril riadne pracovné podmienky, keď pracovisko navrhovateľky bolo extrémne preťažené
množstvom spisov.

Odporca na pojednávaní uviedol, že okamžité skončenie spĺňa formálne ako aj obsahové náležitosti,

bolo urobené písomne a navrhovateľke bolo riadne doručené. Zároveň boli dodržané aj subjektívne
aj objektívne náležitosti s tým, že prípadná absencia časového vymedzenia porušenia služobných
povinností v okamžitom skončení nerobí toto okamžité skončenie neplatným. V písomnom okamžitom
skončení boli uvedené najzávažnejšie porušenia služobnej disciplíny, pričom okamžité skončenie
nemusí obsahovať presné vymenovanie všetkých porušení služobnej disciplíny, stačí ak je z jeho

obsahu dostatočne určité akých okolností sa okamžité skončenie týka, pričom navrhovateľka bola v
plnom rozsahu oboznámená s výsledkami vykonanej kontroly zo dňa 19.09.2013, a to dňa 20.09.2013
a mala možnosť sa k nim vyjadriť. Skutočnosť či skutkové dôvody uvedené v okamžitom skončení
predstavujú závažné porušenie služobnej disciplíny alebo opakované menej závažné porušenie
služobnej disciplíny je otázkou právneho posúdenia prináleží súdu bez ohľadu na to, akým spôsobom

tietoskutkovédôvodykvalifikovalodporca. Jepretopotrebnéposudzovaťdôvodyokamžitéhoskončenia
štátnozamestnaneckého pomeru s ohľadom na to, či tieto dôvody predstavujú závažné porušenie
služobnej disciplíny. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd
nie je viazaný tým ako zamestnávateľ vo svojom prac. poriadku alebo v inom prípadnom predpise,
hodnotí určité konanie zamestnanca, nie je rozhodujúce ako zamestnávateľ kvalifikujte určité konanie v

okamžitom skončení ale skutkové dôvody dňom vymedzené.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.09.2014 uviedla, že okamžité
skončeniejeneplatnéajzdôvodujehoneurčitosti,pretožezokamžitéhoskončenianiejezrejmé,ktoréhokonkrétneho porušenia sa mala navrhovateľka dopustiť a kedy k tomuto porušeniu malo dôjsť. Okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa nemôže odvolávať na iné dokumenty. Absencia
časového vymedzenia porušenia pracovnej disciplíny robí okamžité skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru taktiež neurčitým. Z okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky zo
dňa 20.09.2013 vyplýva, že tento štátnozamestnanecký pomer bol skončený aj z dôvodov porušenia
pracovnej disciplíny uvedených v písomnom upozornení zo dňa 22.03.2013, tzn., že odporca sa o
týchto dôvodoch dozvedel najneskôr dňa 22.03.2013 t.j. takmer 6 mesiacov pred tým ako k okamžitému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo. Táto skutočnosť má význam v tom prípade, ak

by súd dospel k záveru, že ustanovenie čl. 12 ods. 4 písm. m) Služobného poriadku odporcu
je v súlade so zákonom č. 400/2009 Z.z. prípadne ustanoveniami zákonníka práce upravujúcimi
okamžité skončenie pracovného pomeru. V prípade opakovaného porušenia služobnej disciplíny menej
závažným spôsobom zákon č. 400/2009 Z.z. rovnako ako aj Zákonník práce explicitne bez možnosti
akejkoľvek modifikácie umožňuje skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Akákoľvek iná
úprava vnútornými predpismi služobného úradu, ktorá mení dikciu zákona a umožňuje služobnému

úradu namiesto zákonom ustanovenej možnosti výpovede okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer je v rozpore so zákonom. O skutočnosti, že opakované menej závažné porušenie služobnej
disciplíny minimálne v tomto prípade nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie služobného pomeru
svedčí aj ustanovenie § 51 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z., v ktorom sa uvádza, že služobný úrad
môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. iba

v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr
vždy do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol. Vzhľadom na uvedené podkladom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže byť dokument Okresného súdu Piešťany označený
akoPísomnéupozorneniezodňa22.03.2013,pretožeslužobnýúradmôžeštátnozamestnaneckýpomer
okamžite skončiť iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie

dozvedel. Z uvedeného prípisu je zrejmé, že odporcovi boli porušenia pre ktoré štátnozamestnanecký
pomer okamžite skončil známe už dňa 22.03.2013, štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou
okamžite skončil ku dňu 20.09.2013 t.j. približne 6 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že vnútorná
úprava Služobného poriadku Okresného súdu Piešťany ustanovujúca skutočnosť, že opakované menej
závažné porušenie služobnej disciplíny je závažným porušením služobnej disciplíny odporuje zákonu,

pretože by umožňovala do dôvodov pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zahrnúť
aj porušenia v posledných 6 mesiacoch. S návrhom odporcu uvedenom v jeho vyjadrení zo dňa
20.06.2014, a to že v prípade, ak by súd opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny
nepovažoval za závažné porušenie služobnej disciplíny ale posudzoval by to len ako výpovedný
dôvod v zmysle § 47 písm. h) zákona č. 400/2009 Z.z., aby porušenia pracovnej disciplíny zistené

vykonanou kontrolou pod Spr. 688/13 boli samé o sebe považované za porušenie služobnej disciplíny
závažným spôsobom nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Je nesporné, že odporca všetky údajné
porušenia služobnej disciplíny kvalifikoval ako menej závažné. Vzhľadom na uvedené je neprijateľné,
aby sa dodatočne po preukázaní chybného postupu odporcu menil alebo akokoľvek upravoval dôvod
okamžitého skončenia služobného pomeru.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k protinávrhu odporcu uviedla, že odporcom citované
judikáty nie je možné na daný prípad aplikovať. Samotný odporca vo svojom služobnom poriadku
určil, čo považuje za menej závažné porušenie služobnej disciplíny, upozornenia, ktoré dal
navrhovateľke sú dané z dôvodu menej závažného porušenia služobnej disciplíny a taktiež skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru odôvodnil menej závažným porušením služobnej disciplíny a preto
nemôže teraz od súdu požadovať, aby súd určil, že niektoré z údajných porušení pracovnej
disciplíny je závažné. Na splnenie hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého zrušenia pracovného
pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby

nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite zrušuje. Dôvod, pre ktorý
bol štátnozamestnanecký pomer skončený s navrhovateľkou je závažné porušenie služobnej disciplíny
spočívajúcevopakovanommenejzávažnomporušenípracovnejdisciplíny.Vprípade,akbysúdvyhovel
návrhu odporcu na preskúmavanie a právne kvalifikovanie jednotlivých skutkov, ktoré mali byť menej
závažným porušením služobnej disciplíny a následne by dospel k záveru, že niektorý zo skutkov

je závažným porušením služobnej disciplíny, dôvody okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s navrhovateľkou by boli iné, a to štátnozamestnanecký pomer by bol okamžite skončený
z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny spočívajúci už v konkrétnom porušení (a nie
spočívajúci v opakovanom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny). Pre posúdenie nárokunavrhovateľky v prípade, že štátnozamestnanecký pomer bol skončený neplatne, nie sú rozhodné
oprávnenia odporcu ani podmienky, za akých by odporca musel znovu prideľovať prácu navrhovateľke.
Skutočnosť, že by v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľke odporca s poukazom na zák. č. 757/2004

Z.z. a vyhlášku MS SR č. 430/2009 Z.z. nevedel zabezpečiť jej ďalšie zamestnávanie, nemôže byť
dôvodom pre vyhovenie návrhu odporcu, pretože každý aj osoba odporcu, ktorá je navyše znalá práva
musí znášať následky svojho protiprávneho konania.

Z Rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby č. SprO 6/2009 vyplýva, že navrhovateľka bola

zamestnancom odporcu od 07.01.2009 v stálej štátnej službe vo funkcii hlavný referent- asistent senátu.

Listom zo dňa 20.09.2013 okamžite skončil odporca s navrhovateľkou štátnozamestnanecký pomer v
zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe. Z obsahu okamžitého skončenia vyplýva,
že navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu tým, že napriek písomnému upozorneniu evidovanému
pod Spr. 233/13 zo dňa 22.03.2013 na neuspokojivé plnenie služobných úloh, v ktorom bola určená

14-dňová lehota na odstránenie zistených nedostatkov, tieto neodstránila a následne sa dopustila
opätovného menej závažného porušenia služobnej disciplíny, čo bolo zistené vykonanou kontrolou (Spr.
688/13). Z okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ďalej vyplýva, že neuspokojivým
plnením služobných úloh a dosahovaním neuspokojivých výsledkov navrhovateľa opätovne porušila
služobnúdisciplínumenejzávažnýmspôsobom,pričomopakovanémenejzávažnéporušenieslužobnej

disciplíny je kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľka listom zo dňa 14.11.2013 oznámila odporcovi, že nesúhlasí s rozviazaním pracovného
pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní.

S oznámenia o výške a zložení funkčného platu č. SprO 215/2013 vyplýva, že navrhovateľke patril od
01.06.2013 funkčný plat vo výške 497,50 eur.

Súd nevykonal dôkaz navrhovaný odporcom na pojednávaní dňa 06.09.2013 a to výsluch svedkov S. S.
a O..S. S., nakoľko tento dôkaz by nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci.

Podľa ustanovenia § 51 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca,
ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka
ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní

úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného
činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho
súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu
najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce
sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.

Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu
a a) príplatku za riadenie, b) príplatku za zastupovanie, c) osobného príplatku, d) príplatku za zmennosť,
e) príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, f) platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej
služby, g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové

vozidlo, h) rozdielového príplatku podľa § 132 ods. 2, i) osobitného príplatku podľa § 132 ods. 3, j)
doplatku podľa § 34 ods. 4, k) vyrovnania podľa § 133.

Podľa ustanovenia § 114 ods. 2 ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo
na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom

zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, §

13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2
písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75
ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96
ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods.2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151,
§ 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, §
187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľaustanovenia§79ods.1Zákonníkapráce,akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,

aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi

poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za
čas 36 mesiacov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľky u odporcu okamžitým skončením zo dňa 20.09.2013, doručeným navrhovateľke
toho istého dňa, je neplatné. Jedným z predpokladov platného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru okamžitým skončením je, že musí byť vymedzený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru tak, aby nebol zameniteľný s inými dôvodmi, pričom dôvod okamžitého skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru sa nemôže dodatočne meniť. V danom prípade bolo dôvodom pre
okamžité skončenie pomeru, opätovné menej závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré je v zmysle
čl. 12 ods. 4 písm. m) Služobného poriadku kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Súd má za to, že opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny nemôže byť odporcom
kvalifikovanéakozávažnéporušenieslužobnejdisciplínyatedačlánokSlužobnéhoporiadkuOkresného

súdu Piešťany, ktorý ustanovuje, že závažným porušením služobnej disciplíny je aj opakované menej
závažné porušenie služobnej disciplíny je v rozpore so zákonom. Zákon o štátnej službe uvedený
dôvod uvádza ako výpovedný dôvod a teda odporca nemohol tento dôvod ustanoviť vo svojom
vnútornom predpise ako dôvod pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko
k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru možno pristúpiť len v prípade závažného

porušenia služobnej disciplíny, pričom ako už bolo uvedené opakované menej závažné porušenie
služobnej disciplíny nie je závažným porušením, má súd za to, že navrhovateľka sa nedopustila
závažného porušenia služobnej disciplíny a teda nebol daný dôvod, ktorý by oprávňoval odporcu
okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou. Súd má tiež za to, že nie je možné
skúmať, či jednotlivé menej závažné porušenia pracovnej disciplíny zistené vykonanou kontrolou pod

Spr. 688/13 predstavujú samy o sebe porušenie služobnej disciplíny závažným spôsobom. Pokiaľ
odporca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 71/2003, v ktorom sa
uvádza, že pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je
viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo internom predpise alebo pokyne
hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny, tento podľa

názoru súdu nie je možné v tomto konaní aplikovať, nakoľko uvedené rozhodnutie rieši situáciu kedy
zamestnávateľ považoval porušenie pracovnej disciplíny menej závažného charakteru neprimerane za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prejednávancej veci však samotný odporca mal za to, že
porušenia služobnej disciplíny sú menej závažné, upozornenia, ktoré dal boli dané z dôvodu menej
závažného porušenia služobnej disciplíny a aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odôvodnil

menejzávažnýmporušenímslužobnejdisciplínyapretomásúdzato,ženiejemožné,abypreskúmaval,
či intenzita niektorého skutku vymedzeného v okamžitom skončení nedosahuje stupeň závažného
porušenia.Súdsastotožňujesnázoromnavrhovateľa,ževprípade,akbydospelkzáveru,ženiektorýzo
skutkov je závažným porušením služobnej disciplíny, dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomerus navrhovateľom by bol iný a tento by bol skončený z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny,
ktoré by spočívalo v konkrétnom porušení.

Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd určil, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá a aby jej súd
priznal náhradu funkčného platu od 20.09.2013 až do času, keď jej odporca umožní pokračovať v
práci. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka podaním zo dňa 14.11.2013 oznámila,
že trvá na tom, aby ju odporca zamestnával, vzhľadom k tomu, že odporca s navrhovateľkou neplatne
skončil štátnozamestnanecký pomer jej štátnozamestnanecký pomer neskončil a odporca je povinný

poskytnúť navrhovateľke náhradu funkčného platu, pričom táto náhrada navrhovateľke patrí v sume
jej priemerného zárobku, pričom sa ním má namysli funkčný plat priznaný navrhovateľke v čase, kedy
vznikol dôvod na jeho použitie, odo dňa, kedy oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu je zrejmé, že s účinnosťou od 01.06.2013 bol
navrhovateľke priznaný funkčný mesačný plat vo výške 497,50 eur. Súd priznal navrhovateľke náhradu
funkčného platu z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za dvanásť mesiacov

odo dňa, keď oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával t.j. od 14.11.2013 a to
vo výške 5.970 eur.

Odporca podal návrh na limitáciu náhrady mzdy, pričom súd je toho názoru, že návrh odporcu je
dôvodný. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že navrhovateľka je riadne zamestnaná v spoločnosti ZKW

Slovakia, s.r.o., pričom poberá príjem vyšší ako dosahovala u odporcu a s prihliadnutím na túto
skutočnosť, preto navrhovateľke nepriznal náhradu platu za dobu presahujúcu 12 mesiacov a v tejto
časti návrh navrhovateľky na náhradu funkčného platu zamietol. Súd je toho názoru, že priznaním
náhrady funkčného platu za obdobie 12 mesiacov sa naplnila funkcia sankčná voči odporcovi ako i
funkcia satisfakčná voči navrhovateľke z dôvodu, že odporca s ňou štátnozamestnanecký pomer skončil

neplatne.

Odporca sa protinávrhom domáhal určenia, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
navrhovateľku ďalej zamestnával, preto štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky u odporcu končí.
Na základe vykonaného dokazovania súd určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru je neplatné a navrhovateľka dňa 14.11.2013 oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a
preto štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky u odporcu neskončil. Vzhľadom na to, že odporca
ako služobný úrad nemá zákonné oprávnenie určovať počet zamestnancov ani obsadiť voľné
štátnozamestnanecké miesto bez udelenia súhlasu Ministerstva spravodlivosti SR a Krajský súd v
Trnaveoznámilodporcovi,žeMinisterstvospravodlivostiSRanásledneKrajskýsúdvTrnavenazáklade

prehodnotenia personálneho obsadenia zamestnancami vo výkone súdnictva neudelilo odporcovi
súhlas na vyhlásenie výberu na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré sa uvoľnilo
skončením štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky, má súd za to, že nie je možné od odporcu
spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľke ako účastníčke konania neúspešnej v pomerne nepatrnej časti t.j. v časti náhrady
mzdy presahujúcej dvanásť mesiacov, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

a pozostávajú z nasledovného:

· prevzatie a príprava zastupovania....................................................................221,47 eur
· vyjadrenie zo dňa 12.09.2014..........................................................................221,47 eur
· účasť na pojednávaní dňa 17.09.2014..............................................................221,47 eur

· vyjadrenie k protinávrhu zo dňa 18.11.2014...................................................221,47 eur
· účasť na pojednávaní dňa 28.11.2014..............................................................221,47 eur
· náhrada výdavkov za 5 úkonov právnej služby v roku 2014 ............................40,20 eur
· náhrada preukázaných cestovných výdavkov Nitra- Trnava a späť dňa 17.09.2014
- spotreba PHM 0,067 l/km x vzdialenosť (100)km x cena PHM 1,469€/l...............9,84 eur

- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (100)x náhrada/km 0,183 €..............18,30 eur
- náhrada za stratu času (4 polhodiny).......................................................................53,60 eur
· náhrada preukázaných cestovných výdavkov Nitra- Trnava a späť dňa 28.11.2014
- spotreba PHM 0,067 l/km x vzdialenosť (100)km x cena PHM 1,405€/l...............9,41 eur- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (100)x náhrada/km 0,183 €..............18,30 eur
- náhrada za stratu času (4 polhodiny).......................................................................53,60 eur

Súd náhradu trov konania vo vzťahu k úspechu odporcu v konaní ohľadom určenia, že od odporcu
nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku ďalej zamestnával a preto štátnozamestnanecký
pomer navrhovateľky končí neposudzoval, nakoľko tento návrh je podmienený úspechom navrhovateľky
v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ

domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.