Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 16, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206393
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214206393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej S.
M., nar. XX.X.XXXX, H. XX/XX, XXX XX W., za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr. Monikou
Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 627,90 Eur s príslušenstvom,
dňa 16.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 149,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne od 20.3.2013 do zaplatenia, v lehote do 31.3.2017.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiada žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 627,90 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 20.3.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňuje tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. I., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy žalobca zapožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje
žalovanejvyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom.SIMkartebolopriradenéúčastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX.

3. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá žalobcovi vznikla za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 10.1 16GB. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou (ďalej len výsledná suma), to znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná
spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a

následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.4. Žalobca pritom dodáva, že náhrady škody sa domáha v snahe predísť procesnej neistote pri
posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej
pokuty vo výške 478,- Eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty

za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná
zmluvná podmienka rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 a v súlade s § 53a
Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto
podmienky.

5. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť
tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenia za akciovú cenu splnil, avšak žalovaná si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnila. Zmluvná
pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky

za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanou a ani sebe
zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanou. Po právoplatnosti vyššie
uvedeného rozsudku žalobca ustanovenia zmluvy (konkrétne dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie
vytýkalo, dal do súladu so zákonom a týmto rozhodnutím.

6. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je
jej predávaný za cenu uvedenú v čl. I bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala
užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že

žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).

7. Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, žalobcovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný

proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žaloba neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohodované paušalizované zmluvné pokuty.

8. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 149,90 Eur vyfakturovaných
v období 2012/10 - 2012/12. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 5.3.2013 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.

9. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so
všeobecnými podmienkami článok 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 20.3.2013.

10. Žalovaná sa k žalobe žalobcu, napriek výzve zo strany súdu a riadnemu doručeniu žaloby s

prílohami, nevyjadrila.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“, že podľa § 93 ods. 2 v tom čase platného zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

12. Označený vedľajší účastník následne súdu oznámil, že do konania vstupuje iba ohľadom nároku
žalobcu na náhradu škody. V tejto časti navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. a vyvodil záver, že konanie žalobcu je v rozpore s
citovanýmzákonnýmustanovením,lebopredajmobilnéhotelefónuzaakciovúcenuviaženaposkytnutie

služby, čo vo svojej podstate predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Samotné uzatvorenie kúpnej
zmluvy, podľa ktorej si zmluvné strany platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť
žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a
takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody. Poskytnutiezľavneného mobilného zariadenia predstavuje akurát súčasť obchodnej stratégie a politiky žalobcu. V
tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20.8.2012 sp. zn. 16Co 105/2012 i
rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 29.1.2013 č. k. 14C 44/2012-170.

13. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

14. Konanie vo veci začalo dňa 11.9.2014, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., ktorý dňom 30.6.2016 bol
zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. Konanie za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, nebolo skončené, preto od 1.7.2016 na toto konanie je treba použiť nový procesný poriadok

upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok s tým, že právne účinky úkonov, ku
ktorým došlo do 1.7.2016, zostávajú zachované.

15. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

16. V súlade s citovaným ustanovením súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal

právneho zástupcu žalobcu, žalovanú a právneho zástupcu Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“.

17. Právny zástupca žalobcu i žalovaná, ktorým predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas
doručené, právnemu zástupcovi žalobcu dňa 2.9.2016 a žalovanej rovnako dňa 2.9.2016 (§ 106, § 110 a

§ 178 C.s.p.) sa na pojednávanie dostavili. Právny zástupca Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“, aj keď rovnako mu predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené,
keď predvolanie prevzal dňa 5.9.2016, sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil
a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

18. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu
Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.

19. Žalobca žalobe žiadal v celom rozsahu vyhovieť. Na pojednávaní potvrdil že náhrady škody sa
domáha z dôvodu neúspešného uplatňovania zmluvnej pokuty, keď súdy vo viacerých súdnych sporoch

podmienku, na základe ktorej si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňoval, vyhlásili za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Má zato, že vyhlásenie zmluvnej podmienky vyjadrenej v dodatku pod bodom 2.5
za neprijateľnú, nemá vplyv na dôvodnosť nároku na náhradu škody. Žalobca nevie preukázať cenu,
za ktorú nadobudol predmetný mobilný prístroj. Vie iba preukázať to, že ak by daný mobilný prístroj
nebol odpredaný žalovanej za akciovú cenu za podmienky, že žalovaná sa zaviaže zotrvať v zmluvnom

vzťahusožalobcompourčitúdobuariadneplniťsisvojepovinnosti,najmäpovinnosťvyužívaťžalobcom
poskytované služby a platiť cenu, bol by takýto mobilný prístroj odpredaný, v danom prípade inému
spotrebiteľovi/kupujúcemu za maloobchodnú cenu v sume 478,- Eur. Rozdiel medzi akciovou cenou a
touto maloobchodnou cenu je potom škoda.

20. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Prehlásila, že dlh voči žalobcovi by bola ochotná
splniť avšak vo forme splátok.

21. Žalobca dňa 20.9.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo I., ktorej
predmetom bolo poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.

22.Žalobcatvrdí,žeajkeďonnazákladeuvedenejzmluvyvyplývajúceplneniežalovanejposkytolriadne
a včas, žalovaná svoj záväzok neplnila, porušila zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas nezaplatila
cenu poskytnutých služieb vo výške 149,90 Eur vyfakturovanú v období 2012/10 - 2012/12. Sumuneuhradených faktúr za jednotlivé mesiace žalobca oznámil žalovanej pokusom o pokonávku zo dňa
20.3.2013, žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.

23. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou žalobcom so žalovanou dňa 20.9.2012 pod číslom I. je
právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa v zmluve zmluvné strany aj odvolávajú.

24. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, teda ku dňu
20.9.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne

uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého

minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa

služieb.
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na
písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik

neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo

orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,

c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .

Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite

z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

25. Podľa § 43 citovaného zákona v znení platnom k uvedenému dňu, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením

neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho

práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach.

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu
povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.
Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej

služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.
Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre
orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia
a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových

situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,

b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.

Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik

povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

26. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého
na strane žalovanej mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej

straneuzavrelaprávnickáosobaOrangeSlovensko,a.s.anastranedruhejfyzickáosoba-nepodnikateľ.
Napriek tomu, že právny vzťah založený touto zmluvou je upravený osobitným zákonom (v čase
uzavretia zmluvy citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah
občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa §
51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než

len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 20.9.2012.

27. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 20.9.2012, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.28. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvorila spoločnosť Orange Slovensko,
a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako
o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ

(§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ju uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka,
v dôsledku čoho zmluva uzavretá stranami sporu ako zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa
20.9.2012 je zmluvou spotrebiteľskou.

29. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých zmluva bola
uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako
špeciálneho právneho predpisu (lex specialis) upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej
úpravy spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady
93/13/EHS, tvoriaca teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

30. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t. j. k 20.9.2012,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak

spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia

výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o

možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

31. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s
týmto ustanovením je neplatná.

32. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

33. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

34. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia

priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

35. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

37. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

38. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

39. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie

viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,

b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.40. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať

zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

41. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovanou
právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom

žalovanej oproti záväzku žalovanej žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného
cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie sú štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej
obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto zmluvy neboli tak
individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené žalobcom ako dodávateľom
pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd ju
preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či neobsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky.

42. Žalovaná, ako to už súd konštatoval, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela a to včítane obsahu listín,
ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou.

43. Kontrolou samotnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatku k nej) tak, ako
bola žalobcom predložená, súd nezistil, aby obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške podľa
cenníka žalobcu zaplatiť.

44. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služby elektronickej komunikácie)
a ich ceny žalobca súdu predložil faktúry číslo 5180957341 zo dňa 15.10.2012 na sumu 94,32 Eur
so splatnosťou dňa 29.10.2012 ako mesačný poplatok Internet Exkluzív + za obdobie od 20.9.2012
- 9.11.2012, číslo 5184429275 zo dňa 15.11.2012 na sumu 1,33 Eur so splatnosťou 29.11.2012 ako

poplatok za upomienku, číslo 5184425778 zo dňa 15.11.2012 na sumu 49,99 Eur so splatnosťou
dňa 29.11.2012 ako mesačný poplatok - Internet Exkluzív + za obdobie 10.11.2012 - 9.12.2012 a
číslo 5187986666 zo dňa 15.12.2012 na sumu 4,26 Eur so splatnosťou 29.12.2012 ako poplatok za
upomienku, spolu na sumu 149,90 Eur.

45.Žalovanájednotlivéfaktúrytak,akoichžalobcapredložilsúduaakoboli,akoprílohažalobydoručené
aj žalovanej, nenamietala. Neodporovala ani tvrdeniu žalobcu, že faktúry v tomto znení boli žalovanej
riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami, doručené, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť tieto
faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila doposiaľ, preto jej súd uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi žiadanú sumu 149,90 Eur.

46. Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 149,90 Eur (v danom prípade ide o
zmluvne dohodnuté mesačné poplatky a poplatky za upomienky) žiadal priznať aj úroky z omeškania
vo výške 8,75 % od 20.3.2013 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalobca určil dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku
dňu 20.3.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Podľa § 10c nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.50. Žalovaná doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 5.3.2013 nepoprela, v dôsledku čoho súd musel
predpokladať jej doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaná preto v zhode s ustanovením § 563
Občianskeho zákonníka bola povinná cenu žalobcom poskytovaných služieb zaplatiť vo výške podľa

jednotlivých skôr citovaných faktúr, najneskôr v lehote podľa pokonávky, teda v lehote do 19.3.2013.
Žalovaná cenu služieb nezaplatila doposiaľ, preto najneskôr dňom 20.3.2013 sa so zaplatením sumy
149,90 Eur dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
podľa už citovaného § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

51. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol pred 1. februárom 2013, preto výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013.

52. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 20.9.2012, t. j. ku dňu uzavretia
zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

53. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 20.3.2013, t.j. k prvému dňu omeškania žalovanej bola vo
výške 0,75 % ročne, preto žalobcovi patria úroky z omeškania v ním žiadanej výške, t.j. vo výške 8,75
% ročne.

54. Vzhľadom na uvedené, súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 149,90 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 20.3.2013 do zaplatenia. So súhlasom žalobcu a podľa § 232
ods. 3 C.s.p. pritom na splnenie uloženej povinnosti súd určil lehotu do 31.3.2017, vzhľadom na sociálne
a majetkové pomery žalovanej.

55. Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 149,90 Eur domáhal tou istou
žalobou aj náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16GB vo výške 478,- Eur.

56. Podľa žalobcu škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu na strane žalobcu, ktorú
žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

57. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je
jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby
po dobu dohodnutú v dodatku a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikne škoda

minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.
Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca súdu predložil kópiu dodatku zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

58. Rovnako ako v prípade zmluvy o poskytovaní verejných služieb, aj vo vzťahu k jej dodatku, žalovaná
tvrdenia žalobcu i obsah dodatku nespochybnila. Súd preto nemohol mať pochybnosti, že žalobca v

zhode so svojimi tvrdeniami odpredal žalovanej na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb mobilný telefón, typu a ceny podľa jeho tvrdenia.

59. Aj keď základom právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón je
zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, zmluva na základe ktorej žalobca predal žalovanej mobilný telefón a ktorá tvorí obsah
dodatku, je samostatným typom zmluvy, ktorá je priamo upravená ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku (§ 588 a násl. - kúpna zmluva)60. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

61. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

62. Niet sporu o tom, že kúpna zmluva tvoriaca právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v časti týkajúcej sa predaja mobilného telefónu je zároveň zmluvou spotrebiteľskou uzavretou medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou. Súd preto aj túto časť zmluvného vzťahu
podrobil súdnej kontrole v zmysle už skôr citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovení § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

63. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

64. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj
iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského

záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj
takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

65. Skutkový základ svojho nároku žalobca vidí v obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb. Z jeho obsahu tak, ako bol súdu predložený, vyplýva, že žalobca so žalovanou dňa 20.9.2012
uzavreli písomný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo I. uzavretý toho istého dňa,
predmetom ktorého je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu mobilný internet na doma
Exkluziv + (bod 1.1), dohoda strán o predaji zariadenia (ďalej len MT) typu Samsung Galaxy Tab 2 10.1

16GB za kúpnu cenu 1,- Euro (bod 1.2 dodatku).

66. Podľa čl. 2 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5 Účastník je povinný zaplatiť kúpnu cenu
a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo

dňa vystavenia faktúry.

67. V prípade, že podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu MT s DPH a/
alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník uzatvoril tento dodatok,
a to vo forme preddavku.

68. Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v bode 2.3 tohto článku,
bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu),
u ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) stanovená prinajmenšom na sumu 49,99 Eur (v
prípade, že je v kolónke okrem sumy uvedený aj konkrétny účastnícky program alebo typ účastníckeho

programu, účastník neporuší svoje povinnosti, ak bude mať predmetný účastnícky program, resp.
účastnícky program daného typu aktivovaný na SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto
článku ani v prípade, že výška mesačného poplatku uvedeného účastníckeho programu bude nižšia ako
suma uvedená v kolónke; pokiaľ je v kolónke uvedený len konkrétny účastnícky program alebo viacero
účastníckych programov alebo typ alebo viac typov účastníckych programov bez sumy.

69. Účastník je povinný mať na SIM karte aktivovaný len niektorý z uvedených účastníckych programov
aleboúčastníckyprogramuvedenéhotypu,atobezohľadunavýškuichmesačnýchpoplatkov)atedaže
počas tejto doby nebude mať na SIM karte aktivovaný (ani nepožiada o zmenu účastníckeho programuna) účastnícky program s nižším mesačným poplatkom, ako je výška mesačného poplatku uvedená
vyššie v tejto vete (pri plnení tohto záväzku sa berie do úvahy výška mesačného poplatku po uplatnení
zliav, ktoré mu na základe akejkoľvek právnej skutočnosti poskytne podnik).

70. Aktivácia účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM karte alebo aspoň žiadosť o
aktiváciu takéhoto účastníckeho programu na SIM karte (v čl. 1 bode 1.1 dodatku alebo inou formou na
to stanovenou podnikom) a jeho následná skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a
teda aj podmienkou na vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu.

71. Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba
viazanosti“)
a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by

smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Zz. v platnom znení:
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto

povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);
c) sa nedopustil takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto

dodatku a/alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho
programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku;
e/ v prípade, ak účastník využil ponukovú akciu podniku spočívajúcu v poskytnutí dodatočnej zľavy

z ceny MT vo výške 100,- Eur, a teda kúpna cena MT s DPH po uplatnení zľavy je 49,- Eur, pri
súčasnom využívaní účastníckeho programu Paušál Exkluzív + (ďalej sa ponuka označuje len „Tablet
za 49,- Eur“), účastník sa zaväzuje, že umožní zriadenie pripojenia v odbernej jednotke podľa článku 2
písm. m/ spoločných podmienok poskytovania verejných služieb Orange Doma prostredníctvom pevnej
optickej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom počas doby

viazanosti k službe FiberNet a FiberTV stanovenej v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
na poskytovanie služieb Orange Doma (ďalej len „Dodatok OD“), a že po celú túto dobu bude bez
prerušenia tieto služby Orange Doma využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční
žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služieb Orange Doma a/alebo Dodatku OD

pred uplynutím doby viazanosti v ňom stanovenej (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného
úkonu); za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 351/2011 Z.z. v platnom znení. V prípade, ak je súčasťou Dodatku OD dohoda o skúšobnej
lehote, počas ktorej je účastník oprávnený bezplatne skúšať v dodatku OD ten z nich, u ktorého pri
podpise tohto dodatku zostáva najdlhšia doby do uplynutia doby viazanosti stanovenej v dodatku OD,

a ak je takýchto dodatkov viac, dodatok s najvyšším identifikačným číslom. V prípade, ak je súčasťou
Dodatku OD dohoda o skúšobnej lehote, počas ktorej je účastník oprávnený bezplatne skúšať v Dodatku
OD určenú službu zo služieb Orange Doma, pričom má právo počas tejto skúšobnej doby bez sankcií
ukončiť platnosť Dodatku, účastník je oprávnený využiť ponukovú akciu Tablet za 49,- Eur najskôr v prvý
kalendárny deň nasledujúci po dvoch pracovných dňoch nasledujúcich po poslednom dni skúšobnej

lehoty dohodnutej v Dodatku OD, t. j. len ak Dodatok OD nezanikol v skúšobnej dobe (čl. 2 bod 2.3).

72. V prípade telefónnych čísel, ktoré boli v rámci prenositeľnosti čísla prenesené k podniku od iného
podniku (ďalej len „prenesené čísla“) sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia
platnosti dodatku až do prvej aktivácie SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však

účastník povinný plniť si povinnosti uvedené v čl. 2.3 a), c) a e) po celú dobu pred začatím viazanosti
(odo dňa nadobudnutia platnosti dodatku až do začatia plynutia doby viazanosti), ako aj po celú dobu
viazanosti. V prípade, ak účastník uzatvoril tento dodatok v rámci režimu zásielkového predaja, sa do
doby viazanosti nezapočítava prvých sedem pracovných dní nasledujúcich po nadobudnutí platnostidodatku; doba viazanosti tak začne plynúť až po uplynutí siedmich pracovných dní nasledujúcich po
nadobudnutí platnosti dodatku (čl. 2 bod 2.4).

73. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku
(najmä ale nielen nezaplatenia splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti, neumožnenie zriadenia

pripojenia služieb Orange Doma v odbernej jednotke, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti Dodatku OD pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k
ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 478,- Eur. Právo
na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to
v okamihu porušenia povinností účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania

služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c/ tohto článku). Účastník je zároveň
povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi. Podnik

má právo na úhradu zmluvnej pokuty účastníkom podľa tohto bodu vzhľadom na výšku zvýhodnenia
poskytnutého účastníkovi na základe tohto dodatku aj v prípade, že využil ponukovú akciu Tablet za 49,-
Eur a Dodatok OD zanikol v skúšobnej dobe, a to aj v prípade, že účastník nie je povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu podľa Dodatku OD. Uhradením zmluvnej pokuty podľa tohto bodu nie je dotknutý
nárok podniku na uhradenie zmluvnej pokuty dohodnutej v Dodatku OD, ak podniku na uhradenie tejto

zmluvnej pokuty vznikne nárok v súlade s ustanoveniami Dodatku OD (bod 2.5 čl. 2 dodatku).

74. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb bol žalobcom ako dodávateľom rovnako ako
samotná zmluva o poskytovaní verejných služieb (bod 41 dôvodov rozsudku) dopredu pripravený a
nebol vytvorený priestor na dojednávanie jeho obsahu alebo jeho zmenu. Jeho súčasťou boli bez

akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok,
ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Vpísanie
niektorých údajov do dopredu pripravených koloniek, nerobí z dodatku individuálne dojednaný právny
úkon (čl. 3 ods. 2 Smernice).

75.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

76. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej

pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

77. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednať aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju

zmluvnú povinnosť.

78. Z obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý žalobca uzavrel so žalovanou
vyplýva, že na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti žalovanou, najmä na zabezpečenie jej
záväzku zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom (doba viazanosti) a po celú dobu

využívaťzvolenýprogramkomunikácie,zvolilinštitútzmluvnejpokuty,upravenejvcitovanomustanovení
§ 544 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať pritom pochybnosti, že zmluvná pokuta mala
pre žalobcu plniť aj prípadnú formu náhrady za poskytnuté zľavy, o čom svedčí jej výška rovnajúca sa
poskytnutej zľave.79. Napriek uvedenému a nespornému nedodržaniu doby viazanosti žalovanou, žalobca sa v konaní
podanou žalobou nedomáha voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty, aj keď v obdobných prípadoch,

v sporoch predchádzajúcich tomuto sporu, sa tohto nároku domáhal. Súd nemá pochybnosti o tom,
že žalobca upustil od uplatňovania si tohto nároku, vzhľadom na výsledky už právoplatne skončených
súdnych sporov, v ktorých žalobca so svojimi nárokmi na zaplatenie zmluvných pokút dojednaných za
obdobných podmienok a obdobným spôsobom, ako v súdenom prípade, bol neúspešný, čo nakoniec
aj sám uviedol v žalobe. Súdy totiž dospeli k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu aj podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. V tomto smere možno poukázať na celý rad súdnych
rozhodnutí. Len na demonštráciu súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Humenné zo
dňa 20.11.2014 č. k. 5C 262/2014-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2016
spisová značka 1Co 51/2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.2.2015 č.k. 6C 157/2014-54
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 21Co 99/2015 a ďalšie.

80. Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť záver, že jedným z dôvodov spôsobujúcich neprijateľnosť
tejto zmluvnej podmienky je, že zmluvná pokuta mala plniť viac náhradový (reparačný) účel, než
sankčný, čoho dôkazom bola skutočnosť, že vždy bola určená vo výške rozdielu medzi tzv. akciovou
cenou mobilného telefónu a bežne predajnou cenou i spôsob jej výpočtu a výška.

81. Reparačný účel má plniť aj v tomto konaní žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorý
žalobca vyčíslil rovnakým spôsobom ako zmluvnú pokutu, teda ako rozdiel medzi tzv. akciovou cenou
mobilného telefónu a jeho cenou predajnou (spotrebiteľskou).

82. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

83. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

84. Povinnosť nahradiť škodu vyplýva z porušenia povinnosti danej zákonom alebo vyplývajúcej zo
zmluvy a je jedným z druhov záväzkových vzťahov (tzv. sankčný záväzkový vzťah). Základ nároku na
náhradu škody nie je síce daný iba v prípade, ak osoba povinná škodu nahradiť, takýto záväzok prijala na
základe zmluvy s poškodeným, lebo takáto povinnosť môže vzísť aj priamo zo zákona, ale v konkrétnom

prípade základom prípadného nároku žalobcu na náhradu škody môže byť iba porušenie zmluvného
záväzku žalovanou.

85. Rovnako ako v prípade iných obdobných vecí, keď žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,
aj pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v súdenom prípade, žalobca svoj nárok vidí v porušení

záväzku žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti a využívať po celú
túto dobu zvolený komunikačný program. Základom žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody
je tak rovnaká zmluvná podmienka, ktorá v iných konaniach konkrétne napríklad v konaní Okresného
súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 6C 157/2014 alebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C
262/2014, bola vyhlásená podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj podľa §

53 ods. 5 O.s.p. za neplatnú.

86. Rovnaké závery preto platia aj v tomto konaní, aj keď žalobca v snahe vyhnúť sa neúspechu v konaní
zmenil právny dôvod svojho nároku, ktorého skutkovým základom sú ale rovnaké skutočnosti ako v už
uvedených konaniach začatých na základe žaloby toho istého žalobcu.

87. Súd preto ani v tomto konaní nemohol dôjsť k inému záveru než, že zmluvná podmienka, ktorá podľa
žalobcu tvorí skutkový základ ním uplatňovaného nároku na náhradu škody je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou (zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 2 dodatku upravujúca podmienky predaja mobilného
telefónu) podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka a to z rovnakých dôvodov, aké súdy videli v skôr označených konaniach. Na rozdiel od
žalobcu súd je toho názoru, že ak neplatná zmluvná podmienka nemôže byť základom úspešnosti
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako tak nemožno, na základe tej istej zmluvnej podmienky
a jej nesplnenia (porušenia) žalovanou, sa úspešne domáhať náhrady škody.88.Vzhľadomnazmenudruhunároku,ktoréhouspokojeniasažalobcavkonanídomáhavtomtokonaní,
súd považuje za potrebné k dôvodom, súdmi uvedenými v už uvedených konaniach, na ktoré sa súd

odvoláva, predsa len dodať.

89. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo
zákona, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá

časť dodatku, ktorou bol dojednaný záväzok žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu, ale aj ostatné zmluvné
podmienky dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej žalobcom so žalovanou.

90. Naviac podľa názoru súdu neprijateľnými a tým aj absolútne neplatnými sú všetky zmluvné
podmienky vyjadrené v tomto dodatku, aj z iného, než len toho dôvodu, pre ktorý za neprijateľné ich
vyhlásili súdy v konaniach, na ktoré súd poukázal.

91. Podľa už citovaného čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienky ponúkané v
písomnej forme, musia byť vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

92. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa žalobca odvoláva, je

niekoľkostranový, neprehľadný, dopredu pripravený text je vytlačený drobnými písmenami, v dôsledku
čoho priemerný spotrebiteľ sa v ňom môže ťažko orientovať, ak už, pre veľkosť písmen textu, je schopný
ho vôbec prečítať. Podľa názoru súdu aj tieto skutočnosti je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

93. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovanou
ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej
zmluvy a jej príloh, keď k tomu došlo až zákonom číslo 186/2014 Z.z., ktorým došlo k novelizácii
niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I bod 6
zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa
ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévovšeobecnýchobchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

94. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach, aj keď
týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn. 8C 48/2012 (rozsudok zo dňa 8.10.2012 č. k. 8C 48/2012-45 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 6Co 139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011
(rozsudok zo dňa 10.1.2012 č. k. 13C 69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo

dňa 26.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní
proti uvedeným rozhodnutiam pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

95. Pre absolútnu neplatnosť zmluvných podmienok dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb,

na ktorých žalobca postavil svoj nárok na náhradu škody, súd nemohol vecne posudzovať danosť
podmienok pre náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a to čo do jej
vzniku, výšky, zodpovednosti žalovanej a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody
ažalobužalobcuvčastionáhraduškodyzamietol.Dodávaiba,žejeneakceptovateľnétvrdeniežalobcu,
podľa ktorého nevie preukázať cenu, za ktorú od svojho dodávateľa nadobudol telekomunikačné

zariadenie, ktoré na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb odpredal žalovanej.

96. Vzhľadom na názor zastávaný súdom, súd nepovažuje za potrebné sa zaoberať dôvodmi rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2015 č. k. 9Co 377/2015-120, na ktorý sa žalobca pri svojej
argumentácii o dôvodnosti tej časti žaloby, ktorou sa domáha náhrady škody odvoláva, ale ani s

argumentáciou vedľajšieho účastníka. Súd naviac dodáva, že citovaný rozsudok nemožno považovať
za prejav ustálenej rozhodovacej praxe (§ 220 ods. 3 C.s.p.).97. V dôsledku absolútnej neplatnosti dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb niet totiž
akéhokoľvek základu pre záver o vzniku škody a zodpovednosti žalovanej za túto škodu, ako následku
predaja telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu za nižšiu cenu ako bola cena predajná oproti

záväzku žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu.

98. Už iba na okraj súd dodáva, že žalobca v konaní ničím nepreukázal skončenie zmluvného vzťahu so
žalovanou a tým ani ním tvrdené porušenie záväzku žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú
dobu.

99. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že žaloba žalobcu v časti o náhradu škody vo výške 478,- Eur nie
je dôvodná, preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

100. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Úspech žalobcu v konaní bol v rozsahu
31 % a žalovanej vo výške 69 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore žalobca by bol povinný

žalovanej nahradiť trovy konania v rozsahu 38 % jej skutočných trov. Žalovaná na pojednávaní však
výslovne prehlásila, že nároku na náhradu trov konania sa vzdáva, preto súd vyslovil, že stranám v
konaní náhradu trov konania nepriznáva.

101. V bode 11 dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že podľa § 93 ods. 2 zákona číslo 99/1963

Zb. - Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.6.2016, do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej vstúpilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ktorým dňom 30.6.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb.,
inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje. To však neznamená, že zrušením zákona č. 99/1963 Zb. došlo
k zániku práv a povinností subjektu vystupujúceho do 30.6.2016 v zhode s dovtedy platnou právnou

úpravou ako vedľajší účastník. V tomto smere súd poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p.,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ku ktorým došlo do 1.7.2016 zostávajú zachované aj po tomto dni.

102. Z uvedeného vyplýva, že účinky vstupu Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ do
konania ako vedľajšieho účastníka zostávajú zachované aj po 1.7.2016.

103. V zmysle právnej úpravy platnej do 1.7.2016, vedľajší účastník aj keď koná sám za seba, má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb.). Vedľajšiemu
účastníkovi tak, v závislosti od úspechu toho z účastníkov (strán sporu), na strane ktorého vystupoval,
patrí (nepatrí) aj náhrada trov konania.

104. V zmysle konštantnej judikatúry súdov Slovenskej republiky platnej do 30.6.2016, vedľajší účastník
moholvstúpiťajlendočastikonania(viďnapríkladrozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa16.4.2012
sp. zn. 16Co 33/2012, rozsudok toho istého súdu zo dňa 23.5.2012 sp. zn. 3Co 17/2012 a iné). V súlade
s touto judikatúrou Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ oznámilo, že do konania na strane

žalovanej vstupuje iba do tej časti, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody vo výške 478,- Eur.

105. Žalovaná v tejto časti bola voči žalobcovi v celom rozsahu úspešná, preto podľa zásad § 255 C.s.p.
jej vo vzťahu k tejto časti konania patrí náhrada trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

106. Už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd uviedol, že rozhodnutie o náhrade trov
konania vedľajšiemu účastníkovi je závislé od úspechu alebo neúspechu toho z účastníkov konania
(strany sporu), na strane ktorého v konaní vystupoval. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“
preto voči žalobcovi patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu, lebo žalovaná v časti žalobného návrhu
žalobcu o náhradu škody bola v celom rozsahu voči žalobcovi úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.