Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113234874
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113234874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
AUTOHAUS-Hinca, s. r. o., so sídlom Nitra, Cabajská 33, IČO: 36 543 764, zastúpený BIZOŇ &
PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: O.
M., nar. XX. XX. XXXX, A. L. XXX, zast. JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra,
Štefánikova trieda 84, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. februára 2016 č. k. 7C/280/2013-288 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového
vozidla značky Citroën Jumper VIN: Z druh skriňová, farba biela, rok výroby 2006. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 80 písm. c) OSP, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 a § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vozidlo, ktoré je predmetom tohto konania,
bolo vytvorené z vozidla, modelový rok 2006 a z vozidla modelový rok 2011. Nakoľko navrátenie do

predošlého stavu nie je možné a účelné, určoval súd vlastnícke právo k predmetnému vozidlu. Zo
znaleckých posudkov Ing. Holečka a Ing. Veverku vyplynulo, že podiel častí vozidla modelový rok 2011
predstavuje väčšinu na novovytvorenom vozidle Citroën Jumper, VIN: Z aj keď podiely sa v jednotlivých
znaleckých posudkoch rozchádzali. V znaleckom posudku Ing. Holečka sa uvádza 80% a v posudku
Ing. Veverku 58,45%. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a tiež jednotlivo
a mal za to, že vozidlo, ku ktorému žalobca žiadal určiť vlastnícke právo, bolo v prevažujúcej časti
zostavené z častí vozidla VIN: Z ktoré bolo odcudzené žalobcovi. K uvedenému názoru dospel na

základe záverov znaleckých posudkov Ing. Holečka a Ing. Veverku, kde znalec Holeček uviedol, že
obhliadkou identifikované časti vozidla modelového roku 2011 zodpovedajú vyhotoveniu ukradnutého
vozidla uvedeného na faktúre č. 21100190 (príloha 4.3 posudku, č. l. 57). Pôvodný kľúč z ukradnutého
vozidlažalobcubolomožnévložiťdospínacejskrinkyapootočiťdoprvejajdruhejpolohy,zčohovyplýva,
že pri obhliadke zistené diely modelového roku 2011 pochádzajú z ukradnutého vozidla žalobcu. Znalec
Ing. Veverka uviedol, že do vozidla bola namontovaná prevodovka z vozidla VIN: Z (rok výroby 2011),
ako aj ďalšie časti ako predné a zadné dvojkrídlové dvere, kompletná nová výbava do karosérie, disky

kolies s pneumatikami (všetko rok výroby 2011). Žalovaný sa bránil tým, že nebolo preukázané, že
by konkrétne diely pochádzali z vozidla žalobcu a rok výroby uvedený v znaleckých posudkoch 2011
nesedí s rokom výroby v návrhu 2012. Je pravdou, že v znaleckých posudkoch sa znalci vyjadrovali,
že z technického hľadiska obhliadkou identifikované časti vozidla modelového roku 2011 zodpovedajúvyhotoveniu ukradnutého vozidla žalobcu. Avšak obaja znalci potvrdili, že prevodovka pochádzala
z konkrétneho vozidla VIN: Z ktoré bolo odcudzené žalobcovi. Tiež skutočnosť, že pôvodný kľúč z
ukradnutého vozidla žalobcu bolo možné vložiť do spínacej skrinky a pootočiť do prvej aj druhej polohy

podporuje tvrdenie žalobcu, že diely modelového roku 2011 pochádzajú z ukradnutého vozidla žalobcu.
Podľa vyjadrenia znalca je šanca, že by kľúč, ktorý patrí inému vozidlu, pasoval, jedna k miliónu. Tiež
z dôvodu, že novovytvorené vozidlo nemohlo byť zložené tak, ako uvádzali svedkovia, svedčí o tom,
že došlo len k preloženiu častí vozidla z jedného do druhého, t.j. z kradnutého vozidla na vozidlo
zakúpené svedkom E.. K uvedenému záveru dospel súd na základe vyjadrení znalca Ing. Holečka,

ktorý uviedol, že z technického hľadiska nie je možné objednať jednotlivé časti z internetu a bez
odborných vedomostí a znalostí a bez špeciálneho náradia, či diagnostiky vozidlo v garáži poskladať.
Takto je to možné iba vtedy, ak by diely boli pripravené a len by sa to preložilo z vozidla do vozidla.
Špeciálne náradie je veľa krát odlišné na každý modelový rok, bez neho jednotlivé skupiny nie je možné
poskladať. Tiež z oznámenia spoločnosti Citroën (č. l. 257-258) vyplýva, že ak by sa malo poskladať
vozidlo od skeletu z rôznych spolu nesúvisiacich náhradných dielov, tak nepostačuje len gola sada,

kladivo a zdvihák. Je potrebné použiť výrobcom predpísané špeciálne náradie a diagnostický prístroj
DIAGBOX. Do dvoch rôznych spínacích skriniek vozidla Citroën Jumper je možné zasunúť dva identické
kľúče, avšak nie je automaticky možné pootočiť ich do prvej a druhej polohy a naštartovať vozidlo.
Pootočiť kľúčom v spínacej skrinke je možné len za predpokladu, že kľúč bol so spínacou skrinkou vo
výrobe mechanicky spárovaný. Na naštartovanie vozidla je navyše potrebné, aby bol takýto kľúč do

elektronického systému vozidla aj načítaný pomocou zariadenia DIAGBOX. Ak fungujúci motor a k nemu
funkčná elektronika pochádza z jedného motorového vozidla Citroën Jumper, na technologický postup
prepojenia motora a elektroniky nie je potrebné žiadne diagnostické zariadenie DIAGBOX, prakticky sa
jedná len o mechanickú prekládku - premontovanie týchto systémov z jedného do iného skeletu vozidla.
Uvedenými skutočnosťami boli vyvrátené tvrdenia svedkov E. a Z. ohľadne poskladania vozidla zo

súčiastok a dielov objednaných prostredníctvom internetu, len s gola sadou, kľúčom a zdvihákom. Súdu
sa javilo viac pravdepodobné a priklonil sa k názoru žalobcu, zohľadniac všetky dôkazy vo vzájomných
súvislostiach, že predmetné vozidlo bolo vytvorené spôsobom, že na kostru vozidla, ktorú kúpil svedok
E., boli preložené diely z vozidla žalobcu, pretože nebolo v schopnostiach a možnostiach svedkov
vozidlo poskladať z dielov zadovážených si prostredníctvom internetu. Nemali na to potrebné technické

vybavenie, ani odborné vedomosti, neabsolvovali žiadne školenie, ktoré je potrebné. Ani v závode sa
neskladá vozidlo kompletne od najmenšej súčiastky, je potrebných veľa subdodávateľov a špecialistov.
K odlišným pojmom rok výroby a modelový rok, ktoré namietal žalovaný, sa vyjadril znalec Holeček, ktorý
uviedol, že rok výroby je konkrétny rok, kedy bolo vozidlo vyrobené, to znamená od januára do decembra
v kalendárnom roku a modelový rok je zmena modelu v určitom období, čo vysvetľuje aj pojmové

odlišnosti v znaleckom posudku a návrhu, kde sa uvádza rok výroby 2012. Znamená to, že z technického
hľadiska je možné, že vozidlo vyrobené v roku 2012 zodpovedá modelovému roku 2011. Spracovaním
cudzej veci (v tomto prípade odcudzeného vozidla) vznikla nová vec. Nakoľko trestné konanie nebolo
ukončené, nie je zrejmé, kto vozidlo žalobcu ukradol a nebolo preukázané, ako sa ukradnuté vozidlo
dostalo do dispozičnej sféry svedka E., ktorý ho následne spracoval. Nevedel s určitosťou ustáliť, či

spracoval vozidlo dobromyseľne alebo s vedomím, že mu nepatrí. Ak by spracoval vec dobromyseľne,
vlastníkom novovzniknutej veci je ten, koho podiel je väčší, t.j. žalobca. Aj keď to zákon výslovne
nestanovuje, veľkosť podielov sa posudzuje podľa ich hodnoty. V tomto prípade je veľkosť podielu (podľa
znaleckých posudkov), aj veľkosť hodnoty podielu žalobcu väčšia, keďže kúpna cena skeletu bola 1.000
eur a novovytvoreného vozidla 10.000 eur. Ak by svedok E. vedel, že vozidlo pochádza z krádeže, a

teda mu nepatrí, môže vlastník požadovať vydanie veci alebo navrátenie do pôvodného stavu a ak to
nie je možné, môže požadovať určenie vlastníctva k veci. V takomto prípade musí súd zvažovať všetky
okolnosti, ako je veľkosť podielov, za akých okolností došlo k spracovaniu veci. Súd bol toho názoru,
že svedok E. nebol dobromyseľný pri spracovaní veci, pretože nepreukázal súdu žiadnymi dokladmi,
ako vozidlo nadobudol, ako to preukázal pri skelete vozidla. Tvrdenia, že vozidlo vyhotovil zo súčiastok

zakúpených cez internet, pokladal za účelové a ďalším znaleckým dokazovaním za vyvrátené. Súd
po zohľadnení všetkých skutočností (väčšinový podiel žalobcu, odcudzenie vozidla žalobcovi) žalobe
vyhovel a určil vlastnícke právo k vozidlu žalobcovi. Skutočnosť, že vozidlo bolo žalobcovi ukradnuté,
zohľadnil súd aj pri posudzovaní priznania náhrady žalovanému, a preto mu žiadnu náhradu nepriznal.
Na dôkazy predložené žalobcom po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vo veci skončené,

súd neprihliadol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 OSP a úspešnému
žalobcovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uviedol, že predmetom
konania na súde prvej inštancie bolo určenie vlastníctva k hnuteľnej veci a to motorovému vozidlu

Citroën Jumper VIN: Z druh skriňová, farba diela, rok výroby 2006. Predmetné motorové vozidlo
nadobudol do vlastníctva na základe riadnej kúpnej zmluvy. Predávajúcim bol jeho vlastník V. E.,
ktorému riadne vyplatil dohodnutú kúpnu cenu a po jeho odhlásení z ODI Nitra bolo zaevidované na
ODI Nové Mesto nad Váhom a bolo mu pridelené EVČ: NM XXX CD. Vozidlo začal riadne používal
a žiadna skutočnosť nenasvedčovala tomu, že by vozidlo malo pochádzať z trestnej činnosti. Dňa 18.

01. 2013 mu bolo príslušníkmi OR PZ v Novom Meste nad Váhom motorové vozidlo zaistené v
stave, v akom sa nachádzalo. Následne bolo toto vozidlo podrobené Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ expertíznemu skúmaniu. Tento ústav vydal dňa 28. 02. 2013 odborné stanovisko, z ktorého
vyplýva, že čísla na karosérii, štítku a prevodovke skúmaného motorového vozidla nevykazovali znaky
pozmeňovania. Dňa 18. 04. 2013 mu bolo OR PZ Nové Mesto nad Váhom vydané potvrdenie o vrátení
veci a vozidlo mu bolo vrátené bez prevodovky. Vozidlo mu teda bolo vydané v nepojazdnom stave. Na

inzerát si zabezpečil staršiu prevodovku, ktorú do vozidla namontoval, ale viac už nestihol zrealizovať.
Nič z motorového vozidla nevymontovával. Následne dňa 28. 05. 2013 bol opätovne vyzvaný na vydanie
motorovéhovozidlaORPZNovéMestonadVáhomapredmetnémotorovévozidloajvydal.Oduvedenej
doby s motorovým vozidlom nedisponuje. Čo sa následne s vozidlom dialo, mu nie je známe a nebol
o tom informovaný. Neskôr dostal vyrozumenie o tom, že vozidlo malo byť uložené na záchytnom

parkovisku na OO PZ Zlaté Moravce. O tom, kto mal k nemu prístup, nemá vedomosť. Až v roku 2014
bolo vydané uznesenie zo dňa 10. 01. 2014, ktorým bolo toto vozidlo podľa § 97 ods. 1 Trestného
poriadku vrátené žalobcovi. Toto uznesenie napadol sťažnosťou, na základe ktorej bolo toto rozhodnutie
zrušenéabolouloženévoveciďalejkonať.Následnežalobcapodalnávrhnaurčenievlastníckehopráva
k predmetnému motorovému vozidlu. Právny zástupca žalobcu požiadal znalca Ing. Petra Holečeka o

vypracovanie znaleckého posudku. Následne znalec bez toho, aby o tejto skutočnosti on vedel, mal 22.
10. 2013 vykonať na predmetnom motorovom vozidle obhliadku. Kto sa na obhliadke zúčastnil, mu nie
je známe. Za dôležitú však považuje tú skutočnosť, že k predmetnému vozidlu sa dostal žalobca so
svojím znalcom bez jeho prítomnosti. Pozoruhodné je aj to, že sa to udialo v čase, kedy bolo predmetné
vozidlo zaistené Policajným zborom SR. Znalec Ing. Igor Holeček v znaleckom posudku odpovedal na

konkrétne otázky právneho zástupcu žalobcu a konštatoval, že skúmané motorové vozidlo je zložené z
dielov modelových rokov 2006 a 2011 a tiež uviedol, že posúdenie, či všetky diely modelového roku 2011
pochádzajúce z daného vozidla na žalobcu je vecou právnou. Zároveň na základe svojich empirických
skúseností stanovil, že diely modelového roku 2006 predstavujú 20 % skúmaného motorového vozidla
a diely modelového roku 2011 predstavujú 80 %. Následne bol do konania v rámci trestného stíhania

pribratý znalec Ing. Josef Veverka. Tento znalec stanovil pomer dielov, z ktorých predmetné motorové
vozidlo pozostáva, odlišne od znalca Ing. Igora Holečeka a to tak, že diely a skupiny s rokom výroby 2006
mali predstavovať 41,55 % a diely a skupiny s rokom výroby 2011 mali predstavovať 58,45 %. To, že
motorové vozidlo, ku ktorému súd prvej inštancie svojim rozhodnutím určil vlastnícke právo, je zložené
z dielov dvoch motorových vozidiel, nebolo skutočnosťou spornou. Spornou skutočnosťou, s ktorou

sa súd prvej inštancie nevyrovnal, respektíve nesprávne právne posúdil, je tá skutočnosť, že žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že jednotlivé konkrétne diely pochádzajú z toho konkrétneho motora
vozidla, ktoré bolo žalobcovi odcudzené. V oboch znaleckých posudkoch sa hovorí iba o modelových
rokoch výroby, ani jeden zo znaleckých posudkov nepotvrdil tú skutočnosť, že ten, ktorý konkrétny
diel je dielom z odcudzeného motorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že sa mu javilo viac pravdepodobné a priklonil sa k názoru žalobcu, že predmetné
vozidlo bolo vytvorené spôsobom, že na kostru vozidla, ktorú kúpil pán E., boli preložené diely vozidla
žalobcu, pretože nebolo v možnostiach a schopnostiach svedkov zložiť vozidlo z dielov zadovážených
z internetu. Tu dal do pozornosti skutočnosť, že svedok E. nekupoval od predchádzajúceho majiteľa
iba kostru vozidla. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že vozidlo nebolo zlikvidované na totálnu škodu, ale malo

poškodenú prednú časť. O tom, či svedok E., resp. svedok Z. vedeli zložiť poškodené diely, svedčí tá
skutočnosť, že vozidlo kupoval v pojazdnom stave a riadne ho používal. Poukázal na to, že svedok
E. nekupoval skelet vozidla, ale len motorové vozidlo s poškodenou prednou časťou, ktorá mala byť
ohorená. Uviedol, že žiadnym relevantným dôkazom skutočnosť, že spracovaním cudzej veci vznikla
novávec,nebolapotvrdená,ateda,ževprípadevozidlatvoriacehopredmetsporusajednáoodcudzené

vozidlo. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho znaleckého posudku. Súd tiež konštatoval, že nevie
ustáliť, či spracovanie vozidla svedkom E. došlo úmyselne alebo s vedomím, že mu nepatrí. Napriek
tejto skutočnosti súd určil, že vlastníkom veci je žalobca. Podľa jeho názoru je vôbec otázne, či došlo
k spracovaniu cudzej veci a to vzhľadom na percentuálne vyčíslenie v znaleckom posudku Ing. JosefaVeverku, v ktorom rozdiel predstavuje medzi dielmi a skupinami roku 2006 a 2011 necelých 17 %.
Vzhľadom na túto skutočnosť preto zastáva názor, že súd prvej inštancie pri určení vlastníctva veci v
prospechžalobcunerozhodolsprávne.On,ajkeďpredmetnémotorovévozidlonadobudolvdobrejviere,

riadne zaň zaplatil kúpnu cenu, nemá ani peniaze, ani predmet kúpy. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a priznal
mu trovy konania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne aj

právne správny a presvedčivo odôvodnený. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré by
neuviedol aj v prvostupňovom konaní a s ktorými by sa súd v rozsudku nevysporiadal. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že vozidlo bolo poskladané z dvoch vozidiel, pričom jedným bol model
z roku 2006 a druhým model z roku 2011, ktorým bolo odcudzené vozidlo žalobcu. Skutočnosť,
že sa jedná o odcudzené vozidlo žalobcu bolo preukázané znaleckým dokazovaním, keď kľúč od
odcudzenéhovozidlažalobcusedeldospínacejskrinkyvozidla.Dvaznalecképosudkyzároveňpotvrdili,

že súčiastky z modelu z roku 2011 vyhotovením zodpovedajú odcudzenému motorovému vozidlu
žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že vozidlo nebolo svedkom V. E. zakúpené len ako skelet, nebolo v
konaní nijako preukázané. Kúpna zmluva je len formálna a nepreukazuje reálny stav vozidla. Táto
okolnosť je však irelevantná, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vozidlo je z väčšej
časti zložené z dielov pochádzajúcich z odcudzeného vozidla žalobcu. V konaní bolo preukázané,

že svedok V. E. nebol pri spracovaní vozidla dobromyseľný, nakoľko nevedel žiadnymi dokladmi
preukázať pôvod súčiastok, ktoré zodpovedali odcudzenému vozidlu žalobcu a tvrdenie, že vozidlo
zo zakúpených súčiastok poskladal, bolo znaleckým dokazovaním vyvrátené ako technicky nemožné.
Žalovaný vo svojom odvolaní nielenže neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorú by neuplatnil už na súde
prvej inštancie, ale z odvolania vyplýva zjavné nepochopenie alebo ignorancia skutočností, ktoré boli v

konaní preukázané. Z uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01. 07. 2016, ďalej len CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil.

5. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn.

Citroën Jumper VIN: Z druh skriňová, farba biela, rok výroby 2006. Napadnutým rozsudkom súd prvej
inštancie žalobe vyhovel a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla značky Citroën
Jumper VIN: Z druh skriňová, farba biela, rok výroby 2006, pričom toto rozhodnutie napadol odvolaním
žalovaný a v dôsledku toho je predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie správne právne posúdil a odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že strany sporu sú povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu,
ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam strán sporu, skutočnostiam, ktoré neboli medzi stranami sporné

a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 186
CSP) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a právnym fikciám. Ak
žalobca chce byť v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný
nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť dôkaz. Ide o situáciu, kedy strana preukáže bez
pochybností svoje tvrdenia. Ak však protistrana predloží dôkaz, ktorým úspešne vyvráti alebo spochybní

tvrdenia protistrany, nemôže súd považovať takého tvrdenie za preukázané a z tohto dôvodu musí byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

13. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§
191 ods. 2 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

14. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne
vyhodnotil, pričom ich posudzoval vo vzájomných súvislostiach a dospel aj k správnemu právnemu
záveru, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že podiel žalobcu

na veci je väčší, takže táto námietka žalovaného je nedôvodná. Z hľadiska právneho posúdenia veci je
rovnako nedôvodné aj to, že žalovaný predmetné motorové vozidlo nadobudol v dobrej viere, riadne zaň
zaplatil kúpnu cenu, nemá ani peniaze, ani predmet kúpy. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. Keďže pri vyhlásení rozsudku odvolací súd neuviedol rozsah priznaných trov
odvolacieho konania, odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť opravil a uviedol, že žalobcovi vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže v odvolacom konaní bol úspešný v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Okrem odvolania vo veci samej podal žalovaný v priebehu konania aj odvolanie voči uzneseniu zo
dňa 22. 07. 2014 č. k. 7C/280/2013-102, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 100 eur titulom odročenia pojednávania konaného dňa 29. 04. 2014 v zmysle §
147a OSP na účet právneho zástupcu žalobcu BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie

25, 811 02 Bratislava, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a aj voči uzneseniu zo dňa 4.
februára 2015 č. k. 7C/280/2013-203 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumuvovýške100eurtitulomodročeniapojednávaniakonanéhodňa13.01.2015vzmysle§147aOSP
k rukám právneho zástupcu žalobcu BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, 81102 Bratislava, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto
bolo v zmysle ustanovenia § 209 OSP účinného v čase predloženia veci odvolaciemu súdu predložiť
aj tieto rozhodnutia na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd sa pri preskúmaní veci zaoberal aj týmito

odvolaniami, pričom dospel k záveru, že keďže ide o uznesenia, vydané vyššími súdnymi úradníkmi,
podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 je potrebné postupovať už podľa § 239 ods. 1 v spojení
s § 248 CSP a o odvolaniach proti týmto uzneseniam je povinný rozhodnúť súd prvej inštancie, preto
o týchto odvolaniach odvolací súd nerozhodoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).