Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Sidónia Sládečková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/656/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217928
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312217928.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej : Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu žalobcu na prerušenie
konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. februára 2016 č. k.
15C/24/2013-134, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na prerušenie konania
z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody
prerušil do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na OS
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 2 písm. c) OSP a
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej, aby jej súd uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi škodu a nemajetkovú škodu, ktorú spôsobila žalovaná nesprávnym úradným postupom
v súvisiacom exekučnom konaní. Žalobca v priebehu konania podal návrh na prerušenie konania
z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov je vedené konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorú podľa žalobného návrhu spôsobil svojou činnosťou
Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej
únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V predmetnom konaní v postavení
žalovaných vystupuje žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako žalovaný 2/ a žalovaná Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR ako žalovaný 1/. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR navrhla položiť nasledujúce prejudiciálne otázky
v znení ako uviedol v napadnutom uznesení. Žalobca považuje zodpovedanie prejudiciálnych otázok,
ktoré sa Okresný súd Prešov rozhodol položiť Súdnemu dvoru Európskej únie za významné pre
posúdenie správnosti postupu súdu v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Šetrením bolo zistené, že na OS Prešov prebieha konanie
pod sp. zn. 7C/6/2010 pre porušenie práva Európskej únie, pričom žalovaná Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR navrhla položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky,
ktorých posúdenie má dôležitý význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. Okresný súd Prešov
uznesením č. 7C/6/2010-269 zo dňa 07. 10. 2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie, pričom
odvolací súd do dnešného dňa nerozhodol. V predmetnom konaní v postavení žalovaných vystupuje
žalobca spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako žalovaný 2/ a Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR ako žalovaný 1/, pričom vznikli otázky zodpovednosti členského štátu za porušeniekomunitárneho práva a otázky týkajúce sa právneho základu, od ktorého si žalobca odvodzuje právo na
náhradu škody. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené
prejudiciálneotázky,ktorémajúpodstatnývýznamprerozhodnutiesúduonávrhužalobcuvpredmetnom
konaní a konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, dospel súd k záveru že je daný dôvod na
prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a preto konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy
a náhrady škody prerušil do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že v konaní došlo
k vadám a účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dôvody na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, napriek nepochybnej
príbuznosti, majú svoje špecifiká a zásadné rozdiely. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP upravuje
prípady, kedy je súd povinný prerušiť konanie, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorou v prebiehajúcom konaní súd nie je oprávnený riešiť. Ide o otázky, pri ktorých riešení súd
viazaný rozhodnutím iného orgánu. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje prípady, kedy
súd, ak neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha iné konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd na také konanie dal
podnet. Ide o otázky, ktoré by si súd v rámci rozhodnutia veci mal posúdiť a vyriešiť sám. Ak ale
prebieha konanie o takejto otázke, môže byť ekonomickejšie a z hľadiska právnej istoty i správnejšie
vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu o nej a následne z tohto rozhodnutia vychádzať. Konanie
pred SDEÚ v žiadnom prípade nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, resp. otázky, ktoré si súd
môže vyriešiť sám, kde ak neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť a vyčkať rozhodnutie
príslušného orgánu o nej a potom z tohto rozhodnutia vychádzať. Ak súd dospel k inému záveru,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na prerušenie konania, podľa názoru žalovanej
nebol daný žiadny relevantný dôvod. Predmetom prejudiciálnych otázok je vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej
moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi
zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodného obohatenie a posúdenie otázky, či má
byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgán štátu
pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet prvostupňového konania -
náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ako aj údajnými prieťahmi exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, nie je zrejmé, aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v
konaní o predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané. Prerušenie konania je v takomto prípade
v rozpore s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania, čo je v konečnom dôsledku
podstatou samotného žalobného návrhu a zakladá odvolací dôvod, nakoľko podľa názoru žalovanej
došlo postupom prvostupňového súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázala tiež na to,
že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie a odňatím možnosti konať pred súdom. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietne, alternatívne aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril .
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
bez prejednania na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku (CSP )
zmenil a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený a bol nahradený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie
napadnuté uznesenie vydal dňa 16.02.2016 t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného
predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.
7. Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
8. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
9. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
10. Nová právna úprava rovnako ako aj doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym
prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný
prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie
konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania
podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm.
a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne . Je však na vôli súdu, či
tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už
prebieha,alebomôžedaťnatakétokonanieajsámpodnetanáslednekonaniepreruší.Protirozhodnutiu
o prerušení konania podľa § 164 CSP je prípustné odvolanie. Prerušenie má dva zásadné účinky, a to,
že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená, že by späťvzatie žaloby nebolo prípustné)
a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie
prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť
znova.
11. Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť postupom
exekučného súdu v konaní, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/453/2010. Po zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej( č.k. 15C/24/2013-69 zo dňa 04.03.2014) odvolacím súdom
( č.k. 25Co/220/2015-112) podal dňa 12. februára 2016 žalobca návrh na prerušenie konania, o ktorom
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
12. Źalobca návrh na prerušenie konania odôvodňoval tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha
pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal
podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej
únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov v danom konaní
uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o
prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR. S poukazom na znenie
prejudiciálnych otázok bol toho názoru, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má
zásadný význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody
má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu,
apretonavrholkonanieprerušiťpodľa§109ods.2písm.c)OSPaždoprávoplatnéhoskončeniakonania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.
13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takýto postup súdu prvej inštancie, keď návrhu
žalobcu na prerušenie konania vyhovel a konanie prerušil, nebol vecne správny. Prerušenie konania
podľa uvedeného ustanovenia závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu,
nie jeho povinnosť a pri neprerušení konania podľa § 164 CSP (predtým § 109 ods. 2 písm. c) OSP )
nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pri návrhu na prerušenie konania podľa tohto
ustanovenia súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom
je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo
všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne zvažoval,či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov riešia podstatu sporu
v predmetnom konaní, t.j. či žalobca ako oprávnený má nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej
ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stavenej lehote o jeho návrhu. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je upravená zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, a preto je aj predmetom
vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi.
14. S poukazom na uvedené však odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod počkať
na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného skutkového
a právneho stavu, nakoľko z odôvodnenia návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že predmetom
konania na Okresnom súde Prešov (sp. zn. 7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti
žalobcovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v prejednávanej veci je
náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v
exekučnej veci, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdu.
15. S poukazom na vyššie uvedené, teda, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP
účinného do 30.06.2016 ani podľa § 164 CSP ( účinný od 01.07.2016) nie je povinnosťou, ale len
možnosťou súdu, ako aj na predmet konania, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na prerušenie konania zamietnuť.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.