Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/461/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206887
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215206887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, na území Slovenskej republiky konajúcou
prostredníctvom BNP PARIBAS FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2,
821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Po, vložka č. 2990 B proti žalovanému N. X., nar. XX.X.XXXX, Y. G. XX, XXX XX V., o zaplatenie úrokov
z omeškania, dňa 28.7.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 879,55 Eur
s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 879,55 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodňoval tak, že žalovanému na základe časti C návrhu na uzavretí zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.8.2008 poskytol revolvingový úver formou poskytnutia

úverového rámca.

3. Žalovaný vyčerpal ku dňu 7.5.2009 z úverového rámca peňažné prostriedky v celovej výške 751,82
Eur.

4. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého
úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, teda vo výške

28,-Eur,splatnýchvždyk10.dňukalendárnehomesiaca,počínajúcmesiacomnasledujúcimpomesiaci,
v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané.

5. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy,
nesplnil.

6. Podľa článku V - 3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie

spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do
omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný.7. Dňa 28.2.2010 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 879,55 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania
peňažných prostriedkov. Žalobca voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 879,55 Eur.

8. Žalobca si ďalej uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 369
Obchodného zákonníka.

9. Podaním zo dňa 18.8.2014 žalobca súdu oznámil, že po podaní žaloby žalovaný žalobcovi zaplatil
100,- Eur-ovými mesačnými splátkami v období od 30.12.2013 do 22.7.2014 spolu 800,- Eur, ktoré

žalobca započítal na úhradu istiny, preto žalobca svoju žalobu v tomto rozsahu berie späť a v rozsahu
späťvzatia konanie žiada zastaviť.

10. Súd uznesením zo dňa 27.8.2014 č. k. 5C 28/2013-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.11.2014 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 800,- Eur zastavil a v časti o zaplatenie istiny
79,55 Eur a úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia,

vylúčil na samostatné konanie, v ktorom má byť rozhodnuté o trovách celého konania.

11. Konanie o vylúčenej časti podľa bodu 10 bolo vedené pod sp. zn. 5C 267/2014.

12. Písomným podaním zo dňa 10.2.2015 žalobca súdu oznámil, že žalovaný dňa 15.8.2014 zaplatil 80,-

Eur, preto svoju žalobu o zaplatenie istiny 79,55 Eur berie späť a v rozsahu späťvzatia žiada konanie
vo veci zastaviť.

13. Súd uznesením zo dňa 24.4.2015 č. k. 5C 267/2014-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.7.2015, konanie v časti o zaplatenie 79.55 Eur zastavil a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania

9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom má
byť rozhodnuté o trovách celého konania.

14. Predmetom tohto konania je tak žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v
sadzbe 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia a rozhodnutie o náhrade trov celého

konania.

15. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď mu žaloba s prílohami bola riadne doručená a to s
výzvou sa k nej písomne vyjadriť.

16. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.8.2016 sp. zn. 34Exre 311/2016-9 došlo podľa
ustanovenia § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka k výmazu žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. z
obchodného registra v dôsledku jeho zániku dňom 30.6.2016 pri cezhraničnom zlúčení so spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri
Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paríž, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 750 09 Paríž.

17. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 28.7.2016 sp. zn. 3C 437/2015 podľa § 64 C.s.p. rozhodol,
že na strane žalobcu v konaní bude pokračovať so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA so sídlom 1 boulevard Haussmann 750 09 Paríž, Francúzsko ako právnym nástupcom zaniknutej
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.

18. Podľa § 65 C.s.p. pritom právny nástupca pôvodného žalobcu prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity pôvodného žalobcu, t. j. ku dňu 3.6.2016.

19. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.). Právne účinky, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom, zostávajú
zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

20. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 31.10.2012, teda za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Na konanie o žalobe žalobcu je ale podľa § 470 ods. 1, 2

zákona číslo 160/2015 Z.z. treba použiť už tento nový procesný predpis s tým, že právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali do 1.7.2016, zostávajú zachované.21. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

22. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú
sporné, keď žalovaný napriek výzve súdu ich nespochybnil a spornými sa nejavia ani súdu. Vzhľadom

na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o
žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta
a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 21.7.2016 rozsudok verejne vyhlásil dňa
28.7.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

23. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd pritom vychádzal z obsahu žaloby žalobcu a predložených

listín.

24. Žalovaný dňa 14.8.2008 uzavrel so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“), z obsahu ktorej vyplýva podľa časti B/ dohoda o
klasickom úvere vo výške 209,12 Eur na nákup tovaru a podľa časti C/ s nadpisom „Kreditná karta“

žiadosť žalovaného adresovaná právnemu predchodcovi žalobcu o zaradenie do zoznamu žiadateľov o
poskytnutie úverového rámca a aby poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 Eur a vydal
kreditnú kartu na jeho meno. Žalovaný zároveň vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie kreditnej
karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie

nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže právny predchodca žalobcu zmeniť
navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku.

25. Žalovaný sa zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach
vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti 10. deň v mesiaci. Podľa

časti C1, mesačná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 1,77 % a RPMN vo výške 29,55 %.

26. Podľa žalobcu na základe tejto zmluvy žalovaný ku dňu 7.5.2009 vyčerpal 751,82 Eur.

27. Listom zo dňa 22.1.2010 žalobca oznámil žalovanému, že pre zmeškanie so splácaním

úveru odstupuje podľa čl. IV.- 4.-2 Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru poskytovaného
spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. od úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa kreditnej karty a
úver sa ku dňu 28.2.2010 stáva splatným v celom rozsahu. Vyzval žalovaného v lehote ku dňu účinnosti
odstúpenia od zmluvy uhradiť dlžnú sumu vo výške 879,55 Eur zloženú zo sumy 840,63 Eur na istine
a 38,92 Eur na zmluvnej pokute za omeškanie so splácaním úveru.

28. List zo dňa 22.1.2010 žalobca (jeho právny predchodca) žalovanému doručil dňa 25.1.2010, ako to
vyplýva z kópie oznámenia a poštovej doručenky.

29. Po podaní žaloby žalobcom (jeho právnym predchodcom), žalovaný žalobcovi zaplatil 880,- Eur, v

dôsledku čoho žalobca sa v tomto konaní domáha už iba úhrady úrokov z omeškania vo výške 9 % zo
sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia.

30. Žalovaný, ako už bolo skôr uvedené, sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď tak urobiť mohol, lebo
žaloba žalobcu žalovanému bola riadne doručená a naviac s výzvou sa k nej vyjadriť. Z uvedeného súd

vyvodil záver, že žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti nepopiera a nespochybňuje.

31. Žalobca (jeho právny predchodca) podanou žalobou sa voči žalovanému peňažného nároku
domáhal na základe úverovej zmluvy.

32. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka ku dňu 14.8.2008, t. j. ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 ),zmluvyoúvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 ), zasielateľskej zmluvy (§ 601 ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku

(§ 638 ), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673 ),
zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 ), zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700

), zmluvy o bežnom účte (§
708 ) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716 ).

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

35. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

36. Úverová zmluva je typický obchodnoprávny záväzkový vzťah, preto pre jej základné obsahové
náležitosti platí právna úprava vyjadrená v citovaných zákonných ustanoveniach.

37. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 14.8.2008, t. j. ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Úverová zmluva, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku, mala byť
14.8.2008 uzavretá medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo 2435/B s predmetom činnosti, okrem iného,
poskytovanie úverov, a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení mala v zmysle definície § 52 Občianskeho

zákonníka postavenie dodávateľa a žalovaným, nekonajúcim pri uzatváraní tejto zmluvy a jej plnení v
rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý tak mal postavenie spotrebiteľa.
Zmluva medzi nimi uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou a úver, na základe nej poskytnutý, úverom
spotrebiteľským.

39. Zmluvu a jej podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý, je tak treba posudzovať aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve, ale tiež ustanovení zákona číslo 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj podľa Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

40. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu 14.8.2008, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zaindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak je v
spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za
neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a

spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ
je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

41. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery,
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

42. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keďpredajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

43. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7 (2).

44. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

45. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliadekvátneaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

46. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 14.8.2008, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka , ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj

na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka .

47. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom

spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

48. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a

ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania.

49. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom
môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež
spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v

proceseuzatváraniaspotrebiteľskejzmluvy.Inýmislovami,neprijateľnýmisúajtakézmluvnépodmienky,
ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom.

50. Úver, ktorého úhrada bola predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu (jeho právneho predchodcu)

bol, podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, poskytnutý na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.8.2008. Zmluva ako taká, ale zvlášť jej časť C, na ktorú
právny predchodca žalobcu odkazuje, je voľným okom, bez použitia optických pomôcok, nečitateľná.
Rovnaký záver pritom platí aj vo vzťahu k Všeobecným podmienkam CETELEM SLOVENSKO a.s. pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádzajúce sa na rube tlačiva.

51. V tejto súvislosti pritom nemožno nepoukázať na skutočnosť, že formulár právnym predchodcom
žalobcu použitý na uzavretie zmluvy so žalovaným v skutočnosti obsahuje text dvoch zmlúv o úvere,
pričom vzhľadom na veľkosť písmen textu, je prakticky nemožné jednotlivé zmluvy a ich podmienky
rozlíšiť a určiť, ktorá z podmienok ku ktorej zo zmlúv o úvere patrí.

52. Podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu takýto typ formulárovej zmluvy na uzavretie úverovej
zmluvy so žalovaným použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálnesa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný
obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako spotrebiteľa.

53. Právny predchodca žalobcu preto pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným dňa 14.8.2008 konal
spôsobom, pre ktorý je táto zmluva neplatná (veľkosť písma formulárovej zmluvy použitej na uzatváranie
zmluvy pre jeho nečitateľnosť neumožňovala žalovanému ako spotrebiteľovi oboznámiť sa s obsahom
zmluvy a tým aj podmienkami, za ktorých mu bol úver poskytovaný).

54. Pre neplatnosť zmluvy ako takej je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať za
neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia
zmluvy so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma
textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu explicitne došlo až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo
k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok
I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b

novely nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

55. K rovnakému záveru došli aj iné súdy, napríklad Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v konaní
sp. zn. 13C 39/2011, ale tiež Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline v konaní vedenom u
prvostupňového súdu pod sp. zn. 8C 48/2012. Skutkové a právne závery oboch súdov pritom v celom
rozsahu za vecne správne považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti
týmto rozhodnutiam vedenom pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

56. Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že úverová zmluva uzavretá dňa 14.8.2008 medzi
dodávateľom CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom (najmä jej časť C a
Všeobecné podmienky), tvoriaca základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, je z dôvodov

podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ide pritom o absolútnu neplatnosť, lebo
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti
podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

57. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

59. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému na základe zmluvy, ktorú súd vyhlásil za
absolútne neplatnú poskytla peňažné prostriedky vo výške 751,82 Eur (tvrdenie žalobcu v žalobe
nespochybnené žalovaným) a žalovaný splátkami tejto spoločnosti vrátil 880,- Eur aj keď v priebehu

konania, čo je viac, než bola jeho povinnosť.

60. Už právny predchodca žalobcu preto svoju žalobu vzal v časti istiny späť a súd, ako to vyplýva z
bodov 10 - 12 dôvodov tohto rozsudku, v tejto časti konanie vo veci zastavil. Predmetom konania tak
zostal už iba nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur

od 1.3.2010 do zaplatenia.

61. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.62. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

63. Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver je absolútne neplatná.
Absolútna neplatnosť zmluvy má účinky od jej počiatku, t. j. má sa zato, ako keby vôbec nebola uzavretá,
preto žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky vznikla hneď po tom, ako ich prijal. Samotné
splnenie povinnosti sa ale viaže na výzvu toho, na úkor koho boli peňažné prostriedky získané, v danom

prípade na výzvu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu (§ 563 Občianskeho zákonníka).

64. Žalovaný, ako to vyplýva z tvrdenia žalobcu v žalobe, peňažné prostriedky čerpal do 7.5.2009 a
tak najneskôr týmto dňom žalovanému vznikla povinnosť prijaté plnenie z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia vrátiť.

65. Niet sporu v tom, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca žalovanému poskytol, boli poskytnuté na
základe zmluvy pri uzatváraní ktorej žalobca, resp. jeho právny predchodca bol v postavení dodávateľa,
tak ako je definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný v postavení
spotrebiteľa tak ako je definovaný v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

66. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou
vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok
II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k
článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom

použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že
k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah
medzi CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaným, ktorý chceli založiť zmluvou zo dňa 14.8.2008.

67. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je tak treba použiť aj na posúdenie následkov

absolútnej neplatnosti zmluvy dňa 14.8.2008 uzavretej medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO
a.s. a žalovaným, včítane ustanovení o premlčaní.

68. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ).

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných

účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

69. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

70. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch

rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

71. Právo spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. domáhať sa vrátenia (vydania) peňažných

prostriedkov od žalovaného z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia sa v zmysle citovaného § 100
Občianskeho zákonníka premlčí, ak sa neuplatnilo v dobe v Občianskom zákonníku ustanovenej.72. Občiansky zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. pre vykonanie práva spoločnosťou
CETELEM SLOVENSKO a.s. žiadať od žalovaného vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré prijal na
základe absolútne neplatnej zmluvy, v ustanovení § 107 určuje tzv. subjektívnu lehotu v trvaní dvoch

rokov,ktorejpočiatokplynutiaspájasosubjektívnouvedomosťoutoho,komutaképrávovzniklo,žedošlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (odsek 1) a tzv. objektívnu lehotu, v trvaní
troch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so samotným vznikom bezdôvodného obohatenia (odsek 2).

73. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo najneskôr dňa 7.5.2009 (bod 63 dôvodov),

t. j. dňom ukončenia čerpania peňažných prostriedkov žalovaným. Trojročná objektívna lehota, v ktorej
spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. mohla svoje právo žiadať od žalovaného vydanie peňažných
prostriedkov vykonať, tak uplynula najneskôr dňa 7.5.2012.

74. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. svoje právo na vrátenie peňažných prostriedkov od
žalovaného (aj keď nie z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ale z dôvodu vrátenia úveru) si

po prvýkrát na súde uplatnila žalobou súdu doručenou dňa 31.10.2012, t. j. po uplynutí objektívnej
premlčacej doby zákonom určenej na uplatnenie si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

75. Všeobecne platí, že na premlčanie práva v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka súd môže
prihliadnuť len na námietku dlžníka, v danom prípade žalovaného. Žalovaný námietku premlčania práva

spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniesol.

76. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

77. Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd opakovane konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a
teda aj jeho právnym predchodcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským a žalovaný má postavenie

spotrebiteľa.

78. Ustanovenie § 5b bolo do zákona číslo 250/2007 Z.z. doplnené jeho novelou vykonanou zákonom
číslo 102/2014 Z.z. (článok VII. bod 12 zákona), síce s účinnosťou od 1.5.2014, ale rovnako ako
pri ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani vo vzťahu k článku VIII. bod 12 zákon číslo

102/2014 Z.z. nemá prechodné ustanovenie a tak ustanovenie § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. je nutné
použiť aj na spotrebiteľské vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi CETELEM
SLOVENSKO a.s. a žalovaným.

79. Vzhľadom na uvedené, súd bol preto povinný prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca sa svojich

práv voči žalovanému domáhal žalobou podanou po uplynutí doby určenej Občianskym zákonníkom
na uplatnenie práva, ktoré žalobcovi voči žalovanému ako spotrebiteľovi vzniklo (právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia) v dôsledku čoho toto právo v zmysle citovaných ustanovení § 100, § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. nemožno priznať.

80.Nauvedenomzávereničnemenískutočnosť,žežalovanýpouplynutídobypremlčania,užpremlčaný
dlh splnil.

81. Premlčaním práva na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo k premlčaniu aj úrokov z omeškania,
pre ktoré síce Občiansky zákonník určuje samostatnú premlčaciu lehotu (§ 110 ods. 3), ale ktoré sú

podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Premlčaním pohľadávky došlo
tak aj k premlčaniu úrokov z jej omeškania, ako jej príslušenstva.

82. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu, tvoriacom predmet tohto sporu, t. j. o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia zamietol. Súd

pritom dodáva, že záver o premlčaní práva žalobcu a nemožnosti jeho priznania voči žalovanému, platí
pre celý predmet konania tak, ako ho určil žalobca svojou žalobou, vzhľadom však na predchádzajúce
zastavenie konania súdom v časti tvoriacej predmet tohto konania, žalobu žalobcu mohol súd zamietnuť
iba v rozsahu predmetu tohto konania.83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žaloba žalobcu bola v celom rozsahu
nedôvodná, žalovaný by bol v celom rozsahu úspešný, nebyť dobrovoľného plnenia a zastavenia

konania, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosťvýroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.