Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115011582
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115011582.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému Z. Y. pre prečin
šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/62/2015 zo dňa 28. 11. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 13. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 6T/62/2015 zo dňa 28. 11. 2016 uznal obžalovaného Z. Y.
vinným z prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. pre skutok, že

v Maďarsku v obci Szemere na ul. Hlavnej č. 105 na pozemku rodinného domu dňa 02.07.2015 v

čase o 09:08 hod. prostredníctvom telefónneho prístroja s číslom 003646472201 mobilného operátora
MATÁV oznámil, na linku telefónnej ústredne Krajského súdu v Košiciach na ul. Štúrovej 29, dva krát
po sebe, že „Na súde je bomba“, čím došlo k vážnemu znepokojeniu obyvateľstva daného miesta, kde
na základe tohto oznámenia bola vykonaná pyrotechnická prehliadka budovy Krajského a Okresných
súdov v Košiciach na ul. Štúrovej 29 a to v čase od 09:45 hod. do 12:00 hod. toho istého dňa a taktiež
na ul. Tichej 21 v budove Obchodného registra v Košiciach a to v čase od 12:05 hod do 12:35 hod. toho

istého dňa s negatívnymi výsledkami.

Súd mu za to uložil podľa § 361 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodenej strane
Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, Košice škodu vo výške 14.396,93 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojho obhajcu uviedol, že s rozsudkom okresného súdu vo výroku o treste a vo výroku o náhrade
škody sa nestotožňuje a uložený trest považuje za neprimerane prísny. Má za to, že súd rozhodol

nesprávne, keď nepoužil ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a podmienečne neodložil výkon
trestu odňatia slobody. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní
o výške trestu nesprávne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a má za to, že v
konaní bolo jednoznačne preukázané, že pomer poľahčujúcich okolností prevažuje nad priťažujúcimi
okolnosťami. Poukázal aj nato, že v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody nebude mať
možnosť splácať náhradu škody a tým nahradiť vzniknutú škodu. Rovnako sa nestotožňuje ani s

rozhodnutím o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody a má zato, že je v rozpore so
zákonom z dôvodu, že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody je nutné vykonať ďalšiedokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nemal
v konaní objektivizovanú výšku škody a preto mal poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať
na civilné sporové konanie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a výroku o náhrade škody podľa § 321 ods. 1 písm. e/, f/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody podľa § 321 ods. 1 písm. e/, f/ Tr. por. zrušil a podľa § 322

ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody a poškodeného s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že právne argumenty
obžalovaného nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, súd ich správne vyhodnotil,

pričom ich počet správne ustálil ako jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. podľa názoru prokurátora súd nemohol akceptovať, nakoľko
obžalovaný sa len priznal, pričom jeho aktivita pri objasňovaní trestnej činnosti nebola žiadna. Taktiež v
danomprípade,podľanázoruprokurátora,uloženýtrestjevsúladesozákonomadoúvahyneprichádzal
podmienečný trest. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol v celom rozsahu

ako nedôvodné.
Poškodená strana sa vyjadrila v tom zmysle, že výška škody predstavovala mzdy sudcov, štátnych
zamestnancov a zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme za 3 hodiny, počas ktorých museli
prerušiť prácu a opustiť z bezpečnostných dôvodov budovu. K tomu boli pripočítané odvody do poistných
fondov. Nesúhlasí s názorom obhajoby, nakoľko škoda bola presne identifikovaná, nevyžaduje si žiadne

ďalšie dokazovanie a nesúhlasí s jej odkázaním na náhradu v rámci civilného sporového konania.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor podal obžalobu na Ladislava Y. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28. 11. 2016 obžalovaný Z. Y. po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutku a na všetky otázky vyplývajúce z ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,

g/, h/ Tr. por. odpovedal zhodne „áno“ s tým, že následne okresný súd po vyjadrení prokurátora podľa §
257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný s tým, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov okresný súd nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody.

Ako to už vyššie krajský súd uviedol, odvolanie proti výroku o treste a náhrady škody v napadnutom
rozsudku podal len obžalovaný, prokurátor rozsudok odvolaním nenapadol.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že skutok, ktorý je
predmetom tohto konania a ktorý bol ustálený vo výroku napadnutého rozsudku sa stal a že ho spáchal

obžalovaný Z. Y.. Krajský súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného ako
trestného činu, resp. ako prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pretože
podľanázorukrajskéhosúduprichádzaladoúvahyvpredmetnejtrestnejveciprávnakvalifikáciakonania
obžalovaného ako zločinu šírenia poplašnej správy aj podľa § 361 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Podľa § 361 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 2 a spôsobí ním vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke alebo
hospodárskej činnosti právnickej osobe alebo činnosti štátneho orgánu alebo iný obzvlášť závažný
následok.Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že kvalifikačným momentom podľa tohto ustanovenia je aj
spôsobenie vážnej poruchy v činnosti štátneho orgánu trestným činom šírenia poplašnej správy podľa

§ 361 ods. 2 Tr. zák., čo predpokladá závažnejšie narušenie bežného chodu, okrem iného aj činnosti
štátneho orgánu v dôsledku nemožnosti dočasne vykonávať činnosť tohto orgánu. Za vážnu poruchu v
prevádzke činnosti uvedených subjektov a teda aj štátneho orgánu je potrebné považovať závažnejšie
porušenie ich chodu alebo činnosti spravidla na dlhší čas, avšak postačuje aj kratší čas, ak ide o
prerušenie činnosti obzvlášť dôležitej. Obdobne treba posudzovať aj prerušenie alebo iné narušenie

činnosti orgánu verejnej moci.

Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že v budove na ul. Štúrovej 29 v Košiciach
sídlia tri okresné súdy a krajský súd. V dôsledku konania obžalovaného boli prerušené činnosti tak
KrajskéhosúduvKošiciach,akoajOkresnýchsúdovKošiceI,KošiceIIaKošice-okolieabolavykonaná
evakuácia budovy tak na ulici Štúrovej 29, ako aj na ulici Tichej č. 21, teda budovy Obchodného registra

v Košiciach. Uvedeným konaním zároveň došlo k odročeniu viac ako 80 pojednávaní nariadených na
uvedený deň na jednotlivých súdoch v dopoludňajších hodinách a to vrátane väzobných trestných vecí.

Z uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že tak prokurátor, ako aj súd prvého stupňa mali
konanie obžalovaného právne kvalifikovať aj podľa ods. 3 písm. b/ citovaného ustanovenia, pretože

prerušenie alebo iné narušenie činnosti štyroch súdov, vrátane obchodného registra je prerušením
činnosti obzvlášť dôležitej a to tak z dôvodu hospodárnosti konania (napríklad opätovné nariadenie
pojednávaní, vrátane opätovných predvolávaní svedkov, znalcov a to z rôznych častí Slovenska), ako
aj z dôvodu obmedzenia prístupu občana k rozhodnutiu súdu (napríklad nemožnosť rozhodnutia súdu
v merite veci, narušenie zákonných lehôt, vyhotovovania súdnych rozhodnutí).

Vzhľadom na absenciu odvolania v neprospech obžalovaného a z toho vyplývajúcu zásadu zákazu
reformatio in peius však nebolo v moci krajského súdu uvedené pochybenie napraviť.

Pokiaľ ide o namietaný výrok o treste, odhliadnuc od vyššie uvedenej nesprávnej kvalifikácie konania

obžalovaného, okresný súd podrobne vyhodnotil osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život a
to vrátane správneho a zákonného ustálenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. V tomto smere
neobstojí ani námietka obžalovaného v tom smere, že okresný súd mal uznať ako poľahčujúcu okolnosť
aj okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t. j. že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, pretože ani podľa názoru krajského súdu obžalovaný nevykonal okrem samotného

priznania sa, čo okresný súd zohľadnil ako samostatnú poľahčujúcu okolnosť, žiadnu relevantnú aktivitu,
ktorú by bolo možné vyhodnotiť aj ako okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.

Rovnako tak vo vzťahu k uloženiu trestu obžalovanému ako nepodmienečnému trestu odňatia slobody
neobstojí námietka obhajoby, že takýto trest je neprimerane prísny a že na nápravu obžalovaného

by postačoval aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, keďže obžalovaný sa skutku v
predmetnej trestnej veci dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, na
čo v konečnom dôsledku okresný súd podrobne poukázal.

Vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., ktoré vylučuje použitie odseku 1 (a teda uloženie trestu

odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky s podmienečným odkladom) v prípade, ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nemal súd prvého stupňa
inú možnosť, než uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu a s jeho rozhodnutím vo výroku o náhrade škody,
nakoľko ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti o výške škody, ktorá bola riadne a včas uplatnená
a dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa ako dôkaz vykonal na hlavnom
pojednávaní.

Škodou sa v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku
alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez
ohľadu nato, či ide o škodu na veci alebo na právach.Škodou sa tak na účely Trestného zákona rozumie aj iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom. Mzdy sudcov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vo výkone prác vo verejnom
záujme, vrátane odvodov do poistných fondov v celkovej výške 14 396,93 € za tri hodiny, počas

ktorých museli prerušiť prácu a z bezpečnostných dôvodov opustiť budovu, možno podľa názoru
krajského súdu definovať ako inú ujmu v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák., ktorá vznikla poškodenej strane
bezpochyby v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Práve v dôsledku konania obžalovaného
vyplatil zamestnávateľ mzdy sudcom, štátnym zamestnancom a zamestnancom pri výkone práce vo
verejnom záujme za čas, za ktorý neodviedli žiadnu prácu.

Preto považuje krajský súd výrok o náhrade spôsobenej škody za správny a zákonný a navyše
zdôrazňuje, že uloženie povinnosti na náhradu spôsobenej škody má popri treste, podľa názoru
krajského súdu, významný účinok z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Na začiatku verejného zasadnutia na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. februára 2017 vzniesol

obžalovaný námietku zaujatosti voči celému Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu, že v predmetnom
konaní rozhoduje krajský súd a zároveň vystupuje ako poškodená strana.

Podľa § 31 ods. 4 Tr. por. veta prvá, námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len
čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre
ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods.
4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, alebo súdu v
konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Senát na základe takto vznesenej námietky obžalovaného dospel k záveru, že námietka zaujatosti
nebola vznesená bez meškania v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 4 Tr. por., keďže verejné
zasadnutie na Krajskom súde v Košiciach sa konalo dňa 13. februára 2017, spis bol krajskému súdu
predložený dňa 27. 1. 2017 a obžalovaný zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní

dňa 28. 11. 2016. Obžalovanému, zastúpenému obhajcom tak nič nebránilo podať námietku zaujatosti
už v čase podania dôvodov odvolania, keďže bolo zrejmé, že na základe ním podaného odvolania bude
vecpredloženáKrajskémusúduvKošiciach.Navyševtejtosúvislosti dávakrajskýsúddopozornosti,že
krajský súd už v predmetnej trestnej veci konal, keď na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. augusta
2016 uznesením sp. zn. 8Tos/71/2016 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil uznesenie Okresného

súdu Košice I, ktorý podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietol odpor obvineného a okresnému súdu uložil,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.