Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204481
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515204481.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. J., nar. X.X.XXXX a mal. L. J.,
nar. X.X.XXXX, obaja bytom E. XXX/XX, XXX XX J. Q. deti rodičov matka: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XXX/XX, J. Q., občianka SR , právne zastúpená Advokátska kancelária Hovan a Hosopudka, s.r.o.
so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, otec: O.. E. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. U. XX, J.
Q., občan SR, právne zastúpený Janou Fabišíkovou, advokátkou, Mlynárska 19, Košice o návrhu otca

na obnovu konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 4P/56/2013 takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/56/2013
zamieta.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 501,91 eur na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Hovan a Hospudka,

s.r.o. so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves do troch dní právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec mal. detí O.. E. J. (ďalej len „navrhovateľ“) sa podaným návrhom smerujúcim proti matke mal.
detí Márií Dulákovej (ďalej len „odporkyňa“) doručeným súdu dňa 14.9.2015 dožadoval obnovy konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4P/56/2013, predmetom ktorého bola úprava rodičovských a
práv a povinností k mal. deťom a ktoré bolo ukončené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/56/2013-506

zo dňa 13.4.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoP/12/2015-563 zo dňa
30.6.2015, ktorým odvolací súd potvrdil napádaný rozsudok okrem výroku o náhrade trov konania, v
ktorej časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie. Vo veci samej žiadal potom zveriť mal. deti
do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

2.Svoj návrh odôvodnil tým, že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v

pôvodnom konaní a je toho názoru, že môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Dôkazom, ktorý navrhovateľ nemohol použiť v pôvodnom konaní je ukončenie trestného konania a
obžaloba podaná Okresnou prokuratúrou v Starej Ľubovni č.k. Pv 285/14/7710-18 zo dňa 22.12.2014 na
obvinenú E. C. preto, že marila výkon rozhodnutia po tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia
v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu. Predmetná obžaloba mu bola
doručená dňa 16.6.2015. Až v júli 2015 sa teda dozvedel o dôvode obžaloby. Ukončenie prípravného

konania a vznesenie obžaloby proti odporkyni (22.12.2014) už bolo v čase pôvodného konania, ale o
tejto skutočnosti v tom čase navrhovateľ nemal vedomosť a nemohol túto skutočnosť použiť ako dôkaz.
Ďalej v návrhu uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí zveril mal. deti do starostlivosti matky, pričom nebral
do úvahy fakt, že odporkyňa - matka mal. detí .opakovane a úmyselne porušuje základné práva detí na
oboch rodičov, keď mu opakovane bránila v styku s deťmi. Na odporkyňu podal 12 trestných oznámení
a na prvostupňovom súde

bol voči odporkyni vedený aj výkon rozhodnutia pod sp. zn. 4Em/1/2014, v ktorom boli odporkyni
uložené pokuty vo výške 200 eur, 200 eur a 30 eur. Uloženie týchto pokút potvrdil aj odvolací súd. Akoďalšie argumenty k povoleniu obnovy konania uviedol pomer hlasov, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove v konaní 9CoP/12/2015 v časti týkajúcej sa dlžného výživného (3:1).
Evidentne mal jeden sudca v senáte rovnaký názor na výšku dlžného výživného ako navrhovateľ,

pretože ustálená výška, ktorou prispel na výživu detí vo výške 4 758,09 eur je podstatne nižšia. Aj v
časti prípravy detí na styk s otcom je podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa nevykonateľný,
pretože odporkyňa deti v určený čas navrhovateľovi neodovzdáva. Takisto poukázal na klamlivé tvrdenie
odporkyne ohľadom spolužitia oboch rodičov v spoločnej domácnosti, ktorá tvrdila, že s ňou a deťmi
navrhovateľ nebýval, ale z vyjadrenia matky odporkyne v konaní vedenom na Okresnom súde

Stará Ľubovňa sp. zn. 7C/288/2015 vyplýva niečo iné a túto skutočnosť považoval za zásadnú pri
otázke rozhodovania o zverení mal. detí do starostlivosti niektorému z rodičov. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť.

3.Následne navrhovateľ súdu doložil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1T/191/2014-195 zo
dňa28.9.2015,ktorýmbolaodporkyňauznanávinnouzospáchaniaprečinumareniavýkonurozhodnutia

podľa § 349 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia trestu, oznámenie, že dňa 26.12.2015 mu
odporkyňa odmietla umožniť styk s mal. deťmi, v dôsledku čoho podal trestné oznámenie a komunikáciu
medzi účastníkmi konania týkajúcu sa toho, u ktorého z nich budú deti počas víkendu od 16.1.2016 do
17.1.2016.

4.Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila z jej písomného vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľ
opomína druhú podmienku povolenia obnovy konania, a to že nový dôkaz preukazuje skutočnosti,
ktoré môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Čo však je priaznivejšie pre mal. deti?
Skutočnosť, že rodičia majú problém realizovať bezkonfliktne styk s mal. deťmi bola súdom známa už
v čase rozhodovania v pôvodnom konaní. Už tam navrhovateľ opakovane prezentoval počty svojich

trestných oznámení a nevraživý postoj voči nej. Trestný rozsudok za skutok spáchaný v súvislosti s
úpravou práv a povinností k mal. deťom, ktorého sa dopustila ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia
súdov o tejto úprave, nie je takým rozhodnutím, ktoré môže ovplyvniť rozhodovanie o tejto úprave práv
a povinností. Negoval by sa tým zmysel rozhodovania súdu v reálnom čase, teda ku dňu rozhodnutia
súdu. Obava navrhovateľa o nerešpektovaní rozhodnutí súdov z jej strany je iracionálna a irelevantná.

Navrhovateľ iba opakovane uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal už pred súdom prvého stupňa a pre svoje
tvrdenia mal možnosť produkovať dôkazy. To sa týka aj výšky jeho výdavkov, ale aj spolužitia s matkou
v spoločnej domácnosti. Napríklad výsluch p. I. C. mohol uviesť aj v pôvodnom konaní, toto svoje právo
však nevyužil.

5.Na pojednávaní účastníci konania a ich právni zástupcovia na písomných podaniach zotrvali.

6.Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej .
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď
ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 234 ods. 1 O.s.p návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

7.Obnova konania je tradičným druhom mimoriadneho opravného prostriedku slúžiacim na prieskum
meritórnych rozhodnutí súdov. Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom
vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je možné napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z
ktorých je obnova prípustná. Návrh na obnovu konania možno uplatniť voči všetkým právoplatným

rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že manželstvo sa rozvádza, je neplatné alebo neexistuje.

8.Aktuálna právna úprava definuje šesť dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania uvedených v §
228 ods. 1 písm. a) až f) O.s.p. Z hľadiska posúdenia prípustnosti návrhu na obnovu konania je dôležité,
aby navrhovateľ dostatočne presne vymedzil dôvod obnovy. To neznamená, že musí nutne vykonať

právne posúdenie (uvedenie, o ktorý právny dôvod obnovy ide), ale je potrebné, aby konkrétne označil
skutočnosti, ktoré, podľa jeho názoru, odôvodňujú povolenie obnovy konania.9.Navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáhal v zmysle cit. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
a to z dôvodu obžaloby podanej na odporkyňu, v ktorej bola obžalovaná z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia a podporne aj vzhľadom na rozdielnosť názorov na výšku nákladov, ktoré mali

byť započítané na plnenie vyživovacej povinnosti, nevykonateľnosť rozhodnutia a klamlivé tvrdenia
odporkyne týkajúce a spoločného spolužitia.

10.Súd po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy, vyjadrenia odporkyne k návrhu, priložených
listinných dôkazov ako aj po vypočutí účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom pripojených

spisov tunajšiehosúdusp.zn.4P/56/2013(ďalejlen„pôvodnékonanie“)a1T/191/2014dospelkzáveru,
že návrh nie je dôvodný.

11.Pre povolenie obnovy konania z dôvodu navrhnutého navrhovateľom, teda podľa § 228 ods. 1písm.
a) O.s.p., je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o rozhodnutia alebo dôkazy,
ktoré už síce existovali v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak účastník bez vlastnej viny o nich

nemal vedomosť, a preto ich nemohol označiť alebo predložiť súdu a zároveň musí byť splnená aj druhá
podmienka, v zmysle ktorej je možné predpokladať, že dotknuté skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
sú spôsobilé privodiť pre účastníka (navrhovateľa obnovy konania) priaznivejšie meritórne rozhodnutie.

12.Hlavnou okolnosťou, ktorou navrhovateľ odôvodňoval návrh na povolenie obnovy konania, bolo

podanie obžaloby na odporkyňu pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, o čom sa dozvedel až dňa
16.6.2015 a následne aj uznanie odporkyne vinou zo spáchania .tohto prečinu. Zo spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 1T/191/2014 súd zistil, že obžaloba na odporkyňu bola súdu doručená dňa 22.12.2014,
navrhovateľovi bola doručená dňa 16.6.2015.

13.Je potrebné zdôrazniť, že predmetom pôvodného konania bola úprava rodičovských práv a
povinností k mal. deťom pochádzajúcim zo vzťahu účastníkov konania, v rámci ktorého sa rozhoduje
o tom, ktorému rodičovi budú deti zverené, o výške výživného, ktorým má prispievať na výživu detí
rodič, ktorému neboli deti zverené a o úprave styku detí s rodičom, ktorému neboli zverené. Za účelom
rozhodnutia o týchto otázkach sa zisťujú okolnosti umožňujúce vyvodiť záver, čo je vzhľadom na vek

detí, ich všestranný vývin a ich vzťahy k rodičom možné považovať za najlepšie pre mal. deti. Uvedené
zahŕňa samozrejme aj skúmanie vzťahu detí k tomu - ktorému rodičovi a vzťahu rodičov.

14.Ako je zrejmé zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/56/2013, súdu prvého stupňa boli v čase
rozhodovania vo veci samej známe nezhody medzi otcom a matkou mal. detí, ako aj problémy pri styku

otca s mal. deťmi na základe predbežného opatrenia upravujúceho styk detí s otcom do rozhodnutia vo
veci samej. Uvedené vyplýva aj z konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 4Em/1/2014, ktoré bolo pridelené sudkyni konajúcej aj vo veci samej a na
ktoré navrhovateľ vo vyjadreniach v pôvodnom konaní odkazoval. Práve kvôli týmto konfliktom medzi
rodičmi a ich neschopnosti racionálne a efektívne komunikovať vo veciach týkajúcich sa mal. detí boli v

pôvodnej veci nariadené 2 znalecké posudky, ktoré sa týkali predovšetkým posúdenia vzťahov mal. detí
ku každému z rodičov a otázku, komu je za danej situácie vhodnejšie zveriť mal. deti do starostlivosti.
Obaja znalci skonštatovali, že za súčasnej situácie, vychádzajúc a zohľadniac stav vzťahu rodičov medzi
sebou, je vhodnejšie zveriť mal. deti do starostlivosti matky. Podaná obžaloba len potvrdila vzťahové
problémy medzi rodičmi mal. detí, avšak nič nezmenila na tom, že prvostupňový súd v pôvodnom

konaní mal vedomosť o týchto problémoch a pri svojom rozhodnutí túto skutočnosť zohľadnil. Podaná
obžaloba a aj následne vydaný trestný rozsudok nič nemenia na vzťahu mal. detí k svojim rodičom,
keďže vzhľadom na svoj vek nie sú schopní ešte pochopiť ich význam.

15.Skutočnosť, že bola na odporkyňu podaná dňa 22.12.2014 obžaloba, preto súd nepovažuje za takú

skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť pre účastníka (navrhovateľa obnovy konania) priaznivejšie
meritórne rozhodnutie, najmä s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov a na čas, ktorý uplynul od
právoplatného ukončenia pôvodného konania. Naviac je potrebné uviesť, že obžaloba bola na tunajší
súd doručená dňa 22.12.2014, teda pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovateľ podal
pred aj počas pôvodného konania na odporkyňu množstvo trestných oznámení ( cca 12), bol v trestnej

veci vypočutý ako poškodený a svojho práva na preštudovanie výsledkov vyšetrovania sa vzdal. Aj
keď obžaloba bola navrhovateľovi doručená až dňa 16.6.2014, navrhovateľ mal možnosť zabezpečiť
si aj tento dôkaz pred vyhlásením rozhodnutia súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní. Skutočnosť,
že svoje právo nevyužil, resp. že si nezistil stav trestného konania, neodôvodňuje povolenie obnovykonania. Navrhovateľ pritom dňa 4.4.2015 podával jedno z trestných oznámení na odporkyňu, čiže je
veľmi vysoko pravdepodobné, že sa zaujímal aj o výsledok skôr podaných trestných oznámení a že v
skutočnosti mal vedomosť o podanej obžalobe aj skôr, ako mu bola preukázateľne doručená. Obžaloba

mu pritom bola doručená .
eštepredrozhodnutímodvolaciehosúdu,tedanejdeoskutočnosť,ktorúbyvpôvodnomkonanínemohol
použiť.

16.Pokiaľideo ďalšiedôvodyuvádzanénavrhovateľom,tietosúdtakistonepovažujezadôvody,ktoréby

odôvodňovali povolenie obnovy konania, pretože jednak ide skutočnosti známe už v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní, teda nejde o skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by navrhovateľ
nemohol predložiť a tiež z dôvodu, že z návrhu navrhovateľ na povolenie obnovy konania nie je zrejmé,
v akom smere by tieto skutočnosti mali privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17.Skutočnosť, že jeden sudca odvolacieho súdu mal iný názor v otázke dlžného výživného ešte

neznamená, že sa stotožnil v plnej miere stotožnil s názorom navrhovateľa, pričom ako je zrejmé
z odôvodnenia odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, išlo o nezhody v zanedbateľných položkách.
Skutočnosťami odôvodňujúcimi obnovu konania v zmysle cit. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. sú pritom
skutočnosti, ktoré reálne existujú pred rozhodnutím súdu a účastník by ich mohol predložiť, nie však
názory súdu pri odôvodnení rozhodnutia.

18.Obnova konania kvôli „nevykonateľnosti“ rozhodnutia z dôvodu jeho nerešpektovania povinnou
osobou,resp.zdôvoduobavynavrhovateľa,žepovinnostiuloženévrozhodnutínebudúriadneplnené,je
zrejmýmnepochopeníminštitútuobnovykonania.Akniektonerešpektujevykonateľnérozhodnutiesúdu,
nejde o skutočnosť, ktorá existovala pred vydaním rozhodnutia, ale logicky o skutočnosť, ktorá nastala

až po vydaní rozhodnutia, pretože nemožno nerešpektovať niečo, čo neexistuje. Na účely vynútenia si
plnenia povinnosti slúži inštitút výkonu rozhodnutia, nie obnovy konania. Ak navrhovateľ mal na mysli
nerešpektovanie predbežného opatrenie v priebehu pôvodného konania, je potrebné uviesť, že podal
návrh na obnovu pôvodného konania, ktorým sa skončila vec sama a nie konania, v ktorom bolo vydané
predbežné opatrenie. Na výkon predbežného opatrenia sa pritom viedol výkon rozhodnutia.

19.Takisto prípadné klamlivé tvrdenia odporkyne ohľadom spolužitia s navrhovateľom v spoločnej
domácnosti podľa názoru súdu nie sú v danom prípade dôvodom na povolenie obnovy konania.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, v čom by mala byť otázka prípadného spolužitia
účastníkov konania tak závažná pri posúdení zverenia detí do starostlivosti jedného z rodičov a aké vo

veci priaznivejšie rozhodnutie pre navrhovateľa by mala privodiť. Je zrejmé, že navrhovateľ sa o deti
zaujímal od narodenia. Z pohľadu zverenia detí do starostlivosti jedného z rodičov podľa názoru súdu
nie je až tak dôležité, či s nimi bol v spoločnej domácnosti alebo ich prišiel pozrieť do domácnosti matky
a potom odišiel. Ako skonštatoval aj znalec H.. P., nezáleží až tak na časovom rozsahu styku, ako na
kvalite komunikácie a kooperácii rodičov detí. Podstatné pre zverenie mal. detí bola otázka ich vzťahu

k obom rodičom a ich najlepšieho záujmu, ktorý bol najmä vzhľadom na podané znalecké posudky
posúdený tak, že ich zveril do starostlivosti matke. Stav minimálne od začiatku roka 2013 je pritom taký,
že navrhovateľ nebýval s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že rodičia mal. detí nežili v
spoločnej domácnosti, prvostupňový súd skonštatoval v rozsudku v pôvodnom konaní, teda navrhovateľ
ju mohol namietať, ak ju považoval za tak závažnú. Túto skutočnosť však navrhovateľ v odvolaní v

pôvodnom konaní nenamietal. .20.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh na obnovu konania
vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 4P/56/2013 zamietol. Na záver súd ešte poznamenáva, že
nielen z tohto konania (na súde sú aj ďalšie spory vyplývajúce z narušených vzťahov medzi účastníkmi
konania) vyplýva, že nevraživosť medzi rodičmi mal. detí naďalej pokračuje a tieto sú stále nástrojom
vzájomného boja oboch rodičov. Obaja rodičia zrejme ešte stále nepochopili, že napätie v ich vzťahu

deti veľmi citlivo vnímajú a hľadanie subjektívnych riešení, ktoré vyhovujú iba jednej strane určite
neprospieva mal. deťom, ich vývinu a psychickej pohode, pocitu bezpečia a istoty, ktoré v tomto veku
predovšetkým potrebujú. Opakovane preto súd upozorňuje oboch rodičov, že rodičia majú uspokojovať
potreby svojich detí a nie naopak. Uvedené však nepôjde bez vzájomných ústupkov a ústretovosti, ktoré
samôžujaviťtejktorejstraneakoichprehra,alektorépomôžudeťomvrátiťradosťzoživotaaupevňovať

ich duševnú pohodu.21.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 232 ods. 2 O.s.p. tak,
že zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka nahradiť trovy konania odporkyni, ktorá v tomto
konaní bola úspešná.

Právny zástupca odporkyne podaním doručeným súdu dňa 4.7.2016 vyčíslil trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia sumou 501,91 eur.

22.Súd vychádzal z neoceniteľého predmetu sporu podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je

odmena za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 v sume 64,53 eur a za rok 2016 v sume 66
eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému
účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil.
Odmena v sume 64,53 eur patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 19.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

Odmena v sume 66 eur patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:
- vyjadrenie zo dňa 24.6.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/),
- účasť na pojednávaní dňa 28.6.2016 (§13a ods. 1 písm. d/)
Celkovo patrí odporkyni odmena jej právneho zástupcu v sume 261,06 eur. K tejto odmene sa
pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, za

2 úkony v roku 2015 á 8,39 eur a 2 úkony v roku 2016 á 8,58 eur, spolu 33,94 eur.
Cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 28.6.2016 v sume 37,46 eur (zo J. F. R. do J. Q. tam
a späť 124 km, základná sadzba 0,183 eur/ km, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri cene
1,254 eur /l, priemernej spotrebe 0,095 l).
Náhrada za stratu času na pojednávaniach dňa 28.6.2016 v sume 85,80 eur 6 polhodín á 14,30 eur.

Právny zástupca odporkyne je platcom DPH, preto sa mu odmena v zmysle § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH čo pri základe 418,26 eur je 83,65 eur. Odmena včítane DPH potom činí
sumu 501,91 eur. V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí odporkyni suma 501,91 eur..
23.Trovykonania pozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavsume501,91 eur jenavrhovateľ povinný
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne Advokátska kancelária

Hovan a Hosopudka, s.r.o. so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.