Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200006
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200006.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci J. S., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Z. na A. ul.č. XX, zastúpeného opatrovníčkou A. I., zamestnankyňou Okresného súdu
Rožňava, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Holičom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Bratislave na Lužickej č. 7, v konaní o vyslovenie prípustnosti držania v ústavnej starostlivosti, o odvolaní
J. S. proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 5Pu 1/2016-131 zo dňa 18.10.2016 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že držanie J. S. v zdravotníckom zariadení nie
je prípustné a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že proti J. S. bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin nebezpečného
vyhrážania a prečin nebezpečného prenasledovania z dôvodu , že pre nepríčetnosť nebol v čase
spáchania skutku trestne zodpovedný a bol prepustený na slobodu. Následne bol umiestnený v
Psychiatrickej liečebni v Z. a keďže odmietol udeliť informovaný súhlas s dobrovoľnou hospitalizáciou,
Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 5Pu 1/2016-14 zo dňa 29.03.2016 rozhodol, že k prevzatiu
do ústavnej zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Súdu bolo oznámené, že
umiestnenému bolo dňa 25.05.2016 umožnené zúčastniť sa pojednávania v Novom Meste nad Váhom,
pričom menovaný sa do zdravotníckeho zariadenia už späť nevrátil.
3. Následne súd citoval ust. § 265, § 267, § 268 CSP a rozhodol, že ďalšie držanie umiestneného
v zdravotníckom zariadení je neprípustné, keďže uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom
zariadení nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
5. V zákonom stanovenej lehote podal výroku uznesenia o trovách konania J. S. odvolanie. Opätovne
namietal, že vo veci rozhodoval vecne a miestne nepríslušný súd, keďže o uložení ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou mohol rozhodnúť výlučne Okresný súd v Novom Meste nad
Váhom. Vzhľadomnato,žebolnezákonneobmedzenýnaslobodeaprotiprávnedržanývpsychiatrickej
liečebni, bol nútený splnomocniť advokáta na zastupovanie v konaní, keďže jeho otec nedokázal brániť
jeho práva. V súvislosti s predmetným konaním mu vznikli trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
536,98 Eur s DPH, preto navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a s v zmysle ust. § 55 CMP
mu priznať trovy konania v sume 536,98 Eur.6. K odvolaniu J. S. sa vyjadril jeho otec Ing. O. S., ktorý uviedol, že jeho syn bol nezákonné držaný
v psychiatrickej liečebni od 21.03.2016 do 24.05.2016, prišiel o prácu príjem a nebyť jeho právneho
zástupcu bol by v psychiatrickej liečebni držaný až doteraz. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku
zmeniť a priznať jeho synovi J. S. náhradu trov konania.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie J. S. nie je dôvodné.
8. Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že držanie J. S.
v zdravotníckom zariadení nie je prípustné, výrok nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom
odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3 CSP)
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne
aplikoval ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V konaniach, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku t.j. aj v
konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (ust. § 252 a nasl.
CMP), totiž účastníkom nárok náhradu trov konania nevzniká, ak zákon neustanovuje inak. Štát
v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení platí len trovy
dôkazov, ktoré tvoria predovšetkým trovy znaleckého dokazovania (ust. § 271 CMP), avšak nie trovy
právneho zastúpenia, ktoré si účastníci konania platia sami. Odvolací súd rovnako tak nezistil ani žiadne
konkrétne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať odvolateľovi náhradu trov konania,
čo umožňuje CMP v o svojom ust. § 55, ktoré sa však bude aplikovať len výnimočne, čo však nie je
prípad predmetného konania. Z tohto dôvodu boli všetky odvolacie námietky J. S. v tomto smere
neopodstatnené.
14. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o trovách konania ako vecne správne (ust. § 387 ods. 1 CSP).
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
a § 55 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísanéadvokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.