Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208439
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213208439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. J. V., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko S. č. XXX, 2. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko V. XXX, S., o zaplatenie 892,42 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 23. februára 2015 č.k.
14C/283/2014-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom a druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 892,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 692,20 eura od 15.02.2012 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust.
§ 120 ods. 1, § 153 ods. 1 OSP.
1.2. Konštatoval, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu

nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel

zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremenotvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za
poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o

tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia
a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.

1.3. Zistil, že v danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom nepovoleného prečerpania
na účte žalovanej v 1. rade. Uzavrel, že žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v
tom smere, že neuviedol a tiež nepreukázal, na základe čoho, za akých podmienok a v akej výške jeho
právny predchodca poskytol žalovanej v 1. rade službu - povolené prečerpanie na účte a titulom čoho a
kedy vznikla pohľadávka titulom nepovoleného prečerpania na účte. To má vplyv posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku voči žalovanému v 2. rade. V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov
konania niejemožnénahradiťprocesnúpovinnosťžalobcuspočívajúcuvpovinnostitvrdeniaadôkaznej
povinnosti,pretopreneuneseniedôkaznéhobremenazostranyžalobcu návrhvočižalovanýmzamietol.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal,
keďže si túto neuplatnili.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobe vyhovie, respektíve ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že
nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal na základe
čoho, za akých podmienok a v akej výške poskytol žalovanej v 1. rade spotrebiteľský úver. Poukázal
na zmluvu o postúpení pohľadávok, jej prílohu číslo 1., z ktorej vyplýva výška dlžnej sumy, ktorá
pozostávala z istiny v sume 692,20 eura, riadnych úrokov vo výške 0,78 eura, úrokov z omeškania v

sume 22,32 eura a poplatkov vo výške 177,12 eura. Tvrdil, že tento listinný dôkaz je vygenerovaný
bankovým systémom, ktorý fakticky nie je možné ovplyvniť, nie je možné zasiahnuť do jeho výpočtov
a vykonávaných operácií. Poukázal na svoje podanie z 19.02.2015, z ktorého vyplýva že jeho právny
predchodca uzatvoril so žalovanou v 1. rade zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické
osoby,predmetom,ktorejbolposkytnutiebankovýchproduktovvkombináciibalíkaEXTRAaposkytnutie

povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených obchodných podmienkach banky. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že preukázal uzavretie zmluvy, poskytnutie dohodnutých peňažných prostriedkov
a skutočnosť že žalovaná v 1. rade si svoje povinnosti nesplnila a žalobcovi poskytnuté peňažné
prostriedky nevrátila. Poukázal na to, že žalovaná 1. v rade dlžnú sumu ničím nenamietala, pričom
sa konanie riadi zásadou kontradiktórnosti. Poukázal tiež na skutočnosť že žalovaný 2. rade podpísal

dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou žalobca umožnil žalovanému 2.
rade pristúpenie k záväzku a poskytol mu možnosť zaplatiť záväzok žalovanej 1. v rade v pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaný 2. v rade uvedenou dohodou zároveň uznal záväzok voči žalobcovi
vzniknutýzozmluvyuzavretejmedzižalovanou1.radeaSlovenskousporiteľňou,a.s.Žalovaný2.vrade
mal možnosť dohodu si v pokoji prečítať a porozumieť jej obsahu, prípadne vysloviť s ňou svoj súhlas

svojím podpisom, čo aj urobil, respektíve mohol ju nepodpísať a odoslať. Vyslovil názor, že žalovaný
2. rade svojím podpisom dohody existujúci záväzok uznal. Tým došlo začatiu plynutia novej 10-ročnej
premlčacej doby, podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že
základným dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v
čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol,

prípadne, že v čase uznania už netrval. Poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov.

3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, žeodvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
v podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a žalovaná v 1.rade, ako majiteľ
účtu uzavreli dňa 24.11.2006 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorej
predmetom bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA, a to vedenie účtu č.
0212334096/0900, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty VISA Elektron a

poskytnutie povoleného prečerpania, po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach
banky pre poskytovanie splátkových a kontokoretných úverov. Uvedené subjekty v rovnaký deň
uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom ktorej vydanie obnovenej platobnej
karty VISA Elektron. Zároveň uzavreli aj dodatok k zmluve o poskytovaní a používaní Elektronických
služieb k č. 0212334096/0900, predmetom ktorej bola dohoda o zmene v poskytovaných elektronických

službách. Na uvedených zmluvách sa nenachádza žiadne číslo. Podľa časti B, bodu 4.1.20 Osobitných
obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby
- Balík Extra - poskytnutie Povoleného prečerpania a právne vzťahy medzi Bankou a Dlžníkom
súvisiace s Povoleným prečerpaním, ktoré vyplývajú zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, na základe ktorej sa poskytne Povolené

prečerpanie, a ktoré nie sú výslovne upravené v Zmluve o poskytnutí balíka produktov a služieb pre
Fyzické osoby, na základe ktorej sa poskytne Povolené prečerpanie, sa budú podľa vôle zmluvných
strán riadiť Obchodnými podmienkami Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE uzavretou dňa 15.12.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.,

ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka zo zmluvy uzavretej dňa 22.07.2011
postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanej listom z 27.12.2011 postúpenie
pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte FO číslo zmluvy 213304067 uzavretej dňa 22.07.2011
v žalovanej výške. Žalovaný v 2. rade uzavrel dňa 17.09.2012 dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach číslo 2224284, podľa ktorej uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok

voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo
zákazníka 213304067 zo dňa 11.04.2007 pozostávajúci z istiny v sume 692,20 eura, z príslušenstva
podľa zmluvy vo výške 177,12 eura, nákladov na inkasné konanie 133,86 eura, z úroku z omeškania 9
% ročne zo sumy 692,20 eura od 15.12.2011. Zároveň sa zaviazal záväzok splatiť v splátkach, ktorých
výška nie je v dohode uvedená vždy k 30 dňu v mesiaci počnúc 30.10.2012.

11. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie v prvom rade správneskúmal, či z listín priložených k žalobe vyplýva zmluvný vzťah, z ktorého mal vzniknúť žalobou uplatnený
záväzok žalovanej v 1. rade. Keď dospel k záveru, že vznik a obsah zmluvného vzťahu zo žaloby
nevyplýva a nevyplýva ani z listín priložených k žalobe, správne dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkaznébremenovovzťahukžalobnémunávrhu.Pretosprávnerozhodoltak,žežalobuvoči žalovaným
v 1. a 2. rade zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, vrátane citácie právnych predpisov, a
na tieto dôvody a zákonné ustanovenia ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dôvodnosť uplatneného nároku vyplýva zo
zmluvy o postúpení pohľadávky, s týmto tvrdením sa odvolací súd nemôže stotožniť. Jediné, čo zmluva
o postúpení pohľadávky a jej príloha č. 1 preukazujú je aktívna legitimácia žalobcu, ako jeden z
predpokladov uplatnenia nároku. Samotná aktívna legitimácia však na vyhovenie nároku nestačí. Bez

ohľadunato,činárokuplatnípôvodnýveriteľ,alebojehoprávnynástupca,každýmáprocesnúpovinnosť
uplatnený nárok preukázať. A na preukázanie nároku určite nepostačuje listina vygenerovaná bankovým
počítačovým systémom. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na obsah zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby, tak tá určite nie je tým zmluvným vzťahom, ktorého vyplýva
uplatnený nárok. Je totiž uzatvorená dňa 24.11.2006 a navyše nemá uvedené žiadne číslo (č.l. 6). Avšak

postúpený a aj uplatnený nárok má podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky svoj zmluvný základ v
úverovej zmluve uzavretej dňa 22.07.2011 (č.l. 26). Rovnako aj podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne,
a.s., bola žalobcovi postúpená pohľadávka zo zmluvy č. 213304067 uzavretej dňa 22.07.2011 (č.l. 15).
Žalobca všakžiadnuzmluvusdátumomuzavretiadňa22.07.2011kžalobenepriložil.Potomjenamieste
záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku voči žalovanej v 1. rade.

Ani argumentácia žalobcu zásadou kontradiktórnosti neobstojí. Kontradiktórnosť je v podstate prenos
dôkazného bremena zo súdu na účastníkov. A odvolací súd poukazuje, že to bol v prvom rade žalobca,
ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, a v dôsledku toho bol v konaní neúspešný, čo bolo v súlade so
zásadou kontradiktórnosti súdneho konania. Pokiaľ žalobca v odvolaní odvodzuje svoj nárok od dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú uzavrel dňa 17.09.2012 so žalovaným v

2. rade, k tomu odvolací súd poukazuje v prvom rade na obsah tejto dohody. Tá záväzok žalovanej
v 1. rade, ku ktorému mal žalovaný v 2. rade pristúpiť, špecifikuje, ako záväzok zo zmluvy uzavretej
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanou v 1. rade dňa 11.04.2007 (č.l. 14). K žalobe však nie
je priložená ani zmluva s dátumom uzavretia 11.04.2007. K tomu odvolací súd dodáva, že záväzok
z pristúpenia môže platne vzniknúť iba v prípade, že záväzok dlžníka v čase pristúpenia existoval, to

znamená vznikol a stále trval. Žalobca však vznik a trvanie záväzku žalovanej v 1. rade voči žalobcovi
nepreukázal. Pokiaľ žalovanému v 2. rade platne nevznikol záväzok z pristúpenia, nemohol ani platne
uznať existenciu tohto záväzku, preto ani nemohol nastúpiť zákonom predpokladaný následok, že dlh v
čase uznania trval (§ 558 OZ). Uznanie dlhu možno totiž urobiť až po tom, či dlh vznikol.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov

odvolacieho konania z dôvodu, že boli v odvolacom konaní úspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).