Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/468/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205017
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713205017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO:
26429705, so sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti
žalovanej: C. T., L.. XX.X.XXXX, bytom v C., C. Č.. XXX/X, o zaplatenie 465 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len Nariadenie) zaplatenia zmenkovej sumy 465 €, zmenkového úroku 0,06 % denne od 6.7.2010.
Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 6.7.2010 na zmenkovú sumu 465 €.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine
o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ -
žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, aby svoj návrh doplnil
tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená.

3. Žalobca však uvedenú zmluvu nepredložil, preto súd jeho žalobu zamietol podľa čl. 4 ods. 4

Nariadenia.

4. Súd vychádzal z uvedeného článku Nariadenia podľa ktorého, ak sa súd domnieva, že informácie,
ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Súd
má preto právo vyžadovať od žalobcu doplňuje informácie ale aj dokumenty, ktoré sú potrebné pre

rozhodnutie, aj keď žalobca zastáva názor, že návrh nemal žiadne vady. Ďalej uviedol, že Nariadenie
861/2007 neupravuje postup, ak predmetom tzv. skráteného konania podľa nariadenia je zmenka alebo
ak je žalovaným v konaní spotrebiteľ. Je pravdou, že Nariadenie 861/2007 má za účel zjednodušiť
a zrýchliť konanie s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, nie však na úkor ochrany právspotrebiteľa. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane
spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

5. Súd bol preto toho názoru, že je oprávnený vykonať všetky úkony, ktoré sú potrebné pre
zistenie prípadnej súvislosti s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku. Bol preto
oprávnený vyžadovať od žalobcu predloženie úverovej zmluvy, aby mohol posúdiť uplatnený nárok aj v
intenciách zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ak žalobca výzvu súdu
nerešpektoval, nezostávalo mu nič iné ako jeho žalobu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia zamietnuť.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná si trovy konania neuplatnil, preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. d/, b/, h CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na uplatnenie pohľadávky
v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že predpokladom
vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke

námietky za žalovanú. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zákona, v zmysle

ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám
žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich
oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie je možné ho preniesť na
žalobcu. Následne poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR a rozhodnutia Krajských súdov SR.

Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie

iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti

ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 pís. b/,
d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.2.2017 o 11:20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27.1.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 219 ods. 1,
3 CSP.

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver
súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

15. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere
poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

16. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej

neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto
sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza:

18. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú

v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj
listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný
listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v

lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v
prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

19. V danej veci je nielen možné, ale aj nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci
sa k spornej zmenke a žalobca, pokiaľ chce byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj
preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom predložená zmenka je len jedným z listinných
dôkazov osvedčujúcich, avšak pre absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže
v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca

povinný na výzvu súdu na preukázanie svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

21. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na
základe ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz bola (do účinnosti
Civilného sporového poriadku, t.j. 1.7.2016 - poznámka odvolacieho súdu) prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní, podľa Nariadenia, však žalobca žiadal

vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má
preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

22. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu, správne preto návrh

žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

23. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. Odvolací súd poznamenáva, že súdprvej inštancie v posudzovanom spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky
preukazujúcej charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody

o vyplnení zmenky, nezaoberal sa kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a
neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,

nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnej
žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám právo na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).