Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Patrik Príbelský, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010177
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615010177.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému J. F., nar. XX.XX.XXXX v
J., trvale bytom J. - H., P. XXXX/XX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr.
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.04.2016, sp. zn. 2T/68/2015-300, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.04.2016, sp. zn.: 2T/68/2015-300 bol
obžalovaný J. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3
písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 15.07.2012 v čase asi o 12.10 h v J. na ulici P., č. 1756/B v herni „Royal Admiral“ po vzájomnej
dohode s C. L., počas neprítomnosti krupierky prešiel na malú terasu herne „Royal Admiral“ odkiaľ strážil

schodisko vedúce do herne, zatiaľ čo C. L. prešiel za barový pult, kde z kabelky krupierky vzal kľúče od
skrinky s peniazmi, túto následne otvoril a odcudzil z nej finančnú hotovosť 3.275,-€, a následne skrinku
po krádeži zatvoril a uzamkol, pričom kľúče nechal v zámku, odcudzené peniaze si vložil do pravého
vrecka 3 nohavíc a následne obaja z herne „Royal Admiral“ odišli a peniaze minuli pre vlastnú potrebu,
čím spoločným konaním poškodenej spoločnosti CBG, s.r.o. so sídlom Bratislava, spôsobili škodu vo
výške 3.275,- €.

Za to mu bol podľa § 189 ods.2, § 41 ods.2, § 42 ods.1, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), § 38 ods.3, § 39
ods.1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa
§ 51 ods.1 Tr.zák. s poukazom na § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený za súčasného
uloženia probačného dohľadu. Podľa § 51 ods.2 Tr. zákona mu bola uložená skúšobná doba v trvaní
54 mesiacov. Podľa § 51 ods.4 písm. a), písm. c), písm. g) Tr. zákona mu zároveň bol uložený príkaz

nepriblížiť sa k poškodenej C. L. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a príkaz nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu vo výške 3275,- €, ako i povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
zameranému na predchádzanie trestnej činnosti.
Podľa § 42 ods.2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Poprad č.k.: 2T/39/2013-213 z 28.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.:

10To/1/2014 zo dňa 12.02.2014.Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti CBG, s.r.o.,
Bratislava škodu vo výške 3275,- €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. V dôvodoch odvolania poukázal na
to, že uložený trest je nesprávny a nezákonný a to pre nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 39 Tr.
zákona. Súd prvého stupňa podľa neho nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Tr. zákona - teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Objasňovanie

trestnej činnosti totiž nepatrí do pôsobnosti súdov, ale do pôsobnosti polície a prokuratúry. Preto
vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní nemožno chápať ako napomáhanie pri
objasňovaní trestnej činnosti. Tak isto obžalovaný nenapomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti
ani v prípravnom konaní, pretože popieral spáchanie trestnej činnosti tak, ako bola uvedená v uznesení
o vznesení obvinenia. Obžalovaný sa v minulosti dopúšťal páchania rôznorodých trestných činov. Vo
vzťahukpredchádzajúcemuodsúdeniuOkresnýmsúdomPopradvspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu

v Prešove nemožno aktuálnu trestnú činnosť považovať za bagateľnú a to vzhľadom na výšku škody.
To, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť a dlhodobo podniká, nie je možné považovať za pomery
páchateľa, umožňujúce postup podľa § 39 Tr. zákona. Naopak, je zrejmé, že sa dlhodobo dopúšťal
trestnej činnosti a teda uložený trest nemôže zabezpečiť nápravu páchateľa.
Vzhľadom na uvedené potom prokurátor navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní napadnutý

rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
bez aplikácie § 39 Tr. zákona v trvaní 4 roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Následne, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, prokurátor odvolanie doplnil v tom smere,
že žalovaný skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný, pretože v zmysle stanoviska trestnoprávneho
kolégia NS SR č. Tpj 78/2011 mal byť skutok kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4

písm. b) Tr. zákona. Preto navrhol rozsudok ako celok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní bolo vykonané v neprítomnosti poškodených, ktorí mali
upovedomenie riadne doručené, avšak sa nedostavili.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že na podanom
odvolaní i jeho dôvodoch zotrváva. Na doplnenie odvolania navrhol neprihliadať, pretože bolo podané
po lehote.

Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Vykonáva živnosť v Rakúsku, v
auguste 2017 sa mu má narodiť ďalšie dieťa, chce dokázať, že bude viesť riadny život. Podrobuje sa
probačnému dohľadu z predchádzajúceho odsúdenia.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,
k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku potom krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu
okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.

Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou prokurátora, že obžalovanému nemožno priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, pretože „objasňovať“ trestnú činnosť už nemožno v

konaní pred súdom po podaní obžaloby. Tento nesprávny názor vychádza zo zúženého výkladu
spojenia „napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti.“ Trestná činnosť, jej detaily, aktivita páchateľa/
páchateľov, motivácia atď. sa objasňuje tak v prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom v rámci
procesu dokazovania, pretože najmä v procese kontradiktórneho dokazovania pred súdom je možné
zistiť, osvetliť - teda objasniť s konečnou platnosťou všetky detaily spáchanej trestnej činnosti potrebné
pre uznanie viny a uloženie trestu. Slovo „objasňovanie“ tu nie je použité v čisto zúženom „technickom“

význame, ale je potrebné ho chápať ako synonymum slova „dokazovanie“, pričom dokazovanie sa
jednoznačne vykonáva i pred súdom po podaní obžaloby. Napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti a
vytvoriť si podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona môže páchateľ
i v prípade, ak predtým v prípravnom konaní spáchanie trestnej činnosti, či jej časti popieral. O tom
napokon svedčí i prevládajúca súdna judikatúra z ostatnej doby, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn.: 4Tdo/63/2016 z 25.10.2016 z ktorého vyplýva, že „poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania
pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené,
teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu, to však neznamená,
že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na
vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania...... Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať

výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Najvyšší súd ďalej rezultuje, že poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. l) a § 36 písm. n) Tr. zák. môžu byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. por. spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a
zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ktorá je zohľadnená

po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou
zanásledokmožnosťnevykonaniadokazovaniavurčitomrozsahunahlavnompojednávaní.Umožnenie
takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné potom nepochybne treba považovať za
napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti“.

Vo vzťahu k ukladaniu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby aplikáciou § 39 Tr. zákona musí krajský
súd uviesť, že tento postup bol v prípade obžalovaného špecificky ovplyvnený potrebou ukladania
súhrnného trestu.
Súd prvého stupňa správne vzhliadol potrebu ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody a to
vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.: 2T/39/2013-213 z 28.11.2013 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10To/1/2014 zo dňa 12.02.2014.
Už Okresný súd Poprad v konaní sp.zn. 2T/39/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 10To/1/2014 ukladal obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda aplikáciou §
39 Tr. zákona a to s poukazom na napomáhanie objasňovania trestnej činnosti, ako i starostlivosti
obžalovaného o družku a dieťa.

Je potom len samozrejmosťou, že s ohľadom na potrebu ukladania trestu súhrnného, musel súd prvého
stupňa pri aktuálnom rozhodovaní rezultát Okresného súdu Poprad reflektovať. Aktuálneho skutku sa
obžalovaný dopustil skôr, než bol vyhlásený rozsudok iného súdu za omnoho spoločensky i typovo
závažnejší trestný čin. Trest preto bolo potrebné ukladať v rámci trestnej sadzby stanovenej za tento
predchádzajúci, závažnejší trestný čin.

Súd prvého stupňa nemal preto dôvod svojvoľne neprevziať závery súdu pri predchádzajúcom
odsúdení, navyše ak tieto neboli zjavne arbitrárne a mali základ vo vykonanom dokazovaní. Na tom nič
nemôže zmeniť ani výška škody pri aktuálnom, typovo i spoločensky omnoho menej závažnom delikte.

Krajský súd sa preto stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý trest ukladal ako súhrnný pod

dolnú hranicu trestnej sadzby (najprísnejšie trestného deliktu). Obžalovaný podniká, stará sa o rodinu,
má sa mu narodiť ďalšie dieťa, od posledného odsúdenia sa snaží viesť riadny život, čo sú i podľa
krajského súdu vo svojom súhrne pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa § 39 Tr. zákona a tiež
odôvodňujúce uloženie trestu ako trestu podmienečného.Pri ukladaní trestu boli preto splnené všetky podmienky i zásady upravené v §§ 34, 41, 42 Tr. zákona a
správne bol zistený pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.
Ako dostatočné možno hodnotiť tiež stanovenie skúšobnej doby v rámci probačného dohľadu i uloženie

primeraných povinností.

Možno preto zopakovať, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu
obžalovaného a možnosti nápravy, dospel odvolací súd k záveru, že uložený podmienečný súhrnný
trest spolu s uložením probačného dohľadu a primeranými povinnosťami je zákonný, nie je neprimeraný

a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na
argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotožnil.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.