Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206071
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:1113206071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátuJUDr.IvetyZáleskejaJUDr.IviceČelkovejvsporežalobcuCentrálnydepozitárcennýchpapierov
SR, a.s. so sídlom Ul. 29. Augusta 1/A,
814 80 Bratislava, IČO 31 338 976, proti žalovanému I.. L. Q., trvalý pobyt XXX XX L. XXX, o
zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
36Cb/92/2014-100 zo dňa 29. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 39,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 331,94 eur a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD-55 - vedenie účtu
majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena

služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších
dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Na základe uvedeného
fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - službu „CD-55“ za rok
2008 v súlade s cenníkom v znení dodatku platného ku dňu vydania faktúry. Žalovaný doteraz uvedenú
faktúru neuhradil. Písomným podaním zo dňa 18.11.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 663,88 €, a to aj titulom neuhradeného poplatku za vedenie účtu majiteľa aj za rok
2009 (služby „CD-55“) na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 15.02.2010.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 18Ro/145/2014-20 zo dňa 19.05.2014, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Vzniesol námietku premlčania žalobou
uplatneného práva, navrhol žalobu zamietnuť.

4. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, ktorý sa na pojednávanie dňa 23.9.2015 a dňa 29.1.2016 nedostavil. Doručenie predvolania

na pojednávania mal žalobca riadne a včas vykázané, o odročenie pojednávania nežiadal.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov a
rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/10/2015. Z vykonaného dokazovania zistil, že faktúrouč. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008, splatnou 28.2.2009, vyfakturoval žalobca žalovanému poplatok
za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 v sume 331,94 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.12.2009, splatnou 15.2.2010, vyfakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu

majiteľa cenných papierov za rok 2009 v sume 331,94 eur. Žalovaný tieto faktúry žalobcovi neuhradil.

6.Naskutkovýstavzistenývrozsahuvykonanéhodokazovaniaaplikovalsúdprvejinštancie §99ods.1,
8, § 105 ods. 2, 3, 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v znení
neskorších predpisov, § 100 ods. 1, § 101, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka žalobu o zaplatenie 663,88 eur v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania
žalobou uplatneného práva. Žaloba bola podaná 25.2.2013. Faktúra č. XXXXXXXXXX (poplatok za
vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008) bola splatná 28.2.2009 a faktúra č. XXXXXXXXXX
(poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009) bola splatná 15.2.2010. Z uvedeného
je zrejmé, že odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti žalovaných faktúr, t.j. odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, ku dňu podania žaloby uplynula v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka

trojročná premlčacia doba. Súd prvej inštancie mal zato, že na záväzkový vzťah účastníkov konania
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide o právny vzťah medzi
podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý sa netýka zabezpečenia verejných potrieb ani
vlastnej prevádzky. Predmetom konania nie je vzťah v zmysle § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov, na ktorý by bolo možné

aplikovať Obchodný zákonník, nakoľko nejde o vzťah medzi centrálnym depozitárom a členom, ani
medzi členom a majiteľom účtu. Súd prvej inštancie podotkol, že predmetný právny vzťah
účastníkov konania vznikol zo zákona, nie na základe zmluvy, v dôsledku čoho nie je možné v tejto veci
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26Cob/10/2015

zo dňa 23.4.2015.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov súdneho poplatku
za odpor proti platobnému rozkazu v sume 39,50 eur.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods. 2 písm.

a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Podľa názoru žalobcu právne závery súdu prvej
inštancie o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je občianskoprávny a daný právny vzťah
sa nemôže ustanoveniami Obchodného zákonníka spravovať, pretože podľa § 105 ods. 5 zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZoCP) odkazuje na použitie Obchodného zákonníka len pokiaľ ide o právne vzťahy medzi členom a

majiteľom účtu, nie je správny. Ustanovenie § 4 Obchodného zákonníka pripúšťa rozšírenie pôsobnosti
tohto zákona aj na iné osoby ako sú podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca
na základe novely zákona č. 566/2001 Z.z. zriadil v zmysle § 164a ods. 4 žalovanému účet majiteľa
cenných papierov a viedol ho podľa § 105, ktorý ako jediný upravuje práva a povinnosti pri poskytovaní
predmetnej služby (služba CD-55). Táto novela nadväzuje na pôvodné znenie zákona č. 600/1991

Zb., podľa ktorého Obchodný zákonník sa použije na všetky otázky, ktoré tento zákon neupravuje,
čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku žalobcu. S poukazom na § 104 ods. 1 písm. e/ ZoCP
žalobca uviedol, že v r. 2014 vznikol nový centrálny depozitár (Národný centrálny depozitár cenných
papierov, a.s.) a žalobca sa môže v budúcnosti stať členom iného depozitára a spĺňať tak predpoklad
§ 105 ods. 5 ZoCP. Tento zákon nemôže mať za následok fakt, že žalobca bude pri domáhaní sa

svojich práv oproti iným poskytovateľom služby vedenia účtu majiteľa diskriminovaný. Predmetnú službu
vedenie účtu majiteľa cenných papierov poskytujú na trhu aj iné subjekty (banky a obchodníci s cennými
papiermi), ktorí sú zároveň členmi žalobcu. Žalobca je toho názoru, že ak mu z § 105 ZoCP vyplývajú
povinnosti, prináležia mu rovnako aj práva v ňom obsiahnuté, v opačnom prípade by došlo k porušeniu
základného princípu právneho štátu, rovnosti pred zákonom. Vzhľadom na uvedené má súd povinnosť

použiť rozširujúci výklad § 105 ods. 5 ZoCP a predmetné ustanovenie aplikovať aj na vzťah medzi
žalobcomažalovaným.Rovnakýprávnyvzťah-vedenieúčtumajiteľa,medzisubjektmirovnakéhodruhu
(právnická osoba vs. fyzická osoba) nemožno posudzovať raz podľa Obchodného zákonníka a raz podľa
Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že vzťahy týkajúce sa cenných papierov bez ohľadu na povahusubjektov považuje zákonodarca za obchodnoprávne, potvrdzuje aj fakt, že v zmysle § 261 ods. 6 písm.
c/ sa za obchodné záväzkové vzťahy považujú aj odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov. V
danom prípade žalovaný nadobudol akcie obchodnej spoločnosti. Záväzkom, ktorý je predmetom sporu,

je povinnosť žalovaného ako majiteľa cenných papierov uhrádzať žalobcovi poplatky za poskytnutú
službu. Vlastníkom evidencie zaknihovaných cenných papierov, t.j. príslušného softvéru, je žalobca, ale
zápisyvtejtoevidencii,ktorésúhmotnýmsubstrátomzaknihovanýchcennýchpapierov,súvovlastníctve
majiteľov cenných papierov. Žalobca nedrží tieto zápisy pre seba, ale pre majiteľov cenných papierov.
Je zrejmé, že žalovaný disponoval cennými papiermi za účelom dosiahnutia zisku a zvyšovania svojho

majetku. Žalovaný ako majiteľ cenných papierov je povinný, rovnako ako každý iný subjekt, znášať
náklady, ktorými sú predovšetkým poplatky za vedenie účtu majiteľa. V súvislosti s posúdením námietky
premlčania podľa Obchodného zákonníka žalobca doplnil svoju argumentáciu poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.3.2015 sp.zn. 41Cob/436/2014. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 220 O.s.p. a § 224 ods. 2 O.s.p. a žalovaného zaviazal na
zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 221

ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V prípade
zamietnutia žaloby žalobca navrhol z dôvodu nejednotnosti judikatúry pri rozhodovaní o predmetnom
vzťahu, aby odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania.

9. K odvolaniu žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.4.2016 na vyjadrenie, sa žalovaný v

stanovenej 10-dňovej lehote a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konanínezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia hmotného práva, žalobu
o zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v

súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
dopĺňa ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP), čím zároveň realizuje aj postup odvolacieho súdu podľa §
387 ods. 3 prvá veta CSP.

18. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami

žalovaného uvedenými v odvolaní, za ktoré považoval tvrdenia o použití Obchodného zákonníka na
všetky otázky, ktoré zákon o cenných papieroch neupravuje, čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku
žalobcu,oprípustnostirozšíreniapôsobnostiObchodnéhozákonníkaajnainéosobyakosúpodnikatelia
podľa § 4 Obchodného zákonníka, o povinnosti súdu použiť rozširujúci výklad § 105 ods. 5 ZoCP a
predmetné ustanovenie aplikovať aj na vzťah medzi žalobcom a žalovaným, o aplikácii § 261 ods. 6

písm. c/ Obchodného zákonníka.
19. Odvolací súd s poukazom na aplikované ustanovenia zákona o cenných papieroch so zohľadnením
jeho znenia v rôznych časových obdobiach uvádza, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu (Stredisko cenných papierov) a žalovaným vznikol podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 56
ods. 1 písm. a/ a § 57 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch dňa 25.4.1993, kedy Stredisko

cenných papierov SR, a.s. zriadilo žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Činnosť podľa zákona
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
predpisov vykonáva žalovaný ako právny nástupca Strediska cenných papierov SR, a.s. od r. 2004 (od
19. marca 2004). V súlade s § 164 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch účet majiteľa
zriadený podľa doterajších predpisov pre žalovaného sa pokladal a pokladá za evidenciu podľa § 99 ods.

3 a tento účet vedie centrálny depozitár - žalobca. Za nesporné skutkové zistenia považoval odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobca v r. 2008 a v r. 2009 viedol pre žalovaného účet majiteľa
cenných papierov. Z tohto dôvodu žalobca v súlade s § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. v
znení účinnom do 31.12.2008 a od 1.1.2009 vyúčtoval za vedenie účtu za rok 2008 odplatu faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 vo výške 10 000 Sk (331,94 eur) so splatnosťou do 28.2.2009

podľa cenníka v znení neskorších dodatkov a za vedenie účtu za rok 2009 faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.12.2009 vo výške 331,94 eur so splatnosťou do 15.2.2010 podľa cenníka za príslušný rok
v znení od 15.12.2008.

20. Prevádzkový poriadok, a na jeho základe schválený cenník, je v súlade s § 103 ods. 6 zákona č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení do 31.12.2008 a od 1.1.2009 záväzný pre právnické a fyzické
osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105 a § 164. Žalovaný má postavenie
fyzickejosoby,ktorejcentrálnydepozitárzriadilúčetmajiteľapodľa§164ods.3tohtozákona.Zavedenie
účtu majiteľa cenných papierov vzniklo žalobcovi právo a žalovanému povinnosť zaplatiť odplatu určenú
cenníkom vo výške 10 000 Sk, t.j. 331,94 eur za rok 2008 a vo výške 331,94 eur za rok 2009. V konaní

nie je sporné, že žalovaný odplatu za vedenie účtu za r. 2008 a 2009 žalobcovi nezaplatil, v dôsledku
ktorej skutočnosti by došlo zo strany žalovaného k zániku jeho dlhu.

21. Vzhľadom na obsah odvolacích tvrdení žalobcu sa odvolací súd zaoberal v rámci právneho
posúdenia veci základnou otázkou, za ktorú považoval akým právnym režimom hmotného práva sa

riadia právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným vzniknuté pri uplatňovaní pohľadávok žalobcu proti
žalovanému za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za r. 2008 a 2009 pri zohľadnení skutkovej a
právnej skutočnosti, že žalobca - centrálny depozitár vedie v prospech žalovaného účet majiteľa ako
evidenciu podľa § 164 ods. 3 v spojení s § 99 ods. 3 písm. b/, c/, d/, e/, g/ a l/ ZoCP.

22. V súlade s § 161 ZoCP sa právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ako aj
nároky vzniknuté za účinnosti tohto zákona spravujú týmto zákonom, zákonom č. 566/2001 Z.z. Žalobca
má postavenie právnickej osoby, žalovaný má postavenie fyzickej osoby, občana, nepodnikateľa.
Vzhľadom na postavenie strán sporu a účastníkov právneho vzťahu sa na právne vzťahy a nároky znich vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch v súlade s § 9 ods. 2 a § 9 ods. 3 ZoCP, pokiaľ
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Použitie Obchodného zákonníka podľa § 105

ods. 5 ZoCP v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože v právnom vzťahu so žalobcom nemá
žalovaný postavenie člena, ktorému bol zriadený účet a ako majiteľ účtu mená žiaden právny vzťah
so subjektom, ktorý by bol členom centrálneho depozitára podľa ZoCP. Účet majiteľa zriadený pre
žalovaného podľa § 58 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb., ktorý sa pokladá za evidenciu podľa § 99 ods. 3
ZoCP, vedie podľa § 164 ods. 3 ZoCP priamo centrálny depozitár - žalobca.

23. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolacie tvrdenia žalobcu o povinnosti súdu použiť
rozširujúcu pôsobnosť § 4 Obchodného zákonníka aj na iné osoby ako sú podnikatelia v zmysle § 2
ods. 2 Obchodného zákonníka, použiť rozširujúci výklad § 105 ods. 5 ZoCP a toto ustanovenie aplikovať
aj na vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka aj na vzťahy
iných osôb než podnikateľov podľa § 4 Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, ak

to ustanovuje priamo Obchodný zákonník alebo osobitný zákon, v danej veci zákon č. 566/2001 Z.z.,
ktorý sa v súlade s § 9 ods. 1 vzťahuje na všetky cenné papiere, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Pokiaľ ZoCP alebo osobitný zákon neustanovuje inak, na cenné papiere sa podľa § 9 ods. 2 ZoCP
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach. Do úvahy neprichádza použitie
Obchodného zákonníka ani prostredníctvom § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, podľa

ktorého sa Obchodným zákonníkom spravujú záväzkové vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov
z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Pre obligatórne uplatnenie úpravy Obchodného
zákonníka v danom spore absentuje základný predpoklad, ktorým je odplatná zmluva týkajúca sa
cenných papierov. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah priamo zo zákona a zákon tento
právny vzťah vymedzil pojmom evidencia s určením jej základného rozsahu pre žalobcu podľa § 99 ods.

3 ZoCP vymedzením povinností v rámci tejto evidencie podľa § 105 ZoCP. Ustanovenie § 105 ods. 5
ZoCP vymedzuje obligatórne použitie Obchodného zákonníka pre konkrétne vzťahy, v ktorých je jednou
zmluvnou stranou subjekt s postavením člena podľa § 104 ZoCP. Rozširujúci výklad § 105 ods. 5 ZoCP
o použití Obchodného zákonníka aj na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v otázkach, ktoré
ZoCP neupravuje z dôvodu rovnosti pred zákonom, keď žalobca tvrdí, že ak mu z § 105 ZoCP vyplývajú

povinnosti, prináležia mu rovnako aj práva v ňom obsiahnuté, v opačnom prípade by došlo k porušeniu
základného princípu právneho štátu, nemá oporu v samotnom znení ZoCP, ktorý v § 9 ods. 3
upravuje aj použitie Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených
s cennými papiermi.

24. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako aj žalobou uplatnený peňažný nárok na zaplatenie
odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 a 2009 vo výške 663,88 eur sa
spravuje zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a subsidiárne Občianskym zákonníkom aj pre
posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania, keďže ZoCP premlčanie neupravuje. Možnosť
posudzovania rovnakého právneho vzťahu vyplývajúceho z vedenia účtu majiteľa cenných papierov v

závislosti od postavenia a charakteru subjektov tohto právneho vzťahu raz podľa Obchodného zákonník
a raz podľa Občianskeho zákonníka, je dôsledkom dualizmu súkromného práva v právnom poriadku
Slovenskej republiky.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil námietku

premlčania vznesenú v konaní žalovaným správne podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
vrátane plynutia trojročnej premlčacej doby. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by čas plnenia
odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bol medzi stranami sporu dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, žalovaný bol povinný splniť peňažný záväzok voči
žalobcovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Za výzvu

na splnenie peňažného záväzku je potrebné považovať žalobcom vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.12.2008 vo výške 10 000 Sk (331,94 eur) so splatnosťou do 28.2.2009 a č. XXXXXXXXXX zo
dňa 31.12.2009 vo výške 331,94 eur so splatnosťou do 15.2.2010. Uvedením dátumu splatnosti faktúr
žalobca prejavil vôľu, aby žalovaný splnil peňažný záväzok v lehote splatnosti týchto faktúr. Vo vzťahu
k odplate za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 vo výške 10 000 Sk (331,94 eur) s

dátumom splatnosti 28.2.2009 začala trojročná premlčacia doba plynúť v súlade s § 101 Občianskeho
zákonníka dňa 1.3.2009 a jej posledným dňom bol deň 28.2.2012. Vo vzťahu k odplate za vedenie
účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 vo výške 331,94 eur s dátumom splatnosti 15.2.2010
začala trojročná premlčacia doba plynúť v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka dňa 16.2.2010 a jejposledným dňom bol deň 16.2.2013. Žaloba došla súdu prvej inštancie dňa 25.2.2013 a návrh na zmenu
žaloby, ktorou žalobca rozšíril žalobu o odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009,
došiel súdu prvej inštancie dňa 20.11.2013. Žalobca uplatnil svoje peňažné nároky proti žalovanému za

rok 2008 a za rok 2009 po uplynutí premlčacej doby.

26. V súvislosti s posúdením námietky premlčania podľa Obchodného zákonníka žalobca doplnil svoju
argumentáciu poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.3.2015 sp.zn.
41Cob/436/2014. Odvolací súd k tejto argumentácii žalobcu uvádza, že po právnom posúdení žalobou

uplatneného procesného nároku, ktoré je zhodné s právnym posúdením súdom prvej inštancie, prijal
odlišné právne stanovisko. Odvolací súd nemá pozíciu zjednocovateľa v sústave všeobecných súdov,
táto prináleží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Právne závery všeobecných súdov, obsiahnuté
v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Ústavný súd Slovenskej republiky pri svojej
rozhodovacej činnosti už vyslovil, že rovnaké alebo analogické situácie by mali byť riešené rovnakým

spôsobom z dôvodu právnej istoty a rešpektovania požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodnutia,
avšak uvedené neznamená, že by všeobecný súd v obdobnej, analogickej situácii nemohol rozhodnúť
inak, pokiaľ svoj odlišný názor riadnym spôsobom zdôvodní. Odvolací súd je toho názoru, že v tejto veci
došlo k zdôvodneniu odlišného právneho stanoviska aj v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

27. Odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu
uvedeného žalobcom v odvolaní spočívajúcom v nejednotnosti judikatúry pri rozhodovaní o predmetnom
vzťahu. Tento svoj postup odôvodňuje odvolací súd tým, že s platnosťou a účinnosťou Civilného
sporového poriadku je v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP upravená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho

súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
riešená. Žalobca má možnosť v súlade s poučovacou povinnosťou odvolacieho súdu podať dovolanie
a v rámci tohto dovolania konkretizovať právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu.

28. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti
výroku o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a
miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od
vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní miery úspechu
strán v spore rozhodol o náhrade trov konania správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pokiaľ žalovanému

priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 39,50 eur za odpor podaný
proti platobnému rozkazu, postupoval v súlade s citovaným ustanovením procesného práva platného
a účinného do 30.6.2016.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje

správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a§262ods.1 CSP.Žalovanémuakoúspešnejstranesporunepriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).