Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/380/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611207657
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611207657.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mesto Malacky, Radlinského 1, Malacky, IČO:
00 304 913, zastúpeného JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou so sídlom Nádražná 23, Malacky, proti
odporcovi: PEPSI - COLA SR, s.r.o., so sídlom Nádražná 534, Malacky, zastúpenej JUDr. Branislavom
Šašinkom, so sídlom Exnárova 19, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 27C 266/2011-94 zo dňa 13. marca 2013,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. 27C 266/2011-94 zo dňa 13. marca 2013 zamietol súd prvého stupňa
návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri

nehnuteľnosti ako parcela č. XXXX, register „E“, druh pozemku - orná pôda o výmere 915 m2, parcela
č. XXXX, register „E“, druh pozemku - orná pôda o výmere 218 m2, k. ú. Y., I. Y., zapísanej v celosti na
odporcu na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom; keď vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že vlastníctvo k predmetným parcelám; ktoré boli pôvodne vo vlastníctve
Československého štátu v správe Záhorských liehovarní a konzervární n.p. Malacky; bolo na základe
zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „ROEP“) zapísané v prospech odporcu. Takto zistený skutkový
stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a dospel
k záveru; po tom, čo konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu; že navrhovateľ nepreukázal
splnenie podmienok prechodu vlastníckeho práva k majetku štátu na obec; keď tento nepredložil žiadny
listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že na neho prešla zriaďovateľská alebo zakladateľská funkcia
štátneho podniku, v správe ktorého boli predmetné parcely, resp. že by mu vlastníctvo k sporným

parcelám patrilo; a konštatoval, že určenie, kto je vlastníkom predmetných parciel presahuje rámec
daného konania, keď rozhodoval len o tom, či vlastníkom sporných parciel je navrhovateľ a neurčoval
preto, komu vlastnícke právo k sporným parcelám patrí. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 299,76 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, že súd prvého stupňa bez akýchkoľvek dôkazov,
resp. bez vykonania akéhokoľvek dokazovania konštatoval, že v priebehu konania nepreukázal, že
na neho prešla zriaďovateľská alebo zakladateľská funkcia štátneho podniku, v správe ktorého boli

predmetné parcely, resp. že by mu vlastníctvo k sporným parcelám patrilo. Uvedený záver súdu prvého
stupňa považuje za povrchný a zjavne predčasný, a to s poukazom na ním predložený listinný dôkaz- oznámenie Správy katastra Malacky zo dňa 06.07.2011, z ktorého vyplýva, že podľa ROEP bolo
vlastníctvo k sporným parcelám zapísané v prospech odporcu bez akéhokoľvek titulu len na základe
vyhotoveného geometrického plánu, a teda nesprávne, keď správne mal byť ako vlastník zapísaný štát,

resp. obec, keďže sa jedná o majetok štátu. S poukazom na listinný dôkaz - Zoznam nehnuteľností,
ktoré prechádzajú z majetku SR do vlastníctva obce zo dňa 13.06.1991 dôvodil, že na základe zák. č.
138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudol vlastníctvo k sporným parcelám, a to v rámci celej ul. Nádražná.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že si od odporcu nevyžiadal žiadny relevantný listinný dôkaz preukazujúci
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným parcelám, a zároveň spochybnil i samotnú existenciu

takéhoto listinného dôkazu, nakoľko odporca nie je právnym nástupcom Záhoráckych liehovarní a
konzervární alebo iného subjektu, ktorý by uvedené parcely užíval. Nestotožnil sa so záverom súdu
prvéhostupňa,žeurčenietoho,ktojevlastníkompredmetnýchparcielpresahujerámecdanéhokonania,
keď takéto určenie predpokladá aj preukázanie vlastníckeho práva odporcu, resp. správnosť údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností, keď navyše správnosť týchto údajov spochybnila i samotná Správa
katastraMalacky.Záveromnamietal,ževýškanáhradytrovkonaniavsume299,76Eur;priznanejsúdom

prvého stupňa vo výroku o trovách konania; je v rozpore s výpočtom výšky náhrady trov konania v sume
216,45 Eur nachádzajúcim sa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu
potvrdiť a navrhovateľovi uložiť povinnosť náhrady trov odvolacieho konania dôvodiac, že odvolanie

navrhovateľa je nedôvodné.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach a v dôvodoch
podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/ O.s.p., a to za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd
prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú

skutočnosť; avšak iba samotná skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa
nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o

skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. V rámci rozhodovania o
návrhoch účastníkovkonanianavykonaniedokazovaniasúdnevykonáakonadbytočnétiedôkazy,ktoré
neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na
zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo
ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť v konaní však už skôr preukázaná inými

dôkazmi ktoré neboli spochybnené; súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli
riadne označené (nedostatočne označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom
mieste).

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri

nehnuteľnosti ako parcela č. XXXX, register „E“, druh pozemku - orná pôda o výmere 915 m2, parcela
č. XXXX, register „E“, druh pozemku - orná pôda o výmere 218 m2, k. ú. Y., I. Y., zapísanej v celosti
na odporcu s.r.o. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, a to
titulom, že v roku 1991 nadobudol na základe zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva
nehnuteľný majetok patriaci do majetku SR, ktorý majetok zahŕňal aj Nádaržnú ul., autobusovú čakáreň

a autobusové prístrešky nachádzajúce sa na sporných parcelách; keď tieto boli pôvodne vo vlastníctve
Československého štátu v správe Záhorských liehovarní a konzervární n.p. Malacky; a vlastnícke
právo k sporným parcelám bolo v prospech odporcu zapísané bez akéhokoľvek titulu len na základevyhotoveného geometrického plánu, a teda nesprávne, nakoľko odporca nie je ani právnym nástupcom
Záhoráckych liehovarní a konzervární.

Na preukázanie svojich tvrdení pripojil navrhovateľ k návrhu ako dôkazy - Zoznam nehnuteľností, ktoré
prechádzajú z majetku SR do vlastníctva obce zo dňa 07.11.2006, výpis z pozemkovoknižnej vložky
č. XXXX, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 81/1997-49 zo dňa 12.01.1998 o vyhlásení
konkurzu na spoločnosť SLOPAK-M, spol. s r.o., Zmluvu o predaji súboru hnuteľných a nehnuteľných
vecí a práv k časti podniku zo dňa 26.10.1998, uznesenie Okresného súdu Bratislava zo dňa 19.01.1999

o zápise spoločnosti FABRICIUS, a.s. do OR SR, výpis z OR spoločnosti FABRICIUS, a.s., výzvu
správcu konkurznej podstaty spoločnosti SLOPAK-M, spol. s r.o. zo dňa 01.03.1999 adresovaná
spoločnosti FABRICIUS, a.s., Odstúpenie od zmluvy správcu konkurznej podstaty spoločnosti SLOPAK-
M, spol. s r.o. so spoločnosťou FABRICIUS, a.s. zo dňa 30.04.1999, Žiadosť o zmenu vlastníckeho
práva adresovaná Okresnému úradu Malacky - odboru katastrálnemu zo dňa 06.05.1999, výpis z OR
spoločnosti SLOPAK-M, spol. s r.o., výpis z LV č. XXXX pre V..Ú.. Y. zo dňa 12.09.2012, Oznámenie

Správy katastra Malacky zo dňa 01.07.2011.

Súd prvého stupňa predmetný návrh navrhovateľa na určenie vlastníctva k sporným parcelám zamietol,
keďdospelkzáveru,ževdanomprípadenavrhovateľnepredložilžiadnydôkazpreukazujúciskutočnosť,
že na neho prešla zriaďovateľská alebo zakladateľská funkcia štátneho podniku; v správe ktorého boli

predmetné parcely; resp. že by mu vlastníctvo k sporným parcelám patrilo.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci a preto v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy ktoré nie sú významné, či

dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti a výnimočne môže vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, obhliadka a

výsluch účastníkov (§ 125 O.s.p.).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v sporovom konaní pri dokazovaní súd nie je odkázaný len na
formálne návrhy účastníkov na vykonanie dôkazu, ale zákon pripúšťa, aby súd vykonal aj iné ako
účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak v priebehu konania vyšla najavo potreba vykonania týchto dôkazov.

Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, a to podľa svojej úvahy, každý
jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v
takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.)

alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena
je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a
ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,
ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník
neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní

vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli
nepravdivé. Takýto záver je však možné vyvodiť len vtedy, ak je vykonané všetko dostupné dokazovanie.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva,

kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh
skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v
podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovikonania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že rozhodnúť v neprospech účastníka v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena možno len vtedy, ak zhodnotenie všetkých, účastníkom navrhovaných a riadne
vykonaných dôkazov, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o jeho
nepravdivosti; z dôvodu, že účastník neuniesol dôkazné bremeno však nie je možné rozhodnúť v jeho
neprospech ak ním navrhované dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností neboli súdom riadne,

resp. vôbec vykonané.

Z vyššie uvedených dôvodov potom, pokiaľ súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozsudku nezistil v dostatočnom rozsahu; najmä pokiaľ išlo o preukázanie splnenia
podmienokprechoduvlastníckehoprávakmajetkuštátunanavrhovateľaakoobec;riadnymazákonným
spôsobom skutkový stav, nemohol následne vec ani správne právne posúdiť, keď je predčasný jeho

záver, že navrhovateľ nepreukázal, že na neho neprešla zriaďovateľská alebo zakladateľská funkcia
štátneho podniku; v správe ktorého boli predmetné parcely; keď z pozemkovoknižnej vložky vyplýva, že
sporné parcely boli vo vlastníctve Československého štátu v správe Záhorských liehovarní a konzervární
n.p. Malacky, tieto sa nachádzajú mimo oplotenej časti pozemku patriacemu odporcovi, ktorý sám nevie
preukázať titul, na základe ktorého bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník týchto parciel,

pričom odporca predložil listinný dôkaz - Zoznam nehnuteľností, ktoré prechádzajú z majetku SR do
vlastníctva obce zo dňa 07.11.2006, z ktorého vyplýva, že do vlastníctva obce prešli i nehnuteľnosti -
autobusová čakáreň a autobusové prístrešky nachádzajúce sa na sporných parcelách na ul. Nádražná,
Malacky.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 2 zákona o majetku obcí
vymedzuje, ktorý konkrétny majetok prechádza z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce,
pričom ide o špecifický spôsob nadobudnutia majetku na základe zákona. Na prechod majetku nie je
potrebné uzatvárať žiadne právne úkony, avšak ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí ustanovuje
povinnosť pre odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby spísať písomné protokoly.

Protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale plnia deklaratórnu funkciu a len potvrdzujú skutočnosť,
ktorá nastala zo zákona. Protokol je podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, pričom povinnosť
požiadať o zápis do katastra nehnuteľností zákon stanovil na preberajúci subjekt - obec.

Napokon samotná Správa katastra Malacky oznámením zo dňa 06.07.2011 pripustila, že vlastnícke

právo odporcu k sporným parcelám bolo zapísané do katastra nehnuteľností nesprávne, nie je však v
jej právomoci uvedenú nesprávnosť odstrániť; keď schválený Register obnovenej evidencie pozemkov
v V..Ú.. Y. Č.. XXX/ROEP-X/XXXX zo dňa 01.02.2007 bol zapísaný do katastra nehnuteľností
pod položkou výkazu zmien č. 148/07; nakoľko uplynula lehota troch rokov od zápisu do katastra
nehnuteľností, v ktorej lehote môže orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností opraviť

údaje, ktoré boli zapísané na základe schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov. Bolo preto
povinnosťou súdu prvého stupňa riadne skúmať, či vlastníctvo k sporným parcelám neprešlo na základe
zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na navrhovateľa, resp. ako prešlo na odporcu alebo na základe
akého titulu bol tento zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník týchto parciel.

So zreteľom na uvedené možno teda uzavrieť, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci; keď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; a svoj záver
o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom v konaní založil na nesprávnom právnom posúdení
veci, pre ktoré sa potom vecou samou z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie
opodstatnenosti nároku navrhovateľa už nezaoberal, a preto nemožno predčasné závery súdu prvého

stupňa o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom považovať za správne.

Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná

vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto
vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní
namietaná(§212ods.3O.s.p.). Otakútoinúvadukonaniaideajvtedy,aksúdvprocesedokazovania
nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone.Rovnako nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, brániaceho
odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť, postihuje konanie pred súdom prvého stupňa vadou v

zmysle§212ods.3O.s.p.,ktorámázanásledoknesprávnerozhodnutievoveciazároveňtýmdochádza
k odňatiu práva účastníka konať pred súdom.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výrok rozsudku musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe
vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým

vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáhal svojím návrhom, na základe akých rozhodujúcich skutočností
a z akých dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci
vykonané, resp. prečo neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval
pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým
zisteniam na tomto základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav

posúdil a v konečnom dôsledku je potrebné, aby súd vyložil, na základe akých úvah a k akým
právnym záverom dospel.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Jednotlivé skutkové zistenia nadobudnuté

vykonaným dokazovaním treba vyhodnotiť z hľadiska ich významu pre posúdenie veci, ich pravdivosti
a hodnovernosti a to aj v ich vzájomných súvislostiach a následne výsledky takéhoto hodnotenia
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci rozhodnom pre jej právne posúdenie, ktoré predpokladá
úvahy súdu o tom, prečo podriadil zistený skutkový stav práve pod konkrétne ustanovenia zákona, ako
tieto vyložil a aké právaa povinnosti účastníkov konania na ich základe vo vzťahu k predmetu konania

dovodil.

Povinnosťsúdovsvojerozhodnutiaodôvodňovaťspôsobomuvedenýmv §157ods.2O.s.p.jesúčasťou
práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru
a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska

všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany
porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Dodržanie zákonných náležitostí pri
formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových
postupov racionálne logickým spôsobom, vyporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré
inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých

spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie
práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva

spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj
výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci však nespĺňa zákonom stanovené požiadavky

na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a je nedostatočné aj pre preskúmanie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa napadnutý rozsudok, ktorým zamietol
návrh navrhovateľa v celom rozsahu, odôvodnil len všeobecným konštatovaním, že v konaní nebolo
preukázané splnenie podmienok prechodu vlastníckeho práva k majetku SR na navrhovateľa a tento
záver súd prvého stupňa neodôvodnil žiadnymi výsledkami vykonaného dokazovania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., keď odvolací súd
by rozhodnutím vo veci, za daného stavu veci, nahrádzal prvostupňové rozhodnutie, čím by boloúčastníkom odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom
súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel po
doplnení dokazovania posúdením skutkových zistení z hľadiska ich rozhodujúcich skutočností, ktoré

považoval za významné, ktorými sa však súd prvého stupňa dostatočne nezaoberal, resp. opomenul
zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva
na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vec opätovne prejednať, t.j. vykonať

dokazovanie vo veci samej vo vyššie naznačenom smere za účelom riadneho zistenia skutkového stavu
veci, tak, aby bola účastníkom umožnená realizácia ich procesných práv, a následne opätovne posúdiť
dôvodnosť návrhu navrhovateľa a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.