Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203698
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203698.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, pr. zast. Havel, Holásek & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému Q.
A., nar. X.XX.XXXX, bytom P.. W. XXX/XX, XXX XX Q. v konaní o zaplatenie 1.515,34 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.515,34
eur s úrokom z úveru vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.343,53 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.343,53 eur od 4.6.2014 do zaplatenia a trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 8.12.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému splátkový úver
vo výške 1.659,70 eur (50 000,- Sk). Tento úver sa žalovaný zaviazal plniť v pravidelných mesačných
splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 43,22 eur (1 302,- Sk), pričom splatnosť prvej splátky bola
určená na deň 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.11.2010. Žalovaný

splatil svoj záväzok voči žalobcovi len čiastočne, úhrada jednotlivých splátok a spôsob ich započítania
je uvedený v Prehľade o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXX. Žalovaný nedodržiaval
podmienky pre splácanie úveru, čím sa dostal s jeho splácaním do omeškania. Dňa 13.3.2014 na
Notárskom úrade JUDr. Heleny Gočovej so sídlom v Starej Ľubovni spísal žalovaný Notársku zápisnicu
č. 9817/2014, na základe ktorej uznal pohľadávku žalobcu vyčíslenú ku
.dňu 31.1.2014, a to vo výške 1.492,44 eur podľa bodu II. Notárskej zápisnice a zaviazal sa ju splácať
v zmysle bodu III. Čl. 1 Notárskej zápisnice a Dohody o splátkovom kalendári, ktorá tvorí neoddeliteľnú

súčasť Notárskej zápisnice. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku riadne a včas, čím sa dostal do
omeškania. Žalobca eviduje ku dňu 3.6.2014 pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.515,34 eur,
pričom táto suma sa skladá z istiny vo výške 1.343,53 eur a úroku z omeškania vo výške 171,81 eur.
Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, žalobca žiada aj úrok z úveru a
úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to od 4.6.2014.

Súd účastníkom konania zaslal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu

so žalobou a prílohami. Žalovaného zároveň vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote
15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2014 žalovaný uviedol, že dňa 8.12.2005 mu bol zo
strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur (50 000,- Sk). Zo začiatku nemal so splácaním

úveru problém, postupom času však úver nestíhal splácať, pretože sa zhoršila jeho finančná situácia.
Svoj dlh voči žalobcovi uznal, avšak poukázal na skutočnosť, že aj napriek viacerým úhradám je suma
požadovaná žalobcom len o málo nižšia ako suma poskytnutého úveru.

Žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 11.2.2015 špecifikoval žalovanú sumu, k tejto špecifikácii

pripojil aj výpis z úverového účtu a ďalšie listinné dôkazy. V tomto podaní súdu popísal spôsob výpočtu
istiny vo výške 1.343,53 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou 1.343,53 eur plus poplatky
s kapitalizáciou 206,59 eur, plus riadne úroky s kapitalizáciou v sume 1.320,75 eur mínus úhrada
účtovaná na istinu 1.843,51 eur, ďalej popísal spôsob výpočtu riadnych úrokov v sume 171,81 eur. Čo
sa týka úhrad zo strany žalovaného, tie boli v celkovej výške 3.269,39 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.4.2015. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval
v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach v nej uvedených. Ďalej uviedol, že
premlčacia doba pri úvere začala plynúť dňa 21.11.2010, avšak podľa jeho názoru, v čase spísania
Notárskej zápisnice č. 9817/2014 nárok žalobcu nebol premlčaný, pretože ide o absolútny obchodno -
právny vzťah, keďže ide o úverovú zmluvu a preto sa na tento vzťah vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota.

Taktiež právny zástupca uviedol, že nemá vedomosť o tom, či žalovaný bol alebo nebol upozornený na
to, že nárok žalobcu je premlčaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že poskytnutý úver použil na výmenu okien, zároveň potvrdil
skutočnosť, že tento úver riadne nesplácal. Čo sa týka notárskej zápisnice, tak k jej uzavretiu uviedol,

že zo strany žalobcu mu bolo pred jej uzavretím neustále telefonované, že má ísť podpísať dohodu o
splátkach na konkrétny notársky úrad. Keď došiel na tento úrad, notárska zápisnica už bola pripravená
notárkou, pričom žalovaný nebol ani zo strany notárky ani zo strany spoločnosti, ktorá ho kontaktovala
ohľadom uzavretia úveru informovaný o tom, že nárok žalobcu môže byť premlčaný.

.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného oboznámením sa s
obsahom predložených listinných dôkazov - žalobným návrhom a k nemu
pripojenýmilistinnýmidôkazmi,vyjadreniamižalobcuzodňa31.10.2014azodňa10.2.2015 sprílohami,
podaním žalovaného zo dňa 9.11.2014, ostatným spisovým materiálom, na základe čoho ustálil tento

skutkový stav:

Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 8.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 50 000,-Sk, t.j.
1.659,70 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať splátkami vo výške 1 302,-Sk, t. j. 43,22 eur mesačne

vždy do 20. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá na 17,30 % ročne, poplatok za správu úveru
vo výške 60,-Sk mesačne, t. j. 1,99 eur, splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2005 a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2010. Zo žalobcom predloženej platobnej histórie vyplýva, že
žalovaný úver riadne a včas nesplácal, uhradil spolu sumu 3.269,39 eur, pričom tieto úhrady žalovaného
boli započítané v sume 1.121,86 eur na splatné úroky z omeškania, v sume 291,56 eur na riadne

úroky, v sume 12,50 eur na poplatky a v sume 1.843,51 eur na istinu. Podľa špecifikácie žalobcu
predstavovala dlžná suma ku dňu 3.6.2014 výšku 1.515,34 eur, pričom pozostávala z istiny 1.343,53
eur a z nesplatených úrokov z úveru a úrokov z omeškania vo výške 171,81 eur.
Dňa 13.3.2014 bola na Notárskom úrade JUDr. Heleny Gočovej spísaná Notárska zápisnica č.
9817/2014, v ktorej žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 1.492,44

eur, vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 8.12.2005. V bode III. tejto zápisnice
sa žalovaný zaviazal tento záväzok splatiť v mesačných splátkach po 62,- eur splatnými ku 27. dňu v
mesiaci a dátumom prvej splátky 27.3.2014. Žalovaný však neuhradil riadne a včas ani jednu splátku.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§1zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnej
úverovejzmluvy(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),tentozákonupravujeniektorépodmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.515,34 eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy
o úvere.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, tzv. absolútny obchod, upravená v
Obchodnom zákonníku, avšak súčasne je na ňu potrebné nahliadať ako na zmluvu spotrebiteľskú v
zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca pri jej uzatváraní konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného
registra), zatiaľ čo žalovaný ako fyzická osoba, ktorá vstupovala do zmluvného vzťahu so žalobcom, nie.
Zformyapovahyzmluvyjenavyšezrejmé,žezáväzkovývzťahbolzaloženýtypovou(štandardizovanou,

individuálne nedojednanou) zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku
záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní
za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od
01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tak, že bol okrem iného
doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve
týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada

na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej
právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného
vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu, sa preto súd prednostne zaoberal v prejednávanej
veci otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade ide totiž o vzťah spotrebiteľský,
v ktorom žalovaný v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, a preto súd prihliadal aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva žalobca voči žalovanému, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho
premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva (nároky), a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú
dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva

a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku,
v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť,
hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so
zánikom nároku). Ako už bolo uvedené vyššie, prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, a preto
súd poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s európskymi

normami, ktoré kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu práv
spotrebiteľa neobchádzali, aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto
upravené v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ
.je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý
právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné

záväzkové vzťahy. Vychádzal pritom z právneho názoru zaužívaného v súdnej praxi (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013), podľa ktorého vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu
na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o
spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi,

ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre
spotrebiteľov výhodnejšia. Súd na podporu zastávaného názoru poukazuje i na výsledky činnosti
zákonodarcu, ktorý za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností v naznačenom smere prijatím
vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z. z. novelizoval tiež Občiansky zákonník tak, že v § 52 ods. 2
explicitne ustanovil pravidlo (účinné dňom 01.04.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je
premlčacia lehota trojročná s počiatkom plynutia odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.11.2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri posudzovaní premlčania aplikoval príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb nepodnikateľov,

konkrétne § 100 Občianskeho zákonníka a ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v
§ 101 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu na
súdnom pojednávaní začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu dňa 21.11.2010.
Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 23.6.2014, pričom premlčacia doba uplynula dňom 21.11.2013.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uplatnil svoje právo na súde po uplynutí premlčacej doby, na ktorú

skutočnosť súd z úradnej moci v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinný prihliadať.

Súd zároveň osobitne skúmal povinnosť žalovaného plniť žalobcovi titulom dohody o uzavretí
splátkovéhokalendáraauznanídlhu,ktorúžalovanýpodpísalformounotárskejzápisnicedňa13.3.2014,
teda po uplynutí premlčacej doby. Uznanie premlčaného dlhu, ako aj právne následky viažuce sa na
možnosť počítania desaťročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky

sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne
dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o
premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho zákonníka); ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre
omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie
akékoľvek právne účinky. Súd prihliadol na fakt, že v samotnej notárskej zápisnici ani k nej pripojenej

dohode o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári sa zmienka o premlčaní nenachádza. Súd predpokladá,
že práve uznanie záväzku, o premlčaní ktorého žalovaný nevedel, bolo hlavným cieľom spísania tejto
dohody a notárskej zápisnice, pretože následne by sa posilnila vymáhateľnosť pohľadávky pre žalobcu,
ktorý by nemusel riskovať prehru v spore, ak by žalovaný vzniesol námietku premlčania. Z notárskej
zápisnice ani z dohody nevyplýva, že by žalovanému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie

o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Žalovaný tiež na súdnom pojednávaní uviedol, že nebol zo strany
notárky ani zástupcu žalobcu upovedomený o tom, že žalobcov nárok je premlčaný ani o následkoch
uznania premlčaného dlhu. Žalobca ničím nepreukázal, že takéto informácie žalovanému poskytol
.aspoň ústne, resp. že si bol žalovaný vedomý následkov uznania premlčaného dlhu. Predpoklad, že
spotrebitelia nemajú vedomosť o premlčaní ich dlhov nakoniec potvrdil i zákonodarca, ktorý novelizoval

zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., do ktorého začlenil i novelizované ustanovenie §
5b, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie v spotrebiteľských veciach i bez potreby osobitnej
námietky. Uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalovaný vedomosť nemal, nemohlo vyvolať právne
dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí
plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Žalovaný ako taký nemal záujem na uznaní premlčaného

dlhu, spoliehal sa na to, že zástupca bude postupovať s odbornou starostlivosťou, čo sa v praxi malo
prejaviť tak, že by žalobca žalovanému vysvetlil (preukázateľne), aké následky má uznanie premlčaného
dlhu vzhľadom k oslabeniu vymáhateľnosti dlhu. Žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemal znalosť
o tom, že uznaním premlčaného dlhu začína plynúť 10-ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012, v ktorom

Najvyšší súd konštatoval, že kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu formou notárskej zápisnice nebolo v súlade so zákonom, nemohla
začať plynúť nová premlčacia doba a dlh žalovaného bol k začatiu konania podľa predpisov občianskeho
práva premlčaný. Z tohto dôvodu bolo potrebné ex offo prihliadnuť k premlčaniu uplatneného nároku
voči žalovanému ako spotrebiteľovi, preto súd na túto skutočnosť podľa ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, a preto bol v spore úspešným účastníkom žalovaný. Keďže žalovaný si náhradu trov konania

neuplatnil, ani zo spisu nevyplýva, že mu nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
.

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.