Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114223333
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114223333.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti o maloletého G., bytom u matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté
Moravce, Sládkovičova 3, dieťa rodičov: matky G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXB, XXX XX Q. G.,
zastúpenej Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, a otca O.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. starej D. XXX/XX, XXX XX R., o návrhu matky na zvýšenie výživného
a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
24P/290/2014-163 zo dňa 13.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného a o trovách konania p o
t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil svoj predchádzajúci rozsudok č. k.
24P/132/2011-66 zo dňa 25.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitra č. k.
5CoP/59/2011-82 zo dňa 21.12.2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu
zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 01.08.2014, ktoré je otec povinný

platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné súd otcovi neurčil. Ďalším
výrokom návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkovnemánároknaichnáhradu.Rozhodnutievovecisamejodôvodnilsodkazomnaustanovenie
§ 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine so záverom, že návrh
matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodne podaný, pretože od posledného rozhodnutia o
výživnom došlo k zmene pomerov na strane rodičov aj na strane maloletého dieťaťa. V odôvodnení
podrobne opísal, aké boli pomery účastníkov pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom vo výške 120

eur mesačne, a aké sú pomery účastníkov v súčasnosti.

2.Včaseposlednéhorozhodnutiamaloletýnastupovaldo5.ročníkaZŠ,otecvtedydosahovalpriemerný
čistý mesačný príjem vo výške 574,16 eura a matka poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume
229,70 eura a okrem toho mala aj príjem zo zamestnania vo výške 389,70 eura. V súčasnej dobe
matka so synom býva v byte, kde mesačne uhrádza služby spojené s užívaním bytu 100 eur, elektrinu
19 eur, sipo 4 eurá a ďalšie náklady. Syn navštevuje 1. ročník SOŠ technickej v Zlatých Moravciach;

v čase podania návrhu navštevoval 8. ročník ZŠ. Matka mala výdavky na školské potreby, pomôcky,
výlety, školu v prírode, kultúrne podujatia, stravu v školskej jedálni, oblečenie a každodenné potreby
pre maloleté dieťa. Náklady sa podľa vyjadrenia matky zvýšili na výživu vo vlastnom slova zmysle v
dôsledku fyzického rastu, na školské potreby ako aj v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom dieťaťa,pre ktorý musí navštevovať ortopedickú ambulanciu a tiež alergologickú ambulanciu, pričom dopláca
za lieky cca 30 eur za tri mesiace. Maloletý pravidelne absolvuje aj kúpeľnú liečbu, dentálnu hygienu,
športuje hokejbal, matka mu platí pobyt v letných táboroch, poistné, kredit na mobil, jazykovú školu a iné.

Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, je invalidná dôchodkyňa, dôchodok poberá vo výške 251,40
eura mesačne, v roku 2015 vo výške 250,40 eura a v roku 2014 vo výške 247,70 eura. V období od
26.06.2013 do 19.06.2014 bola dlhodobo práceneschopná. Jej pracovný pomer ukončila zo zdravotných
dôvodov dohodou. Po ukončení pracovného pomeru jej bola v období od 01.01.2014 do 31.10.2015
vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 2.510,70 eura. Matka poberá prídavky na maloletého vo

výške 23,52 eura mesačne. Otec maloletého žije aj naďalej spolu so svojou matkou v byte, ktorého sa
stal spoluvlastníkom po smrti svojho otca v októbri 2011. Matke, ktorá poberá dôchodok mesačne vo
výške 540,50 eura, prispieva na bývanie sumou cca 250 eur mesačne. Od 01.10.2014 do 04.03.2015 bol
otec nezamestnaný a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Otec pred ukončením pracovného
pomeru dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 694,89 eura. Od 01.10.2014 poberal dávku
vnezamestnanosti424,70euramesačne.Od04.03.2015bolotecdo09.10.2015zdôvoduzastupovania

iného zamestnanca. Za odpracované mesiace bola otcovi vyplatená čistá mzda, a to v marci 2015 vo
výške 549,51 eura, v apríli 2015 vo výške 641,66 eura a za 9 dní v máji vo výške 297,71 eura ako aj
nemocenské dávky vo výške 115,90 eura. Od 24.05.2015 poberal nemocenské dávky, ktoré mu boli
vyplatené v júni 2015 vo výške 132 eur a od júla 2015 vo výške 495 eur, resp. 511,50 eura. Mesačne
platí poplatky za telefón 30 eur a tak ako aj matka je vlastníkom motorového vozidla, ktoré si zakúpil v

auguste 2011 za sumu 5.300 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd urobil záver, že k zmene pomerov došlo jednak vývojom
životných nákladov ako aj okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré už navštevuje 1. ročník strednej školy,
má zdravotné problémy, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, lieky

a podporné prostriedky, ako aj výdavkov na zabezpečenie jeho ďalších potrieb, ktoré slúžia na jeho
celkový zdravý duševný a telesný rozvoj. Matka už nepoberá okrem čiastočného invalidného dôchodku
príjem zo zamestnania 389,70 eura tak, ako v čase poslednej úpravy, pretože jej to nedovoľuje
zdravotný stav. Čo sa týka zmeny pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, tak jeho príjem otca u
posledného zamestnávateľa sa oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodnutia súdu u

tohto istého zamestnávateľa zvýšil zo sumy 574,16 eura na sumu 694,89 eura. V priebehu konania
otec nepreukázal, že by túto prácu nemohol z vážnych dôvodov naďalej vykonávať. Súd preto toto jeho
konanie posúdil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a urobil záver, že na jeho strane sú možnosti
a schopnosti prispievať na výživu syna vyššou sumou, než doposiaľ. Vychádzajúc z jeho možností a
schopností (otec si vyživovaciu povinnosť plní už vo zvýšenej výške a uhradil už aj zročné výživné

podľa neprávoplatného rozhodnutia súdu zo dňa 30.04.2015) súd zvýšil výživné otcovi aj počas trvania
jeho dlhodobej práceneschopnosti, pretože sám uviedol, že popri poberaní príjmu, spočívajúcom iba
v nemocenských dávkach, po uhradení výživného 150 eur mesačne, bol schopný vytvárať si ešte aj
úspory. Momentálny zdravotný stav otcovi umožňuje riadne sa zamestnať, pričom mohol zotrvať v
dovtedajšom pracovnom pomere po ukončení práceneschopnosti. Zvýšením výživného zo sumy 120

eur na sumu 150 eur od podania návrhu nevzniklo zročné výživné, lebo otec výživné vo výške 150 eur
mesačne platí a uhradil už aj zročné výživné. Vzhľadom na to súd návrh otca na zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania
podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť na
250 eur mesačne od 01.08.2014, alternatívne výživné za dobu od 01.08.2014 do 31.08.2016 zvýšiť na
sumu 200 eur mesačne a potom od 01.09.2016 na sumu 250 eur mesačne. Uviedla, že súd dostatočne
zistil skutkový stav veci, z ktorého však vyvodil nesprávne právne závery. Stanovená výška výživného

podľa nej nezohľadňuje opodstatnené potreby maloletého dieťaťa a nezodpovedá ani možnostiam
a schopnostiam otca, ktorý opakovane menil zamestnania a snažil sa vyhnúť riadnemu plneniu
vyživovacej povinnosti. Zbavoval sa výhodnejších zamestnaní, pričom za mesiac 4/2015 dosiahol príjem
828,86 eura, na základe čoho sa ona domnieva, že by mohol platiť aj vyššie výživné, než aké určil súd
prvej inštancie. Poukázala na to, že otec popri práceneschopnosti bol schopný platiť výživné 150 eur

mesačne a doplácať aj zročné výživné 20 eur mesačne. U syna došlo v dôsledku nástupu na strednú
školu k ďalšej zmene pomerov a tým aj k zvýšeniu nákladov. Okrem toho otec bol schopný vytvárať si
úspory, zakúpil si aj motorové vozidlo a jeho životná úroveň je vyššia, než ako ju on prezentuje. V jejmožnostiach nie je uspokojovať všetky potreby syna, ktoré sa navýšili najmä v súvislosti so štúdiom na
strednej škole.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tým, čo matka v odvolaní uviedla. Uviedol, že
si zakúpil ojazdené staré vozidlo a toto potrebuje na zabezpečovanie starostlivosti o jeho onkologicky
chorú matku. Tvrdil, že jeho zdravie je v horšom stave, než zdravie matky, a napriek tomu pracoval.
Podľa neho matke ide viac o peniaze, ako o dobro syna, s ktorým mu navyše bránila stretávať sa. On
naopak, žiadal zníženie výživného na 100 eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1
CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil
záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v napadnutej časti vo
výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd na
dôvažok dodáva nasledovné:

8. Pri rozhodovaní o odvolaní matky súd prvej inštancie správne vychádzal z právneho názoru, že
práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom a na základe
zistenej zmeny pomerov na strane niektorého účastníkov, najmä maloletého dieťaťa bol daný dôvod na
rozhodnutie o zvýšení výživného v takom rozsahu, o akom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.

Matka v podanom odvolaní namietala to, že zvyšujúce sa náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa
z výšky súdom určeného výživného nie je možné pokryť a u otca sú dané možnosti a schopnosti na
platenie vyššieho výživného. Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie konal na základe návrhu matky,
pričom v odôvodnení rozsudku podrobne opísal potreby maloletého, ktoré je nutné finančne hradiť, a
správne posúdil aj aktuálne možnosti a schopnosti otca. V nadväznosti na to správne určil aj výšku

výživného, ktorú otec môže na výživu dieťaťa objektívne platiť. Odvolací súd sa zhodol so súdom
prvej inštancie, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol daný dôvod na stanovenie výšky
výživného v primeranej sume 150 eur mesačne. V budúcnosti v dôsledku ďalšej zmeny pomerov, či už
na strane dieťaťa alebo na strane rodičov, možno na návrh alebo aj bez návrhu rozsudok súdu zmeniť
a modifikovať ho v závislosti od aktuálnej situácie (§ 121 CMP).

9. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti právneho odôvodnenia rozhodnutia v tejto
veci odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine citované v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného v dôsledku absencie

odvolania nadobudol právoplatnosť.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP, § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

11. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).