Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu SLUŽBY
VAŽEC, s.r.o., IČO: 46 537 911, Rovná č. 4240, Poprad, právne zastúpený JUDr. Valériou Brečkovou,
advokátkou, Daľkovská č. 470/14, Snina, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného zo dňa 21.júla 2016 č. XXXXXXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad listom
zo dňa 14.08.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.08.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX,
žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2013
s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 11.09.2014 o 10.00 hod. v priestoroch Daňového úradu... .

2. Na základe daňovej kontroly bol Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad dňa 19.08.2015 č.
XXXXXXXX/XXXX vypracovaný protokol z daňovej kontroly, z ktorého vyplýva, že predmet daňovej

kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie bola daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov marec 2013, apríl 2013, jún 2013, september
2013, október 2013. Predmetom preskúmania v tomto konaní je zdaňovacie obdobie marec 2013.

3. Zameranie daňovej kontroly bolo na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na odpočítanie dane podľa § 49 až § 55, uskutočnenie
zdaniteľných obchodov podľa § 8 a § 9 a kontrola záznamov DPH. Zo súpisu kontrolovaných dokladov

a iných písomností predložených ku kontrole vyplýva, že kontrolovaná bola hlavná kniha rok 2013,
účtovný denník rok 2013, prehľad nákladov a výnosov rok 2013, zoznam uplatnených odpisov rok
2013, záznam o prevádzke strojov, kniha dodávateľských faktúr rok 2013, dodávateľské faktúry - Int. č.
dokladu XXXX-XXXX, evidencia odberateľských faktúr rok 2013, odberateľské faktúry č. XXXX-XXXX,
bankové výpisy Tatrabanka č. ú.: XXXXXXXXX, výpis č. X-XX/XXXX, X/XXXX, záznamy O., príjmové a
výdavkové pokladničné doklady č. XXXX-XXXX, objednávky č. XXXXXXXX, obj. XXXXXXXX, XXXX/FA/
XXX/XXX, XXX/XXXX, XXX-MSXX/XXXX, XXXXXXX, zmluva o dielo ZML XXXXXXXX, XXX/XXXXX,

ZML XXXXXXX + dodatok č. 1, rámcová kúpna zmluva N/XXXX/XXXXSp.

4. Vo vzťahu k zdaniteľnému obdobiu marec 2013 preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazov z protokolu vyplýva nasledovné, že žalobca nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobiedodatočné daňové priznanie s konštatáciou daňové priznanie 696,92 eur, výsledný vzťah k štátnemu
rozpočtu po kontrole 10.281,11 eur, rozdiel je 9.584,19 eur. Ďalej sa konštatuje odpočítanie dane podľa §
51 ods. 1, § 52 až § 54a zákona v riadku 20 a 21 daňového priznania, vznik práva na úplné odpočítanie.

Daňovýúradzistil,žespoločnosťPAMAXservis,s.r.o.,M.R.Štefánika,DolnýKubín,IČO:...vystavilapre
spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., faktúru č. XXXX/XXX, int. č. XXXX/XX, dátum dodania 31.03.2013,
zdaniteľné dodanie 47.920,94 eur, DPH 9.584,19 eur za vykonané stavebné práce a dodávky na stavbe
XXXX Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany a z tejto faktúry si žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške
9.584,19 eur.

5. Z protokolu ďalej vyplýva, že za účelom preverenia dodania týchto služieb správca dane dňa
22.10.2014 na Daňový úrad Žilina doručil dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a z odpovedí
na dožiadanie zo dňa 10.11.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXCg. DÚ Žilina uviedol, že zásielky
adresované na spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., sa vracajú s poznámkou, že adresát je neznámy. Na
adrese sídla spoločnosti sa táto spoločnosť nenachádza, nie je označená a na základe informácie od

majiteľa administratívnej budovy bolo zistené, že na tejto adrese spoločnosť nikdy nesídlila. Posledné
daňové priznanie spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., podala za zdaňovacie obdobie jún 2013 a tomuto
subjektu bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty a bolo mu určené posledné zdaňovacie
obdobie december 2013. Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, ktorými by subjekt PAMAX
servis, s.r.o., preukázal, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z

pridanej hodnoty aj v skutočnosti vykonával. Z odpovedí na dožiadanie ďalej mal správca dane žalobcu
zistené, že spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., zastupoval K. M., ktorý sa dňa 09.01.2014 v zápisnici o
ústnom pojednávaní vyjadril, že od dátumu 02.11.2011 nekonal za spoločnosť PAMAX servis, s.r.o.,
žiadne doklady spoločnosti PAMAX Servis s.r.o. nevie predložiť, lebo ich odovzdal novým konateľom,
pričom toto tvrdenie nepodložil žiadnym dokladom a K. M. sa plnej moci vzdal 12.04.2013. Uvedená

spoločnosť na základe žiadosti správcu dane nepredložila žiadne doklady a správcovi dane bola dňa
14.01.2014 doručená zápisnica o prevzatí firemných dokladov, podľa ktorej dňa 22.04.2013 prevzal
doklady spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., nový konateľ V. S., K. XXXX, E., od S. X. (bývalý konateľ
spoločnosti v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013). Následne správca dane vyzval na predloženie
dokladov aj pána S. X., ktorý doklady taktiež nemá a Daňový úrad Žilina uviedol, že firma PAMAX servis,

s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov, preto stavebné práce nemohli byť vykonané touto spoločnosťou.

6. V protokole Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad poukázal na to, že kontrolovanému platiteľovi,
teda žalobcovi doručil výzvu zo dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorou ho vyzval na predloženie
dokladov a dôkazov, ktoré by preukazovali, že práce a služby boli dodané spoločnosťou PAMAX servis,

s.r.o., súčasne ho poučil, že v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní tovarov a služieb uvedených
na faktúrach tejto spoločnosti nebude preukázané, že nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom
PAMAX servis, s.r.o., a nebude preukázané, že dodávateľovi pri dodaní vznikla daňová povinnosť, a že
kontrolovanémudaňovémusubjektuvznikloprávonaodpočítaniedanevsúlades§49ods.1a2Zákona
o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 51 tohto právneho predpisu a z uvedeného dôvodu nebude

priznané uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane ďalej poukázal na
to, že 20.07.2015 mu bolo predložené generálne splnomocnenie zo dňa 22.04.2013, ktorou spoločnosť
PAMAX servis, s.r.o., splnomocnila na konanie S. X. a kontrolovaný daňový subjekt predložil súhlas
spoločnosti Váhostav - SK, a.s., zo dňa 25.01.2013 na vykonanie diela treťou osobou. Uvedené doklady
nepreukazujú, že práce dodala spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., tak, ako je uvedené na predmetnej

dodávateľskej faktúre. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že preniesol dôkazné bremeno na
platiteľa podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že kontrolovaný platiteľ nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa PAMAX servis,
s.r.o., nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosť, že práce uvedené na faktúre

č. XXXX/XXX kontrolovanému platiteľovi dodala spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., t.j. nevedel preukázať,
že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH a kontrolovanému
platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Poukázal na to, že platiteľ môže odpočítať daň, len ak
je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané. Platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v tom, že uplatnil právo na odpočítanie dane zo
služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, lebo služby mu neboli dodané.7. Správca dane konštatoval, že platiteľ neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne doklady a
dôkazy a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, nepreukázal, žeby došlo k dodaniu tovarov
a služieb od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o.. Existencia materiálneho plnenia dodanie stavebných

prác potvrdil iba dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PAMAX
servis, s.r.o., ktorá deklarované stavebné práce pre kontrolovaný daňový subjekt nedodala a nevznikla
jej daňová povinnosť platiť daň podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, ale podľa § 71 ods. 6 Zákona o
DPH, t.j. uvedením dane na faktúre a kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane
z predmetných faktúr nevzniklo.

8. Ďalej správca dane Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad v protokole konštatoval, že tým, že
kontrolovaný daňový subjekt vykonal odpočítanie vo výške 9.584,19 eur z faktúry č. XXXX/XXX, s
dátumom dodania 31.03.2013, dodávateľa PAMAX servis, s.r.o., ktorému nevznikla daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, porušil ustanovenie
§ 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH v spojení s § 49 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu, lebo právo

odpočítať daň zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť a správca
dane neuznal odpočítanie dane z uvedenej faktúry, rozdiel vzniku práva na odpočítanie dane podľa §
51 ods. 1 písm. a/ základná sadzba 9.584,19 eur. Ďalej poukázal na odpočítanie dane podľa § 49 až §
54a zákona v riadku 20 a 21 daňového priznania úplne a pomerné odpočítanie dane.

Výpočet rozdielu odpočítania dane podľa § 49-54a v riadku 20 a 21 DP:
v EUR
Riadok DP Daňový subjekt Po kontrole Rozdiel* - zvýšenie odpočítania + zníženie odpočítania
Koeficient X 1,00 X
20/1 - úplné odpočítanie 0.00 0.00 0,00

20/2 - pomerné odpočítanie 0.00 0,00 0,00
20/2/1 - pomerné odpočítanie (20/2 x koeficient) x 0,00 x
20 - uplatnenie odpočítania dane § 49-54a (20/1 +20/2/1) 0,00 0,00 0,00
21/1 - úplné odpočítanie 12 816.06 3 231,87 9 584.19
21/2 - pomerné odpočítanie 0,00 0.00 0,00

21/2/1 - pomerné odpočítanie (21/2 x koeficient) X 0,00 X
21 - uplatnenie odpočítania dane § 49-54a (21/1 +21/2/1) 12 816,06 3 231,87 9 584,19
*Rozdiel = DS - Po kontrole

Rozdiel dane v riadku 20 DP celkom 0,00 EUR
Rozdiel dane v riadku 21 DP celkom 9 584,19 EUR
9. Na základe uvedeného protokolu rozhodol vo veci Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad rozhodnutím
zo dňa 15.02.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX tak, že podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov predpísal daňovému subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.... rozdiel dane v sume

9.584,19 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013 tak, že daň vyrubená podaným daňovým priznaní
doručeným 25.04.2013 je 696,92 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 10.281,11
eur a rozdiel dane v sume 9.584,19 eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia... .

10. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.07.2016 č.
XXXXXXX/XXXX tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňovému úradu
Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2016, ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového
poriadku v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2013 v sume 9.584,19 eur daňovému subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.... potvrdil.

11. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, ktorý
namietal, že vyrubený rozdiel dane je nezákonný, nesprávny, v rozpore s Daňovým poriadkom a
zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho

dvora a Ústavou Slovenskej republiky. Odvolacími námietkami žalobcu bolo, že správca dane od
začiatku kontroly, ktorá začala 11.09.2014, prvé úkony nevykonal v súčinnosti s daňovým subjektom,
konal tak až dňa 08.07.2015, kedy sa oboznámil so zisteniami z daňovej kontroly, a ktoré sú založené
na pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach. Správca dane nevykonávaldokazovanie, ak ho vykonával bez jeho súčinnosti. Namietal, že 20.08.2015 predložil správcovi dane
návrh dôkazov, ktoré správca dane neakceptoval, lebo zavinením správcu dane končila lehota podľa §
46 ods. 10 Daňového poriadku na povinné ukončenie daňovej kontroly, ktorá bola ukončená 19.08.2015

vyhotovením protokolu. S odkazom na uvedené žalobca v odvolaní namietal porušenie právnych
predpisov zo strany správcu dane a to § 3 ods. 2 Daňového poriadku, nesúčinnosť s daňovým subjektom
v procese daňovej kontroly § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, upreté právo daňovému subjektu
predkladať dôkazy k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly a porušenie § 46 ods. 5, § 44
a § 45 Daňového poriadku.

12. Žalobca ako dôkaz porušenia uvedených ustanovení Daňového poriadku uviedol, že zápisnica
o priebehu a výsledkov dokazovania preukázané kontrolné zistenia, vyhodnotenie dôkazov týmito
zákonnými náležitosťami zákonného procesu daňovej kontroly, zákonných náležitostí protokolu o
daňovej kontrole a zákonného procesu daňového vyrubovacieho konania správca dane nedisponuje a v
prípade, že proces daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly v procese zisťovacom a preverovacom

je zaťažený vadou zákonnosti, tak samotné rozhodnutie správcu dane je rovnako nezákonné, lebo
vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a z protokolu bez zákonných
vyššie uvedených náležitostí protokolu o daňovej kontrole.

13. Ďalšou odvolacou námietkou je pochybenie správcu dane tým, že správca dane sa nevyrovnal s

preverením prijatých zdaniteľných plnení a rovnako sa nevyrovnal s preverením daňových povinností
platiteľa, ktoré boli použité pre finálnych odberateľov, čiže ak nebolo prijaté zdaniteľné plnenie od
platiteľov DPH, tak nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi. Toto správca dane
nerieši, pretože uvedené nie je v prospech štátneho rozpočtu, porušenie zásady zákonnosti a zásady
rovnocennosti zo strany správcu dane. Ďalej namietal, že ak správca dane preveroval subdodávateľov

platiteľa, ktorému nebolo priznané právo na odpočítanie dane a to spôsobom vecného priraďovania
jednotlivých zákaziek v reťazci subdodávateľov platiteľa, prečo túto zákonnú metódu neaplikoval aj u
daňového subjektu s cieľom zistenia výšky dane na výstupe, čo je podľa názoru žalobcu predpísaný
zákonný procesný postup a správca dane tento postup nedodržal, čo je v rozpore s podmienkou na
uplatnenie práva na odpočítanie dane, to znamená prijatie zdaniteľných plnení na svoje uskutočnené

zdaniteľné plnenia.

14. Ďalšou odvolacou námietkou je, že správca dane s odkazom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku
nevykonal kontrolu s naplnením jej zákonného účelu v zákonom stanovenej lehote jedného roka a toto
vysvetľuje, prečo správca dane neakceptoval navrhované, ako i predložené dôkazy v rámci daňovej

kontroly zo dňa 20.08.2015. Platiteľ bol vystavený situácii, ktorá ho znevýhodňovala oproti správcovi
dane a obmedzila jeho možnosť obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať zákonné práva. V danom prípade
došlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality, ktoré je previazané so závažným a sústavným
porušovaním procesného postupu, ktoré je takého rozsahu, že predstavuje úmyselné marenie účelu
daňovej kontroly a daňového konania, ale aj porušenie práva daňového subjektu, ktoré mu zákon

priznáva v § 3 ods. 1, 2, 8 a v §45 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu (ako odvolateľa)
správca dane v priebehu daňovej kontroly neadresoval daňovému subjektu žiadnu výzvu s dôkazmi,
daňový subjekt neoboznamoval a prakticky žiadne výzvy k predloženiu dokladov mu nezaslal. Správca
dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že ak správca dane zistil pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom, neoznámil tieto

pochybnosti daňovému subjektu a nevyzval ho, aby sa k ním vyjadril.

15. Ďalšie námietky žalobcu ako odvolateľa smerovali vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu, ktoré
považuje tiež za nezákonné, lebo v procese vyrubovacieho konania správca dane nie je oprávnený
dôkazy obstarávať, s odkazom na § 68 Daňového poriadku, iba ho vyhodnocovať, aj to len vo vzťahu

k námietkam a dôkazom platiteľa.

16. Žalobca ďalej namietal, že v daňovom spise chýba zápisnica o priebehu a výsledkoch dokazovania,
ktorú nie je možné zamieňať s prerokovaním pripomienok a dôkazov zo dňa 02.02.2016, lebo zákon
nedovoľuje nahrádzať požadovaný druh zápisnice, požadovaný druh konania pred správcom dane,

navyše, ak táto podmienka je podmienkou následného vydania rozhodnutia, a ak bolo napriek tomu
vydané rozhodnutie, toto je nezákonné a je potrebné ho zrušiť.17. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že správca dane požadoval dôkazné bremeno nepatriace jemu
ako kontrolovanému platiteľovi DPH. Dôkazné bremeno u subdodávateľov preveroval v čase inom, než
bol čas zdaniteľných plnení a v rozhodnutiach je vyrubený rozdiel dane tým istým titulom, to znamená, že

tretí subjekt je neexistentný, resp. nie je už platcom DPH, pretože mu bola registrácia zrušená ešte pred
obdobímvykonávanejkontroly.Takétoodôvodnenieneobsahujeodkaznapríslušnúprávnunormu,ktorá
by sankcionovala v prípade nesplnenia niektorých podmienok sankciu neuznania odpočítania DPH.
Žalobca ako odvolateľ namietal, že podľa názoru správcu dane služby nikdy neboli dodané, avšak táto
skutočnosť podľa žalobcu nie je pravdivá.

18. V súvislosti so zdaňovacím obdobím marec 2013 žalobca v odvolaní uviedol, že ak správca dane
vylúčil z nároku na odpočítanie dane faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 31.03.2013 od spoločnosti PAMAX
Servis s.r.o., Dolný Kubín, práce boli vykonané na stavbe Diaľnice, išlo o štátnu zákazku a podľa jeho
názoru musí byť odborná dokumentácia stavby zaznamenaná v stavebnom denníku a bolo úlohou
správcu dane zabezpečiť tento dôkaz. Správca dane podľa jeho názoru mal vypočuť p. S. X., pričom

netvrdí, že splnomocnenie pre S. X. nasvedčuje o dodávke prác tak, ako to vyhodnotil správca dane.
Namieta, že tento použil vždy nie právne zdôvodnenie tak, aby tieto boli v neprospech kontrolovaného
daňového subjektu. Ak správca dane nemal žiadne dôkazy k spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., podľa
názoru žalobcu mal pristúpiť k výsluchu p. S. X. a takýto právny názor zaujal správca dane vo svojom
rozhodnutí, v ktorom uviedol, že pokiaľ neboli predložené dôkazy, tak chýbajúci dôkaz môže nahradiť

výsluchom svedka. Správca dane teda použil vždy iné právne zdôvodnenie v jednotlivých rozhodnutiach
tak, aby boli v jeho prospech.

19. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že správcovi dane sú dobre známe príslušné rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa

ktorých skutočností, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napr. aj neplnenie si daňových
povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôže mať vplyv na daňovú
povinnosť daňového subjektu. Správca dane postupoval nezákonne, keď neumožnil mu uplatniť si
odpočítanie dane z predložených faktúr, pri ktorých je nesporné, že dodané plnenia boli využité na
účely podnikania a zároveň je nesporné, že boli dodané iným platiteľom v tuzemsku. V súvislosti s

rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora, ktorými argumentuje správca dane, žalobca v odvolaní ďalej
namietal, že nejde o oprávnenú subsumpciu a argumentoval inými rozsudkami Európskeho súdneho
dvora a to C-80/11, C-142/11, C-285/11, C-354/03, C-355/03, C-484/03 s tým, že správca dane v
priebehu celého procesu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že ide o podvodné
konania a uvedené neopodstatnené a nepreskúmateľné stanovisko správcu dane interpretuje len na

základe vlastnej úvahy, vlastných domnienok nad rámec zákona a z dôkazu dôkaznej núdze správcu
dane a ide o umelo vykonštruované závery správcu dane.

20. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na začatie daňovej kontroly, priebeh
konaniastým,žeprotokolč.XXXXXXXX/XXXXzodňa19.08.2015spolusvýzvouzodňa19.08.2015bol

doručený daňovému subjektu 04.09.2015 a daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu,
t.j. 04.09.2015. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu správca dane spolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku dňa 05.09.2015 začal vyrubovacie konanie. Poukázal na to, že dňa 20.08.2015
správcovi dane elektronickými prostriedkami žalobca doručil návrh dôkazov, ktorým navrhol vypočuť
ďalších svedkov a správca dane listom zo dňa 09.09.2015 žalobcovi oznámil, že k zisteniam uvedeným

v protokole z daňovej kontroly je oprávnený sa vyjadriť a označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote.

21.Žalovanýargumentoval,žepodľa§46ods.8Daňovéhoporiadkudaňovýúradvovýzvenavyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole určil lehotu 15 pracovných dní na vyjadrenie, s posledným dňom

tejto lehoty 28.9.2015, ktorý deň správcovi dane bolo doručené elektronickými prostriedkami vyjadrenie
k výsledkom daňovej kontroly. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, prerokoval s ním
pripomienky a dôkazy, ktoré predložil, vykonal ďalšie dokazovanie a dňa 02.02.2016 oboznámil daňový
subjekt s priebehom vyrubovacieho konania, o čom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní
č. XXXXXXXXX/XXXX.. Poukázal na dokazovanie vykonané miestne príslušným správcom dane Žilina

s tým, že zo zápisnice zo dňa 14.01.2014 o prevzatí firemných dokladov vyplýva, že dňa 22.04.2013
doklady spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., prevzal nový konateľ pán V. S., E., P. V., ktorý zomrel v
novembri 2014 od p. S. X.. Pán S. X. bol konateľom spoločnosti v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013 a
správca dane vyzval na predloženie dokladov aj p. S. X. a dňa 16.12.2015 správca dane s ním vykonalústnepojednávanieakosvedkom,očomvyhotovilzápisnicuoústnompojednávaníč.XXXXXXXX/XXXX
a ústneho pojednávania sa zúčastnil aj konateľ kontrolovaného daňového subjektu p. I. L.. S. X. sa do
zápisnice z ústneho pojednávania k realizácii stavebných prác podľa predloženej faktúry pre spoločnosť

SLUŽBYVAŽEC,s.r.o.,vyjadril,žepredloženúfaktúruvystavilonvčase,keďbolkonateľomapodľajeho
vedomostí k dodaniu stavebných prác došlo, avšak tieto boli vykonané subdodávateľský, pracovníkov
riešil p. S., ktorý stavebné práce vykonával so svojimi ľuďmi. K prácam podľa predloženej faktúry sa
svedok p. S. X. nevyjadroval. Svedeckou výpoveďou svedok nepreukázal dodanie služieb, nepredložil
dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie prác, nepredložil žiadne doklady o tom, kto skutočne práce vykonal a

to mená a kontaktné údaje osôb, ktorí mali práce vykonať, rozsah a druh vykonaných prác, spoločnosť,
ktorá mala práce v subdodávke vykonať.

22. Ďalej žalovaný poukázal na to, že na základe týchto zistení správca dane žalobcovi zaslal výzvu
dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX a vyzval ho na predloženie písomných dôkazov a dokladov,
ktoré by preukázali, že práce boli dodané osobou uvedenou na faktúre a súčasne bol poučený, že

v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní služby podľa predloženej faktúry nebude preukázané, že
nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom PAMAX servis, s.r.o., a že tejto spoločnosti nevznikla
podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť a následne daňovému subjektu nevznikol nárok
na odpočítanie dane. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly s úkonmi vykonanými v rámci daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2013 oboznámený, ktorá skutočnosť vyplýva zo

zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08.07.2015. Dňa 20.07.2015 bolo správcovi dane daňovým
subjektom predložené generálne splnomocnenie zo dňa 22.04.2013, ktorou spoločnosť PAMAX servis,
s.r.o., splnomocnila na konanie za spoločnosť p. S. X., avšak predložený dôkaz nepotvrdil vykonanie
stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., tak, ako je deklarované na spornej faktúre. Správca
danevyhodnotenímvšetkýchdôkazovainformáciísúvisiacichsrealizáciouzdaniteľnéhoobchodupodľa

predloženej faktúry dospel k záveru, že daňovým subjektom nebolo preukázané vykonanie stavebných
prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1
písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

23. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly, ako aj

vo vyrubovacom konaní, všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zdôraznil,
že z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za ktorých si daňový
subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti

uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov,
ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je povinnosťou správcu
dane zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar, resp. službu
dodala, ktorý iný dodávateľ tovar, resp. službu dodal. Daňový subjekt nevedel okrem faktúry, súpisu
prác a objednávky preukázať žiadnymi inými písomnými dôkazmi, že došlo k reálnemu dodaniu služby -

stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o.. Daňový subjekt nepreukázal, že došlo k reálnemu
uskutočneniu stavebných prác deklarovaných na predloženej faktúre napriek tomu, že vystavenie
faktúry potvrdil bývalý konateľ dodávateľa p. S. X., lebo jeho vyjadrenie k realizácii stavebných
prác bolo všeobecné, bez uvedenia konkrétnych skutočností, t.j. kto v subdodávke stavebné práce
vykonal, keďže spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., nemala materiálne ani personálne zabezpečenie na

ich realizáciu. Podľa žalovaného faktúra, objednávka a súpis vykonaných prác obsahujú iba všeobecný
opis zdaniteľného plnenia, neboli daňovým subjektom predložené ďalšie dôkazy, ako napr. preberací
protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod..

24. Žalovaný poukázal na to, že ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví

náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť,
pričom daňový subjekt ako podnikateľský subjekt si musí svojho obchodného partnera vyberať s
určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by preukázali
uskutočnenie fakturovaných prác. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo možné
na základe predložených dokladov uznať odpočítanie dane a zdôraznil, že tieto doklady musia byť

odrazomreálnehoplnenia,tedadaňovýsubjektmusípreukázať,žereálnedošlokvykonaniustavebných
prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o.. Skutočnosť, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť
vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SRč. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok
na odpočet DPH, preto, ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje

odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie uskutočnené správcom dane
slúži až na následné overenie skutočností a dokladov, ktoré predkladá daňový subjekt, a ak tento, ktorý
mádôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetDPHuznaný
ako oprávnený.

25. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku žalobcu vo vzťahu k zabezpečeniu dôkazov správcom
dane od iných štátnych inštitúcií, lebo aj z rozsudkov ESD C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012, na
ktoré je žalobcom poukázané, vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu,
jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní
daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných
prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak,

ako tomu došlo v predmetnej veci.

26. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobcu rozsudkami ESD C-354/03, C-355/03 a C-484/03
poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole preveroval okolnosti,
za ktorých mali byť obchody realizované, tzn. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ

uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať a správca dane
nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť patrí orgánom činným
v trestnom konaní. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, lebo žiadne
ustanovenie Daňového poriadku to neupravuje, avšak okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane.

27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že povinnosťou správcu dane bolo vypočuť p.S. X., žalovaný
poukázal na to, že tento bol správcom dane vypočutý 16.12.2015, o čom správca dane vyhotovil
zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX a jeho vypočutia sa zúčastnil aj konateľ daňového
subjektu.

28. V súvislosti s procesnými námietkami žalobcu poukazujúcimi na nečinnosť správcu dane, keď v
priebehu daňovej kontroly nevykonával dokazovanie, a ak vykonával, tak bez súčinnosti daňového
subjektu, žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom preverenia dodania služieb podľa
predloženej faktúry dňa 22.10.2014 doručil dožiadanie na Daňový úrad Žilina, s odkazom na zistenia

správcu dane PAMAX servis, s.r.o.. Správca dane posledné zisťovania realizoval 24.06.2015 a následne
08.07.2015 bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený s priebehom s vykonanými úkonmi v rámci
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Podľa žalovaného kontrola bola
vykonávaná v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, po zhromaždení odpovedí bol daňový
subjekt informovaný o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly, pričom § 45 Daňového poriadku

ustanovuje, že daňový subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným
skutočnostiam, spôsobu ich zistenia. Nie je však stanovené koľkokrát sa táto činnosť má vykonávať.
Správca dane postupoval v súlade s uvedeným ustanovením, pretože umožnil daňovému subjektu
vyjadriť sa k zisteniam, umožnil mu predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a neuprel mu jeho
práva.

29. S odvolacou námietkou, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie na základe návrhu
zo dňa 20.08.2015 a to z dôvodu konca lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola uskutočnená podľa
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku sa žalovaný vyrovnal tak, že daňová kontrola začala dňa 11.09.2014
a bola ukončená v zákonom stanovej lehote a to doručením protokolu dňa 04.09.2015 a v súlade so

zákonom Daňový úrad Prešov nasledujúci deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 46
ods. 8 Daňového poriadku začal vyrubovacie konanie v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 Daňového
poriadku.

30. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania, ktorý je už uvedený

vyššie a na základe zistených skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán
daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2013 vykonal v súčinnosti s daňovým
subjektom, vykonal šetrenie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu a podľa § 3 Daňového
poriadku, ktorý upravuje základné zásady daňového konania, jednou zo základných zásad je zásadazákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom
konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou

z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, na základe ktorej správca dane
hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

31. Žalovaný konštatoval, že zo spisu vyplýva, že správca dane pri kontrole postupoval podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu, dbal na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov platiteľa, informoval platiteľa o všetkých zisteniach, ktoré pri kontrole vyšli najavo a ako dôkaz
použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
poukazujú na to, že ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane atď.), zápisnice o miestnom zisťovaní, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ale aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom. Argumentoval, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové
subjekty splnili svoje povinnosti v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, lebo ide o fiškálne

záujmy štátu a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu.

32. Žalovaný prezentuje názor, že správca dane neporušil ani § 45 ods. 1 písm.c/ Daňového

poriadku, lebo umožnil daňovému subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane a nedošlo ani k porušeniu § 46 ods. 5
Daňového poriadku, lebo kontrolovaný daňový subjekt dňa 08.07.2015 bol oboznámený s priebehom a
s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a následne listom č. XXXXXXXX/XXXX bol vyzvaný na
predloženie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil a vysvetlil pochybnosti. Žalovaný

dospel k záveru, že správca dane neporušil ani § 44 a § 45 Daňového poriadku, pretože daňová kontrola
bola vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie jej účelu, lebo podstatou zisťovania
a preverovania nie je formálna kontrola údajov uvedených v predložených dokladoch, ale posudzujú
sa všetky zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach, skúmajú sa možnosti uskutočnenia
preverovaných obchodných transakcií s prihliadnutím na možnosti kontrolovaného daňového subjektu.

Na preukázanie skutočne realizovaných transakcií je potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či
došlo k dodaniu služieb subjektom uvedeným na faktúre.

33. Ak žalobca ako odvolaciu námietku uvádza aj chýbajúcu zápisnicu o priebehu a výsledkoch
dokazovania a preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov podľa §47 písm. h/ Daňového poriadku,

žalovaný poukázal na to, že podľa § 68 ods.3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží
pripomienkyadôkazyvstanovenejlehote,správcadanesnímdohodnedeňprerokovaniapripomienoka
dôkazov,pričomsprávcadanenazákladepísomnéhovyjadreniadaňovéhosubjektuanímpredložených
dôkazov vykonal dokazovanie a miestne zisťovania. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca
dane spísal zápisnice podľa § 19 Daňového poriadku, pričom kontrolovaný daňový subjekt predložil

len pripomienky, ale nepredložil žiadne dôkazy. Aj napriek tomu sa správca dane jeho pripomienkami
zaoberal, vyhodnotil ich a so subjektom spísal dňa 02.02.2016 zápisnicu č. XXXXXXXXX/XXXX podľa
uvedenéhoustanoveniaDaňovéhoporiadkuauvedenézisteniabolizapracovanédoprotokoluzdaňovej
kontroly a tento dokument nie je zaťažený vadou nezákonností.

34. S odvolacou námietkou, že správca dane nevykonal preverenie daňových povinností daňového
subjektu na výstupe, žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového
subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový
subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní,
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť údajov uvedených na faktúrach. Správca dane preveroval dodanie služieb
osobami uvedenými na faktúrach a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu, pričom správca
danenespochybnildodanieprác,avšaknepodarilosaodstrániťpochybnostiotom,žeslužbybolidodané
dodávateľskými spoločnosťami. Ak si platiteľ uplatní nárok na odpočítanie dane, musí byť schopnýpreukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní
alebo na predložených dokladoch a to osobou uvedenou na týchto dokladoch. Podľa žalovaného z
uvedeného vyplýva, že preverenie dodania prác daňovým subjektom pre svojich odberateľov by nemalo

vplyv na vyrubenie rozdielu dane, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie práva daňového
subjektu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.

35. Ak žalobca v odvolacom konaní namietal, že správca dane neakceptoval jeho návrh na vypočutie
svedkov zo dňa 20.8.2015, žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán daňovému subjektu

listom zo dňa 09.09.2015 č. XXXXXXXX/XXXX oznámil, že jeho návrh, ktorý doručil po expedovaní
protokolu z daňovej kontroly (19.8.2015) nemôže akceptovať, ale súčasne mu oznámil, že ďalšie dôkazy
a jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, má možnosť predložiť do 15
pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu. Zároveň zdôraznil, že správca
dane umožnil žalobcovi využiť tento návrh vo vyrubovacom konaní a boli vykonané svedecké výpovede.
V rozhodnutí žalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru prvostupňovým správnym orgánom dôkazy boli

získané zákonným spôsobom, daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote a protokol bol daňovým
subjektom riadne prevzatý a nie je zaťažený vadou nezákonnosti.

36. V súvislosti s námietkou, že správca dane preveroval dodanie u subdodávateľov, žalovaný uviedol,
že správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach daňového

subjektu a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.
Správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 Daňového poriadku a vyhodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie dane oprávnene, pričom

prvostupňovýmsprávnymorgánombolzistenýskutkovýstavdostatočne,dokazovaniebolovykonanéčo
najúplnejšie a k dispozícii mal všetky podklady, ktoré boli potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia
a bolo preukázané, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods.
1 písm. a/ a § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., lebo nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty uvedená
na faktúre bola voči nemu uplatnená platiteľom na nej uvedeným.

37. Rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý navrhoval, aby súd
rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania.

38. Namietal, že rozhodnutie žalovaného aj Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad považuje
za nezákonné, lebo sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu
veci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a uvedenými rozhodnutiami došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia a týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

39. V žalobe citoval ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má
právo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočnýchprieťahovavjehoprítomnostiaabysamohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených
zákonom. Ďalej citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní § 3 ods. 2, podľa ktorého

správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane, § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa

vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré
sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti

kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.40. Žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočne nevyrovnal s jeho námietkami, ktorými poukazoval
na nezákonný postup správcu dane, a ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
teda že správca dane v priebehu daňového konania nezhromaždil dostatočné množstvo dôkazov a pri

hodnotení vykonaných dôkazov došlo zo strany správcu dane nie k voľnému, ale k ich svojvoľnému
hodnoteniu, a to jednoznačne v neprospech žalobcu. Tak, ako v odvolaní, aj v žalobe žalobca namietal,
že od začiatku daňovej kontroly, t. j. od 11.09.2014 do ďalšieho prvého úkonu správcu dane, teda
do 08.07.2015 správca dane nevykonal žiadne procesné úkony v súčinnosti s daňovým subjektom.
Podľa jeho názoru správca dane začal daňovú kontrolu a bez súčinnosti s ním po 10 mesiacoch

dňa 08.07.2015 oboznámil žalobcu so zisteniami pri daňovej kontrole, ktoré sú vyložene založené na
pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach a nadväzne na týchto pochybnostiach
prezentuje prvýkrát od začatia daňovej kontroly dňa 08.07.2015 neuznanie práva na odpočítanie dane
z nakupovaných služieb pre finálneho odberateľa za predmetné zdaňovacie obdobie v celkovej výške
9.584,19 eur. Poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 20.08.2015 správca
dane predmetné oprávnené návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v procese daňovej kontroly odmietol,

resp. ich nevykonal, pretože zavinením správcu dane, nie zavinením žalobcu, sa blížila lehota podľa
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku na „povinné“, bez ohľadu na štádium daňovej kontroly, bez ohľadu
na neukončený proces dokazovania - ukončenie daňovej kontroly, a tak ju aj správca dane nezákonne
ukončil, keď dňa 19.08.2015 vyhotovil protokol o daňovej kontrole.

41. Žalobca zdôraznil, že v prípade, ak proces daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly ako
základný relevantný podklad vyhotovený správcom dane v procese zisťovacom a preverovacom
je zaťažený vadou nezákonnosti, tak samotné rozhodnutie správcu dane, ktoré je zavŕšením
vyrubovacieho konania, je rovnako nezákonné, pretože vychádza zo skutočností zistených počas
nezákonnej daňovej kontroly a z podkladu - protokolu o takejto kontrole bez zákonných vyššie

uvedených obligatórnych náležitostí protokolu o daňovej kontrole a z týchto dôvodov je potom vadou
nedodržania zákonnosti postihnuté aj rozhodnutie žalovaného. Žalobca ďalej namietal, že došlo aj
k hmotnoprávnemu pochybeniu správcu dane, a to v dôsledku toho, že správne určenie dane za
predmetné zdaňovacie obdobie roka 2013 zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
hmotnoprávne ustanovuje, že platiteľovi DPH nevzniká len právo na odpočítanie DPH, ale aj daňová

povinnosť z uskutočnených zdaniteľných plnení. Správca dane sa nevysporiadal v procese daňovej
kontroly dostatočne, úplne a preukázateľne s preverením prijatého zdaniteľného plnenia a vôbec sa
nevysporiadal s preverením daňových povinností tohto platiteľa DPH v predmetnom zdaňovacom
období z uskutočneného zdaniteľného plnenia, a to z dôvodu, že neuznané prijaté zdaniteľné plnenie
bolo použité pre finálnych odberateľov a nemohlo byť pre týchto odberateľov použité zdaniteľné

plnenie z iných zdrojov, čiže ak podľa deklarovania správcu dane nebolo prijaté zdaniteľné plnenie od
predmetných platiteľov DPH - subdodávateľov, tak relevantne opierajúc sa o zásadu materiálnej pravdy
v daňovom konaní, tak nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi DPH a túto stránku
správneho určenia dane správca dane neriešil a vôbec sa ňou nezaoberal, pretože to nie je v prospech
štátnehorozpočtu,došlokporušeniuzásadyzákonnostiazásadyrovnocennostizostranysprávcudane.

42. Ďalej namietal, že ak správca dane v procese daňovej kontroly, resp. v oboznámení so zisteniami,
pretože proces daňovej kontroly de facto neexistoval, preveroval subdodávateľov platiteľa DPH, ktorému
nebolo priznané právo na odpočítanie dane, a to spôsobom vecného priraďovania jednotlivých zákaziek
v reťazci subdodávateľov platiteľa, pýta sa, prečo túto zákonnú metódu akceptovanú v rámci práva

EÚ neaplikoval aj pri tomto platiteľovi, s cieľom zistenia správnej výšky dane aj na výstupe, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou správneho stanovenia daňovej povinnosti za každé zdaňovacie obdobie, lebo
taký je predpísaný zákonný postup podľa Daňového poriadku, čo správca dane nedodržal, resp. sa
vôbec touto nepostrádateľnou stránkou správneho určenia dane vôbec nezaoberal, čo je v príkrom
rozpore so základnou generálnou hmotnoprávnou zásadou, resp. podmienkou na uplatnenie práva na

odpočítanie dane, t.j. prijatie zdaniteľných plnení na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia.

43. Opätovne namietal, že správca dane s poukazom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku nevykonal
daňovú kontrolu s naplnením jej zákonného účelu v zákonom stanovenej lehote jedného roka a táto
skutočnosť vysvetľuje, prečo správca dane už ďalej nechcel akceptovať navrhované, ako i predložené

dôkazy v rámci daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015 v tomto daňovom konaní. Postupom správcu dane
bol žalobca vystavený do situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala oproti správcovi dane a značne
obmedzila jeho možnosti obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. V danom prípade
porušovanie ústavného princípu proporcionality je podľa žalobcu previazané so závažným a sústavnýmporušovaním procesného postupu, ktoré je takého rozsahu, že podľa názoru žalobcu predstavuje
úmyselnémarenieúčeludaňovejkontrolyadaňovéhokonania,aleajporušenieprávdaňovéhosubjektu,
ktoré mu zákon priznáva v § 3 ods. 1, 2, 8 a § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Akcentoval, že s existenciou

uvedených procesných vád sa spája podľa žalobcu evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na
samotné posúdenie veci.

44. Žalobca namietal, že nezákonné je aj vyrubovacie konanie a to preto, že v priebehu tohto konania
správca dane v rozpore so zákonom získaval dôkazy, pričom vo vyrubovacom konaní je možné už len

vyhodnocovať dôkazy získané počas daňovej kontroly, aj to len vo vzťahu k námietkam a dôkazom
daňového subjektu, t.j. žalobcu. Ďalej namietal, že správca dane požadoval dôkazné bremeno, ktoré
nepatrí žalobcovi a tiež, že dôkazné bremeno u subdodávateľov preveroval v čase inom, ako je čas
zdaniteľnýchplnení,atosodstupomviacnežjednéhoroka.Vsúvislostisargumentácioužalovaného,že
žalobcaibadeklarovalstavebnéprácenapredloženejfaktúre,dôvodil,žesprávcadanevyrubilžalobcovi
rozdiel dane v sume 9.584,19 eur a rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil v kontrolovanom

zdaňovacom období odpočítanie dane od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., za vykonané stavebné práce
a dodávky na stavbe diaľnice D1 Dubná Skala - Turany a predmetná spoločnosť na žiadosť správcu
dane nepredložila žiadne doklady, hoci správca dane na túto povinnosť vyzval konateľov spoločnosti V.
S.aS.X..Vsúvislostistýmžalobcadôvodí,žeišlooštátnuzákazku,ktorúriadilaNDS,a.s.,vkoordinácii
s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii a u takýchto štátnych zákazok musí byť tak podrobná

dokumentácia stavby, že nie je možné, aby niekto dodával práce bez toho, aby to bolo zaznamenané
v stavebnom denníku, a preto bolo úlohou správcu dane zabezpečiť tieto objektívne dôkazy od vyššie
uvedených štátnych ustanovizní.

45. Ďalej namietal, že napriek tomu, že Miroslav Lauko, ktorý bol konateľom spoločnosti PAMAX servis,

s.r.o., od 16.03.2012 do 22.04.2013 ako svedok vypovedal a napriek jeho tvrdeniam, že preloženú
faktúru vystavil on v čase, keď bol konateľom a podľa jeho vedomostí k dodaniu stavebných prác došlo,
avšak tieto boli vykonané subdodávateľský, pracovníkov riešil p. S., ktorý vykonával stavebné práce
so svojimi ľuďmi, boli vyhodnotenél v neprospech žalobcu s tým, že svedeckou výpoveďou svedok
nepreukázal dodanie služieb, nepredložil dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie prác, nepredložil žiadne

dôkazy o tom, kto skutočne práce vykonal a k tomuto záveru správca dane dospel aj napriek tomu, že
S. X. vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol, že pracovníkov riešil p. S., ktorý vykonával
stavebné práce so svojimi ľuďmi.

46. Žalobca zdôraznil, že nie je povinnosťou daňového subjektu predkladať relevantné dôkazy iných

(tretích) daňových subjektov na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, a preto postup
správcu dane s odkazom na ustanovenie § 49 v spojení s § 51 Zákona o DPH neobstojí. Ak správne
orgány neuznali predložené doklady, pretože ich spochybnili ako nedôveryhodné, túto skutočnosť
nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi. Podľa názoru žalobcu uskutočnenie služby sa správcovi dane
preukázalo ústnymi vyjadreniami dvoch subjektov (Služby Važec s.r.o., PAMAX servis, s.r.o.), ktoré sa

podieľali na reálnom uskutočnení služby, pričom vyhlásenie zainteresovaných zmluvných strán musí
správcovi dane postačovať pre deklarovanie stavebných prác spojených so vznikom daňovej povinnosti
podľa § 19 ods. 2 a § 71 ods. 6 Zákona o DPH a takto zrealizovaná služba je potom podľa § 51 Zákona
o DPH právom na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH. Konštatoval, že aj podľa
názoru správcu dane, že v prípade stavebných prác nie je podstatné, či boli vykonané, ale je podstatné,

či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou daňovým dokladom. Ak všetky subjekty zmluvného
vzťahu potvrdili vykonanie stavebných prác v súlade s predloženou faktúrou, potom správca dane pri
posudzovaní nároku musí dať prednosť skutočnému stavu pred stavom formálne právnym.

47. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že žalobca nepredložil ďalšie dôkazy, ako napr. preberací

protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod., žalobca namieta, že nie je povinnosťou
žalobcu predkladať relevantné dôkazy iných (tretích) daňových subjektov na preukázanie uskutočnenia
zdaniteľných obchodov, aj samotný správca dane uviedol, že pokiaľ neboli predložené dôkazy, tak
chýbajúci dôkaz môže nahradiť výsluchom svedka, nakoľko ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 Daňového
poriadku slúžia najmä svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, ale i povinné záznamy

a evidencie. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi preto nie sú známe dôvody, prečo
správne orgány žalobcom preukázané skutočnosti neakceptovali a rozhodli v rozpore so všeobecne
platnými zákonnými ustanoveniami.48. Žalobca poukázal na to, že z ustanovenia § 3 Daňového poriadku vyplýva základná zásada
daňového konania zásada zákonnosti, ktorá je bezpodmienečnou podmienkou, ktorá je v daňovom
konaní nevyhnutná, a od ktorej sa nemožno odchýliť, platí aj zásada a to posudzovanie právnych úkonov

a iných rozhodujúcich skutočností pre určenie daní podľa ich obsahu. Každý právny úkon smeruje ku
vzniku, zmene alebo zániku určitých práv a povinností, a teda v zmysle uvedenej zásady treba prihliadať
na skutočný obsah týchto práv a povinností a ich skutočnú realizáciu. Zdôraznil, že povinnosťou správcu
dane je správne aplikovať príslušné zákonné ustanovenia, ktoré upravujú možnosť uplatnenia nároku
na odpočítanie DPH, a ak správca dane nesprávne interpretuje príslušné zákonné ustanovenia, a

pri aplikácii nepodá v rámci odôvodnenia jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo neuznal
odpočítanie DPH, tak v posudzovanom prípade možno uzavrieť, že rozhodnutie správcu dane vykazuje
vysoký stupeň arbitrárnosti.

49.Podľanázoružalobcuvodôvodneniachrozhodnutísprávcadaneažalovanýnedalináležitúodpoveď
na otázku, či žalobcom realizované odpočítania DPH boli alebo neboli podľa ustanovení Zákona o DPH

uplatnené v rozpore s jeho ustanoveniami a ktorými, že v odôvodnení tohto rozhodnutia absentuje tiež
podstatná zákonná náležitosť a to, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, pričom tento nedostatok
neodstránil vo svojom rozhodnutí ani žalovaný.

50. Poukázal ďalej na to, že Ústavný súd SR pri preskúmavaní zákonnosti iných rozhodnutí daňového

riaditeľstva rozhodol, že tieto boli celkom arbitrárne, svojvoľné a bez toho, aby mal ich záver o
nemožnosti uznania realizovaných výdavkov oporu v spisovom materiáli, či v zákonných ustanoveniach
(s odkazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07).

51. Žalobca prezentuje názor, že podstatou daňového konania v predmetnej veci nemali byť skutočnosti,

ktoré sú predmetom odôvodnenia, ale podstatou daňového konania malo byť skúmanie daňových
dokladov daňového subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o. čo do ich dôvodnosti, resp. jeho bezprostredných
dodávateľov a nie tretích ďalších subjektov. Namietal, že správca dane neakceptoval jeho návrhy
zaslanédňa20.08.2015vpriebehudaňovejkontroly,pričomdaňovýsubjektmáprávopredkladaťdôkazy
v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku a napriek tomu, že správca dane sa

mal týmito návrhmi zaoberať, zaslal žalobcovi dňa 09.09.2015 oznámenie, že k zisteniam uvedeným v
protokole sa môže vyjadriť s odôvodnením, že tieto návrhy boli doručené v čase, keď už bol expedovaný
protokolzdaňovejkontrolystým,žeexpedovanieprotokoluodaňovejkontroleniejeukončenímdaňovej
kontroly. Vytýkal správcovi dane, že tento v priebehu daňovej kontroly žalobcovi neadresoval ani jednu
výzvu, s dôkazmi žalobcu neoboznamoval a prakticky žiadne výzvy k predloženiu dokladov žalobcovi

nezaslal. Prvýkrát žalobcu kontaktovaný až dňa 08.07.2015 a týmto konaním správca dane vytváral
časový tlak na žalobcu z dôvodu potreby ukončenia daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Zo
strany správcu dane išlo o nečinnosť, pretože daňová kontrola začala dňa 11.09.2014, a prakticky 10
mesiacov správca dane so žalobcom nekomunikoval.

52. Na základe uvedeného porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že ak správca
dane zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom,
neoznámil tieto žalobcovi a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Opätovne argumentoval, že ak správcovi
dane vznikli pochybnosti o úplnosti dokladov predložených žalobcom, správca dane mal povinnosť
oznámiť tieto pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil

a nejasnosti vysvetlil, avšak týmto spôsobom správca dane nepostupoval a s dôrazom na to, že
správcadanezákonnýmprocesnýmspôsobomsvojepochybnostižalobcovineoznámilanevyužilinštitút
vytýkacieho konania, žalobca sa mohol domnievať, že správca dane žiadne pochybnosti nemá. V
danom prípade je jednoznačne na správcovi dane, aby jasným spôsobom vyjadril svoje pochybnosti a v
prípade, že vyjadrenia daňového subjektu sú nejasné alebo rozporuplné, obstaral dôkazy na dôsledné

vyhodnotenie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobcovi ako daňovému subjektu nie je známe a
ani správca dane nikde neuviedol, akými inými dôkazmi mohol a mal ešte daňový subjekt disponovať,
aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Preto postupoval nezákonne správca dane, keď na základe hore
uvedených zistení vylúčil nároky na odpočítanie DPH, pretože mu to neumožňuje žiadna platná zákonná
úprava. Vo svojom rozhodnutí na žiadny právny rámec sa neodvoláva, len v rozhodnutí konštatuje, že

odpočítanie DPH nepovažuje za preukázané.

53. Ďalej žalobca v žalobe argumentuje judikatúrou Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skutočností, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napr. ajneplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôže
mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Správca dane teda postupuje nezákonne, keď
poškodzuježalobcunajehozákonnompráveuplatniťsiodpočítanieDPHzprijatýchdokladov,priktorých

je nesporné, že dodané plnenia boli využité pre účely podnikania, teda pre ďalšie dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ v rámci vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti a súčasne je nesporné, že boli
dodané iným platiteľom v tuzemsku.

54. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na rozsudky C-80/11, C-142/11: ,,Daňový orgán

nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že osoba na faktúre
sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa
dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o podvod.“, C-80/11, C-142/11: „ Daňový
orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z dôvodu, že táto
zdaniteľná osoba sa neubezpečila, či osoba na faktúre napríklad je platiteľom DPH, disponuje tovarom,
zamestnancami, je schopná dodať tovar alebo službu, splnila si povinnosť podať daňové priznanie,

uhradila daň a pod.. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na
vstupe z prijatých zdaniteľných plnení z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá iné dokumenty, ako tie,
ktoré zo zákona musí mať.“, C-285/11: „Zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť právo na odpočítanie
dane za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na podvod alebo nezrovnalosti spáchané
na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené, ak sa

objektívnenepreukáže,žezdaniteľnáosobavedelaalebomohlavedieť,žeplneniejesúčasťoupodvodu,
čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“, C- 354/03, C355/03, C-484/03: „Právo platiteľa spočívajúce v
odpočítaní DPH na vstupe nemôže byť zmarené tým, že v reťazci dodávok na inom predchádzajúcom
alebo nasledujúcom stupni obchodu bol spáchaný podvod, o ktorom platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť.“

55.Žalovanýsakžalobevyjadrilvpísomnompodanízodňa11.11.2016anavrholžalobuakonedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na začatie kontroly, vyhotovený protokol zo dňa 19.08.2015, výzvu zo dňa
19.08.2015 vo vzťahu k žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol
doručený dňa 04.09.2015 a dňa 05.09.2015 s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku bolo

začaté vyrubovacie konanie. Poukázal na podanie žalobcu zo dňa 20.08.2015 a na to, že kontrolou
za uvedené zdaňovacie obdobie bolo zistené, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie
dane z faktúry 2013/059 zo dňa 31.03.2013 za vykonané stavebné práce na stavbe 1484 Diaľnica
D1 Dubná Skala - Turany od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2
písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Poukázal na dožiadanie správcu dane

vo vzťahu k Daňovému úradu Žilina zo dňa 22.10.2014, obsah odpovede tohto správcu dane a na
tú skutočnosť, že daňovému subjektu výzvou zo dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX ho vyzval na
predloženie písomných dôkazov a dokladov, ktoré by preukázali, že práce boli dodané osobou uvedenou
na faktúre, s poučením, že v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní služby podľa predloženej faktúry
nebude preukázané, že nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom PAMAX servis, s.r.o., a že

tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť a následne daňovému
subjektunevznikolnároknaodpočítaniedaneadňa08.07.2015správcadaneoboznámildaňovýsubjekt
s priebehom daňovej kontroly a s úkonmi vykonanými v rámci daňovej kontroly za celé zdaňovacie
obdobie január až december 2013, s odkazom na zápisnicu o ústnom pojednávaní.

56. Konštatoval, že po vyhodnotení všetkých dôkazov a informácií, ktoré súviseli s realizáciou
zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry, dospel k záveru, že daňovým subjektom nebolo
preukázané vykonanie stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., v dôsledku čoho došlo k
porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 Zákona o DPH. K
žalobným námietkam, kde žalobca popisuje skutkový stav a vo všeobecnosti konštatoval, že došlo k

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a k porušeniu práv žalobcu, sa žalovaný
nevyjadril. K námietkam, ktoré sú identické s odvolacími námietkami, žalovaný poukázal na to, že
podľa jeho názoru pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotené boli vo vzájomnej súvislosti a prihliadalo
sanavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo.Poukázalnaustanovenie§49ods.2ZákonaoDPHtak,

ako v odôvodnení rozhodnutia s tým, že daňový subjekt nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu
stavebných prác deklarovaných na predloženej faktúre a to napriek tomu, že vystavenie faktúry potvrdil
bývalýkonateľdodávateľap.S.X.,lebojehovyjadreniekrealizáciistavebnýchprácbolovšeobecné,bez
uvedenia konkrétnych skutočností, t.j. kto v subdodávke stavebné práce vykonal, pretože spoločnosťPAMAX servis, s.r.o., nemala materiálne ani personálne zabezpečenie na ich realizáciu. Podľa názoru
žalovaného faktúra, objednávka a súpis vykonaných prác obsahujú iba všeobecný opis zdaniteľného
plneniaažalobcomnebolipredloženéďalšiedôkazypreberacíprotokolovykonanýchprácach,stavebný

denník a pod.. Poukázal na rovnaké skutočnosti, ako v odôvodnení rozhodnutia a na celé dokazovanie
vykonané formou dožiadaní na iné daňové úrady vo vzťahu k iným subjektom a to daňový subjekt M &
J STAV, s.r.o., daňový subjekt I. E., Z. P., ECONTEC, s.r.o., spoločnosť MaK DOMISTAV, s.r.o., EKOS-
KAJO PLUS, s.r.o., Košice.

57. Žalovaný uviedol, že posledné zisťovanie bolo správcom dane uskutočnené 24.06.2015, 08.07.2015
správca dane oboznámil s priebehom a z vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobiejanuáraždecember2013apodľajehonázorukontrolabolavykonanávsúčinnostisožalobcom,
po zhromaždení odpovedí bol daňový subjekt informovaný o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly,
pričom § 45 Daňového poriadku ustanovuje, že daňový subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia. Neupravené je však, koľkokrát má

sa táto činnosť vykonávať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam. Bolo mu umožnené predkladať
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a nebolo mu upreté žiadne právo. V súvislosti s nevykonaním
dokazovania na základe návrhu žalobcu zo dňa 20.08.2015 poukázal na to, že dňa 09.09.2015 správca
dane žalobcovi ako kontrolovanému platiteľovi oznámil, že k zisteniam, ktoré sú uvedené v protokole č.
XXXXXXXX/XXXX je oprávnený sa vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nebolo

predložiť v priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku
žalobcovi vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, určená lehota 15 pracovných
dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, posledný deň lehoty 28.09.2015 správcovi dane
bolo doručené vyjadrenie k protokolu, v ktorom okrem iného uviedol rovnaké skutočnosti ako v podaní
zo dňa 20.08.2015. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, predvolal svedkov a uskutočnil

s ním ústne pojednávanie, prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom a
oboznámenie subjektu s priebehom vyrubovacieho konania bolo realizované 02.02.2016, čo vyplýva zo
zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.

58. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonávaná

za zdaňovacie obdobie január až december 2013, v súčinnosti so žalobcom bolo vykonané rozsiahle
šetrenie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu veci. Podľa § 3 Daňového poriadku, ktorý
ustanovuje základné zásady daňového konania, je aj zásada zákonnosti, ktorú rozviedol identicky ako
v odôvodnení rozhodnutia aj vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov. Opätovne tak, ako v
odôvodnení, konštatoval, že z predloženého spisového materiálu mal zistené, že správca dane pri

kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a dbal na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov platiteľa. Informoval platiteľa o všetkých zisteniach,
ktoré pri kontrole vyšli najavo. Ako dôkaz boli použité všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zotrval na názore, že správca dane neporušil ani

ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, pretože daňovému subjektu umožnil predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné
správcovi dane. Nedošlo ani k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, lebo bol oboznámený dňa
08.07.2015 s priebehom a s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a následne bol vyzvaný na
predloženie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil a vysvetlil pochybnosti. Nedošlo

ani k porušeniu ustanoveniu § 44 a § 45 Daňového poriadku, lebo daňová kontrola bola vykonaná v
nevyhnutnom rozsahu, ktorý bol potrebný na dosiahnutie jej účelu. V súvislosti s námietkou o absencii
zápisnice o priebehu a výsledkoch dokazovania a preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov podľa
§ 47 písm. h/ Daňového poriadku argumentoval žalovaný ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku
s tým, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, správca dane s ním

dohodne deň prerokovania pripomienok a dôkazov. Správca dane na základe písomného vyjadrenia
daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykonal dokazovania a miestne zisťovanie, o priebehu
a výsledkoch dokazovania správca dane spísal zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku a kontrolovaný
daňovýsubjektpredložillenpripomienky,alenepredložilžiadnedôkazy.Ajnapriektomusasprávcadane
jeho pripomienkami zaoberal, vyhodnotil ich a s daňovým subjektom spísal dňa 02.02.2016 zápisnicu č.

XXXXXXXXX/XXXX podľa § 19 Daňového poriadku a uvedené zistenia boli zapracované do protokolu
z daňovej kontroly a tento dokument nie je zaťažený vadou nezákonnosti.59. V súvislosti s námietkou, že správca dane nevykonal preverenie daňových povinností žalobcu na
výstupe, žalovaný uviedol, že v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, teda daňový subjekt preukazuje

všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
údajov uvedených vo faktúrach. Správca dane preveroval dodanie služieb osobami uvedenými na
faktúrach a nie je pritom viazaný iba návrhmi zo strany daňového subjektu. Správca dane nespochybnil
dodanie prác, avšak nepodarilo sa odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané dodávateľskými

spoločnosťami. Ak si platiteľ uplatní nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na
predložených dokladoch a to osobou uvedenou na týchto dokladoch. Z uvedeného vyplýva, že
preverenie dodania prác žalobcom pre svojich odberateľov by nemalo vplyv na vyrubenie rozdielu
dane, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie práva daňového subjektu na odpočítanie dane
dodávateľských faktúr.

60. Žalovaný sa nestotožňuje sa ani s námietkou žalobcu, že správca dane neakceptoval jeho návrh na
vypočutie svedkov zo dňa 20.08.2015 s tým, že správca dane daňovému subjektu oznámil listom zo dňa
09.09.2015,žejehonávrh,ktorýdoručilpoexpedovaníprotokoluzdaňovejkontroly19.08.2015,nemôže
akceptovať, avšak zároveň mu oznámil, že ďalšie dôkazy a jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v

priebehu daňovej kontroly, má možnosť predložiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy
na vyjadrenie sa k protokolu a žalovaný mal z predloženého spisu za preukázané, že správca dane
umožnil využiť tento návrh vo vyrubovacom konaní. Správca dane sa ním zaoberal a vykonal svedecké
výpovede. Ak žalobca namieta, že správca dane preveroval dodanie u subdodávateľov, žalovaný
poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti o

tvrdeniach daňového subjektu a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie. Z dôvodu, že u priamych dodávateľov daňového subjektu sa nepodarilo
preukázať reálne dodanie služieb, správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť
obchodnýreťazec.Podľažalovanéhosprávcadanepostupovalvsúlades§3ods.3Daňovéhoporiadku,
vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

61. Žaloba v predmetnej veci na súd napadla dňa 27.septembra 2016, teda už za účinnosti zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.

62. Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z.z.) v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

63. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa §
177 až § 193 Správneho súdneho poriadku.

64. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v ustanovení § 3 ods. 1 až 10 upravuje základné zásady správy daní a to v ods. 1 tak, že pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak
tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia
- pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkonalebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je

účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

65. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

66. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. Podľa ods. 4 § 24 Daňového poriadku - ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim.

67. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku - daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

68. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

69. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku - kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých

vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia,
e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

70. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku - daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako
40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sa vykonáva

daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti,
daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený
v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu

na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Podľa ods. 8 § 46 Daňového poriadku - zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;
protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovoukontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku - daňová kontrola je
ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - lehota na
vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia... .

71. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. - ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa

§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2... . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty
na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak... . Podľa § 68 ods. 3 Daňového

poriadku - ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve
podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo

miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

72. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku - odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

73. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k dňu 31.12.2013 v § 2 ods. 1

upravuje, že predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v
postavení zdaniteľnej osoby.

74. Podľa § 8 ods. 1 - dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy... .75. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH - dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane

a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.

76. Podľa § 19 ods. 1 - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti
je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o

dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8
ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o
DPH - daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

77. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona - právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia -
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané... .

78. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71... .

79. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že oznámením o daňovej kontrole

Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad zo dňa 14.08.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktoré bolo
žalobcovi doručené 25.08.2014 bol oznámený výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január až december 2013 s tým, že daňová kontrola sa začne 11.09.2014. Z
uvedeného oznámenia vyplýva, že žalobca bol poučený, že podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku ho
správca dane žiada, aby v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly predložil všetky doklady potrebné na

vykonanie daňovej kontroly.

80. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad dňa 08.07.2015
pod č. XXXXXXXX/XXXX vypracoval zápisnicu o ústnom pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku a
za žalobcu sa zúčastnil I. L., konateľ, ktorý bol oboznámený s úkonmi vykonanými v daňovej kontrole za

uvedené zdaňovacie obdobie a z predložených dokladov žalobcu vyplynulo, že v roku 2013 spoločnosť
SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., dodávala práce pre spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a.s., Žilina, s ktorou mal
uzatvorenú zmluvu o dielu č. ZML XXXXXXX zo dňa 19.12.2012 s prílohou č. 1 na dodávku prác
na stavbe dobudovanie stokovej siete v aglomerácii P., zásobovanie vodou, odkanalizovanie, čistenie
odpadových vôd v okrese F.. Ďalej z tejto zápisnice vyplýva, že spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.,

má so spoločnosťou VÁHOSTAV-SK, a.s., uzavretú zmluvu o dielo č. ZML XXXXXXX na stavbu XXXX
Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany, kanalizácia diaľnice, kanalizácie vetiev križovatky S.. Ďalej bolo
zistené, že žalobca si v roku 2013 objednal na výkon prác dodávateľov, u ktorých správca dane
dožiadaniami preveroval skutočné dodanie služby a to vo vzťahu k PAMAX servis, s.r.o., Martin, IČO:
44398468, vystavil faktúry pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., a faktúra č. XXXX/XXX, dátum

dodania 31.03.2013, základ dane 47.920,94 eur, daň 9.584,19 eur, s tým, že za účelom preverenia
dodania služieb zaslal správca dane dňa 22.10.2014 dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a
v odpovedi zo dňa 10.11.2014 je uvedené, že do 12.04.2013 spoločnosť zastupoval splnomocnený
zástupca K. M., O. H., konateľ spoločnosti p. S. X., X. XXX bol odvolaný z pozície konateľa spol.
PAMAX servis, s.r.o., dňa 22.04.2013, nový konateľ je V. S., E., P. republika. Spoločnosť so správcom

dane nespolupracuje, nikto nepredložil požadované účtovné doklady, spoločnosť na uvedenej adrese
spoločnosti v S. nesídli (virtuálna adresa), doklady, ktorými by bolo potvrdené dodanie práce, neboli
predložené, dodanie služieb nebolo potvrdené.81. Konateľ žalobcu sa k uvedeným zisteniam v zápisnici vyjadril tak, že on týmto firmám zaslal zákazky
a oni práce odviedli, robota bola odvedená a zaplatená. Nepredložil žiadne listinné dôkazy odovzdané
pri ústnom pojednávaní, nevzniesol žiadne návrhy alebo námietky smerujúce k obsahu zápisnice a

správca dane požiadal o predloženie dokladov do 21.07.2015, predložiť k zmluve č. ZML XXXXXXX
zo dňa 19.12.2012 písomný súhlas objednávateľa o poverení vykonania diela treťou osobou, knihu
dodávateľských faktúr za rok 2013 s uvedením: interného čísla došlej faktúry, dátum dodania, dodávateľ,
číslo faktúry, základ dane, daň, spolu fakturovanú sumu, úhrady (suma, dátum). Konateľ žalobcu s
obsahom zápisnice súhlasil.

82. Následne dňa 19.08.2015 pod č. XXXXXXXX/XXXX bol správcom dane vypracovaný protokol z
daňovej kontroly so zisteniami tak, ako sú uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku. Výzvou zo dňa
19.08.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorá bola vypravená dňa 19.08.2015 DÚ Prešov, pobočka Poprad
žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole s tým, že je podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku je oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy s tým, že písomné vyjadrenie k protokolu, označenie dôkazov preukazujúcich
tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a listinné dôkazy môže predložiť
najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

83. Zo spisu ďalej vyplýva, že elektronickým podaním datovaným dňom 18.08.2015 konateľ žalobcu
navrhol dôkazy vypočutie svedka X. S., bývalý spoločník, bývalý konateľ spoločnosti PAMAX servis,
s.r.o., Martin a v spise je pripojené vyjadrenie konateľa žalobcu k protokolu datované dňom 25.09.2015 s
tým, že navrhujú vykonanie a získanie dôkazov, ktoré nevie predložiť, a to že žalobca vykonával v roku
2013 stavebné práce pre svojich odberateľov, pre ich naplnenie si výkon niektorých prác objednával

u ďalších dodávateľov, pričom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľov
a to konkrétne od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o.... s tým, že k všetkým vykonaným službám boli
zo strany vyššie uvedených spoločnosti po vykonaní prác vyhotovené faktúry, ktoré boli spoločnosťou
uhradené. Pri dodaní služieb vznikla vyššie uvedeným spoločnostiam daňová povinnosť z titulu dodania
služby a následne žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane, nakoľko boli splnené všetky podmienky

pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, s odkazom na § 49 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods.
2 Zákona o DPH s tým, že všetky dodané služby vyššie uvedenými spoločnosťami boli použité na
dodávky služieb pre odberateľov žalobcu. Z uvedených dôvodov preto žalobca nesúhlasí s tvrdením
správcu dane, že neboli splnené podmienky práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne

na §49 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko služby boli dodané. Správca dane pri
rozhodovanívychádzalznieúplnezistenéhoskutkovéhostavuanedostatočnéhozistenia,vyhodnotenia
dôkazov a správca dane neakceptoval návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré predložili v priebehu výkonu
daňovej kontroly dňa 20.08.2015, uzavrel daňovú kontrolu len z podkladov a dôkazov, ktoré mal k
dispozícii, čo však odporuje základnej zásade daňového konania, kde správca dane je povinný zistiť

všetky rozhodujúce skutočnosti a je povinný vykonávať a hodnotiť dôkazy samostatne a potom všetky
dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Správca dane vyhodnocoval neúplné dôkazy a tieto vyhodnotil
jednoznačne v neprospech žalobcu, hoci dodávateľ je vykonanie prác, a teda dodanie služieb pre
žalobcu potvrdili. Zdaniteľné plnenie bolo teda vykonané, platba zaň bola dôvodná a vykonaná, a teda
vznikol nárok na odpočet dane z DPH, nakoľko na strane dodávateľov vznikla daňová povinnosť.

84. Dňa 16.12.2015 pod č. XXXXXXXX/XXXX správcom dane bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku s vypočutím svedka Miroslava Lauka, za daňový subjekt
SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., bol prítomný konateľ I. L.. Svedok pán S. X. uviedol, že bol konateľom
spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., od 16.03.2012 do 22.04.2013, dňa 22.04.2013 vznikla funkcia

konateľovi V. S.. Spoločnosť PAMAX servis, s.r.o. zastupoval časť roka aj pán K. M., spoločnosť PAMAX
servis, s.r.o., vystavila faktúry pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.. Dňa 31.03.2013 faktúru č. XXXX/
XXX, stavebné práce Dubná Skala - Turany s tým, že plná moc udelená pánovi M. podľa jeho názoru
nebola zrušená na registri na daňovom úrade. Pôvodný majiteľ bol pán M., v roku 2012 ju od neho
odkúpil švagor svedka G. a p. I., nakoľko on potreboval spoločnosť na prevádzkovanie svojej činnosti,

dohodli sa, že ju od p. G. a I. odkúpi, on a p. L., ktorý bol jeho bývalý spoločník. Firma fungovala potom,
nakoľko spolupracovali s pánom S. na týchto zákazkách, dohodli sa, že do spoločnosti vstúpi aj pán S.
ako spoločník. On riešil stavebné zákazky a zabezpečoval ľudí. Keď vstúpil do spoločnosti p. S., už boli
naštrbené vzťahy so spoločníkom p. L.. Svedok sa rozhodol, že svoj podiel predá p. S. a zo spoločnostivystúpi. Začaté zákazky si podokončoval. Pán S. mal odkúpiť podiel od p. L., čo už ale nestihol. Na
otázku, kto faktúry vystavil, svedok uviedol, že tieto vystavil on ako konateľ spoločnosti. V apríli už
konateľom nebol. Pán S. mu udelil plnú moc, aby si mohol dokončiť rozpracované zákazky. Na ďalšiu

otázku, či došlo k dodaniu stavebných prác, svedok vypovedal, že práce boli riešené subdodávateľsky,
ľudí riešil p. S.. Kto práce vykonával, odpovedal p. S.: „So svojimi ľuďmi.“ Prítomný konateľ daňového
subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., bol prítomný pri vypočutí svedka, ktorému nepoložil žiadnu otázku.

85. Žalobcom vznesené námietky súd považuje za nedôvodné, pretože z obsahu administratívneho

spisunevyplýva,žebysprávcadanenekonalvsúčinnostisdaňovýmsubjektom,pretoževzhľadomnato,
žeišloozdaňovacieobdobiejanuáraždecember2013,jezrejmé,žeakjenavykonaniedaňovejkontroly
stanovená ročná lehota, ak by správca dane žalobcu oboznamoval s každou odpoveďou na dožiadanie
správcu dane, išlo by o neefektívnu kontrolu. Z obsahu citovaného administratívneho spisu v žiadnom
prípade nevyplýva, žeby žalobcovi boli upreté nejaké práva a z citovaných zápisníc a z podaní žalobcu
je zrejmé, že okrem návrhu v elektronickom podaní zo dňa 20.08.2015 nenavrhoval žiadne dôkazy ani

žiadne listinné dôkazy nepredkladal. Ak teda správca dane vykonal vypočutie svedka p. S. X. v rámci
vyrubovacieho konania, v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu subjektívnych
práv žalobcu. Námietka žalobcu, že žalovaný sa dostatočne nevyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu
k nezákonnému postupu správcu dane, v dôsledku čoho je nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
s tým, že správca dane nezhromaždil dostatočné množstvo dôkazov a pri hodnotení vykonaných

dôkazov došlo zo strany správcu dane nie k voľnému ale k svojvoľnému hodnoteniu a to jednoznačne
v neprospech žalobcu, nie je dôvodná.

86. Aj keď dôkaz - svedecká výpoveď pána S. X. bola uskutočnená až vo vyrubovacom konaní a nie
v rámci daňovej kontroly, žalobcom navrhovaný dôkaz vykonaný bol. Iba z dôvodu, že nebol dodržaný

formálny postup, nemožno hovoriť o nezákonnej daňovej kontrole. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby bol zrealizovaný určitý procesný
postup, ale iba v prípede, ak jeho zopakovanie má za následok priaznivejšie postavenie žalobcu.
Podstatné pre posúdenie veci je, že žalobcom navrhovaný dôkaz výsluch svedka M. X. vykonaný bol.

87. Z obsahu citovanej zápisnice o výsluchu svedka p. S. X. je zrejmé, že okrem prítomnosti konateľa
žalobcu na objasnenie skutočného stavu veci konateľ žalobcu nevznášal žiadne otázky vo vzťahu k
vypočúvanému svedkovi.

88. Je bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade, ak si daňový subjekt uplatní nárok na odpočet DPH,

je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať. Žalobca okrem faktúry a
výpovedí svedka p. S. X., ktorý potvrdil dodanie služby, nepredložil žiadne dôkazy, a teda aj podľa názoru
súdu neuniesol dôkazné bremeno, pretože dôkazné bremeno tak, ako upravuje citované ustanovenie
§ 24 Daňového poriadku a to podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, konkrétne § 49 ods. 2 a § 51
je predovšetkým na daňovom subjekte. Ak teda si žalobca uplatnil právo na odpočet dane z pridanej

hodnoty,pretojeajjehopovinnosťoupreukázať,ženároksiuplatnilodôvodneneatak,akoZákonoDPH,
stanovuje podmienky. V tejto súvislosti súd tak ako správca dane poukazuje aj na uznesenie Ústavného
súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.februára 2011 a to v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn.: 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010, poukazuje na to, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,

na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným
spôsobom nepreukázal dodanie služby od spoločnosti PAMAX, s.r.o., v dôsledku čoho dodanie služieb
spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., pretože nárok na odpočítanie DPH mu vznikne, ak vznikla daňová

povinnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi, čo preukázané nebolo. Za nedôvodnú súd považuje aj
argumentáciu žalobcu, nálezom Ústavného súdu SR č. I.ÚS 241/07, pretože tento na predmetnú vec je
neaplikovateľný, pretože sa vzťahuje k dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z.z., pričom je zrejmé,
že ide o iný charakter dane a tento zákon má aj inak nastavené kritéria pre uznanie výdavkov atď..

89. Námietku žalobcu, že správca dane maril účel daňovej kontroly, súd považuje za rovnako nedôvodnú
vzhľadom na počet preverovaných spoločností, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné preveriť za
zdaňovacie obdobie január až december 2013, uskutočnenie služieb. Ak žalobca namieta, že správcovi
dane predložil faktúru ako doklad, ktorý preukazuje zdaniteľný obchod a o uskutočnení dodania službyvypovedal aj svedok S. X., je treba poukázať na to, že faktúra je dokladom, ktorý iba deklaruje zdaniteľný
obchod, pretože daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla na základe vyhotovenia faktúry, ale na
základe samotného aktu dodania tovaru alebo služby a faktúra preukazuje deň, ktorým k dodaniu došlo,

teda deň vzniku daňovej povinnosti.

90. Súd považuje za neaplikovateľné na predmetnú vec žalobcom uvádzané rozhodnutia ESP, pretože
správca dane a ani žalovaný netvrdia, že došlo k podvodu, alebo že nedošlo k dodaniu služby podľa
faktúry od dodávateľa PAMAX, s.r.o.. Obe rozhodnutia založili na tom skutkovom základe, že žalobca

vierohodne nepreukázal, že službu dodala spoločnosť PAMAX, s.r.o..

91. V tejto súvislosti je treba poukázať na Smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty, ktorá v čl. 218 upravuje, že členské štáty majú akceptovať ako faktúru každý
doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené na papieri alebo elektronicky, a ktoré spĺňajú ustanovené
podmienky a Smernica umožňuje členským štátom stanoviť lehotu na vyhotovenie faktúr, pričom faktúru

na účely DPH je podľa uvedenej Smernice a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov je treba chápať ako klasickú účtovnú faktúru, pričom Zákon o DPH v § 71 ods.
2 taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti faktúry, pričom reálny obsah uvedený na faktúre musí byť
daňovým subjektom, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH aj reálne preukázaný. Ak teda v konaní
žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k samotnému dodaniu služby v skutočnosti došlo

deklarovaným dodávateľom (PAMAX, s.r.o.), čo zistil správca dane pri výkone daňovej kontroly, potom
na strane dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, a teda povinnosť
platiť daň podľa § 69 ods. 1 tohto právneho predpisu, ale mu vznikla povinnosť platiť daň uvedenú na
faktúre podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH a odberateľ, teda žalobca nemôže odpočítať daň, pretože mu
nevzniklo právo odpočítať daň v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 Zákona o DPH, teda dodávateľovi

nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol
na faktúre.

92. Článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto
daň na faktúre. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j.

daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateniu z dôvodu ich splatnosti.

93. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH
musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale
súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne

neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet
DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda že tovar
alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.
Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie
je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide o napr. stavebné

práce, pre daňové účely nie je podstatné, či boli naozaj vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v
súlade s predloženou faktúrou daňovým dokladom.

94. Je nesporné, že vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania a z § 63 ods. 2 Daňového
poriadku je zrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí

obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

95. V súlade so zákonom teda postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu
dane ako správne potvrdil. Námietka žalobcu, že z rozhodnutí správcu dane Daňového úradu Prešov,

pobočka Poprad a následne žalovaného nevyplýva, k porušeniu ktorých ustanovení Zákona o DPH
žalobcom došlo, je nedôvodné, pretože rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a
presvedčivo odôvodnené tak, ako upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9.

96. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe

súd dospel k záveru, že k procesným pochybeniam správcu dane a žalovaného v konaní nedošlo,
rozhodnutia sú správne a zákonné, preto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako
nedôvodnú zamietol.97. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca
v konaní úspech nemal, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu
trov konania rovnako nepriznal, pretože nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca žalovanému hradil

trovy konania.

98. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.