Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109209149
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109209149.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci K. súdu o maloletého N. X. nar. XX.X.W. zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Z. X. S. nar. XX.X.W.
bývajúcej v E. na ul. E. P. č. XX zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na Letnej ul. č. 45 a L. X. J. nar. XX.XX.W. bývajúceho v Š. B. Z. W. G. C. K. X
C. zastúpeného JUDr. Jurajom Birošom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na

Rázusovej ul. č. 1 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30.11.2011 č.k. 11P 18/2009-321 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od otca pre mal. N. X.R., dlžnom
výživného, trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. N. X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho

bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého od 1.5.2009
do budúcna sumou 250 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletého dopredu. Dlžné výživné
vo výške 3.390 € za obdobie od 1.5.2009 do 30.11.2011 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 50 € splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým tak, že je oprávnený stretávať
sa s maloletým dieťaťom každý tretí víkend od piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod, v sobotu od 9.00 hod.

do 18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., v mesiacoch február, máj, september, november
každého roku, v čase zimných prázdnin v dňoch 30.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod, 31.12. od 9.00 hod.
do 18.00 hod., 1.1. od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa
prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej na tom
istom mieste v stanovený deň a hodinu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1,
2, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a vo vzťahu k napadnutým výrokom o určení
výživného uviedol, že pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma
mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa
vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti.
Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný
podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z
vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa

rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol a
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletéhodieťaťa, prihliadol ďalej na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o maloleté
dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na
výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Stanovené výživné zohľadňuje len základnú

mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pri určení
výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukázal na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine,

ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako
aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery
povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na
zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity
ajvprípade,žepovinnýberienasebaneprimeranémajetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktorá

ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery
a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia,
že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
zodpovedajúcom minimálne bežnému životnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,

aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
Otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím
svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné
aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa
má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v
rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je
potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého

majetku ako napríklad nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory,
ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným
je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti
alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej

povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. V súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne
zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného
na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu
veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého
alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií.

Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad
dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 250 € od 1.5.2009 do budúcna je primerané berúc do úvahy,
že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.
Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti od 1.5.2009 do budúcna došlo na strane otca k vzniku
dlžného výživného, ktoré bolo vypočítané ku dňu 30.11.2011 v celkovej výške 3.390 €. Dlžné výživné súd

povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané
nasledovne: otec v období od 6/2009 do 9/2009 zaplatil spolu 460 €, v období od 10/2009 do 30.11.2011
platil mesačne po 150 €. Spolu zaplatil na výživnom matke 4.360 €. Dlžné výživné je teda vypočítané:
250 € mesačne x 31 mesiacov = 7.750 € - 4.360 € = 3.390 €. O možnosti zaplatiť dlžné výživné v

splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na jeho majetkové schopnosti a možnosti. Uviedol, že v prípade,
ak dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na
zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
rozhodnúť súd aj bez návrhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p..Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote
odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok v tomto výroku tak, že určí výživné od otca pre maloletého 150 € mesačne od 1.5.2009 do
budúcna, primerane tomu zmení výrok o dlžnom výživnom od 1.5.2009 do 30.11.2011, alternatívne
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí s určeným rozsahom vyživovacej povinnosti na maloletého,
pretože súd prvého stupňa pri určovaní výšky výživného nevzal do úvahy ním predložené dôkazy

preukazujúce jeho dosahované príjmy. Poukázal aj na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že jeho čistý mesačný príjem bol za posledných 12
mesiacov 6.659 €, pretože ide o jeho ročný príjem, pričom výšku svojich príjmov preukázal aj výpismi z
daňových priznaní za rok 2008 až 2010 a prvý a druhý štvrťrok 2011. Z uvedených daňových dokladov
jednoznačne vyplýva, že jeho príjmy z podnikateľskej činnosti sa znižovali najmä v 1. a 2. štvrťroku
2011, v ktorých dosiahol stratu. Zníženie jeho príjmov nenastalo v dôsledku toho, že bral na seba

neprimerané majetkové riziká, ale v dôsledku dlhodobej finančnej krízy na trhu s nehnuteľnosťami v
Š.. Túto situáciu nemohol predpokladať, ani žiadnym spôsobom ovplyvniť s tým, že vykonal potrebné
opatrenia na zamedzenie tohto negatívneho vplyvu na jeho podnikateľskú činnosť, napríklad došlo u
neho k zníženiu počtu zamestnancov z pôvodných troch na jedného, k zníženiu nákladov na kancelárie
a podobne. Ďalej namietal, že matka maloletého hodnoverne nepreukázala žiadnymi dôkazmi náklady

na úhradu odôvodnených potrieb maloletého a ňou prezentované výdavky sú značne nadhodnotené
a nie sú vzhľadom na vek a potreby dieťaťa nevyhnutné. Ide napríklad o náklady na odvoz a dovoz
60 € mesačne, obuv 50 € mesačne, hygienické potreby 25 € mesačne, dovolenky počas letných a
jarných prázdnin 2.000 € ročne, kultúrne vyžitie 10 € mesačne, internet, údržby počítača 20 € mesačne,
náklady na mobilný telefón 35 € mesačne. Domnieva sa, že výdavky na mobilný telefón nemal súd

zohľadniť, pretože telefón nepatrí maloletému, ale matke a sama sa vyjadrila, že ho používa ona.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že mimo platenia výživného 150 € sám dobrovoľne zaplatil matke a
synovi letnú dovolenku v Turecku. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že miera potrieb dieťaťa je odstupňovaná a závisí predovšetkým od jeho veku, avšak
v napadnutom rozsudku sa tým neriadil, dôsledne nezistil skutkový stav a určenie výšky výživného

dostatočne neodôvodnil. Tiež neodôvodnil časť týkajúcu sa aplikácie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine
o takzvanej potencionalite príjmov, pretože podľa jeho názoru v konaní neboli zistené žiadne objektívne
dôvody, ktoré by odôvodňovali vyššie uvedené závery súdu prvého stupňa. Vyjadril názor, že súd
prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so skutkovými okolnosťami pri hodnotení majetkových
pomerov matky a to vo vzťahu k vlastníctvu bytu v C., ktorý obaja nadobudli za trvania manželstva,

je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a teda aj matka je bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedenej
nehnuteľnosti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdiť. S tvrdeniami otca v odvolaní sa nestotožňuje a uviedla, že aj keď otec tvrdí, že jeho príjmy

z podnikateľskej činnosti sa postupne znižovali, má za to, že skutočný mesačný príjem otca je aj
napriek jeho tvrdeniam najmenej 1.500 € a pochádza nielen z jeho podnikateľskej činnosti, ale aj z
ďalších náhodilých príjmov, ktoré nikdy nevykazoval. Túto skutočnosť tvrdí, pretože s poukazom na
čas spoločného vedenia domácnosti v Š. s otcom, tento pravidelne nosil domov hotovosť finančných
prostriedkov práve z prenájmu jednotlivých bytov cudzincom a to za celý prvý mesiac nájmu. V

rámci realitnej činnosti napríklad za prenajatie bytu žiadal totiž províziu vo výške jedného mesačného
nájomného, ktoré nepriznal vo svojich príjmoch, nakoľko cudzinci platili v hotovosti a doklady nežiadali.
Naviac otec obchoduje s cennými známkami. Práve z týchto ďalších náhodilých príjmov sa mu
následne podarilo usporiť značnú sumu finančných prostriedkov, za ktorú zakúpil parkovacie miesto
v podzemnej garáži, ktoré sa stalo tiež predmetom jeho podnikateľského prenajímania v rámci jeho

realitnej kancelárie. Ďalej uviedla, že v čase ich spoločného vedenia domácnosti na území Š. boli
výdavky na výživu maloletého syna podstatne vyššie, pričom len výdavky súvisiace s materskou školou,
do ktorej chodil maloletý boli vo výške 370 € mesačne, čo otec ani nepoprel. Uviedla, že aj v čase
ich spolužitia otec priznával podstatne nižšie príjmy, ako v skutočnosti nadobudol. Preto sa domnieva,
že otcom prezentované príjmy daňovými priznaniami za roky 2008 až 2011, na ktoré poukazuje vo

svojom odvolaní, neodzrkadľujú jediný faktický stav jeho skutočných príjmov. Pokiaľ otec v odvolaní
namietal ňou prezentované náklady na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, uviedla, že maloletého
doprevádza štyrikrát týždenne na lyžiarske tréningy na Jahodnú, pričom len na nákup pohonných hmôt
minie najmenej 50 € a to bez príslušnej amortizácie či údržby motorového vozidla, pričom vozidlo sipožičiava od svojej sestry. Za požičanie motorového vozidla kúpila sestre na vozidlo zimné pneumatiky.
Naviac za absolvovanie lyžiarskeho kurzu uhrádza ročne 800 € a 160 € za permanentku na celú sezónu,
pričom počas letných mesiacov chodí maloletý trénovať do gymnastickej telocvične, kde ho takisto

doprevádza motorovým vozidlom. Rovnako náklady na mobilný telefón sú nevyhnutnou súčasťou aj
týchto lyžiarskych tréningov, aby ju tréner maloletého mohol hocikedy zavolať pre riešenie nevyhnutných
problémov súvisiacich s potrebami maloletého a to jednak pri tréningoch alebo vo vážnych situáciách. V
súvislosti so záľubou maloletého k lyžiarskemu športu je nevyhnutné pravidelne doplňovať jeho lyžiarsku
výbavu. K vyjadreniu preto demonštratívne predkladá výdavkové doklady za jednotlivé roky a to za rok

2009 634 €, za rok 2010 1.201 €, za rok 2011 1.635 € a za rok 2012 vo výške 65 €. Poprela tvrdenia
otca, že jej a synovi zaplatil dovolenku v Turecku. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa hodnotenia
jej majetkových pomerov s poukazom na vlastníctvo bytu v Barcelone uviedla, že v uvedenom byte
nebýva ani ona ani otec maloletého, pričom otec nepoprel, že uvedený byt prenajíma a to v rámci svojej
realitnej podnikateľskej činnosti. Zdôraznila, že nikdy nemala dosah na ovplyvňovanie spôsobu užívania
predmetného bytu a to ani počas jej pobytu na území Š.. Uviedla, že napriek vlastníctvu bytu vždy žili v

prenajatom byte a sám otec potvrdil, že si dokáže v rámci realitnej činnosti zohnať lacnejší nájomný byt.
Uviedla,ževdecembri2011jejotecponúkalodplatuzaodkúpeniejejpolovicepodielunauvedenombyte
v sume 5.000 € napriek tomu, že byt bol zakúpený za 203.000 €. Vzhľadom na uvedené sa domnieva,
že dôvody podania odvolania otca sú špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného, tak ako to
uviedol súd prvého stupňa.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprave styku neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206

ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutých výrokoch, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/
O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa §

221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky
odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozhodnutie vo veci Ruiz Torija v. Španielsko z 9.12.1994) a ďalších rozhodnutí Ústavného súdu

SR (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08), treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnenísvojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové zistenia,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých,
neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenosť. Súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných opravných prostriedkov.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konania, ktoré
mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v
odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa výživného pre maloleté dieťa síce obsahuje rozsiahly

rozbor všeobecných princípov určovania rozsahu výživného, ktorým má povinný rodič prispievať
na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom
nezhodnotil vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie
je predovšetkým zrejmé, ako súd prvého stupňa ustálil príjem otca, resp. jeho možnosti, schopnosti a
majetkové pomery, pričom sa obmedzil len na skonštatovanie, že otec mal v rozhodnom období finančné

prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému
životnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol
maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú
spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa vyplýva, že zisťoval osobné a majetkové pomery z daňových dokladov, ktoré

otec súdu predložil, ako aj jeho účastníckou výpoveďou, avšak skutočnosti z nich vyplývajúce nijako
nevyhodnotil. V tomto smere neskúmal povahu a odôvodnenosť výdavkov v rámci podnikateľskej
činnosti otca s prihliadnutím na výsledky jeho podnikateľskej činnosti, keďže poukazoval na to, že je
vo vysokej strate, hoci je povinnosťou súdu tieto posúdiť a neprihliadať na tie výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné v súvislosti s touto činnosťou vynaložiť (§ 63 ods. 2 Zákona o rodine). Pokiaľ súd aplikuje

ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda vychádza z potencionálneho príjmu povinného rodiča, musí
uviesť, na základe akých skutočností dospel k záveru, že rodičom deklarovaný príjem nezodpovedá
jeho reálnemu príjmu, ktorý dosahuje alebo ktorý by mal alebo mohol dosahovať pri existencii objektívne
preukázaných skutočností. Pre záver súdu o tom, že možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu sú podstatne lepšie, ako ich sám prezentuje, je potrebné vykonať dokazovanie

na zistenie majetkových pomerov otca, ktoré nekorešpondujú s výsledkom jeho podnikania. Zároveň
je potrebné zistiť, či výdaje v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou boli vynaložené účelne na
udržanie, prípadne rozvoj jeho podnikania, tiež je potrebné vyhodnotiť, či pravidelne vykazovaná strata
v podnikaní nie je len prostriedkom na vyhýbanie sa zákonným povinnostiam - daňovej a vyživovacej - s
prihliadnutím na to, že podnikaním sa rozumie vykonávanie zárobkovej činnosti za účelom dosiahnutia

zisku.Vprípadedlhodobejstratyniejezrejmé,prečootecpodnikateľskúčinnosťneukončíanezamestná
sa v riadnom pracovnom pomere, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
Zároveň je potrebné poukázať aj na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd
začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov

konania (vyšetrovacia zásada). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nie je možné zistiť, akými
úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri určení počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca a z akých
skutočností vychádzal pri rozhodovaní o povolení splátok dlžného výživného 50 € s prihliadnutím na
výšku dlhu 3.390 € a s poukazom na určený rozsah výživného 250 € mesačne. Pokiaľ súd prvého
stupňa dospel k záveru, že otec je schopný prispievať na výživu maloletého výživným 250 € mesačne,

je povolenie výhody splátok dlžného výživného po 50 € mesačne nelogické s tým, že otec by splácal
dlžné výživné viac ako 5 rokov, čo nie je v súlade s účelom výživného, ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenúochranu poskytovanú maloletému dieťaťu s tým, že ani matka pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola
zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali.

Pretože súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné zmätočné rozhodnutie, čím odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom a táto vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej
právomoci, pretože nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/
O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého povinnosťou bude odstrániť

vyššie uvedené dôvody zmätočnosti, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie majetkových
pomerov otca, verifikovať jeho tvrdenia v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, zistiť k akým zmenám
pomerov došlo u rodičov a maloletého dieťaťa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, vyhodnotiť
dôkazy podľa § 132 O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
opäť rozhodnúť o výživnom pre maloleté dieťa, ako aj dlžnom výživnom a jeho splatnosti a odôvodniť

rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch tak, aby jeho závery boli logické a spätne
preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.