Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8015200099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v X., Za jarkom XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave,
ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. septembra 2014 č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, rozhodnutím zo dňa 08. septembra 2014 2015 č. XXX XXX
XXXX 0 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 106,40 EUR mesačne od 18.08.2014 podľa
§ 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie odôvodnila

tým, že podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Navrhovateľka bola uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, pričom výsledok posúdenia je uvedený v Lekárskej správe, odbornom posudku o invalidite

z 18.08.2014. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo skutočností preukázaných počas
konania o priznanie invalidného dôchodku. Odborný posudok o invalidite je súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia odporkyne.

Rozhodnutie odporkyne napadla opravným prostriedkom navrhovateľka a žiadala o opätovné
prehodnotenie okolností súvisiacich so vznikom invalidity. Namietala dátum vzniku invalidity určený
posudkovým lekárom, keďže o priznanie invalidného dôchodku požiadala od 16.12.2011.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky uviedla, že podaný opravný
prostriedok považuje za podaný po zákonnej 30-dňovej lehote, s odkazom na § 212 Zákona o sociálnom
poistení v spojení s poštovými podmienkami Slovenskej pošty, a.s., s odkazom na § 250m ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Žiadala preto opravný prostriedok ako
oneskorene podaný odmietnuť.

Krajský súd uznesením zo dňa 21.04.2015 č.k. 1Sd/9/2015 - 7 odmietol opravný prostriedok
navrhovateľky ako podaný oneskorene. Po odvolaní podanom navrhovateľkou bolo uznesenie
správneho súdu zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky č.k. 9So/248/2015 - 21 zo dňa
24.02.2016 a vec bola tunajšiemu súdu vrátená na ďalšie konanie s tým, že absencia hodnovernéhopreukázania dňa, kedy bolo rozhodnutie odporkyne reálne prevzaté navrhovateľkou, má za následok,
že odvolanie sa považuje za podaný včas a správny súd je povinný vecne prejednať podaný opravný
prostriedok navrhovateľky.

Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), právneho
predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 1.7.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o podanom opravnom prostriedku navrhovateľky správny súd
rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení O.s.p., v znení účinnom k 30.06.2016. Krajský súd preto

podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, doposiaľ zistený
skutkový stav, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom odporkyne, lekárskym posudkom,
pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie

odporkyne zo dňa 08.09.2014 bolo vydané na žiadosť navrhovateľky zo dňa 27.08.2014, pričom nárok
bol navrhovateľkou uplatnený k 11.03.2013.

Na podklade lekárskeho posudku vypracovaného dňa 18.08.2014 Sociálnou poisťovňou, pobočkou
Svidník, na podklade záverov vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom MUDr. Petrom F. a

lekárskychsprávodbornýchlekárovpredloženýchnavrhovateľkouzarozhodujúcezdravotnépostihnutie
bola lekárskym posudkom určená alimentárna obezita (kap. IV, položka 4, písm. a/) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 35 %. Ako iné zdravotné postihnutia a ochorenia
navrhovateľky boli konštatované dorzalgia, poruchy srdcového rytmu a hypertenzia, s navýšením
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.

Posudkový lekár uviedol, že u navrhovateľky bola konštatovaná alimentárna obezita s BMI 45,7,
pričom tento stav výrazne ovplyvňuje výkonnosť. Pracovná schopnosť navrhovateľky je ďalej znížená v
dôsledku iných zdravotných postihnutí. Navrhovateľka bola liečená pre postihnutie chrbtice s poruchou
statodynamiky a pre poruchy srdcového rytmu (komorová extrasystolia Lown III), bez výrazných

závažností. Hypertenzia na úrovni bez orgánových poškodení.

Ako deň vzniku invalidity posudkový lekár určil 18.08.2014, t.j. deň konania lekárskej prehliadky a
vypracovania odborného posudku o invalidite.

Na pojednávaní krajského súdu dňa 16.03.2017 navrhovateľka uviedla, že s rozhodnutím odporkyne
nesúhlasí, čo do určenia dátumu vzniku invalidity. V minulosti bola operovaná, mala problémy s rukami
aj nohami, bola operovaná na cievy, nepamätá si, kedy. Domáha sa toho, aby jej bol priznaný vyšší
dôchodok a od skoršieho dátumu, ako bolo rozhodnuté odporkyňou, keďže navrhovateľka je chorá
dlhšie.

Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj

vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počasdoktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Posudkový lekár sociálneho poistenia rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, alimentárnu
obezitu, zaradil do kapitoly IV, endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 4 písm.

a/ alimentárna obezita; ťažká nadváha so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná
liečbou a diétou (BMI nad 40) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 25 - 35 % podľa prílohy č. 4 zákona č. 416/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá klasifikuje
percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a
systémov, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola určená

na hornej hranici, na úrovni 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň ako iné zdravotné
postihnutia odôvodňujúce zvýšenie percentuálnej miery o 10 % posudkový lekár uviedol dorzalgiu,
poruchy srdcového rytmu a hypertenziu, čím došlo k zvýšeniu celkovej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že priznanie invalidity odo dňa vypracovania odborného
posudku posudkovým lekárom je nesprávne, keďže z predložených lekárskych správ, či iných tvrdení
navrhovateľky iný záver nevyplýva. Posudkový lekár preto nie je oprávnený určiť ako deň vzniku
invalidity skorší dátum, ako je deň vypracovania znaleckého posudku, keďže absencia hodnoverných
dôkazov (vyplývajúcich z lekárskych správ a nálezov) preukazujúcich opak neumožňuje posudkovému

lekárovi oprávnene vysloviť, že ochorenie navrhovateľky nadobudlo dlhodobý charakter už skôr ako bol
posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky pre účely priznania invalidného dôchodku.

Súd poukazuje na to, že pri určovaní dátumu vzniku invalidity nie je rozhodujúce, kedy, ku ktorému dňu
poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

osoby podmieňuje určenie invalidity.

Z uvedených skutočností je podľa názoru súdu nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľky bol
dostatočne posúdený na základe ňou predložených lekárskych správ a nálezov a samotného vyšetrenia
posudkovým lekárom, pričom posudkový lekár sa s lekárskymi nálezmi náležite vysporiadal, objektívne

a komplexne posúdil všetky dostupné zistenia a vyšetrenia. Navrhovateľke sa v konaní nepodarilo
spochybniť záver posudkového lekára, nepreukázala, že jej súčasný zdravotný stav odôvodňuje
priznanie invalidného dôchodku a priznanie zníženej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť od skoršieho dňa, ako bolo realizované posudkové lekárske vyšetrenie. Navrhovateľka v konaní
pred súdom nepredložila žiadne také lekárske správy, posudky, či iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali

zmenu rozhodnutia odporkyne vo vzťahu k určeniu dňa vzniku invalidity.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie.Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku
navrhovateľky súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala pri vydávaní rozhodnutia v súlade s

príslušnými právnymi predpismi, rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné a súd sa stotožňuje
s odôvodnením a argumentáciou tam uvedenou.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. septembra 2014 správny súd preto podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, odporkyňa aj pri úspechu v konaní
zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.