Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/308/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414202740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr.
Andrea Cviková, proti žalovanej: Ž. F. Z. U. I. U. D. F. L. T. O. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. N.
XX, Z., v konaní o zaplatenie 399,18 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV. zo dňa 03. júna 2015, č.k. 5C 27/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 03. júna 2015, č.k. 5C 27/2014-39, vo

výroku, ktorým zamietol žalobu, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 03.06.2015, č.k. 5C 27/2014-39, konanie o zaplatenie
sumy 100,- € zastavil a žalobu o zaplatenie sumy 299,18 € spolu s úrokom z omeškania zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.11.2013

domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 399,18 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.10.2012 až do zaplatenia, titulom nesplatenia úveru
poskytnutého žalovanej na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
aj ,,zmluva“). Žalovanej na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol klasický spotrebiteľský úver vo
výške 360,- €, žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach
po 18,49 €. Na základe žiadosti žalovanej sa strany dohodli na jednorazovom odklade splátky č. 16
a túto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátku č. 49. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou

splátok úveru už pri splátke č. 1, do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 433,34 €. Vzhľadom
na to, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 25 o viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná, mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 454,18 € dňa
30.10.2012; túto sumu neuhradila ani čiastočne. Právny zástupca žalobcu navrhol pripustiť zmenu petitu
žaloby vzhľadom na to, že žalovaná medzičasom pohľadávku vo výške 20,- € zaplatila. Zároveň už v
predchádzajúcom období, po podaní žaloby žalovaná zaplatila sumu 100,- €, preto tiež žiadal, aby súd
prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 100,- € zastavil. Navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil

zmenu petitu žaloby tak, že žalovaná bude povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť sumu
299,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 399,18 € od 30.10.2012 do
29.04.2014, zo sumy 389,18 € od 30.04.2014 do 29.05.2014, zo sumy 379,18 € od 30.05.2014 do
28.04.2014, zo sumy 369,18 € od 25.08.2014 do 27.10.2014, zo sumy 359,18 € od 28.10.2014 do18.12.2014, zo sumy 349,18 € od 19.12.2014 do 22.01.2015, zo sumy 339,18 € od 23.01.2015 do
26.02.2015, zo sumy 329,18 € od 27.02.2015 do 25.03.2015, zo sumy 319,18 € od 26.03.2015 do
27.04.2015, zo sumy 309,18 € od 28.04.2015 do 21.05.2015, zo sumy 299,18 € od 22.05.2015 až

do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku za návrh v sume 23,50
€ a z trov právneho zastúpenia v sume 130,41 €. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
03.06.2015 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle vyššie uvedeného. Vzhľadom na to, že žaloba bola
vzatá v časti istiny v sume 100,- € späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd prvej inštancie
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozhodnutia) konanie v tejto časti zastavil

aj bez vyjadrenia žalovanej. V skutočnosti žalobca na účet žalovanej poukázal sumu 271,30 €,
zostatok vo výške 88,70 € si žalobca strhol zo sumy 360,- € v zmysle dohody medzi zmluvnými stranami,
a to v zmysle bodu č. 8 a nasledujúcich článkov. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že sumu
360,- € žalovaná zaplatí v 48 mesačných splátkach po 18,49 €. V bode 6 zmluvy sú uvedené úroky a
to aj mesačné, lebo suma 18,49 € pozostáva zo sumy 10,99 € úver, a zo sumy 7,50 €. Žalovaná sa
zaviazala, že bude platiť ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70 %; ku dňu podania žaloby na súd prvej

inštancie zaplatila sumu 488,34 € a počas súdneho konania zaplatila 100,- €. Celkovo žalovaná zaplatila
žalobcovi sumu 588,34 €. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bola právna
úprava maximálnej výšky odplaty výsledne právne regulovaná v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v
spojení s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. V zmysle vyššie uvedenej úpravy sa regulovala zložka úveru
RPMN, ktorá upravuje celkové náklady. Celkové náklady sú tvorené v prejednávanom prípade ročnou

úrokovou sadzbou. Uvedená zmluva neprevyšovala maximálnu výšku odplaty, RPMN ročná v zmysle
zákonnej úpravy bola maximálne do výšky 79,08 %, RPMN dohodnutá v zmluve ju neprevyšovala. S
poukazom na to je celková odplata dohodnutá v spotrebiteľskom úvere, kde je potrebné prihliadať aj
na dobu splatnosti, v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná sa k veci
nevyjadrila, ani sa nezúčastnila nariadeného pojednávania.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení
všetkých dôkazov podľa ustanovenia § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné
ju v celom rozsahu zamietnuť hneď z niekoľkých dôvodov. Uviedol, že žalobca a žalovaná uzavreli

spotrebiteľskú zmluvu (zmluvu o revolvingovom úvere), na základe ktorej mal žalobca
poskytnúť žalovanej úver v sume 360,- € a žalovaná sa ho zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach,
po 18,49 €. V skutočnosti žalobca poskytol žalovanej sumu 271,30 €, keď hneď
pri poskytnutí úveru jej bolo vyplatených o 88,70 € menej, pretože táto suma bola stiahnutá v zmysle
bodu 8.1. zmluvy. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 399,19 € súd prvej inštancie považoval za

neopodstatnený. Poukázal na to, že úrok vo výške 70 % ročne vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru je v rozpore s právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane
vysoká. Súd prvej inštancie preveroval na internetovej stránke Národnej banky Slovenska priemerné
úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1
rok do 5 rokov v máji 2010 činil priemerný úrok 10,62 % ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi

stranami je viac ako 6x vyšší a takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je teda v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Žalovaná
žalobcovi celkovo splatila splátkami sumu 588,34 €; zaplatila žalobcovi dlžnú istinu v celom rozsahu;
zaplatila žalobcovi o 317,04 € viac ako bola poskytnutá istina úveru. Súčasne poukázal na to, že zmluva
o revolvingovom úvere neobsahovala údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4

ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch a ani termíny jednotlivých splátok úveru v zmysle §
4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona. Tieto údaje sú síce uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, avšak z § 4 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že predmetné údaje musia byť súčasťou
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu). Z bodu 2.1. zmluvných dojednaní
pritom vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa a tiež,

že zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Zmluva o revolvingovom úvere tiež obsahovala
nesprávny údaj o RPMN, keď žalobca namiesto reálne poskytnutého úveru v sume 271,30 € vychádzal
zo sumy 360,- € a do nákladov nezahrnul poplatok za uzavretie dohody. Aj pri tomto chybnom výpočte
RPMN dosiahla 70 %, teda takmer zákonnú hranicu. Skutočná RPMN je však podstatne vyššia,

keďže žalovanej bola poskytnutá suma 271,30 €, t.j. o 25 % menej než deklarovaná suma úveru, preto
platí, že predmetná zmluva neobsahuje ani tento zákonný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ citovaného
zákona. Absencia uvedených náležitostí má za následok, že poskytnutý úver sa v zmysle § 4 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Len pre úplnosť je potrebnéuviesť, že zmluva o úvere obsahovala aj ďalšie ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to prakticky nečitateľné zmluvné
dojednania, automatické navyšovanie úveru pri splatení určitého počtu splátok (bod 4 a nasl. zmluvných

dojednaní), vyberanie poplatku za „službu odloženia splátok“ (bod 8.1. zmluvy), netransparentný a pre
spotrebiteľa nezrozumiteľný spôsob navyšovania úveru. Zmluvné podmienky nie sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne a neboli individuálne dojednané. Dokonca nie je zrejmé, ani aké boli skutočné
podmienky úveru, keď zmluva o revolvingovom úvere a oznámenie veriteľa o schválení úveru
sa rozchádzajú. Postavenie žalovanej bolo jednoznačne znevýhodnené, nemala možnosť ovplyvniť

podstatné podmienky úverovej zmluvy, ktoré boli neprimerané a hraničiace až s úžerou. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie), podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prvej inštancie
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala. Žalovanej však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, a preto jej súd prvej inštancie
ich náhradu nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal
nesprávny postup súdu prvej inštancie, že vo veci nerozhodoval na základe príslušnej právnej normy,
skutkový stav nezistil úplne a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Záver súdu prvej inštancie o
rozpore výšky odplaty s dobrými mravmi je podľa odvolateľa v rozpore s platnou právnou úpravou.

Dôvodom je v prvom rade tá skutočnosť, že súd prvej inštancie vo veci nevychádzal z príslušnej právnej
normy. Posudzovanie veci podľa nepríslušnej právnej normy je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.
Otázka odplaty za spotrebiteľské úvery bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom
výslovnej regulácie od 01.07.2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým
sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.). Po zrušení zákona č. 258/2001

Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne (a nie všeobecne, na
základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Z toho je možné
konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale v prvom rade
podľa osobitnej a výslovnej právnej úpravy. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere
bol poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené

konštatuje aj súd prvej inštancie, keď poukazuje na daný zákon. Na základe tohto faktu sa v zmysle
ustanovenia 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka mali aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie
peňažných prostriedkov ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z. Maximálna
výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom
úvere (výška úveru, doba splatnosti), bola v zmysle uvedeného 76,00 %. Výška odplaty vyplývajúca

pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu
odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška
odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou
úpravou. Je preto vylúčené, aby výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Ak zákon v otázke
odplatyvýslovnevymedzilurčitúprípustnúhranicuodplaty(zhľadiskajejvýšky),potomtaktovymedzená

hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov. Odporuje tomu aj základný
princíp aplikácie práva - lex specialis derogat legi generali. Osobitná úprava maximálne prípustnej výšky
odplaty má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou (ako sú dobré mravy). Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku konštatuje rozpor odplaty s dobrými mravmi. Avšak táto odplata je v súlade s
reguláciou, ktorú upravilo vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa

uvedených ustanovení je však nesprávny aj ďalší záver súdu prvej inštancie, a to že celé dojednanie
o odplate je neplatné. Zákon výslovne ustanovuje, že dojednanie o odplate je neplatné v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
Žalobca napáda aj záver súdu o tom, ako by mala byť počítaná hodnota RPMN. V zmysle zákonnej
úpravy sa hodnota RPMN počíta z dohodnutej sumy úveru (vyplatená čiastka predstavuje len časť

úveru, nakoľko druhá časť bola poskytnutá pri započítaní pohľadávok). Zároveň žalobca namieta aj
dôvodnosťzáverovsúduprvejinštancie,kedybyúverposkytnutýnazákladezmluvymalbyťpovažovaný
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej
predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto skutočnosť
z hľadiska aplikácie zákona znamená, že konečnú splatnosť úveru (revolvingu, ktorý predstavuje v

podstate ďalší úver) je vždy možné určiť s ohľadom / pre úver (revolving). Prakticky teda, ak dôjde k
poskytnutiu úveru, dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak počas trvania zmluvného vzťahu
dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je konečná splatnosť. Konečná
splatnosť úveru vyjadruje informáciu, kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania zmluvy -uhradenýa dôjde k zániku záväzku. Ide o informáciu o tom, kedy spotrebiteľ pri dodržiavaní zmluvy sa svojho
záväzku zbaví (jeho splnením). Z materiálnej stránky ide teda o údaj obsahovo zhodný s údajom „dátum
splatnosti poslednej splátky“. Pri riadnom splnení záväzkov zo zmluvy v deň splatnosti poslednej splátky

a jeho dodržaní dôjde k uhradeniu úveru. Aj v článku 4.6 zmluvných dojednaní sa uvádza „. V. po N. L.
M. podľa I. M. N., M. N.W. Z. X. T.. X. M. B. M. Ú., L.. L. podľa B. M. N. V. X. N. M. Ú..“. Aj bez uvedenia
uvedeného a len z dátumu splatnosti poslednej splátky je každému priemernému spotrebiteľovi zrejmé,
aký je deň konečnej splatnosti. Priemerný spotrebiteľ (ako základný pojem spotrebiteľského práva v
zmysle luxemburskej judikatúry) je osoba priemerne obozretná, rozhľadená a konajúca s normálnou

mierou opatrnosti a vedomosti o dôsledkoch svojho konania. Aj v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi sa uvádza dátum splatnosti poslednej splátky. Uvedený údaj vyplýva aj z
dátumu splatnosti splátok tak, ako to vyplýva z bodu 6 zmluvy. Oznámenie podľa vôle účastníkov tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Určiť uvedený dátum v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového
právna úprava nielen nevyžaduje, ale objektívne sa daný údaj určiť ani nedá. V čase podania žiadosti
totiž nie je možné určiť splátkový kalendár z hľadiska toho, kedy presne nastane splatnosť poslednej

splátky (problematickým nie je určenie dňa splatnosti v tom - ktorom mesiaci, ale určenie mesiaca, kedy
stanovenie tejto skutočnosti závisí od schválenia žiadosti, a teda uzavretia zmluvy). Oznámenie veriteľa
oschváleníúverudlžníkovipritomvyjadrujevotázkekonečnejsplatnostiúveruskutočnosť,ktoráplyniez
bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti, je logické, že exaktný údaj
o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento údaj uvedený v

oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených v spomenutých
bodoch. Ani záver súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti - počet, termíny a výška
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je správnym. Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu
splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov
splatnosti splátok úrokov, istiny, zákon nevyžaduje. Záver súdu prvej inštancie nepodporuje ani len

slovné znenie právnej normy (ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok
istiny, splátok ostatných poplatkov). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pritom neuvádza žiadne
zdôvodnenie jeho výkladu (napríklad z hľadiska ideologického výkladu daného ustanovenia, jazykového
a podobne). Interpretácia právnej normy upravujúcej náležitosť zmluvy, ktorá podľa záveru súdu nebola
dodržaná, tak z napadnutého rozsudku nie je ani len preskúmateľná. Záver súdu prvej inštancie pritom

popiera aj smernica č. 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice č. 87/102/EHS. Z ustanovenia článku 10 ods. 2 písmeno h/ vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Požiadavka a spôsob výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č. 129/2010 Z.z. tak odporuje aj citovanému ustanoveniu smernice. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu nevyžadoval, aby
boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto
požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky

uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Vtedy by také rozlišovanie
význammalozhľadiskainformovanostispotrebiteľa,atoprávesohľadomnaokamihsplneniazáväzkov.
Ak sa však jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady
na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky),
potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne

na úrok. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok, nemá rozlišovanie danej
splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Absencia zákonných a obligatórnych
náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzavretia
zmluvy nenastala a rovnako nie je zákonný dôvod na posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a
bez poplatkov. Odvolaciemu súdu navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že žalovanú zaviaže

na zaplatenie žalovaných nárokov, ohľadne ktorých bola žaloba zamietnutá, k náhrade trov konania
a k náhrade trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 ods. 1, § 470 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez
nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p.
neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadujeto dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 28.09.2016 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 1, ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli účastníci, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v zamietajúcej časti vo veci samej potvrdil, pretože je
vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie
správnosti ešte uvádza.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 14.05.2010)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

9. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

10. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

11. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár
a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, pričom tieto dokumenty
menovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom

nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaná v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej
obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba,
resp.prepríslušníkovsvojejdomácnosti.Súdprvejinštanciepretosprávnepredmetnúzmluvuvyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku

dňu vzniku zmluvného vzťahu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na Občiansky zákonník.13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 399,18 € s príslušenstvom
titulom neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru. Z vykonaného dokazovania a

zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že v konaní bolo preukázané,
že žalovanej bolo reálne poskytnuté peňažné plnenie vo výške 271,30 €, hoci na dokladoch sa objavuje
ako poskytnutá čiastka vo výške 360,- €, a to z dôvodu, že žalobca si od uvedenej sumy odpočítal
v zmysle bodu č. 8.1 zmluvy (Dohoda o poskytnutí služby) sumu 88,70 € za možnosť odkladu
splátok (maximálne troch splátok). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o započítací

prejav ani o započítanie (tak ako tvrdil žalobca v odvolaní), nakoľko pre započítanie musí existovať
pohľadávka, ktorá mohla vzniknúť žalobcovi iba tzv. žiadosťou o odklad splátok zo strany žalovanej.
Keďže žalovanej v tento deň finančné prostriedky boli poskytnuté, nežiadala súčasne o odklad splátok
(v deň poskytnutia peňažných prostriedkov), a preto v deň poskytnutia pôžičky nemohol vzniknúť ani
fiktívny dlh, ktorý by bolo možné následne započítať. Inak povedané toto ustanovenie zmluvy odporuje
nielen dobrým mravom (§ 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale aj všeobecným princípom

slušnosti. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 533,34 €. Strany sporu sa ako zmluvné strany
dohodli na 48 mesačných splátkach po 18,49 € (t.j. 887,52 €) v termínoch splatnosti dohodnutých v
zmluve.

14. Tak ako uviedol súd prvej inštancie a s ktorého zdôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd, z

obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o revolvingovom úvere) mal za preukázané, že zmluva
o revolvingovom úvere neobsahovala údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch a ani termíny jednotlivých splátok úveru v
zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona. Tieto údaje boli síce uvedené v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, avšak z § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva, že predmetné

údaje musia byť súčasťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu). Z bodu
2.1. zmluvy pritom vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári
veriteľa a tiež, že zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že zmluva o revolvingovom úvere tiež obsahovala nesprávny údaj o RPMN, keď žalobca namiesto

reálne poskytnutého úveru v sume 271,30 € vychádzal zo sumy 360,- € a do nákladov nezahrnul
poplatok za uzavretie dohody. Aj pri tomto chybnom výpočte RPMN dosiahla 70 %, teda takmer zákonnú
hranicu. Skutočná RPMN je však podstatne vyššia, keďže žalovanej bola poskytnutá suma 271,30 €,
t.j. o 25 % menej než deklarovaná suma úveru, preto platí, že predmetná zmluva neobsahuje ani tento
zákonný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona. Absencia uvedených náležitostí má

za následok, že poskytnutý úver sa v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na to, že v rámci predmetnej
zmluvy je uvedené, že predpokladaná RPMN za úver je 70 %, ročná úroková sadzba úveru je 70 %,
priemerná RPMN za úver je 48,66 %, poskytnutá časť revolvingu je 150,88 €, zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu je 80,87 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 64,18 %

a ročná úroková sadzba revolvingu je 80,97 %. Z uvedených údajov sa absolútne nedá zistiť,
aká je reálna výška RPMN, aká je reálna výška úrokov, aká je reálna výška splátky bez úrokov, koľko
z jednotlivej splátky tvoria úroky, koľko tvorí odplata. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo týkajúce sa
obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Preuplatneniezákonomurčenéhospôsobuvýkladunie
je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že žalobca
pripraví do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na
úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je
postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie

prespotrebiteľa.Vzhľadomnauvedenépotomneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluve
ohľadom takýchto dojednaní vzťahujúcich sa k údaju o RPMN, k výške splátky a k celkovej výške dlhu,
je potrebné považovať za neplatné, pričom táto neplatnosť je absolútna.

15. Odvolací súd uvádza, že postupom, z ktorého nie je zrejmé a nedá sa jednoznačne zistiť, aká

je reálna výška RPMN, aká je reálna výška úrokov, aká je reálna výška splátky bez úrokov, koľko z
jednotlivej splátky tvoria úroky, koľko tvorí odplata, sa nepochybne obchádzali jednotlivé ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V zmluve má byť prehľadné vymedzenie povinností dlžníka z dôvodu, aby
sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňovalaj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to,
že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia, a to aj
predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver, a to aj

keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. Presné vymedzenie údaju o RPMN predstavuje
údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky
náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa
a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver
a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver

je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá, pretože výška
úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné.
To však už nie je dobre možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia
údaje relevantné pre výpočet RPMN. Vzhľadom na to, že odvolací súd považuje poskytnutý revolvingový
úver jednak z dôvodu absencie presného určenia RPMN, ako aj z dôvodu absencie prehľadnosti a
jednoznačnosti výšky úrokov, výšky poplatku ako aj odplaty za úver, pričom zo strany žalovanej bola

žalobcovi uhradená suma 533,43 €, a dlžná istina bola v sume 271,30 €, odvolací súd vyhodnotil nárok
žalobcu za nedôvodný. Odvolací súd sa už ďalšími námietkami odvolateľa, t.j. či dohodnutá odplata
podstatne prevyšuje, respektíve neprevyšuje, odplatu obvyklú na finančnom trhu, a či súd prvej inštancie
v tejto súvislosti použil správny právny predpis, nezaoberal, nakoľko v zhode so súdom prvej inštancie
vyhodnotil predmetný úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka (strany sporu) na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka
(strany sporu) nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (stranou sporu), čo sa nepochybne v prejednávanej
veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo
veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

16. Odvolací súd súčasne poukazuje na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka (účinné ku
dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere t.j. dňa 14.05.2010), ktoré je dôsledkom transpozície
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (ktorá v čl. 7 ods. 1
ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské

štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“. S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť
spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná

podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej
zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi
práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa už

nemusel(nemohol)podrobiťuvedenúzmluvnúpodmienku(vzťahujúcusakúdajuoRPMN)opätovnému
skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie
zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou
činnosťou spochybňovať a popierať.

17.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovaniesprávnymsmerom,znehovyvodilsprávneskutkové
závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvej inštancie nastala taká vada, takú anisám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel
odvolací súd prihliadnuť (§ 380 ods. 2, C.s.p.; § 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. (platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku). V ňom

dal súd prvej inštancie jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na argument vzťahujúci sa k neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy, prečo žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozsudku uviedol, že
predmetná zmluva je neplatná pre rozpor s ustanovením § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s
čím sa odvolací súd stotožňuje. Iba na doplnenie dodáva, že z neplatnej zmluvy mohlo vzniknúť iba
bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že

žalovaná uhradila žalobcovi sumu 533,34 € napriek tomu, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 271,30 €, inak povedané žalobcovi nevznikol žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.

18. Odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie voči rozsudku, v zamietajúcom rozsahu, t.j.
aj voči výroku o trovách konania, toto odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách konania však ničím
neodôvodnil, a preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. l, § 470 ods. 1
C.s.p.) nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania a tento
výrok bez ďalšieho ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej podľa vyššie
citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).