Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie… Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4303899225.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti povinnému: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. X, o vymoženie 637,32 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 19. januára 2012 č. k. 6Er/556/2003-27,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
V zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a návrh
oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 122,01 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu, ktorým je
notárska zápisnica č. N 2254/2003, NZ 67321/2003 zo dňa 05.08.2003 spísaná na Notárskom úrade
notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom Partizánske, Generála Svobodu 1069/4. Oprávnená a povinný

uzatvorili dňa 23.05.2003, „zmluvu o úvere“ vo výške 398,33 eura (12.000,- Sk), súčasťou ktorej bolo
splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy riadne a včas, dňa 05.08.2003 bola spísaná notárska zápisnica, pričom za povinného
konal a zápisnicu podpísal substituent splnomocnenca povinného Mgr. Bruno Žlnay, ktorý vyhlásil,
že uznáva dlh voči oprávnenej v celkovej výške 22.982,- Sk a zároveň že dlh spolu s úrokom z

omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 01.07.2003 splatí v lehote do 12.08.2003, pričom
v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Pokiaľ ide o
notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný súhlas povinnej osoby
s exekúciou. Súhlas nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu (plnomocenstvo
bolo spísané priamo v zmluve o úvere v predtlači, čo možno považovať za obmedzenie slobodnej

voľby advokáta), ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no
samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojim podpisom len prejavil súhlas s prijatou
sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami, je nedostatkom, pre
ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom k
formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca
a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si zástupcu je dôvodný záver, že takéto

splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným
právnym úkonom aj samotnú notársku zápisnicu.Odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote na podanie odvolania
oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm.

b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom
v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci
bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležite dokazovanie.
Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Dôvodila, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného

súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa,
teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávnenej,
notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu
starostlivosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenala, že postup exekučného

súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú rušia
alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte
neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávnenej platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s

rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem
toho poukázala aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej listiny,
ktorá je exekučným titulom. Namietala tiež, že exekučný súd porušil princíp legality, zásadu začatia
konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Ďalej namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a

dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ako aj to,
že nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach,
nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasila s názorom súdu prvého
stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie
je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných

podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto súvislosti poukázala na to, že povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávnenej
udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu,
že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech

dodala, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný
úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca riadne splnil, pričom žiadnym
spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Uviedla tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú
účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávnenej.
Oprávnená v odvolacom konaní alternatívne navrhla prerušiť konanie. Vo svojom návrhu žiadala, aby

odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienil
v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.V časti týkajúcej sa odvolania o zmene súdneho exekútora odvolanie oprávnenej odmietol podľa § 218
ods. 1 písm. e/ OSP.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu

exekučného konania.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd

zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces
neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberaťsavkaždomštádiuexekučnéhokonaniatým,čituniejenejakáprekážka,prektorúbyexekúcia

ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už
vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti.
Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala

v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej,

že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako
tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.
Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje

pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovalaprávny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho
dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý

je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu.
Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu

je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť
ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcusapredmetnejzmluvyasvojhozáväzku.Niejeznehomožnézistiťkonkrétnyrozsahoprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto

úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh
uznať alebo nie a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zá-
pisniceakoexekučnéhotituluužmusíprávnyzáväzokexistovať.Notárskazápisnicanespĺňapožiadavky
uvedenév§41ods.2písm.c/EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnostispôsobilým

exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávneným, a v žiadnom prípade nemohla byť
spísaná substituentom splnomocnenca povinného Mgr. Brunom Žlnayom, nakoľko notársku zápisnicu
ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila
na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej
zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie

zákonompožadovanénáležitostimusiabyťvnotárskejzápisnicišpecifikovanénajmäzhľadiskaobsahu.
Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej
zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici
absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul a preto je exekúcia
neprípustnáamusíbyťzastavená.Notárskazápisnica,napodkladektorejsaoprávnenádomáhanároku

voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods.
2, § 23 a § 39 OZ.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Odvolací súd odvolanie oprávnenej v časti uznesenia, ktorou bol zamietnutý návrh na zmenu exekútora
v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. e/ OSP odmietol z dôvodu zastavenia exekúcie.
Nakoľko súčasťou odvolania bol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu

poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa
aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v
§36ods.5atotak,ževýslovnezakotvuje,žeexekučnékonanienemožnoprerušiť.Zuvedenéhodôvodu
je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok
vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností

konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací
súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť
zasúdnerozhodnutie,posúdiťnevyhnutnosťrozhodnutiaoprejudiciálnejotázkeprevydanierozhodnutia
vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade
neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko

všetky otázky, ktoré oprávnený vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené,
z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína
acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej
otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie
je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné

alebo zrozumiteľné).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.